6Ssk/45/2024

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č. k. TN-26Sa/5/ 2022-49 zo dňa 19.12.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), zrušil rozhodnutie žalovanej č. 24807-5/2022-BA zo dňa 20.05.2022 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná ním rozhodla podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, č. 700-0911932417-GC04/ 17, zo dňa 03.10.2017 (ďalej len „pobočka žalovanej“ alebo „pobočka“ a „prvostupňové rozhodnutie“) zmenila vo výrokovej časti v tom, že vypustila text: „...poistné na nemocenské poistenie v sume 206,96 eur, poistné na starobné poistenie v sume 2692,68 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 0,06 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 719,77 eur, spolu v sume 3619,47 eur.“ a doplnila text: „...poistné na nemocenské poistenie v sume 207,00 eur, poistné na starobné poistenie v sume 2692,70 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 719,77 eur, spolu v sume 3619,47 eur.“ a v ostatnom potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým pobočka žalovanej rozhodla tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“) predpísala poistné v celkovej sume 3.619,47 eur za obdobie február až december 2008. O náhrade trov konania správny súd rozhodol postupom podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 2. V preskúmavanej veci bolo podľa názoru správneho súdu sporným právne posúdenie, či v ust. § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. ide o premlčaciu alebo prekluzívnu lehotu a či v tejto lehote stačí začať správne konanie, príp. vydať prvostupňové rozhodnutie, alebo musí v tejto lehote rozhodnutie nadobudnúť aj právoplatnosť. Správny súd uviedol, že obe tieto otázky boli už vyriešené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudkoch sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25.01.2018 a sp. zn. 9Sžsk/84/2019 z 30.06.2021. Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí konštatoval, že správne orgány v prejednávanej veci boli povinné ex offo prihliadnuť na premlčanie, pričom rozhodujúcim okamihom, ku ktorému sa premlčanie posudzuje, je deň právoplatnosti rozhodnutia. Správne orgány podľa správneho súdu takýmto spôsobom nepostupovali, na vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenie si vyložili odlišným, a teda nesprávnym spôsobom, čím zaťažili konanie a aj samotné rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia. Na základe uvedeného v prejednávanej veci ustálil, že správna žaloba bola v tomto smere dôvodná, preto rozhodnutie žalovanej s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

3. Proti napadnutému rozsudku podala žalovaná kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhala, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnila v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 4. Žalovaná nesúhlasila s právnym posúdením veci zo strany správneho súdu a naďalej zastávala právny názor prezentovaný v písomných vyjadreniach, že právo predpísať poistné nie je prekluzívnym ustanovením, na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti, ale premlčania práva sa môže povinný subjekt dovolať len vznesením námietky premlčania.

poistného. V ďalšom uviedla, že zo žiadneho ustanovenia č. 461/2003 Z. z. ani len nepriamo nevyplýva, že rozhodnutie o predpísaní poistného musí v rámci plynutia premlčacej lehoty nadobudnúť aj právoplatnosť, práve naopak, slovné spojenie „predpísať poistné“ v premlčacej lehote znamená, že Sociálna poisťovňa si v tejto lehote uplatní svoje právo na odvedenie poistného tým, že predpíše poistné, t. j. vydá rozhodnutie o predpísaní poistného.

V tejto súvislosti odkázala na odlišné stanovisko sudcov JUDr. Petry Príbelskej a JUDr. Mariána Fečíka?k?vyššie cit. rozsudku veľkého senátu najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1SVs/5/2022 z?27. septembra 2023 (ďalej len „odlišné stanovisko“). Dôvodila, že veľký senát sa v?uvedenom rozhodnutí nevysporiadal s § 151 ods. 2 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. (pozn. súdu zrejme omylom na?všetkých miestach je odkaz uvedený na ods. 1 predmetného ustanovenia) upravujúcim odpísanie pohľadávky z dôvodu preklúzie jej vymáhania. Nemožno podľa názoru žalobkyne pripustiť, aby pojem premlčanie bol tým istým zákonom (zákon č. 461/2003 Z. z.) vykladaný rôzne, tzn. v § 147 ods. 1 cit. zákona vykladaný s poukazom na § 151 ods. 2 písm. h) cit. zákona s účinkami ako premlčanie a v?§?147 ods. 3 cit. zákona s poukazom na § 151 ods. 2 písm. h) cit. zákona s účinkami ako preklúzia. Takýto dvojaký výklad jedného pojmu nastoľuje stav právnej neistoty a za takto nejednoznačnej právnej úpravy je potrebné sledovať pri výklade ochranu

6. V ďalšej časti vyjadrenia žalobkyňa rozporovala argumentáciu veľkého senátu o tom, že poistné v zmysle § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je predpísané už vydaním rozhodnutia. Záver o tom, že cit. zákon viaže lehotu plnenia na právoplatnosť je podľa žalobkyne možné vyvodiť z iných ust. tohto zákona. V tejto súvislosti predostrela vlastnú interpretáciu ust. § 209 ods. 3, § 213 ods. 2 a § 149 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. V kontexte ust. § 215 ods. 5 cit. zákona, ktoré upravuje odkladný účinok odvolania, je podľa žalobkyne zrejmé, že rozhodnutie vo veci predpísania poistného nemôže nadobudnúť vykonateľnosť skôr ako právoplatnosť. Z?uvedeného vyplýva, že aj keď zákon výslovne neviaže plynutie lehoty na plnenie na?právoplatnosť rozhodnutia, všade tam, kde je s?odvolaním spojený suspenzívny účinok, je plynutie lehoty na plnenie závislé od právoplatnosti rozhodnutia, čo potvrdzuje aj znenie § 147 ods. 3. Žalobkyňa vo svojej úvahe poukázala na dva prístupy k?možnosti uplatneniu práv z?hľadiska plynutia času, pričom podporne pre svoju argumentáciu odcitovala

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovanej č. 24807-5/2022-BA zo dňa 20.05.2022 a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie. 9. Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak?suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

12. Podľa § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutia vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a/ a v § 179 ods. 1 písm. a/ a b/. 13. Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 14.

.poistné na nemocenské poistenie v sume 206,96 eur, poistné na starobné poistenie v sume 2692,68 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 0,06 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 719,77 eur, spolu v sume 3619,47 eur.“ a doplnila text: „.

TN-26Sa/5/2022-49 zo dňa 19.12.2023 tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej a?vec jej vrátil na?ďalšie konanie. Z administratívneho spisu žalovanej mal kasačný súd rovnako za preukázané, že preskúmavaným rozhodnutiam o predpísaní poistného za obdobie február až december 2008 predchádzalo rozhodnutie pobočky žalovanej o nezániku a zániku povinného sociálneho poistenia žalobkyne. Pobočka žalovanej rozhodnutím zo dňa 20.03.2017, č. 27315-20/ 2017-PB, rozhodla tak, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.01.2008, ale zaniklo dňa 30.10.2010.

16. V?predmetnej veci bola spornou skutočnosť, či žalovaná, respektíve pobočka žalovanej, správne postupovala, ak?rozhodla v?prípade žalobkyne o?predpísaní poistného v celkovej výške 3.619,47 eur za obdobie február až december 2008. 17. Žalovanou vznesené námietky v kasačnej sťažnosti smerovali vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci správnym súdom, najmä čo sa týka inštitútu premlčania a práva predpísať poistné žalovanou. Najvyšší správny súd vzhľadom na vznesené námietky žalovanou, ale aj na rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho správneho súdu zo dňa 27.09.2023, sp. zn. 1SVs/5/2022 (ďalej len „rozhodnutie veľkého senátu“), ktoré sa zaoberalo práve predpísaním poistného (resp. penále) Sociálnou poisťovňou, konštatuje, že námietky vyslovené žalovanou sú dôvodné.

. .Podľa názoru veľkého senátu kasačného súdu je však správnejší starší právny názor a úpravu premlčania v súkromnom práve (vrátane odchýlok tejto úpravy, ktorá sa vzťahujú na rôzne skupiny subjektov, ako napr. spotrebitelia) nemožno bez ďalšieho aplikovať vo verejnoprávnych vzťahoch.

Okrem toho pojem a účinky premlčania sú odlišne upravené aj v rôznych ustanoveniach právnych predpisov, ktoré upravujú verejnoprávne vzťahy. . . . . . Ustanovenie § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. samo výslovne nehovorí, že na premlčanie možno prihliadať len na námietku dlžníka, alebo že by jeho účinky nastávali až tým, že sa ho dlžník dovolá. Zároveň však podľa § 144 ods. 1 cit. zák. žalovaná predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné vždy, ak ho táto osoba neodviedla vôbec alebo v nesprávnej sume. Citované ustanovenie teda nenormuje, že by Sociálna poisťovňa nemala predpísať poistné len preto, že uplynula premlčacia doba podľa § 147, ako to ustanovuje napríklad citovaný § 87 ods. 1 Trestného zákona. To isté platí aj podľa citovaného § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vo vzťahu k predpísaniu penále.

Jeden z prípadov, kedy žalovaná odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, upravuje § 151 ods. 2 písm. h) cit. zák., v zmysle ktorého tak žalovaná urobí na základe rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka. Práve citované ustanovenie tak dostatočne jednoznačne normuje, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom alebo penále môže zaniknúť až potom, čo dlžník urobí voči nej prejav, z ktorého vyplynie jeho vôľa namietnuť premlčanie.

151 ods. 2 g) sa pritom už podľa svojho znenia celkom zreteľne vzťahuje len na pohľadávku, ktorá už bola právoplatne predpísaná rozhodnutím, a tak neprichádza do úvahy jeho použitie v konaní o jej predpísanie. . . . . . .

. . . . . . Podľa už?citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné a výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a?§?178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o?predpísaní penále rozhoduje v?nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V?zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v?rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na?plnenie, musí určiť lehota na?plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa?rozhodnutie stalo právoplatným.

Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na?vymáhanie už predpísaného poistného. . . .Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo

poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo.

Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 149 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona.

ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného. Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a?jej právo predpísať

poisťovne. Až?vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v?rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa?§ 150 ods. 2 v?spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k?odpísaniu a?zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté.

20. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Súčasne rozhodne o náhrade trov kasačného konania podľa § 467 ods. 3 SSP. 21. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie:

V Bratislave dňa 29. októbra 2024