6Ssk/47/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcov: 1/ SLOVAK SERVIS A LOGISTIC s.r.o., so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 34, IČO: 35961848, 2/ I. H., narodený XX. Q. XXXX, bytom v G., Y. XX, právne zast.: CONSULTA s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie č. 4, IČO: 31318495, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 27. februára 2017, Číslo: 21412-4/2017-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. októbra 2022, č. k. 8Sa/31/2017-101, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu 2/ zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

Rozhodnutím žalovanej bolo zamietnuté odvolanie žalobcu 1/ a žalobcu 2/ proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 15. marca 2016, Číslo: 705-0205006016-GC09/16 (ďalej len „pobočka žalovanej“ a „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, a to tak, že žalobcovi 2/ nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti odo dňa 1. novembra 2007 podľa slovenských právnych predpisov.

V preskúmavanej veci Sociálna poisťovňa o uplatniteľnej legislatíve v zmysle udelenia výnimky podľa článku 16 základného nariadenia nerozhodovala, rozhodovalo príslušné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (list o neudelení výnimky zo dňa 18. 03. 2014).

alebo právom chránených záujmov. Pokiaľ v žalobe uviedol, že bol ukrátený na svojich právach tým, že odvodová povinnosť je v Belgickom kráľovstve iná ako na Slovensku, ide iba o konštatovanie skutočnosti, a nie uvedenie zásahu do jeho subjektívnych práv. 4. Ďalej uviedol, že žalovaná, resp. pobočka žalovanej mala oprávnenie a dostatok skutkových zistení a podkladov na to, aby vydala prvostupňové rozhodnutie, že žalobcovi 2/ nevzniklo ako zamestnancovi žalobcu 1/ odo dňa 01. 11. 2007 povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti, ktoré podaním registračnej prihlášky pobočke žalovanej deklaroval žalobca 1/, napriek tomu, že žalobca 2/ vykonával prácu v Belgicku. Následne sa ukázalo, že pre určenie uplatniteľnej legislatívy platí všeobecné pravidlo podľa článku 11 ods. 3 písm. a/ základného nariadenia a neplatia výnimky podľa článku 12 ods. 1 a článku 16 základného nariadenia.

Ak pre žalobcu 2/ platí belgická legislatíva, potom je potrebné rozhodnúť, že nebol poistencom na území Slovenskej republiky, pretože v zmysle článku 11 ods. 1 základného nariadenia nemôže byť zároveň poistencom na území dvoch členských štátov. Napadnuté rozhodnutie tak zosúladilo skutkový stav s článkom 11 ods. 1 a 3 písm. a/ základného nariadenia. 5. Žalobné námietky žalobcu 2/ o absencii skutkového stavu v prvostupňovom rozhodnutí, jeho doplnení žalovanou, z ktorého však nie sú zrejmé skutočnosti tvoriace podklad vydaného rozhodnutia, považuje súd za nedôvodné. Odvolací orgán sa dostatočným spôsobom vo svojom odôvodnení vysporiadal so skutkovým stavom, jeho rozhodnutie dáva zrozumiteľné a dostatočným spôsobom vysvetlené odôvodnenie postupu pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne v preskúmavanej veci, podkladov na ktorých je rozhodnutie založené a je podporené príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. i aplikáciou koordinačných nariadení.

7. Za prekvapivú fabuláciu, považoval krajský súd argumentáciu žalobcu 2/ vo vzťahu k § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o rozširovaní významu tejto dispozície zákonného ustanovenia, v rozsahu oprávnenia pobočky rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, ktorá podľa žalobcu 2/ neupravuje možnosť rozhodnutia o nevzniku poistenia. Práve prijatie takejto gramaticko- výkladovej polemiky objasňovania zákonnej terminológie, by sa mohlo stať univerzálnym odvolacím či žalobným dôvodom, ktoré by spôsobilo vydanie množstva nezákonných rozhodnutí správnych orgánov. Uvedenému nasvedčuje aj napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. mája 2013, č. k. IV. ÚS 71/2013-36.

9. Vzhľadom na to, že krajský súd nezistil pochybenie žalovanej v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, a preto žaloby oboch žalobcov z vyššie uvedených dôvodov ako nedôvodné, postupom podľa § 190 SSP zamietol. O náhrade trov konania vo vzťahu k obom žalobcom súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že náhradu trov konania im nepriznal, pretože v konaní neboli úspešní.

2022 uviedol, že žalovaná v úvode svojho vyjadrenia zo dňa 12. 04. 2022 odkazovala na svoje vyjadrenie k žalobe v právnej veci žalobcu 1/, ku ktorému sa ale žalobca 2/ nemohol vyjadriť, pretože ho žalobca 2/ nemal k dispozícii. Žalobca 2/ poukázal na skutočnosť, že keďže vyššie uvedené neobdržal, nemohol sa k nemu vyjadriť a krajský súd v napadnutom rozsudku k vyššie uvedenej námietke žalobcu 2/ rovnako nevyjadril, a teda nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 14. Sociálna poisťovňa, resp. jej pobočka disponuje radom zákonných možností. Žalobca 2/ má za to, že je povinnosťou štátneho orgánu, aby konal a rozhodol v záujme právom chráneného záujmu fyzickej osoby. Žalovaná nesprávne rozhodla o tom, že v danom prípade neexistujú výnimky, ktoré vylučujú aplikáciu čl. 13 Nariadenia Rady EHS č. 1408/71. 15. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 9Sžso/60/2013, v ktorom bolo vyslovené „Neuniklo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že výrok rozhodnutí správnych orgánov neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, lebo nie je v ňom uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, čo je v rozpore s § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení (nestačí uviesť ustanovenie týkajúce sa vecnej príslušnosti organizačnej zložky správneho orgánu).“ A na základe uvedeného poukázal na to, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 16. Záverom navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

22. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

26. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 27. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

29. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa článku 14 ods. 1 písm. a/ nariadenia č. 1408/71, osoba, ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre ktorý zvyčajne pracuje, a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že nie je vyslaná s cieľom, aby nahradila inú osobu, ktorá ukončila dobu svojho vyslania.

34. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že - prvostupňový správny orgán žalovanej - pobočka žalovanej rozhodnutím zo dňa 15. marca 2016, Číslo: 705-0205006016-GC09/16 vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, a to tak, že žalobcovi 2/ nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti odo dňa 1. novembra 2007 podľa slovenských právnych predpisov [pobočka žalovanej zistila, že neboli splnené podmienky pre vznik povinného poistenia podľa slovenských právnych predpisov odo dňa 01. 11. 2007, žalobca 1/ nespĺňal podmienky vyslania a na území SR nevykonával žiadne podstatné činnosti a je vedený v zozname dlžníkov žalovanej, zároveň bolo zistené, že žalobca 1/ v uvedenom období nesprávne prihlásil a odhlásil žalobcu 2/ z a do registra poistencov na sociálne poistenie, ktorý mal miesto výkonu práce mimo územia SR, preto mal byť žalobca 2/ prihlásený v systéme

35. V prejednávanej veci bolo sporné, či žalovaná, resp. pobočka žalovanej rozhodla správne, ak v napadnutom rozhodnutí rozhodla o nevzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti žalobcu 2/ odo dňa 1. novembra 2007 z dôvodu, že neboli na jeho vznik splnené podmienky podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu najvyšší správny súd zameral svoju pozornosť na zodpovedanie tejto otázky.

37. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ustanovenia hlavy II nariadenia č. 1408/71, ktorých súčasťou je aj článok 14, predstavujú podľa ustálenej judikatúry úplný a jednotný systém kolíznych noriem, ktorých cieľom je, aby sa na zamestnancov, ktorí sa pohybujú v rámci Únie, vzťahoval systém sociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu, a tým sa predišlo prekrývaniu uplatňovaných vnútroštátnych právnych úprav a komplikáciám, ktoré by z tohto mohli vyplynúť (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky C-276/81 Kuijpers, C-202/97 FTS, C-404/98 Plum).

39. Táto zásada formulovaná v nariadení č. 1408/71 však stanovuje „pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak“. V určitých osobitných situáciách by však jasné a jednoduché uplatnenie všeobecného pravidla uvedeného v článku 13 ods. 2 písm. a/ tohto nariadenia mohlo viesť k riziku, že tak pracovník, ako aj zamestnávateľ a inštitúcie sociálneho zabezpečenia sa nevyhnú administratívnym komplikáciám, ktoré by mohli byť prekážkou výkonu voľného pohybu osôb spadajúcich pod uvedené nariadenie, ba naopak takéto komplikácie samy vyvolajú (pozri v tomto zmysle rozsudok Brusse). Pre takéto situácie sú osobitné pravidlá obsiahnuté najmä v článku 14 nariadenia č. 1408/71. Podľa na danú vec relevantného článku 14 ods. 1 písm. a/ bod i/ nariadenia č. 1408/71, osoba, ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre ktorý zvyčajne pracuje, a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov

vedený v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne) odporučila žalobcovi 1/ požiadať o udelenie výnimky v zmysle článku 17 nariadenia č. 1408/71 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „ministerstvo“). V podmienkach Slovenskej republiky je ministerstvo príslušné na rozhodovanie o udelených výnimkách v zmysle koordinačných nariadení (článok 17 nariadenia č. 1408/71, resp. čl. 16 nariadenia č. 883/2004). Ministerstvo na základe podanej žiadosti žalobcu 1/ rozhodlo tak, že žalobcovi 1/ (resp. žalobcovi 2/) neudelilo výnimky z uplatňovania právnych predpisov Belgického kráľovstva (vzhľadom na nesplnenie podmienok vyslania, ale aj skutočnosť, že žalobca 1/ sa nachádzal medzi dlžníkmi žalovanej).

V tomto prípade zároveň pobočka žalovanej opätovne požiadala ministerstvo aj o prehodnotenie svojho skoršieho rozhodnutia vo veci neudelenia výnimky žalobcovi 1/, ale ministerstvo zaslalo negatívnu odpoveď. Vzhľadom na tieto skutočnosti - žalobca 2/ odo da 01. 11. 2007 podliehal právnym predpisom Belgického kráľovstva - a nutnosť zosúladiť tento skutkový stav aj do systému Sociálnej poisťovne - pobočka žalovanej rozhodla o nevzniknutí povinného poistenia žalobcu 2/ odo dňa 01. 11. 2007, pretože žalobca 2/ vykonával činnosť len na území Belgického kráľovstva, a preto podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.

S uvedeným konštatovaním sa najvyšší správny súd nestotožňuje. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie najvyššieho správneho súdu, ktorý sa už vyjadril k právomoci Sociálnej poisťovne rozhodovať o „nevzniku“ povinného poistenia (na ktoré upozornila aj žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti) zo dňa 30. marca 2022, sp. zn. 9Sžsk/157/2018: „V prerokúvanej veci organizačná zložka verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na výkon sociálneho poistenia podľa § 120 zákona č. 461/2003 Z. z. konala a rozhodovala v rámci svojej právomoci o otázke zániku poistenia, ktorý považovala za sporný. Toto rozhodovanie je podľa § 172 ods. 5 cit. zák. predmetom nedávkového konania, ktoré sa spravuje treťou časťou (§ 172 až 225) zákona č. 461/2003 Z. z. Citovaný § 172 ods. 5, ako aj § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/ 2003 Z. z. vymedzujú právomoc žalovanej ako rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Touto formuláciou však nie je obmedzený, ale ani definovaný možný výrok rozhodnutia v takýchto prípadoch. Spornosť prípadu, o ktorom

Možnosť vydať takéto rozhodnutie je tak súčasťou právomoci, ktorá je žalovanej zverená v § 172 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., a opačné stanovisko žalobkyne nie je správne. . . .

Citované ustanovenie bližšie neustanovuje, aké ustanovenie má byť vo výroku uvedené. V prerokúvanej veci sa výrokom prvostupňového rozhodnutia z 23. januára 2017 rozhodovalo práve o otázke, že neboli naplnené podmienky, za ktorých podľa § 21 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. malo zaniknúť povinné poistenie žalobkyne. Citovať vo výroku tieto ustanovenia, z ktorých vyplýva, kedy sociálne poistenie zaniká, no nie, kedy nezaniká, by tak mohlo pôsobiť mätúco. Žalovaná tak nepochybila podstatným spôsobom, ak vo výroku odkázala len na všeobecné ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a) cit. zák., ktoré jej dovoľuje o tejto spornej otázke rozhodnúť.“.

43. Žalobca 2/ tiež namietal, že krajský súd mu nedoručil vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe žalobcu 1/ po následnom spojení veci krajským súdom, v čom videl porušenie jeho procesných práv. Najvyšší správny súd uvedené nevníma ako porušenie jeho práv ako účastníka konania, pretože krajský súd vyjadrenie k žalobe žalovanej žalobcu 1/ doručil ešte predtým ako došlo k spojeniu veci, pričom obe tieto žaloby sú založené na rovnakom skutkovom základe - prieskum rozhodnutia pobočky žalovanej spolu s odvolaním proti rozhodnutiu o nevzniku povinného poistenia žalobcu 2/, a preto aj vyjadrenia žalovanej po obsahovej stránke sú zhodné. K spojeniu veci došlo v zásade kvôli celkovej hospodárnosti konania, a preto najvyšší správny súd v tomto prípade nevzhliadol, že by týmto procesným postupom súdu mohli byť porušené práva žalobcu 2/ ako účastníka konania.

Zároveň ani žalobca 2/ na žiadnom mieste netvrdil, že v jeho prípade boli splnené podmienky vyslania v zmysle nariadenia č. 1408/71. Sociálna poisťovňa tak na základe týchto okolností musela zosúladiť údaje vo svojom informačnom systéme, a preto bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Zároveň najvyššiemu správnemu súdu neuniklo pozornosti, že žalobca 1/ požiadal Sociálnu poisťovňu o vrátenie zaplateného poistného zaplateného za žalobcu 2/ dňa 27. 04. 2017 (č.l. 30 administratívneho spisu).

46. Vzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší správny súd námietky žalobcu 2/ proti rozsudku krajského súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

48. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.