6Ssk/47/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Z. I., bytom O., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 8. júna 2020, číslo XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 15. decembra 2021, č.k. 29Sa/14/2020-82, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 15. decembra 2021, č.k. 29Sa/14/2020-82 zrušujea vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 37 ods. 1 písm. b/, § 30 a § 22 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 100/1988 Zb.“) a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.

účely zvýšenia základnej výmery, keďže na jej účely sa hodnotí iba doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov a nie je zrejmé, že by od dosiahnutia 18 rokov do dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok žalobca bol zamestnaný v zamestnaniach rôznych pracovných kategórií v zmysle § 22 ods. 5 zák. č. 100/1988 Zb.

V postupe žalovanej ostalo neozrejmené aplikovanie § 22 ods. 5 zák. č. 100/1988 Zb. a zaradenie položky 18 rokov do III. pracovnej kategórie, keď žalovaný deklaroval vymeranie invalidného dôchodku z I. pracovnej kategórie. 5. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

9. V druhom sťažnostnom bode nesúhlasila s právnym posúdením a odôvodnením veci krajským súdom. Uviedla, že suma čiastočného invalidného dôchodku bola znovu určená na základe rozsudku NS SR sp. zn. 9So/55/2015 z 28. septembra 2016 podľa právnej úpravy účinnej ku dňu vzniku nároku na tento dôchodok, t.j. k 16. októbru 1990.

Bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 1989, 1987, 1986, ktorá po úprave pre výpočet dôchodku je 3723 Kčs. Celková započítaná doba zamestnania je 45 rokov, pre výšku dôchodku je rozhodných 42 rokov, z toho v III. pracovnej kategórii 38 rokov, v II. pracovnej kategórii 0 rokov avI. kategórii 2 roky a vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii 2 roky.

a to základnej výmery dôchodku a zo zvýšenia dôchodku za dlhšiu dobu zamestnania a pripočítanú dobu do vzniku nároku na dôchodok. Zvýšenie základnej miery podľa § 22 ods. 5 zák. č. 100/1988 Zb. predstavuje 26 % priemerného mesačného zárobku za 18 rokov v III. pracovnej kategórii (18 %), zvyšných 20 rokov v III. pracovnej kategórii bolo zohľadnených v I. pracovnej kategórii pri základnej výmere priemerného mesačného zárobku z dôvodu, že utrpel pracovný úraz počas základnej vojenskej služby, ktorú vykonával v I. pracovnej kategórii a za 4 roky v I. pracovnej kategórii, ktorú žalobca reálne odpracoval (4 x 2 = 8 %). 11. Žalobcovi chýbalo od vzniku nároku, t.j. od 16. októbra 1990 do dosiahnutia 60 rokov (v zmysle § 30 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb.) 38 rokov. Z uvedených 38 rokov bolo žalobcovi 20 rokov zohľadnených v I. pracovnej kategórii pri základnej výmere priemerného mesačného zárobku z dôvodu, že utrpel pracovný úraz počas základnej vojenskej služby, ktorú vykonával v I. pracovnej kategórii a ostatných 18 rokov bolo zhodnotených v zmysle § 22 ods. 5

Zvýšenie za pracovný úraz je 10 % z priemerného mesačného zárobku, t.j. 373 Kčs mesačne. Invalidný dôchodok je tak vo výške 3575 Kčs. mesačne. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) zák. č. 100/1988 Zb. najvyššia výmera invalidného dôchodku je 3250 Kčs mesačne. Čiastočný invalidný dôchodok žalobcu k 16. októbru 1990 je 50 % z tejto sumy, to znamená 1625 Kčs mesačne. Čiastočný invalidný dôchodok sa žalobcovi priznal s prihliadnutím na skutočnosť, že sa stal čiastočne invalidným podľa § 37 ods. 1 písm. b) zák. č. 100/1988 Zb. následkom pracovného úrazu počas základnej vojenskej služby. Čiastočný invalidný dôchodok žalobcu sa ďalej podľa príslušných zákonných ustanovení uvedených v odôvodnení rozhodnutia postupne zvyšoval od 1. januára 2017 sa podľa § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. g) zák. č. 461/2003 Z. z. zvýšil o 4,00 eur mesačne na 285,10 eur mesačne.

Ak poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného času alebo činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon týchto činností alebo prác, nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku. 13. Žalovaná tvrdila, že pri rozhodovaní o nároku žalobcu na čiastočný invalidný dôchodok postupovala v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi o sociálnom zabezpečení, a teda správne právne posúdila nárok žalobcu na čiastočný invalidný dôchodok a určila jeho

III.

15. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej písomne nevyjadril.

IV.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

24. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

25. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu plynúca z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky je založená na tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy vykonáva.

Povinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutie riadne odôvodniť zákonom predpokladaným spôsobom plynúcim z § 139 ods. 2 SSP predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. 28. K tomu kasačný súd dáva do pozornosti aj ustálenú rozhodovaciu prax správny súdov (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2010, sp. zn. 4Sžo/ 1/2010, podľa ktorej „ Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a preto odňatím možnosti konať pred súdom (degeneratio iustitie) je aj také porušenie práva na spravodlivý proces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom rozhodnutí absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené“.

. . súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (aktuálne § 139 ods. 2 SSP; pozn. súdu), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t.j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajú z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.

.Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené“. 31. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti kasačný súd má za to, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu v jeho podstatnej časti je nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 32.

patrí. 33. Podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

35. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ SSP zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 36.

Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní. 37. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 38. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie:

V Bratislave dňa 29. novembra 2023