6Ssk/45/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:1021202059.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 29Sa/7/2022
- IČS
- 1021202059
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/ XX, S., právne zastúpený: JUDr. Jozef Dobrovič, LL.M., advokát so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. PV301/00281/ 2016R zo dňa 11.10.2021, za účasti: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.11.2022, č. k. 29Sa/7/2022-71, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) právoplatným rozsudkom č. k. 29Sa/7/2022-71 zo dňa 09.11.2022 postupom podľa § 190 v spojení s § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PV 301/00281/2016/R, č.z. 73052/2021 zo dňa 11.10.2021, ktorým zamietol jeho odvolanie a potvrdil platobný výmer č. PV 301/00281/2016, č.z. 34059/2016/301 zo dňa 05.02.2016 vydaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín, ukladajúci žalobcovi povinnosť zaplatiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zák. č. 580/2004 Z.z.“) nedoplatok na poistnom na ročné zúčtovanie poistného za rok 2014 v sume 589,68 eur a náhradu trov konania vo výške 5,- eur.
2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vydala dňa 21.12.2015 výkaz nedoplatkov č. 1567656017 vo výške 589,68 eur z ročného zúčtovania za rok 2014. Žalobca podal dňa 05.01.2016 proti uvedenému výkazu nedoplatkov námietky, ktorým poisťovňa nevyhovela a podľa § 17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z.z. podala dňa 14.01.2016 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh na vydanie rozhodnutia platobným výmerom z titulu pohľadávky na poistnom na verejné zdravotné poistenie. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vydal dňa 05.02.2016 platobný výmer č.s. 34059/2016/ 301, č.k. PV 301/00281/2016, č.z. 11710/2016, ktorým žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 v sume 589,68 eur v zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/ 2004 Z.z. a nahradiť poisťovni trovy konania v sume 5,- eur. Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou rozhodnutím č.s. 34059/2016/301, č.k. PV 301/00281/2016, č.z. 25403/2016 zo dňa 14.03.2016 začaté správne konanie na základe návrhu zdravotnej poisťovne podľa § 29 ods. 1 v spojení s § 60a zákona č. 71/1967 Zb. do právoplatného skončenia konania o predbežnej otázke vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod č.k. 5S/292/2014 vo veci zahrnutia príjmov z podielov zo zisku vykázaných za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003 do vymeriavacieho základu na účely určenia poistného na zdravotné poistenie.
Predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodnutím č.s. 5286/2021/301, č.k. PV 301/00281/2016/R, č.z. 73052/2021 zo dňa 11.10.2021 odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zamietla a platobný výmer č.s. 34059/2016/301, č.k. PV 301/00281/ 2016, č.z. 11710/2016 zo dňa 05.02.2016 potvrdila. Mala za preukázané, že zdravotná
poisťovňa si uplatnila voči platiteľovi poistného na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania 2014 v sume 589,68 eur vydaním výkazu nedoplatkov č. 1567656017 zo dňa 21.12.2015. Platiteľ poistného ako dôvod odvolania uviedol, že podiel na zisku (dividendy) vyplatený v roku 2014 zo zisku spoločnosťou dosiahnutého v účtovnom období do 31.12.2003 nepodlieha odvodom na zdravotné poistenie. Z doručeného uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR, sp. zn. 1Vs/2/2019 zo dňa 09.09.2020 mala predsedníčka úradu za nespochybniteľné, že Veľký senát správneho kolégia NS SR na otázku nastolenú uznesením NS SR sp. zn. 9Sžsk/22/2018 zo dňa 20.02.2019 prijal odpoveď: „Podiel na zisku za účtovné obdobie do 31.12.2003, ale vyplatený po 01.01.2011 podlieha povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z.z.“. Na základe dokladov predložených k námietkam platiteľa poistného a uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. 1Vs/2/2019 zo dňa 09.09.2020 predsedníčka úradu považovala výsledky ročného zúčtovania 2014, ktorým
je celkový nedoplatok vo výške 589,68 eur za zákonný. Nakoľko konania začaté a právoplatne neukončené pred 01.03.2019, sa dokončia podľa zákona č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.03.2019, trovy konania v sume 5,- eur, ktoré si zdravotná poisťovňa uplatnila pri podaní návrhu, zdravotnej poisťovni neboli priznané.
3. V čase medzi prerušením konania a vydaním rozhodnutia o odvolaní došlo k zmene právnej úpravy, ktorá upravuje postup pri uplatňovaní pohľadávok na poistnom z verejného zdravotného poistenia. Ustanovenie § 86zb ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. pritom stanovuje, že konania podľa § 77a zákona č. 581/2004 Z.z. začaté a právoplatne neukončené pred 01.03.2019 sa dokončia podľa novej právnej úpravy. V zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 351/2018 Z.z. došlo k tejto zmene z dôvodu, aby sa vymáhanie pohľadávok na poistnom v prvom stupni realizovalo výlučne prostredníctvom zdravotných poisťovní. Z tohto dôvodu sa zrušila možnosť vydania platobného výmeru úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úlohy (odvolacieho) orgánu v plnej miere prevezme úrad. V danej veci bola spornou otázka, aký mal byť vzhľadom na zmenu zákona ďalší procesný postup vo veci. Krajský súd v bode 17 rozhodnutia k postupu žalovaného po 01.03.2019 zdôraznil, že medzi základné zásady a princípy právneho štátu patrí zásada predvídateľnosti a zrozumiteľnosti zákona, princíp
právnej istoty a ochrany dôvery v právo a v neposlednom rade aj ochrana legitímneho očakávania. Zrušenie starej a prijatie novej právnej úpravy je nutne späté so zásahom do uvedených princípov. Z tohto dôvodu je žiadúce, aby zákonodarca za účelom minimalizácie tohto zásahu využil pri zmenách právnej úpravy tzv. prechodné (intertemporálne) ustanovenia. V nich má jednoznačne upraviť a naisto postaviť vzťah, resp. režim právnych vzťahov vzniknutých z doterajšej právnej úpravy v nadväznosti na novú právnu úpravu.
Intertemporálne ustanovenie v danej právnej veci ustanovilo, že neskončené administratívne konania sa dokončia podľa novej právnej úpravy. V danej veci sa administratívne konanie začalo v roku 2015, kedy bol poisťovňou vydaný výkaz nedoplatkov; výkaz nedoplatkov bol napadnutý námietkami, čo malo za následok, že stratil platnosť. Uvedené sa udialo podľa právnej úpravy platnej do 28.02.2019.
Poisťovňa tak podala na úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh na vydanie platobného výmeru. Tento bol vydaný a žalobca ním bol zaviazaný zaplatiť poisťovni nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania za rok 2014.
Počas odvolacieho konania došlo k zmene právnej úpravy a k zmene spôsobu uplatňovania nárokov z poistného z verejného zdravotného poistenia. Krajský súd dospel k záveru, že právo zdravotnej poisťovne na uplatnenie nároku na poistné podľa § 21 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. nebolo v čase uplatnenia premlčané. Vzhľadom na podané námietky žalobcom a podanie návrhu na vydanie platobného výmeru poisťovňou a úrad, stratil výkaz nedoplatkov vydaný poisťovňou platnosť. Následne úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou realizoval právo uplatniť nárok na poistné vydaním platobného výmeru. Vydaním platobného výmeru úradom dňa 05.02.2016 preto došlo k pretrhnutiu 5-ročnej premlčacej doby na uplatnenie nároku na nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného na rok 2014, ktorá začala plynúť od splatnosti
poistného. Krajský súd tak mal za to, že nie je možné stotožňovať pojem právo uplatniť si nárok na poistné vo sfére zdravotného poistenia s pojmom právo predpísať poistné v prípade Sociálnej poisťovne (§ 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), a preto odkaz žalobcu na aplikáciu záverov z rozsudku NS SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25.01.2018 nebol použiteľný pre danú vec.
4. Krajský súd v zmysle uvedeného v postupe predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia, nezistil nedostatky odôvodňujúce zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 v spojení s § 491 ods. 1 SSP zamietol.
5. Krajský súd o trovách konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju nežiadali.
II. Kasačná sťažnosť
6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť. 7. Sťažovateľ poukázal na odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ktoré považoval za nedostatočne odôvodnené, bez dostatočného objasnenia skutkového stavu, a teda za nepreskúmateľný. 8. Sťažovateľ poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/07 zo dňa 04.02.2009: Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj podľa čl. 36 ods. 1 listiny) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania, procesnej strany v konaní alebo právo inej zainteresovanej osoby na rozhodnutie, ktorého dôvody vydania sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny. Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov veci (mutatis mutandis I. ÚS 241/ 07“). 9. Sťažovateľ v ďalšom poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/028 zo dňa 12.06.2008: „Odôvodnenie má obsahovať „dostatok dôvodov a súčasne ich uvedenie má byť zrozumiteľné, súd je teda povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská“ (Mazák, J.: Základy občianskeho procesného práva, Iura Edition, Bratislava 20012, s. 299). Z formulácie § 132 OSP (teraz § 191 ods. 1 CSP) možno vyvodiť, že súd je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevieryhodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj, prečo sa niektoré dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. 10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si právo na náhradu trov kasačného konania v rozsahu 100 %. 11. Žalovaný - Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Bratislava a ani Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava sa ku kasačnej sťažnosti, ktorá im bola doručená zhodne dňa 26. januára 2023, nevyjadrili.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ SSP) napadnutý rozsudok krajského súdu preskúmal bez pojednávania v súlade s § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalobcu nemožno priznať úspech.
13. Predmetom kasačného konania je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol správnu žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti výkazu nedoplatkov (č. 1567656017 zo dňa 21.12.2015) vo výške 589,68 eur a podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní bol potvrdený tento platobný výmer z dôvodu porušenia povinnosti odviesť zdravotnej poisťovni nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 v zmysle § 19 ods. 9 zák. č. 580/2004 Z.z. O odvolaní rozhodol žalovaný dňa 11.10.2021 po doručení uznesenia Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/2/2019 zo dňa 09.09.2020.
14. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, že ustálená judikatúra kasačného súdu chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu.
15. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
16. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, ktoré malo spočívať v tom, že správny súd nezdôvodnil, prečo argumenty ohľadom uplynutia premlčacej lehoty, ktoré boli žalobcom predložené, považoval za irelevantné alebo nedostatočné.
17. Najvyšší správny súd vo vzťahu na prejednávanú vec poukazuje v súlade s právnym názorom žalovaného vysloveným v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, ktoré krajský súd vyhodnotil za správny a súladný so zákonom, poukazuje na uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/2/2019 zo dňa 09. septembra 2020, ktorý k rozhodnutiu o totožnej právnej otázke ako v danej veci jednohlasne prijal právny záver: „Podiel na zisku za účtovné obdobie do 31.12.2003, ale vyplatený po 01.01.2011 podlieha povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“. Veľký senát správneho kolégia posudzoval právnu úpravu ustanovujúcu povinnosť platiť poistné na povinné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z.z. z podielu na zisku za účtovné obdobie do 31.12.2003, ale vyplateného po 01.01.2011. 18.
Podľa § 36 ods. 12 zák. č. 580/2004 Z.z. účinného v roku 2015 (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01. januára 2011) povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona. 19.
Z citovanej právnej úpravy zákona o zdravotnom poistení vyplýva, že zákonodarca uvedeným zákonom účinným v roku 2015 (v období, v ktorom bol žalobcovi - platiteľovi poistného, ktorý poberal dôchodok a evidovaného v zdravotnej poisťovni od 08.01.2011 - predpísaný nedoplatok v celkovej výške 589,68 eur) ustanovil podmienky povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie. V prechodných ustanoveniach k úpravám zákona účinným od 01. januára 2011 viazal povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona, teda na dividendy, na ktoré vznikol nárok po účinnosti tohto zákona (zákon č. 580/ 2004 Z.z. nadobudol účinnosť 01.01.2005).
20. Z vykonaného dokazovania bolo preukázateľne zistené, že platiteľ poistného bol v rozhodujúcom období Ročné zúčtovanie 2014 v zdravotnej poisťovni evidovaný ako osoba, za ktorú je platiteľom poistného štát od 01.01.2014 do 31.12.2014.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca mal príjem z ostatných príjmov, resp. vymeriavacích základov z týchto príjmov vo výške 4212,- eur. 21. Kasačný súd k námietkam žalobcu vzťahujúcim sa k danej veci dodáva, že krajský súd, a zhodne aj žalovaný, bol viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/2/2019 zo dňa 09.09.2020. 22.
K námietke žalobcu, že krajský súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, kasačný súd poznamenáva, že tento kasačný dôvod bol irelevantný vzhľadom na správne právne posúdenie veci. Kasačný súd má tiež za to, že krajský súd v danej veci správne aplikoval ustanovenia zákona a riadne svoje rozhodnutie odôvodnil.
23. Skutočnosť, že rozhodnutia, či už žalovaného alebo krajského súdu, nie sú odôvodnené podľa predstáv žalobcu, nemožno považovať za porušenie jeho práva, ak sú založené na správnych logických a odborných úsudkoch a argumentoch a sú vydané v súlade so zákonom, čo v prejednávanom prípade je splnené.
24. Vzhľadom na uvedené dôvody považoval kasačný súd rozhodnutie krajského súdu za vecne správne a kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a rozhodol podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.
25. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že nepriznal účastníkom nárok na náhradu trov tohto konania, keďže žalobca v tomto konaní nebol úspešný, žalovanému ho nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať a VŠZP v konaní pred kasačným súdom žiadne trovy ani nevznikli.
26. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. októbra 2024