6Ssk/44/2023
ECLI:SK:NSSSR:2023:8021200662.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 3Sa/25/2021
- IČS
- 8021200662
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: F.. L. P., narodená XX. L. XXXX, bytom v X., Q. XX, právne zast.: JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 2A, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom v Bratislave, Špitálska č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 19. októbra 2021, Číslo: UPS/ US6/SSVODPPKPC2/SOC/2021/11558, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 23. júna 2022, č.k. 3Sa/25/2021-61, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 23. júna 2022, č.k. 3Sa/25/ 2021-61 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 19. októbra 2021 Číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2021/11558. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov z 29. júla 2021, Číslo: PO2/RPČ/SOC/2021/89773-6, ktorým podľa § 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) bol žalobkyni odňatý parkovací preukaz.
2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal najmä v intenciách § 14 ods. 6, § 15 ods. 3, § 45 ods. 14, § 63 ods. 1 zákona č. 447/ 2008 Z. z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.
3. Krajský súd mal preukázané, že lekársky posudok zo dňa 11.10.2021 tvoriaci podklad pre vydanie rozhodnutia žalovaného z hľadiska formálneho spĺňa náležitosti uvedené v § 11 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z., podľa ktorého na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 a termín opätovného posúdenia zdravotného
stavu. Posudkový lekár sociálneho poistenia určil mieru funkčnej poruchy podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.; za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 3, X.C_3.a. stanovil 50 % s konštatovaním, že u posudzovanej žalobkyne ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V rámci odôvodnenia posudkový lekár uviedol, že v porovnaní so zdravotnou dokumentáciou z r. 2006 došlo po zavedení diétnych opatrení k poklesu častosti hnačiek (a teda k zlepšeniu a stabilizácii zdravotného stavu). Kým v r. 2006 ich frekvencia bola 3x denne, v čase posudzovania podľa gastroenterológa už len sporadicky.
Hnačkovité stolice sú sporadické, nevie pribrať. Poruchy mobility, schopnosti premiestňovať sa, duševné poruchy ani poruchy zvieračov (konečníkového ani močového) odbornými lekárskymi nálezmi dokladované neboli. K odvolaniu neboli doložené žiadne nové lekárske nálezy. Posudzovaná nemá zdravotné postihnutie uvedené v prílohe 18 zákona č. 447/2008 Z. z. Posudzovaná nie je podľa § 14 ods. 6, a), b), c) zákona č. 447/2008 Z. z. odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom, nakoľko netrpí - ťažkou poruchou mobility - je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, - duševnou poruchou s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania alebo - ťažkou poruchou zvieračov.
4. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že lekárske posudky boli vypracované posudkovými lekármi, ktorých výlučnou kompetenciou je posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkoví lekári, ktorí tieto posudky vypracovali, vychádzali pri ich spracovaní zo zdravotného stavu žalobkyne v čase vypracovania týchto lekárskych posudkov a tieto posudky sa následne stali základom žalobou napadnutých rozhodnutí. Dotknutí posudkoví lekári sú pritom špecializovanými lekármi v odbore posudkový lekár a keďže posúdenie existencie, resp. neexistencie jednotlivých druhov odkázanosti podľa zákona č. 447/2008 Z. z. je práve a výlučne otázka vysokošpecializovaného odborného posúdenia zdravotného stavu žiadateľa (nejedná sa tak o posúdenie právnej otázky) a táto otázka je v kompetencii posudkových lekárov pôsobiacich v rámci lekárskej posudkovej činnosti (§ 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z.), vychádzali správne a zákonne správne orgány pri svojich rozhodnutiach práve z obsahu týchto lekárskych posudkov. Z obidvoch posudkov,
ktoré boli podkladom napadnutých rozhodnutí, vyplýva, že žalobkyňa nespĺňa podmienky na vyhotovenie parkovacieho preukazu, pretože netrpí zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 18 k zákonu č. 447/2008 Z. z.
5. K námietkam žalobkyne, že trpí neliečiteľným ochorením, neexistuje žiaden predpoklad zlepšenia jej zdravotného stavu, že trpí neznesiteľnými bolesťami žalúdka, ktoré sprevádzajú kŕče a vážne problémy so stolicou, správny súd poukazuje na odôvodnenie lekárskeho posudku zo dňa 11.10.2021 krajský súd poukázal na posudok posudkového lekára, ktorý uviedol, že celiakia je liečiteľné ochorenie, prejavy choroby je možné zmierniť vhodnými liečebnými opatreniami a u žalobkyne došlo k zlepšeniu zdravotného stavu v porovnaní s časom stanovenia diagnózy v r. 2006. Žalobkyňa v žalobe poukazuje na ust. § 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z. z. a zvýrazňuje časť tohto ustanovenia, v ktorej sa uvádza, že príslušný orgán rozhodne o odňatí parkovacieho preukazu, ak sa zistí, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa na písomnú výzvu príslušného orgánu nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa nepodrobí posúdeniu zdravotného stavu alebo opätovnému posúdeniu zdravotného stavu, a bola na tento dôsledok v písomnej výzve upozornená. Po vyhodnotení ďalšej námietky
krajský súd poznamenal, že dôvodom odňatia parkovacieho preukazu bola skutočnosť, že žalobkyňa nespĺňa podmienky podľa § 17 ods. 1 na vyhotovenie parkovacieho preukazu. Ide o samostatné dôvody odňatia parkovacieho preukazu vymedzené v ust. § 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z. z. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa bola vyzvaná na predloženie aktuálnych odborných nálezov od všetkých odborných lekárov, nie starších ako 6 mesiacov, výzvou zo dňa 19.05.2021. Posudkoví lekári nepochybili, ak posúdili zdravotný stav žalobkyne bez jej prítomnosti, keďže nemali pochybnosti o správnosti záverov vyplývajúcich z predložených lekárskych nálezov ani nebolo potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru podľa § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. a žalobkyňa nežiadala v zmysle ust. § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z., aby ju posudkoví lekári pozvali na posúdenie zdravotného stavu.
6. Krajský súd tak konštatoval, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa vo svojich rozhodnutiach spoľahlivo a náležite ustálili skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania náležite odôvodnili, správne zistili skutkový stav a rozhodnutia sú v súlade s administratívnym spisom, majú v ňom oporu a zároveň postup správnych orgánov, ktorý viedol k ich vydaniu, neporušil zákon s dôsledkom nezákonného rozhodnutia. V postupe a rozhodnutiach správneho orgánu prvého stupňa ani žalovaného neboli krajským súdom zistené ani skutočnosti, ktoré by zakladali ich nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím.
7. Vzhľadom na tieto dôvody, krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 8. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.
II.
9. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 10. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 11. Sťažovateľka sa so závermi, ku ktorým dospel krajský súd, nestotožnila. Uviedla, že v čase, kedy jej bol udelený parkovací preukaz, spĺňala zákonom požadované podmienky pre jej udelenie. Zmenou právnej úpravy, ku ktorej došlo 01. júla 2018 sa zmenili podmienky pre udelenie parkovacieho preukazu, a to tak, že osoba, ktorá sa domáha jeho vydania musí mať zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 zákona č. 447/2008 Z. z. Uvedená zmena právnej úpravy sa dotkla sťažovateľky a príslušný orgán opätovne posudzoval splnenie podmienok podľa novej právnej úpravy, čím došlo k zhoršeniu jej postavenia. V tejto súvislosti uvádzala, že k odňatiu parkovacieho preukazu by mohlo dôjsť len v prípade, ak by bol dostatočne posúdený zdravotný stav, ktorý by preukazoval podstatné zlepšenie, na základe ktorého by bolo potrebné odňať parkovací preukaz. K tejto situácii nedošlo. Posudkový lekár vyhodnotil zdravotný stav len na základe známych lekárskych správ, pričom išlo o lekárske správy staršieho dáta a zdravotný stav sťažovateľky nebol vyhodnotený ku dňu rozhodnutia o odňatí parkovacieho preukazu. 12. Ďalej poukázala na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/45/2015 a na článok 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a na záväzok vyplývajúci z tohto dohovoru, ktorý spočíva aj v povinnosti štátu zabrániť diskriminácii osôb so zdravotným postihnutím. V tomto smere poukázala na teóriu antidiskriminačného práva, podľa ktorej diskrimináciou nie je len nerovnaké zaobchádzanie s osobami v rovnakej situácii, ale aj rovnaké zaobchádzanie s osobami, ktoré sa nachádzajú v odlišných situáciách. Sprísnením podmienok pre získanie nároku na parkovací preukaz porušila Slovenská republika záväzky vyplývajúce z Dohovoru, nakoľko spôsobila zhoršenie postavenia osôb so zdravotným postihnutím. Odňatie parkovacieho preukazu, ktorého následkom bude zhoršenie kvality jej života, len na základe lekárskych správ bez individuálneho a osobného posúdenia jej zdravotného stavu, pričom samotné odňatie preukazu je v rozpore so záväzkami vyplývajúcimi z Dohovoru, sťažovateľka považuje za hrubé porušenie jej základných práv. 13. Navrhla, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal jej nárok na náhradu trov konania.
III.
14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadril podaním zo 06. septembra 2022. 15. Uviedol, že trvá na svojom vyjadrení z 10. februára 2022 a vyjadrení posudkového lekára žalovaného z 24. januára 2022, ako aj na námietkach uvedených k správnej žalobe z 23. júna 2022, týkajúcich sa preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, ktoré považuje za vecne správne a vydané v súlade so zákonom č. 447/2008 Z. z. a ostatnými platnými právnymi predpismi. S poukazom na uvedené sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu, v zmysle ktorého podľa § 190 SSP bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.
IV.
16. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 12. októbra 2022 na vedomie.
V.
17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19.
Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 20.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21.
Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 22. Podľa § 199 ods. 1 písm. d/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
23. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 24. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 25.
Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 26.
Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 19. októbra 2021, Číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2021/11 558. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov z 29. júla 2021,
Číslo: PO2/RPČ/SOC/2021/89773-6, ktorým podľa § 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) bol žalobkyni odňatý parkovací preukaz.
27. Zákon č. 447/2008 Z. z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1) (§ 1 ods. 1)
28. Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. (§ 1 ods. 2).
29. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.
30. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.
31. Podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. lekárska posudková činnosť na účely preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť. 32. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.
33. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 447/2008 Z. z., pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len „lekársky nález“), ak tento zákon neustanovuje
inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza aj z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke fyzickej osoby.
34. Podľa § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.
35. Podľa § 11 ods. 11 veta prvá zákona č. 447/2008 Z. z., výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. Podľa § 11 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z., na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 a termín opätovného posúdenia zdravotného
stavu. 37. Podľa § 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z. z., príslušný orgán rozhodne o odňatí preukazu alebo parkovacieho preukazu a o povinnosti vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz, ak sa zistí, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nespĺňa podmienky podľa § 16 ods. 2 alebo § 17 ods. 1 na vyhotovenie preukazu alebo parkovacieho preukazu ustanovené týmto zákonom alebo preukaz alebo parkovací preukaz sa vyhotovil neprávom, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na preukaz alebo parkovací preukaz alebo fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa na písomnú výzvu príslušného orgánu nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa nepodrobí posúdeniu zdravotného stavu alebo opätovnému posúdeniu zdravotného stavu, a bola na tento dôsledok v písomnej výzve upozornená. Fyzická osoba je povinná vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jeho odňatí.
38. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
39. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní 50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
40. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
41. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 42.
Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. 43. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
44. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 45. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
46. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
47. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu mal preukázané, že - prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo 16. augusta 2006, Číslo 1PT 312/2006-Luc vyhovel žiadosti žalobkyne podľa § 50 ods. 1 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci a určil mieru funkčnej poruchy 50 %, preto sa považovala za občana s ťažkým zdravotným postihnutím a vydal jej preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím, - následným rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 5. marca 2007, Číslo 1PT 32/2007-KOR 1/2 vydal posudok na účely § 92 zákona č. 195/1998 Z. z., ktorým na základe posudok o 50 % miery funkčnej poruchy bola považovaná za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré bolo kompenzované peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, - zo záznamu o prevzatí parkovacieho preukazu vyplýva, že dňa 16. apríla 2012 žalobkyňa prevzala parkovací preukaz číslo 038206, vydaný dňa 16. apríla 2012 (o vyhotovení parkovacieho preukazu sa nevydáva písomné rozhodnutie),
- Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov na základe žiadosti o výmenu parkovacieho preukazu z 5. mája 2021 vyzval žalobkyňu k doloženiu aktuálnej zdravotnej dokumentácie. Po zhodnotení doloženej zdravotnej dokumentácie bola žalobkyňa posúdená posudkovým lekárom. Prvostupňový správny orgán dňa 9. júla 2021 vydal lekársky posudok č. 2021/89773, v ktorom určil posudzovanej mieru funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3, časť X.C_3a/ zákona č. 447/2008 Z. z. a uznal ju za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s tým, že nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným morovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 zákona a jej zdravotné postihnutie nepatrí medzi zdravotné postihnutia na účely parkovacieho preukazu uvedené v prílohe č. 18 zákona, čím nespĺňa kritériá § 17 ods. 1 zákona na kompenzáciu pre priznanie parkovacieho preukazu. Proti tomuto rozhodnutiu bol posudzovanou žalobkyňou podaný opravný prostriedok, - v rámci odvolacieho konania bol vydaný nový Lekársky posudok na účely § 11 zákona č. 447/2008 Z. z. dňa 11. októbra 2021, Číslo spisu UPS/US6/SSVODPPKC2/SOC/2021/115
58, z ktorého vyplýva, že pre druh zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/ 2008 Z. z. bola u fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím určená 50 % funkčnej poruchy; posudzovaná fyzická osoba nemá zdravotné postihnutie uvedené v prílohe 18 zákona; nie je podľa § 14 ods. 6, a), b), c) zákona odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko netrpí ťažkou poruchou mobility - je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb; netrpí duševnou poruchou s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania alebo ťažkou poruchou zvieračov, - žalovaný rozhodnutím z 19. októbra 2021, číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/202 1/11558 odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
48. V prejednávanej veci bolo zásadným vyriešenie otázky, či správne orgány postupovali správne, keď v súvislosti so závermi odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu a parkovací preukaz podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/ 2008 Z. z. v oblasti o vzťahu s ochorením na celiakiu.
49. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že podľa článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Základom interpretácie a aplikácie článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisiou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva
pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Ďalej z článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na konformne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.
50. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti opakuje argumenty uvedené v správnej žalobe, ktoré smerujú k ochrane legitímnych očakávaní, zákazu diskriminácie a nedostatočného odôvodnenia rozsudku krajského súdu. Rozpor v aplikácii prílohy č. 18 k zákonu č. 447/ 2008 Z. z. žiadnym spôsobom nezdôvodňuje. Podľa sťažovateľky k odňatiu parkovacieho preukazu by mohlo dôjsť len v prípade, ak by bol dostatočne posúdený zdravotný stav, ktorý by preukazoval podstatné zlepšenie, na základe ktorého by bolo potrebné odňať parkovací preukaz, avšak k tejto situácii nedošlo. Tieto argumenty sťažovateľky nie sú v súlade so zisteniami posudkových lekárov v roku 2021.
51. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že príslušným orgánom na hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby s tým, že konkrétne je toto posudzovanie zverené posudkovým lekárom (§ 10 zákona č. 447/2008 Z. z.), ktorí na základe predložených odborných lekárskych nálezov vyhodnotili, že posudzovaná žalobkyňa nemá zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 zákona č. 447/2008 Z. z., ktorá definuje kritériá pre priznanie odkázanosti na parkovací preukaz.
52. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že posudkoví lekári pri vypracovaní lekárskych posudkov venovali pozornosť všetkým postihnutiam a ochoreniam, ktoré boli súčasťou lekárskych nálezov. Z lekárskych nálezov obsiahnutých v spisovej dokumentácii vyplynulo, že posudzovaná žalobkyňa je od roku 2006 dispenzarizovaná gastroenterológom pre histologicky overenú celiakiu. Ide o geneticky/dedične podmienené nevyliečiteľné ochorenie - neznášanlivosť bielkoviny glutén v strave s obsahom lepku. V rámci liečebných opatrení sa doživotne uplatňuje tzv. bezlepková diéta, finančná náročnosť ktorej je legislatívne zohľadnená v prípade odkázanosti na diétne stravovanie kompenzáciou výdavkov. Žalobkyni bola táto forma kompenzácie na základe splnených kritérií priznaná. Posudkový lekár súčasne hodnotil aj sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo vzťahu k individuálnej preprave. Tak, ako to vyplynulo aj zo stanoviska druhostupňového posudkového lekára z 24. januára 2022, vzhľadom na zmenu legislatívnych opatrení pre hodnotenie odkázanosti na individuálnu prepravu a parkovací preukaz bola v roku 2022 prehodnotená aj odkázanosť žalobkyne na
formu kompenzácie vo vzťahu k sociálnym dôsledkom ochorenia, ktorým trpí. 53. Vzhľadom na to, že žalobkyňa sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nemá ochorenie uvedené v prílohe č. 18 k zákonu č. 447/2008 Z. z., nespĺňa rozhodujúcu zákonom stanovenú podmienku pre ponechanie parkovacieho preukazu, ktorý jej
bol naposledy vydaný 16. apríla 2012. 54. Za tohto stavu sa potom najvyšší správny súd plne stotožňuje so záverom, ku ktorému dospel krajský súd. Aj podľa názoru kasačného súdu je kompenzácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia viazaná na nárok vyplývajúci z verejnoprávnej úpravy na splnenie zákonom stanovených podmienok.
55. Kasačný súd zároveň poukazuje, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníkov konania“. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkou účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017 -17 zo dňa 08.03.2017).
56. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd dospel k záveru, že pri rozhodovaní správneho orgánu, respektíve pri zisťovaní podkladov pre vydanie napadnutého rozhodnutia posudkoví lekári na základe predloženými lekárskymi nálezmi v roku 2021 posudzovanou fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím dostatočne zistili skutkový stav v súvislosti so zmenou hodnotenia odkázanosti na parkovací preukaz.
Námietky žalobkyne uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keďže tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú
zamietol. 57. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).
58. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 20. decembra 2023