6Ssk/44/2024

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. ZA-27Sa/7/2023-48 zo dňa 15. decembra 2023, podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 12943-3/2023-BA zo dňa 24. marca 2023, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietol odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 200-000904-CA04/2023 zo dňa 5. januára 2023.

Plní tak účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, resp. u iného poistenca v dôsledku starostlivosti o dieťa, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu. Účelom materského je preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti.

4. Správny súd poukázal na to, že právna úprava zakotvená v zákone č. 461/2003 Z. z. nevylučuje poskytnutie dávky materského otcovi dieťaťa vykonávajúcemu zárobkovú činnosť. Zároveň však ako jednu z podmienok na vznik nároku na materské zakotvuje požiadavku starostlivosti o dieťa. Musí byť vyžadovaná starostlivosť v takom rozsahu, aby bolo o dieťa zo strany osoby poskytujúcej mu starostlivosť v každom ohľade postarané.

Táto skutočnosť vniesla do posudzovanej veci zásadné pochybnosti o poskytovaní starostlivosti jeho dieťaťu od 6.7.2022, tak ako to predpokladá § 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. 6. Podľa názoru správneho súdu pri tejto situácii, kedy žiadateľ čerpá rodičovskú dovolenku z jedného pracovného pomeru a popritom uzatvorí ďalší riadny pracovný pomer, kde vykonáva pracovné povinnosti v nezmenenom časovom rozsahu, nasvedčuje rozporu s účelom právnej úpravy, pretože dochádza k obchádzaniu pravidiel podpory a ochrany smerujúcich k poskytovaniu hmotnej pomoci štátu tým rodičom, ktorí sa fakticky a reálne starajú o dieťa po jeho narodení a sú preto odkázaní na kompenzáciu straty, resp. zníženia príjmu.

7. Právna úprava nevylučuje, aby rodič súbežne popri starostlivosti o dieťa zároveň vykonával zárobkovú činnosť, aj prácu v noci. Vyžaduje sa však vytvorenie takých podmienok výkonu zárobkovej činnosti, ktoré umožnia poskytnúť dieťaťu plnohodnotnú starostlivosť. Žalobca odôvodňoval splnenie týchto podmienok tým, že vykonával ako vodič nákladného automobilu nočnú prácu, ktorá mu mala vytvoriť dostatočný priestor na odpočinok a zároveň mu umožniť poskytovanie starostlivosti o dieťa. Podľa názoru správneho súdu, vzhľadom na absenciu kontinuálneho spánku, ktorý je základným predpokladom pre poskytovanie starostlivosti o dieťa, tu nešlo o vytvorenie takých podmienok, ktoré by objektívne umožňovali poskytovanie starostlivosti o dieťa zákonom požadovaným spôsobom.

9. Na námietku žalobcu ohľadne diskriminácie v rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy pri priznávaní materského otcom, keď za obdobných okolností postupujú odlišne v prípade iných poistencov ako je matka dieťaťa, či zamestnanci vykonávajúci zárobkovú činnosť formou home office, správny súd uviedol, že o splnení všetkých zákonných podmienok podľa konkrétnych skutkových zistení rozhoduje Sociálna poisťovňa v súlade s § 195 zákona č. 461/2003 Z. z. individuálne. Dôvodom rozhodnutia o zániku jeho nároku na materské nie je samotný výkon pracovnej činnosti, ale jej rozsah a individuálne okolnosti prípadu.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku správneho súdu

16. Pokiaľ ide o dosahovaný príjem, v predchádzajúcej práci vo Švajčiarsku mal sťažovateľ vymeriavací základ vo výške 4050 eur, v práci pre obchodnú spoločnosť Legalbiznis, s.r.o. vo výške 2500 eur a v práci pre obchodnú spoločnosť Marko Logistic, s.r.o. vo výške 1200 eur, a teda došlo k výraznému zníženiu príjmu. 17. Záver správneho súdu o tom, že sa žalobca prestal dňom 6.7.2022 starať o dieťa, nie je správny. Sťažovateľ má za to, že aj predloženými dôkazmi preukázal, že nie je správny záver žalovanej, že od žalobcu nebolo možné objektívne očakávať, že sa o dieťa plnohodnotne staral pred každým nástupom na výkon nočnej práce a následne aj po jeho návrate, a že nemal upravené pracovné podmienky v dostatočnom rozsahu tak, aby mohla byť od 6.7.2022 splnená podmienka starostlivosti o dieťa, v dôsledku čoho žalobcovi nárok na materské dňom 6.7.2022 zanikol. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností žalovaná konštatovala, že žalobca sa o syna v skutočnosti nestaral, a preto je preskúmavané rozhodnutie nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. Sťažovateľ má za to, že preukázal, že sa o dieťa osobne a riadne staral, a to počas aktívnej časti dňa a na dennej báze. Mal dostatočný čas na odpočinok, spánok. Ďalej uviedol, že mnohokrát matky, ktoré sa osobne starajú o dieťa, majú nedostatok spánku v dôsledku starostlivosti o dieťa a nikto nekonštatuje, že sa o dieťa nestarajú skutočne, osobne a riadne. Sťažovateľ mal dostatok spánku, o dieťa sa riadne staral, no napriek tomu, bola zo strany žalovanej jeho starostlivosť ako otca o dieťa bezdôvodne spochybňovaná. S týmto sa stotožnil aj správny súd, ktorý tiež skonštatoval, že žalobca nemal dostatok spánku, aby mohol synovi poskytovať riadnu osobnú starostlivosť, pričom nezohľadnil, čo je aj povinnosťou žalovanej, že každý prípad je potrebné posudzovať individuálne vzhľadom na všetky okolnosti a osobu sťažovateľa, ktorý opísal podrobne časy svojho odpočinku a konštatoval, že starostlivosť o syna vykonával riadne, že mu spánok postačoval, a syn nebol ani chorý, ani hospitalizovaný pre nejaký úraz, hoci žalovaná navodzovala dojem, že sťažovateľ nebol dostatočne odpočinutý, teda bol podľa nej unavený, s čím spája aj nedostatočnú pozornosť. 18. Sťažovateľ má za to, že v konaní bolo preukázané, že svojmu maloletému synovi poskytoval riadnu a adekvátnu osobnú starostlivosť, došlo k úprave jeho pracovných podmienok a k zníženiu jeho príjmu, a teda splnil podmienky a nárok na materské mal trvať aj po 6.7.2022. Správny súd vec nesprávne právne posúdil a hoci aplikoval správnu právnu normu, dospel k nesprávnemu záveru. 19. Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov kasačného konania.

21. Žalovaná ďalej zdôraznila, že v rámci posudzovania nároku na nemocenskú dávku je jej úlohou tiež sledovať znaky svedčiace o zneužívaní systému sociálneho poistenia, resp. obchádzaní zákona, a teda, či splnenie podmienok nároku na materské nie je žiadateľom o dávku len simulované, a tiež, či pracovná zaťaženosť súvisiaca s dosahovaním príjmu z iného poistného vzťahu nemá zásadný vplyv na to, či iný poistenec reálne zvládne poskytovať dieťaťu starostlivosť vyžadovanú zákonom. 22. Žalovaná ďalej uviedla, že sťažovateľ mal u nového zamestnávateľa nižšiu mzdu, ale do dnešného dňa je tam zamestnaný a ani po tom, čo pobočka rozhodla o zániku jeho nároku na materské, sa nevrátil na pôvodné pracovné miesto, kde dosahoval takmer dvojnásobne vyšší mesačný príjem. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ uzavrel pracovný pomer so zamestnávateľom Legalbiznis, s.r.o., kde jediným konateľom a spoločníkom je brat sťažovateľa, účelovo s cieľom dosiahnuť materské v maximálnej zákonom stanovenej výške, nakoľko nárok na materské si uplatnil po 99 dňoch platenia poistného na nemocenské poistenie. 23. Z ustanovenia § 54 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, sa o toto dieťa musí osobne starať, a aj napriek tomu, že nejde o 24-hodinovú nepretržitú prítomnosť pri dieťati, je vylúčené, aby poistenec ponechal dieťa bez dozoru pravidelne niekoľko hodín denne, resp. v starostlivosti inej osoby bez ohľadu na to, či ide o dennú alebo nočnú časť dňa. Žalovaná trvá na tom, že sťažovateľ nesplnil podmienky starostlivosti o dieťa, ktoré predpokladá zákon, nakoľko sťažovateľ uzatvoril po nástupe na materskú dovolenku nový riadny pracovný pomer v rozsahu 40 hodín týždenne, pričom reálne odpracoval ešte viac hodín, ako mal dohodnutý rozsah pracovného času. Sťažovateľ navyše pracoval výlučne v noci ako vodič nákladného vozidla. Následne cez deň sa mal starať o dieťa. Je preto nevyhnutné, aby bol dostatočne oddýchnutý. Pri nedostatku spánku je človek nepozornejší a reaguje na vyhrotené situácie pomalšie, pričom nezávisí to len od množstva spánku, ale aj od jeho kvality, nakoľko aj prerušovaný alebo nepravidelný spánok spôsobuje pocit únavy už krátko po prebudení. 24. Rovnako ako správny súd nesúhlasila s argumentáciou žalobcu, že si, či už v práci alebo doma, vyčlenil pomerne krátke časové úseky na odpočinok, resp. spánok, a spolu spal 7 až 8 hodín denne, a teda mal dostatočný čas na regeneráciu síl. U žalobcu nedošlo ani k obmedzeniu pracovných aktivít z hľadiska rozsahu plného pracovného úväzku, ale ani v spôsobe výkonu nočnej práce z hľadiska možnosti poskytovania starostlivosti maloletému dieťaťu, a tým nemohlo dôjsť k realizácii plnohodnotnej starostlivosti o dieťa. 25. Preto navrhovala, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol v súlade s § 461 SSP.

26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2 SSP), kasačnú sťažnosť žalobcu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

28. Z administratívneho spisu vyplýva: - žalobca podal žiadosť o materské č. B1585290 dňa 7.6.2022. Materské žiadal priznať od 8.6.2022 z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Legalbiznis, s.r.o., kde mal dohodnutú mzdu 14 eur za hodinu plus finančný príspevok na stravu a dohodnutá dĺžka pracovného času bola 40 hodín týždenne. Dosahoval tu vymeriavacie základy za mesiac marec 2022 vo výške 2624,53 eur, za mesiac apríl 2022 vo výške 2352 eur, za mesiac máj 2022 vo výške 2464 eur a za 7 dní mesiaca jún 2022 vo výške 560 eur, - dňa 6.7.2022 uzatvoril žalobca nový pracovnoprávny vzťah so zamestnávateľom Marko Logistic, s.r.o., s pracovným časom 40 hodín týždenne, rozvrhnutým nerovnomerne.

29. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (28. január 2019), sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie od dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. 33.

34. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

36. Kasačný súd v súlade s citovanou právnou úpravou vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom spisu, s námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozhodnutia. Najvyšší správny súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom v zásadnej otázke týkajúcej sa posúdenia nároku na materské u žalobcu za správne a súladné so zákonom.

Primerané hmotné zabezpečenie má základ v článku 39 Ústavy Slovenskej republiky a poskytuje sa v súlade s princípom solidarity a zásluhovosti. Princíp solidarity zohľadňuje vzťah k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia občanov, naopak princíp zásluhovosti zdôrazňuje individuálnu mieru zapojenia osoby do systému sociálneho zabezpečenia a vyjadruje skutočnosť, že výška dávky zo systému sociálneho poistenia sa odvíja od výšky odvodov do poistného systému.

Iba formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca v zmysle uzatvorenej dohody rodičov bez reálneho naplnenia jej obsahu nezodpovedá účelu materskej dávky. Najvyšší správny súd v rozsudku z 30. novembra 2021, sp. zn. 7Sžsk/85/2020 vyslovil, že „Účelom materskej dávky nie je zvýšiť príjem rodiny, ale kompenzovať výpadok príjmu jedného z rodičov v dôsledku starostlivosti o dieťa.“ Materské je dávkou poisťovacieho systému, ktorý je príspevkovým systémom, viažucim sa na výkon zárobkovej činnosti, umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu má nárok na dávku za predpokladu, že si platí poistné, prípadne zaňho platí poistné štát. V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti.

vyplýva, že osoba, ktorá sa prestala starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jej nepriaznivý zdravotný stav, musí byť len poistenec, teda ten, kto poberá materské ako dávku z nemocenského poistenia, čo v konečnom dôsledku znamená, že práve táto osoba sa predtým musela o dieťa starať. V prípade, ak by sa nevyžadovala reálna starostlivosť o dieťa poistencom a postačovala by iba formálna dohoda, zakotvenie uvedených dôvodov zániku nároku na materské by nedávalo zmysel. Táto osoba (v danom prípade otec) je pri výkone starostlivosti o dieťa nezastupiteľná.

jedná o?opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú za dni a?nahrádzajúcu mzdu alebo plat. Táto nemocenská dávka všeobecne plní účel hmotného zabezpečenia v?dôsledku materstva, resp. u?iného poistenca v?dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a?to v?prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z?tohto dôvodu. Účelom materského je teda preklenúť časové obdobie, kedy v?dôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti (starostlivosť o?dieťa) poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k?strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti. Osobitné podmienky na vznik nároku na materské iného poistenca (predovšetkým otca) sú konkrétne upravené v § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v?rozhodnom znení, v?zmysle ktorého má iný poistenec nárok na materské, ak tento

43. Z dokumentov obsiahnutých v administratívnom spise je zrejmé, že u sťažovateľa došlo k zníženiu príjmu. Táto skutočnosť však sama osebe nemôže zakladať nárok na priznanie materského. Musí byť splnená aj podmienka skutočnej (reálnej) starostlivosti v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 461/2003 Z. z.

45. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

V Bratislave dňa 29. októbra 2024