6Ssk/48/2023

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) svojím prvým rozsudkom č. k. 26Sa/21/ 2018-47 zo dňa 9. septembra 2020 (ďalej len „prvý rozsudok“) rozhodnutie žalovaného č. 43943-3/2018-BA zo dňa 18. mája 2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako príslušný druhostupňový orgán verejnej správy podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 1477/2018-MT-DvN zo dňa 15. marca 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Prvý rozsudok napadol žalovaný kasačnou sťažnosťou. O kasačnej sťažnosti žalovaného rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“), ako súd kasačný, rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/122/2020 z 24. mája 2022 tak, že prvý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Krajský súd vychádzal z nasledovných skutočností vyplývajúcich z administratívneho, resp. súdneho spisu: (i) Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin Oznámením číslo MT1/ OSO/ZAM/2015/19574 zo dňa 24. septembra 2015 oznámil žalobcovi, že dňom 16. septembra 2015 ho zaraďuje do evidencie uchádzačov o zamestnanie; (ii) žalobca podal Sociálnej poisťovni, pobočka Martin osobne žiadosť o dávku v nezamestnanosti spísanú dňa 29. septembra 2015; (iii) rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Martin číslo: 4904/2015-MT- DvN zo dňa 30. septembra 2015 bol žalobcovi podľa § 104 ods. 1, § 105 ods. 1 a § 108 zákona č. 461/2003 Z. z. priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 38,4838 Eur od 16. septembra 2015 na obdobie šiestich mesiacov; (iv) dňa 31. októbra 2016 žalobca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin doložil Osvedčenie o živnostenskom oprávnení, na základe ktorého bol rozhodnutím č. MT1/OSO/ ZAM/2016/6052/Ch zo dňa 21. novembra 2016 vyradený dňom 1. novembra 2016 z evidencie

rodiny Bratislava Č. 2017/195562/17737/SSZOSK zo dňa 14. novembra 2017, bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin č. k. MT1/RSK/ZAM/2017/1555/Sg zo dňa 26. septembra 2017 o nariadení obnovy konania vo veci rozhodnutia č. k.: MT1/OSO/ZAM/ 2016/6052/Ch zo dňa 21. novembra 2016; (ix) Sociálna poisťovňa, pobočka Martin následne výzvou zo dňa 29. januára 2018 vyzvala žalobcu na vrátenie dávky v nezamestnanosti vyplatenej za obdobie od 16. septembra 2015 do 15. marca 2016 v sume 3.502,30 Eur s poukazom na ustanovenie § 105 a § 236 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z. z., a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 16. septembra 2015. Žalobca v podaní - vo vyjadrení k výzve zo dňa 11. februára 2018 uviedol, že sa v prvom rade jedná o pochybenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, ktorý ho zaregistroval. Žalobca uviedol, že nemal vedomosť, že je

Krajský súd v podstatnom napadnutý rozsudok odôvodnil nasledovným: (i) v júli 2017 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zistil, že žalobca figuruje ako člen dozornej rady, šetrením bolo zistené, že ako člen dozornej rady bol žalobca uvedený už v zakladateľskej zmluve na založenie akciovej spoločnosti ROONAMID, a.s. zakladateľmi akciovej spoločnosti

podpis, resp. sa vyjadril, že podpis na predložených dokumentoch je jeho podpis na 90 % (uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline ČVS: ORP-1004/ZV-ZA-2018). Hoci žalobca spochybňoval svoju skutočnú vôľu podpísať uvedené dokumenty a tvrdil, že sa jedná o vylákanie podpisu, resp. namietal pravosť svojho podpisu, krajský súd toto vyhodnotil ako nedôveryhodné a žalobca sa preto „nevyvinil“ zo skutkovej podstaty podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. zakladajúcej povinnosť vrátiť neprávom poskytnutú dávku.

V konaní úspešnému žalovanému podľa § 168 SSP a contrario trovy konania krajský súd nepriznal, pretože v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy možno priznať trovy konania iba výnimočne.

7. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť zo dňa 6. januára 2023, pričom dôvody kasačnej sťažnosti vymedzil odkazom na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f) SSP (krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) a ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). Zároveň, odkazujúc na ustanovenie § 447 ods. 1 SSP, žiadal priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok (tvrdiac, že vykonaním preskúmavaného rozhodnutia by mu hrozila závažná ujma). 8. Žalobca kasačnú sťažnosť v podstatnom odôvodnil tým, že (i) rozhodnutie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie (rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin č.k.: MT1/RSK/ZAM/2018/1335/Sg zo dňa 9. januára 2018) nenapádal, nakoľko bol v domnení, že nikdy nebol členom dozornej rady; ďalej dôvodil, že „ ... ani samotný úrad práce nevedel pri zaradení žalobcu do evidencie uchádzačov túto skutočnosť (členstvo v dozornej rade) dôveryhodne overiť ...“; (ii) tvrdil, že „ ... od začiatku popiera skutočnosť, že bol členom dozornej rady, že sa akéhokoľvek zasadnutia zúčastnil a že vôbec túto funkciu zastával.“; (iii) namietal, že nebola overená pravosť listín a podpisov, ktoré by mali túto skutočnosť preukazovať; (iv) ďalej dôvodil, že nemal vedomosť o svojom členstve v dozornej rade tvrdiac, že „O žalobcovi ako členovi dozornej rady rozhodla spoločnosť ROONAMID, a.s. bez účasti žalobcu a bez jeho predchádzajúceho či dodatočného súhlasu. Spoločnosť sa len tvárila, že žalobca je členom dozornej rady.“; (v) v súvislosti s dôvodom kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP žalobca uzavrel, že „Tým, že konajúci súd neumožnil žalobcovi vykonať kľúčový dôkaz v konaní, a to overenie pravosti listín, ktorých pravosť žalobca namietal, znemožnil žalobcovi kľúčovú obranu smerujúcu k zásadnému zisteniu, či mohol vôbec žalobca o tejto skutočnosti vedieť (možnosť žalobcu preukázať falšované listiny a podpisy).“; (vi) v súvislosti s dôvodom kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP žalobca dôvodil, že „ ... na základe vykonaných dôkazov mal konajúci súd vec právne posúdiť tak, že síce mu bola vyplatená dávka, ktorá mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, avšak žalobca nevedel alebo nemohol z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.“. 9. Žalobca žiadal, aby najvyšší správny súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. 10. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 19. januára 2023 vyjadril žalovaný. V podstatnom uviedol, že krajský súd postupoval v súlade so záverom najvyššieho správneho súdu vyjadrenom v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/122/2020 z 24. mája 2022. Zotrval na svojich dovtedajších podaniach, na ktoré sa odvolával. Záverom navrhol, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. 11. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 24. februára 2023 na vedomie.

III. B Aplikovateľné právne predpisy

16. Podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. 17. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 6 zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o povinnosti poberateľa nemocenskej dávky, dávky garančného poistenia, dávky v nezamestnanosti a úrazovej dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty vrátiť dávku alebo jej časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili. 18. Podľa § 36 ods. 1 písm. r) bod 2 zákona č. 5/2004 Z. z., úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak boli zistené nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na posúdenie žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

III. C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

20. Prvú z vyššie uvedených skutočností kasačný súd posudzoval už vo svojom skoršom rozsudku sp. zn. 9Sžsk/122/2020 z 24. mája 2022, v ktorom konštatoval, že „ . . . poukazuje na skutočnosť, že správnemu konaniu vo veci vrátenia neoprávnene vyplatenej dávky v nezamestnanosti prechádzalo správne konanie, v ktorom bola posudzovaná otázka podľa § 36 ods. 1 písm. r/ bod 2 zákona č. 5/2004 Z.z., pričom výsledkom konania bolo vydanie rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin č. MT1/RSK/ZAM/2018/1335/Sg zo dňa 9. januára 2018 o vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie (právoplatné dňa 29. januára 2018). Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd považuje za potrebné poukázať na účinky, ktoré vyvoláva právoplatnosť vydaného rozhodnutia.

. . na základe vykonaných dôkazov mal konajúci súd vec právne posúdiť tak, že síce mu bola vyplatená dávka, ktorá mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, avšak žalobca nevedel alebo nemohol z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.“ kasačný súd uzatvára, že posúdenie prvej zo skutočnosti (vo svojej podstate) nie je sporné, keďže túto nespochybňuje (resp. ju potvrdzuje) ani sám žalobca.

22. V tejto súvislosti kasačný súd konštatuje, že krajský súd uvedené tvrdenie konfrontoval s obsahom administratívneho spisu, pričom následne vychádzal z toho, že „Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin oslovil dňa 04. októbra 2017 spoločnosť ROONAMID, a.s. za účelom zaslania podkladov, ktoré viedli k zapísaniu účastníka konania do dozornej rady spoločnosti, zároveň požiadal o súčinnosť aj Okresný súd Žilina. Dňa 04.10.2017 zaslal aj účastník konania (pozn. súdu: žalobca) e-mailovú komunikáciu so spoločnosťou ROONAMID, a.s., na základe ktorej bola zaslaná žiadosť o poskytnutie súčinnosti akciovej spoločnosti GRADARA a.s., nakoľko celá dokumentácia o spoločnosti ROONAMID, a.s. bola odovzdaná novému akcionárovi. Dňa 06.10.2017 bola zo spoločnosti ROONAMID, a.s. doručená Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin dokumentácia - Zápisnica zo zasadnutia dozornej rady ROONAMID, a.s. zo dňa 21.02.2000, ako aj e-mail, zaslaný účastníkovi konania od V.. N. M., člena predstavenstva, Vyjadrenie súhlasu dozornej rady akciovej spoločnosti zo dňa 28.12.2004.

3 rokov. Funkčné obdobie sa však nekončí skôr, ako je za predchádzajúceho člena zvolený nový člen.“ (bod 38 napadnutého rozsudku). 23. Čo sa týka zisťovania ďalších relevantných skutočností krajský súd uviedol, že „ .

predmetného uznesenia. Z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Žiline ČVS: ORP-1004/ZV-ZA-2018 správny súd zistil, že trestné stíhanie vo veci prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie bolo zastavené z dôvodu, že trestné stíhanie je neprípustné podľa § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.

zabezpečenia k výsluchu, taktiež bol daný do pátrania Okresného riaditeľstva policajného zboru v Žiline. Previerky, ako aj pátranie po V.. N. M. skončili s negatívnym výsledkom. V prípade aj vykonania výsluchu V.. M. by bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že k protiprávnemu konaniu malo dôjsť dňa 21.02.2000, prípadne dňa 28.12.2004.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že krajský súd posúdil druhú z relevantných skutočností správne, keď dospel k záveru, že z okolností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania (zohľadniac taktiež otázku materiálnej publicity obchodného registra) žalobca musel mať vedomosť o tom, že bol členom dozornej rady uvedenej obchodnej

26. Z dôvodov uvedených vyššie sa najvyšší správny súd nestotožnil s námietkami žalobcu voči napadnutému rozsudku krajského súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

v súlade s § 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP. 28. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.