6Ssk/48/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200404.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 14Sa/33/2022
- IČS
- 5022200404
- Citované
- 2× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: V. I., narodený X. I. XXXX, bytom S.. Y. XXX/X, Y. C. F., právne zastúpený: JUDr. Ing. Ondrejom Randiakom, advokátom, so sídlom Škultétyho 469/4, Martin, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 43943-3/2018-BA zo dňa 18. mája 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 14Sa/33/2022-53 zo dňa 23. novembra 2022, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta. Kasačná sťažnosť sa zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania
1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) svojím prvým rozsudkom č. k. 26Sa/21/ 2018-47 zo dňa 9. septembra 2020 (ďalej len „prvý rozsudok“) rozhodnutie žalovaného č. 43943-3/2018-BA zo dňa 18. mája 2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako príslušný druhostupňový orgán verejnej správy podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 1477/2018-MT-DvN zo dňa 15. marca 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodol o povinnosti žalobcu vrátiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia dávku (časť dávky) v nezamestnanosti za obdobie od 16. septembra 2015 do 15. marca 2016, v celkovej sume 3.502,30 eur.
2. Prvý rozsudok napadol žalovaný kasačnou sťažnosťou. O kasačnej sťažnosti žalovaného rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“), ako súd kasačný, rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/122/2020 z 24. mája 2022 tak, že prvý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Následne vo veci krajský súd rozhodoval opätovne (súc viazaný záväzným právnym názorom najvyššieho správneho súdu), a to rozsudkom č. k. 14Sa/33/2022-53 zo dňa 23. novembra 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“). Krajský súd napadnutým rozsudkom správnu žalobu žalobcu zamietol.
4. Krajský súd vychádzal z nasledovných skutočností vyplývajúcich z administratívneho, resp. súdneho spisu: (i) Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin Oznámením číslo MT1/ OSO/ZAM/2015/19574 zo dňa 24. septembra 2015 oznámil žalobcovi, že dňom 16. septembra 2015 ho zaraďuje do evidencie uchádzačov o zamestnanie; (ii) žalobca podal Sociálnej poisťovni, pobočka Martin osobne žiadosť o dávku v nezamestnanosti spísanú dňa 29. septembra 2015; (iii) rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Martin číslo: 4904/2015-MT- DvN zo dňa 30. septembra 2015 bol žalobcovi podľa § 104 ods. 1, § 105 ods. 1 a § 108 zákona č. 461/2003 Z. z. priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 38,4838 Eur od 16. septembra 2015 na obdobie šiestich mesiacov; (iv) dňa 31. októbra 2016 žalobca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin doložil Osvedčenie o živnostenskom oprávnení, na základe ktorého bol rozhodnutím č. MT1/OSO/ ZAM/2016/6052/Ch zo dňa 21. novembra 2016 vyradený dňom 1. novembra 2016 z evidencie
uchádzačov o zamestnanie, ktoré si prevzal dňa 8. decembra 2016; toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. decembra 2016; (v) rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin Č.k.: MT1/RSK/ZAM/2018/1335/Sg zo dňa 9. januára 2018, právoplatným dňa 29. januára 2018 a vykonateľné dňa 12. januára 2018, bol žalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. r) bod 2 zákona č. 5/2004 Z. z.; (vi) bolo zistené, že žalobca je zapísaný v Obchodnom registri ako člen dozornej rady v spoločnosti ROONAMID, a.s. Žilina od 10. júna 2005; (vii) keďže žalobca nepreukázal skutočnosť, že v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 16. septembra 2015 už nebol členom dozornej rady v spoločnosti ROONAMID, a.s., úrad práce ho vyradil z evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 36 ods. 1 písm. r) bod 2 zákona č. 5/ 2004 Z. z. dňom 16. septembra 2015; (viii) rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava Č. 2017/195562/17737/SSZOSK zo dňa 14. novembra 2017, bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin č. k. MT1/RSK/ZAM/2017/1555/Sg zo dňa 26. septembra 2017 o nariadení obnovy konania vo veci rozhodnutia č. k.: MT1/OSO/ZAM/ 2016/6052/Ch zo dňa 21. novembra 2016; (ix) Sociálna poisťovňa, pobočka Martin následne výzvou zo dňa 29. januára 2018 vyzvala žalobcu na vrátenie dávky v nezamestnanosti vyplatenej za obdobie od 16. septembra 2015 do 15. marca 2016 v sume 3.502,30 Eur s poukazom na ustanovenie § 105 a § 236 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z. z., a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 16. septembra 2015. Žalobca v podaní - vo vyjadrení k výzve zo dňa 11. februára 2018 uviedol, že sa v prvom rade jedná o pochybenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, ktorý ho zaregistroval. Žalobca uviedol, že nemal vedomosť, že je
niekde evidovaný ako člen dozornej rady; (x) prvostupňový správny orgán následne vydal prvostupňové rozhodnutie a na odvolanie žalobcu žalovaný vydal preskúmavané rozhodnutie o povinnosti vrátiť dávku v nezamestnanosti. 5.
Krajský súd v podstatnom napadnutý rozsudok odôvodnil nasledovným: (i) v júli 2017 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zistil, že žalobca figuruje ako člen dozornej rady, šetrením bolo zistené, že ako člen dozornej rady bol žalobca uvedený už v zakladateľskej zmluve na založenie akciovej spoločnosti ROONAMID, a.s. zakladateľmi akciovej spoločnosti
vo februári 2000. Uvedená skutočnosť viedla k obnove konania vo veci (zaradenia) vyradenia žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie a právoplatným rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin Č.k.: MT1/RSK/ZAM/ 2018/1335/Sg zo dňa 9. januára 2018 bol žalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 16. septembra 2015. Žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu neodvolal; (ii) dôsledkom vyradenia žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie spätne ku dňu 16. septembra 2015 bola skutočnosť, že žalobca nesplnil podmienky nároku na dávku už v čase spísania žiadosti o dávku v nezamestnanosti, teda dodatočne sa zistilo, že žalobcovi nárok na dávku v nezamestnanosti dňa 16. septembra 2015 vôbec nevznikol; (iii) krajský súd, vyhodnotil námietku žalobcu, že nevedel, že je členom dozornej rady ako nepreukázanú obranu, vychádzajúc z toho, že v administratívnom konaní boli doložené viaceré podstatné listiny, na ktorých figuruje žalobca, pričom aj v samotnom konaní pred orgánom činným v trestnom konaní žalobca uznal, že sa jedná o jeho
podpis, resp. sa vyjadril, že podpis na predložených dokumentoch je jeho podpis na 90 % (uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline ČVS: ORP-1004/ZV-ZA-2018). Hoci žalobca spochybňoval svoju skutočnú vôľu podpísať uvedené dokumenty a tvrdil, že sa jedná o vylákanie podpisu, resp. namietal pravosť svojho podpisu, krajský súd toto vyhodnotil ako nedôveryhodné a žalobca sa preto „nevyvinil“ zo skutkovej podstaty podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. zakladajúcej povinnosť vrátiť neprávom poskytnutú dávku.
6. Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 167 SSP a contrario, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý je v súdnom konaní celkom alebo čiastočne úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu krajský súd náhradu trov konania nepriznal.
V konaní úspešnému žalovanému podľa § 168 SSP a contrario trovy konania krajský súd nepriznal, pretože v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy možno priznať trovy konania iba výnimočne.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
7. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť zo dňa 6. januára 2023, pričom dôvody kasačnej sťažnosti vymedzil odkazom na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f) SSP (krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) a ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). Zároveň, odkazujúc na ustanovenie § 447 ods. 1 SSP, žiadal priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok (tvrdiac, že vykonaním preskúmavaného rozhodnutia by mu hrozila závažná ujma). 8. Žalobca kasačnú sťažnosť v podstatnom odôvodnil tým, že (i) rozhodnutie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie (rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin č.k.: MT1/RSK/ZAM/2018/1335/Sg zo dňa 9. januára 2018) nenapádal, nakoľko bol v domnení, že nikdy nebol členom dozornej rady; ďalej dôvodil, že „ ... ani samotný úrad práce nevedel pri zaradení žalobcu do evidencie uchádzačov túto skutočnosť (členstvo v dozornej rade) dôveryhodne overiť ...“; (ii) tvrdil, že „ ... od začiatku popiera skutočnosť, že bol členom dozornej rady, že sa akéhokoľvek zasadnutia zúčastnil a že vôbec túto funkciu zastával.“; (iii) namietal, že nebola overená pravosť listín a podpisov, ktoré by mali túto skutočnosť preukazovať; (iv) ďalej dôvodil, že nemal vedomosť o svojom členstve v dozornej rade tvrdiac, že „O žalobcovi ako členovi dozornej rady rozhodla spoločnosť ROONAMID, a.s. bez účasti žalobcu a bez jeho predchádzajúceho či dodatočného súhlasu. Spoločnosť sa len tvárila, že žalobca je členom dozornej rady.“; (v) v súvislosti s dôvodom kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP žalobca uzavrel, že „Tým, že konajúci súd neumožnil žalobcovi vykonať kľúčový dôkaz v konaní, a to overenie pravosti listín, ktorých pravosť žalobca namietal, znemožnil žalobcovi kľúčovú obranu smerujúcu k zásadnému zisteniu, či mohol vôbec žalobca o tejto skutočnosti vedieť (možnosť žalobcu preukázať falšované listiny a podpisy).“; (vi) v súvislosti s dôvodom kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP žalobca dôvodil, že „ ... na základe vykonaných dôkazov mal konajúci súd vec právne posúdiť tak, že síce mu bola vyplatená dávka, ktorá mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, avšak žalobca nevedel alebo nemohol z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.“. 9. Žalobca žiadal, aby najvyšší správny súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. 10. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 19. januára 2023 vyjadril žalovaný. V podstatnom uviedol, že krajský súd postupoval v súlade so záverom najvyššieho správneho súdu vyjadrenom v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/122/2020 z 24. mája 2022. Zotrval na svojich dovtedajších podaniach, na ktoré sa odvolával. Záverom navrhol, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. 11. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 24. februára 2023 na vedomie.
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
III. A Procesný postup kasačného súdu
12. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobca) včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 13. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 15. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu žalobcu. Závery odôvodňujúce takýto postup sú vyjadrené v bode 3 až 6 vyššie. Najvyšší správny súd poukazuje na skutočnosť, že v predmetnej veci už skôr rozhodoval rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/122/2020 z 24. mája 2022, v ktorom vec právne posúdil a vyjadril v ňom záväzný právny názor. Krajský súd záväzný právny názor kasačného súdu reflektoval do preskúmavaného rozsudku, pričom táto skutočnosť viedla najvyšší správny súd k rozhodnutiu tak, ako to vyplýva z výrokovej časti vyššie.
III. B Aplikovateľné právne predpisy
16. Podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. 17. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 6 zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o povinnosti poberateľa nemocenskej dávky, dávky garančného poistenia, dávky v nezamestnanosti a úrazovej dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty vrátiť dávku alebo jej časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili. 18. Podľa § 36 ods. 1 písm. r) bod 2 zákona č. 5/2004 Z. z., úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak boli zistené nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na posúdenie žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
III. C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia
19. V prejednávanej veci bolo pri aplikácii ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/ 2003 Z. z. rozhodné posúdiť dve skutočnosti: (i) či žalobca poberal dávku, ktorá mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume a zároveň, (ii) či žalobca vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa dávka vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila.
20. Prvú z vyššie uvedených skutočností kasačný súd posudzoval už vo svojom skoršom rozsudku sp. zn. 9Sžsk/122/2020 z 24. mája 2022, v ktorom konštatoval, že „ . . . poukazuje na skutočnosť, že správnemu konaniu vo veci vrátenia neoprávnene vyplatenej dávky v nezamestnanosti prechádzalo správne konanie, v ktorom bola posudzovaná otázka podľa § 36 ods. 1 písm. r/ bod 2 zákona č. 5/2004 Z.z., pričom výsledkom konania bolo vydanie rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin č. MT1/RSK/ZAM/2018/1335/Sg zo dňa 9. januára 2018 o vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie (právoplatné dňa 29. januára 2018). Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd považuje za potrebné poukázať na účinky, ktoré vyvoláva právoplatnosť vydaného rozhodnutia.
Formálnym dôsledkom právoplatného rozhodnutia je nemožnosť pokračovať v konaní a zaoberať sa vecnou stránkou rozhodnutia. Materiálna stránka účinkov právoplatného rozhodnutia spočíva v jeho záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že na právoplatné rozhodnutie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol správny súd povinný pri preskúmaní rozhodnutia vo veci vrátenia neoprávnene vyplatenej dávky v nezamestnanosti prihliadnuť.“ (bod 47 predmetného rozsudku). Otázka, či žalobcovi patrila alebo nepatrila vyplatená dávka, teda bola predmetom skoršieho konania, v rámci ktorého bol žalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rozhodnutie v predmetnej veci bolo právoplatné a krajský súd rozhodol správne, keď z tohto právoplatného rozhodnutia vychádzal. Vzhľadom na konštatovanie žalobcu v kasačnej sťažnosti (časť IV druhý odsek), že „ .
. . na základe vykonaných dôkazov mal konajúci súd vec právne posúdiť tak, že síce mu bola vyplatená dávka, ktorá mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, avšak žalobca nevedel alebo nemohol z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.“ kasačný súd uzatvára, že posúdenie prvej zo skutočnosti (vo svojej podstate) nie je sporné, keďže túto nespochybňuje (resp. ju potvrdzuje) ani sám žalobca.
21. Druhou rozhodnou skutočnosťou, ktorú bolo potrebné posúdiť bolo, či žalobca vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa dávka vyplatila neprávom. Žalobca popiera, resp. v priebehu administratívneho konania popieral, že by bol vedel o tom, že bol členom dozornej rady obchodnej spoločnosti ROONAMID, a.s.
22. V tejto súvislosti kasačný súd konštatuje, že krajský súd uvedené tvrdenie konfrontoval s obsahom administratívneho spisu, pričom následne vychádzal z toho, že „Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin oslovil dňa 04. októbra 2017 spoločnosť ROONAMID, a.s. za účelom zaslania podkladov, ktoré viedli k zapísaniu účastníka konania do dozornej rady spoločnosti, zároveň požiadal o súčinnosť aj Okresný súd Žilina. Dňa 04.10.2017 zaslal aj účastník konania (pozn. súdu: žalobca) e-mailovú komunikáciu so spoločnosťou ROONAMID, a.s., na základe ktorej bola zaslaná žiadosť o poskytnutie súčinnosti akciovej spoločnosti GRADARA a.s., nakoľko celá dokumentácia o spoločnosti ROONAMID, a.s. bola odovzdaná novému akcionárovi. Dňa 06.10.2017 bola zo spoločnosti ROONAMID, a.s. doručená Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin dokumentácia - Zápisnica zo zasadnutia dozornej rady ROONAMID, a.s. zo dňa 21.02.2000, ako aj e-mail, zaslaný účastníkovi konania od V.. N. M., člena predstavenstva, Vyjadrenie súhlasu dozornej rady akciovej spoločnosti zo dňa 28.12.2004.
Následne dňa 10.10.2017 bol Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zaslaný z Okresného súdu Žilina - Návrh na zápis do obchodného registra zo dňa 13.03.2000, Živnostenský list zo dňa 13.03.2000, Potvrdenie z Tatra Banky, a.s., Žilina zo dňa 07.03.2000, Vyhlásenie správcu vkladov podľa § 60 Obchodného zákonníka o splatení vkladov zo dňa 13. marca 2000, Zápisnica zo zasadnutia predstavenstva ROONAMID, a.s. zo dňa 21.02.2000, Zápisnica zo zasadnutia dozornej rady ROONAMID, a.s. zo dňa 21.02.2000, Uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 27.03.2000, Notárska zápisnica zo dňa 22.02.2000, Zakladateľská zmluva akciovej spoločnosti ROONAMID, a.s., a tiež Stanovy akciovej spoločnosti ROONAMID. Na základe preskúmania uvedených dokumentov Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zistil, že žalobca bol zvolený za člena dozornej rady, pričom v zmysle stanov spoločnosti členovia dozornej rady sú volení valným zhromaždením na obdobie
3 rokov. Funkčné obdobie sa však nekončí skôr, ako je za predchádzajúceho člena zvolený nový člen.“ (bod 38 napadnutého rozsudku). 23. Čo sa týka zisťovania ďalších relevantných skutočností krajský súd uviedol, že „ .
. . listom zo dňa 12.12.2019 požiadal Okresnú prokuratúru v Žiline o podanie správy, v akom štádiu konania sa nachádza prešetrovanie podaného trestného oznámenia. Okresná prokuratúra Žilina listom zo dňa 18.12.2019 oznámila súdu, že v predmetnej veci bolo trestné stíhanie zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a rozhodnutie je právoplatné. Zároveň súdu bola doručená fotokópia
predmetného uznesenia. Z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Žiline ČVS: ORP-1004/ZV-ZA-2018 správny súd zistil, že trestné stíhanie vo veci prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie bolo zastavené z dôvodu, že trestné stíhanie je neprípustné podľa § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.
Z vykonaných úkonov pred začatím trestného stíhania vyplynula potreba vypočutia osoby V.. N. M. a V.. M.. V.. M. v podanom vysvetlení uviedol, že nemá vedomosť o tom, že V. I. bol členom dozornej rady spoločnosti ROONAMID, a.s. asV. I. nikdy nebol v osobnom kontakte, bol členom predstavenstva, tieto veci zastrešoval vtedajší predseda predstavenstva V.. N. M.. Pán I.Ý_ v doplnení trestného oznámenia uviedol, že pozná V.. M., bol jeho zamestnancom v spoločnosti Astra R&W, s.r.o. v rokoch 1996-2002. Uviedol, že po vzhliadnutí dokumentov, ktoré mu boli predložené (Zápisnica zo zasadnutia dozornej rady ROONAMID, a.s. zo dňa 21.02.2000, Vyjadrenie súhlasu dozornej rady akciovej spoločnosti k zamýšľanému zlúčeniu so spoločnosťou RUNEKO Chémia, s.r.o., zo dňa 28.12.2004), je podpis na nich 90 % jeho, pričom nemá vedomosť, že by dané dokumenty podpísal. Uviedol, že ak mu p. M. dal k podpisu dokument, pričom argumentoval potrebou jeho podpísania, tak mohol p. I. to urobiť a dokument podpísať. Za účelom vykonania výsluchu osoby V.. N. M. boli vykonané previerky z dôvodu jeho
zabezpečenia k výsluchu, taktiež bol daný do pátrania Okresného riaditeľstva policajného zboru v Žiline. Previerky, ako aj pátranie po V.. N. M. skončili s negatívnym výsledkom. V prípade aj vykonania výsluchu V.. M. by bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že k protiprávnemu konaniu malo dôjsť dňa 21.02.2000, prípadne dňa 28.12.2004.
Na základe vyššie uvedených skutočností prípadné trestné stíhanie vo veci prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, z ktorého by mal byť podozrivý V.. M., je neprípustné, nakoľko je premlčané.“ (tamtiež).
24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že krajský súd posúdil druhú z relevantných skutočností správne, keď dospel k záveru, že z okolností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania (zohľadniac taktiež otázku materiálnej publicity obchodného registra) žalobca musel mať vedomosť o tom, že bol členom dozornej rady uvedenej obchodnej
spoločnosti. Ostatne sám žalobca opoznal svoj podpis na označených listinách (konštatovanie „ . . . je podpis na nich 90 % jeho . . . “) a zároveň uviedol, že dokumenty podpisovať aj mohol („ . . . ak mu p. M. dal k podpisu dokument . . .“). Vo svetle vyššie uvedených vyhlásení samotného žalobcu (naviac vykonanými pred orgánom činným v trestnom konaní) sa potom najvyššiemu správnemu súdu javila byť obrana žalobcu spočívajúcu v nevyhnutnosti preukazovania falšovania listín a podpisov na nich, ako obrana tendenčná, účelová a nehospodárna. 25. Čo sa týka návrhu žalobcu, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok, tomuto návrhu najvyšší správny súd nevyhovel (návrh zamietol), a to jednak preto, že krajský súd v celom rozsahu reflektoval záväzný právny názor kasačného súdu vyjadrený v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/122/2020 z 24. mája 2022, jednak z dôvodov opísaných v bodoch 52 a 53 skoršieho rozsudku najvyššieho správneho súdu.
26. Z dôvodov uvedených vyššie sa najvyšší správny súd nestotožnil s námietkami žalobcu voči napadnutému rozsudku krajského súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku.
27. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal
v súlade s § 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP. 28. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. júna 2024