6Ssk/47/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: L. Y., narodený XX. I. XXXX, bytom v P., X. Č.. XXXX/ XX, právne zast.: Mgr. Marcelom Lesňákom, advokátom so sídlom v Poprade, Murgašova č. 87/6, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 02. novembra 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach zo 07. februára 2024, č. k. PO-4Sa/1/ 2022-102, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

05. augusta 2021. 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 71 ods. 1, 2, 4, 5, 8, § 153 ods. 5 a § 293eu zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Správny súd po preskúmaní veci aj s odkazom na zhodné závery prijaté príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia dospel k záveru, že žalobca nesplnil hmotnoprávnu podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok z dôvodu, že žalobcu nemožno považovať za invalidného. U žalobcu bolo stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie - Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu a obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa Kapitoly XV, Oddiel E, položka č. 3, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % (z rozpätia 20 - 35 %). Posudkoví lekári sociálneho poistenia zohľadnili všetky žalobcom predložené lekárske správy, ich lekárske správy vyhodnotil ako náležite odôvodnené bez obsahových rozporov. Navýšenie percentuálnej miery podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. nebolo opodstatnené. Rovnako postup posudkového lekára žalovanej, ktorý posúdil žalobcu v jeho neprítomnosti aj s ohľadom na § 293eu zákona č. 461/2003 Z.z. vyhodnotil ako zákonný. 4. Správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 5. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). 8.

Z rozhodnutia žalovanej nie je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností zistiť, ako žalovaná dospela k percentuálnej miere 35 %, ani dôvod, prečo sa komplexne nevysporiadala so všetkými diagnózami, ktorými žalobca trpí. Správny súd podľa žalobcu nezaujal žiadny právny názor, obmedzil sa len na opis skutkového stavu, tak ako ho prezentovala žalovaná.

Vyplýva z nich tiež, že ide o dlhodobý a negatívne sa vyvíjajúci zdravotný stav, u ktorého nie je možné zlepšenie. Reumatologické vyšetrenie potvrdzuje oslabený silový úchop, ako aj nedovieranie prstov ruky s negatívnymi vyhliadkami na zlepšenie zdravotného stavu. Argumentáciu žalovanej ohľadom pracovnej rekomandácie považoval za absurdnú, keďže práve posudkový lekár posudzuje vplyv zdravotného stavu na pracovné uplatnenie, pričom v tomto prípade sa zistenia posudkového lekára v žiadnej miere neprejavili v odbornom posudku o invalidite a ani v napadnutom rozhodnutí žalovanej. Namietal tiež, že lekársky posudok o invalidite neobsahuje žiadne bližšie zdôvodnenie, z akého dôvodu ďalšie zdravotné postihnutia žalobcu nepodmieňujú navýšenie percentuálnej miery.

III.

10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 27. marca 2024 s tým, že námietky žalobcu uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite vec právne posúdil. Rozsudok správneho súdu považoval za riadne a dostatočne odôvodnený. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

IV.

11. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi dňa 08. apríla 2024 na vedomie.

V.

Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 02. novembra 2021, Číslo:

2021. 19. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

21. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

23. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 24. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

27. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený posudkový a dávkový spis žalovanej mal preukázané, že - žalobca dňa 05. augusta 2021 požiadal o invalidný dôchodok, - rozhodnutím z 05. augusta 2021 prvostupňový správny orgán žalobcovi zamietol žiadosť o

- na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu z 26. marca 2019 posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zotrval v Lekárskom posudku z 18. októbra 2021 na svojich záveroch a odstúpil spisovú dokumentáciu žalovanej s tým, že na úrovni druhostupňovej zdravotný stav žalobcu posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade, kde bol jeho zdravotný stav posúdený dňa

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; miera poklesu bola určená na 25 %], - na základe uvedeného záveru generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím vydaným dňa 02. novembra 2021 zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 05. augusta

Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona).

pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. 31. Najvyšší správny súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že u žalobcu nie je daný dôvod na navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tak ako to požaduje žalobca. Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.

32. Posudkoví lekári sociálneho poistenia oboch stupňov v rámci posudzovania zdravotného stavu žalobcu zhodne ustálili, že u žalobcu v čase posudzovania neboli splnené podmienky pre navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hodnotu prevyšujúcu 40 %, ktorá skutočnosť by pre žalobcu znamenala splnenie jednej z hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok (§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.).

takýto záver nevyplýval ani z predložených lekárskych správ, ktoré mali posudkoví lekári k dispozícii a ktorých závery zahrnuli do svojich lekárskych správ vyhotovených na účely príslušného dávkového konania. Neurológ v lekárskych správach z 27. mája 2019, z 30. októbra 2019, z 26. februára 2020, z 11. septembra 2020 konštatoval svalstvo a trofiku v norme, stoj istý, chôdzu v norme, pridupávanie a chôdzu po špičkách dobré so záverom porucha dynamiky chrbtice. Tento stav však nedosahoval úroveň Degeneratívnych zmien na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu. Posudkoví lekári mali zhodne preukázané, že žalobca je v liečbe ortopéda a neurológa pre bolesti hrudnej a driekovej chrbtice. Na MRI hrudnej chrbtice boli konštatované degeneratívne zmeny, bez neurokompresie, na MRI driekovej chrbtice boli taktiež konštatované degeneratívne zmeny, hernia medzistavcovej platničky L4-5 s kontaktom a tlakom na nervové štruktúry L4-5 vpravo

nevyplývalo to ani z doložených lekárskych správ (napríklad z ambulantnej správy Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok z 27. apríla 2021 vyplývalo, že žalobca má obličky bez chorobných zmien). Možno len doplniť, že s účinnosťou od 01. augusta 2023 (zákon č. 273/2023 Z.z.) došlo ku zmene prílohy č. 4, pričom táto zmena sa dotkla aj uvedeného ochorenia s tým, že hypertenzii 2. stupeň - so stredne závažnými funkčnými a morfologickými zmenami na cieľových orgánoch, prítomnosť rizikových faktorov s dopadom na celkovú výkonnosť už zákon priradil percentuálnu mieru 25 % až 35 %. Rovnako v rámci odvolacieho konania žalobcom doložené lekárske správy z reumatologických vyšetrení (z 18. mája 2020, z 13. januára 2021, z 24. mája 2021, z 26. augusta 2021 a zo 06. októbra 2021) doposiaľ (rozumej v čase výkonu lekárskej posudkovej činnosti) nezakladali navýšenie percentuálnej miery o najviac 10 %. V tomto smere posudkový lekár žalovanej po vyhodnotení týchto lekárskych správ uviedol, že popisujú len minimálne funkčné obmedzenie kĺbov, stav je

Vzhľadom na uvedené najvyšší správny súd dospel k záveru, že príslušní posudkoví lekári sociálneho poistenia svoje závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a zvlášť o možnosti navýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. dostatočne odôvodnili. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobcu za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre vyhovenie jeho žiadosti o invalidný dôchodok; z obsahu príslušných posudkov sú zrejmé úvahy, na základe ktorých dospeli posudkoví lekári jednak k zhodnému určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a jednak na základe ktorých v rozhodnej dobe nebol daný dôvod na postup podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. 34.

Dlhodobá strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu sa na účely napríklad Zákonníka práce preukazuje lekárskym posudkom podľa zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Lekársky posudok na účely uvedeného zákona je výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu, zdravotného stavu v súvislosti s uznaním choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia pri úrazoch, chorobách z povolania a iných poškodeniach na zdraví.

35. K namietanej závislosti, a teda vo svojej podstate zaujatosti posudkových lekárov z dôvodu ich štátnozamestnaneckého pomeru vo vzťahu k Sociálnej poisťovni najvyšší správny súd uvádza, že lekárska posudková činnosť (okrem iného) aj dôchodkového poistenia zahŕňa primárne posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.). Postup posudkového lekára, ktorého základným účelom je posudková činnosť, predpokladá popri odborných lekárskych znalostí tiež znalosti z odboru posudkového lekárstva. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je aj v zmysle zákona č. 578/ 2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený

36. Vo vzťahu k návrhu žalobcu o nariadenie znaleckého dokazovania najvyšší správny súd uvádza, že medzi závermi posudkov a odbornými lekárskymi nálezmi v danej veci neboli zistené rozpory a o odbornej úrovni posudkov posudkových lekárov nemal súd dôvod pochybovať.

37. K námietke žalobcu, že rozsudok správneho súdu je neodôvodnený a nevyporiadava sa s podstatnými námietkami, najvyšší správny súd uvádza, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 139 ods. 2 SSP. Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa správny súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok. Správny súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými a žalobcom uplatnenými námietkami. Z rozsudku ako celku je zrejmý dôvod, pre ktorý správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby a tým k jej zamietnutiu. Rovnako aj rozhodnutie žalovanej podľa názoru najvyššieho správneho súdu

38. Na záver najvyšší správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že rozhodnutím žalovanej a súdu nie je dotknuté právo žalobcu si podať novú žiadosť o invalidný dôchodok, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jeho zdravotného stavu.

41. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.