6Ssk/48/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: D.. U. Ž., narodená XX. P.Z. XXXX, bytom v X., X. B. XXX/XX, právne zast.: JUDr. Jánom Hudzíkom, advokátom a konateľom Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom v Poprade, Mnoheľova č. 830/15, IČO: 47251654, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 19. septembra 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X, o starobný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 24. januára 2024, č. k. PO-6Sa/22/2022-48, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

II.

8. Konkrétne namietala, že správny súd nesprávne vyhodnotil všetky súvisiace okolnosti, pričom sám konštatoval, že za nespornú považoval dĺžku dôchodkového poistenia 10.626 dní, t.j. 29 rokov a 41 dní dôchodkového poistenia na získanie starobného dôchodku a tiež za nespornú považoval dĺžku dôchodkového poistenia 13.375 dní, t.j. 36 rokov a 235 dní na účel zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Táto rozdielnosť posúdenia trvania výšky dôchodkového poistenia vniesla do veci výraznú právnu neistotu, nakoľko dôchodkové poistenie trvalo preukázateľne najmenej 13.375 dní, čo napokon potvrdila aj žalovaná, ako aj samotný súd. Správny súd za základ svojho rozhodnutia uznal iba poistenie získané v Slovenskej republike, pričom vôbec neposudzoval iné poistenie získané v inom členskom štáte. Z napadnutého rozhodnutia žalovanej nie je možné zistiť podrobnosti k výpočtu jednotlivých období poistenia s poukazom na dátumy trvania poistenia. V rozhodnutí žalovanej a tiež v prvostupňovom správnom rozhodnutí nie je možné zistiť obdobie výkonu práce v Spolkovej

republike. Rovnako sa nestotožnila s argumentáciou správneho súdu, ktorá sa opierala o inú právnu kvalifikáciu, a to najmä § 82b a § 60 zákona č. 461/2003 Z.z., kde výsledkom majú byť rôzne hodnoty majúce rozhodujúci vplyv na určenie dôchodku a zvýšenie dôchodku k sume minimálneho dôchodku.

V tomto smere uviedla, že žalovaná opomenula legislatívu Európskej únie a tiež judikatúru súdov rozhodujúcich v obdobných veciach. Pokiaľ žalovaná sama vypočítala trvanie dôchodkového poistenia v rozsahu 13.375 dní, t.j. 36 rokov 235 dní na účel zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, nemal správny súd dospieť k inému rozsahu dĺžky, kedy poistenie trvalo, a to bez rozdielu, či časť trvania dôchodkového poistenia sa vzťahuje na Slovenskú republiku a časť na iný členský štát Európskej únie, keď v zmysle ustálenej judikatúry je možné dospieť k záveru, že kvalifikované dôchodkové poistenie trvalo na území Európskej únie najmenej 30 rokov.

III.

10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 02. apríla 2024 s tým, že námietky žalobkyne uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Uviedla, že pri posúdení nároku na zvýšenie sumy dôchodku na sumu minimálneho dôchodku sa prihliada aj na dôchodok vyplácaný z cudziny, ktorý je obdobný starobnému, invalidnému alebo dôchodkovej dávke podľa prvého až štvrtého bodu § 82b ods. 3 písm. c/ bodu päť zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. Je nevyhnutné rozlišovať pojmy „obdobie dôchodkového poistenia“ upravené v § 60 zákona č. 461/2003 Z.z. a „kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia“ upravené v § 82b ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. Kým „obdobie dôchodkového poistenia“ upravené v § 60 zákona č. 461/2003 Z.z. je jedným z činiteľov potrebných na výpočet základnej výšky starobného dôchodku (§ 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), „kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia“ je jedným z činiteľov potrebných na vznik nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b menovaného zákona; je to celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal pred 01. januárom 1993 a od 01. januára 1993 iba tie roky dôchodkového poistenia, v ktorých poistenec dosiahol osobný mzdový bod v hodnote 0,241 a viac. Z toho je zrejmé, že nie každé obdobie dôchodkového poistenia je zároveň obdobím dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. 11. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 14.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 19.

XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 25. februára 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodol, že žalobkyni od 01. októbra 2021 nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku a súčasne od 01. januára 2022 podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni zvýšil starobný dôchodok na sumu 438,90 eur mesačne.

rokov, b/ poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,1) dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,1) alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu,56c) ak poistenec je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) c/ suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného 1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, 2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu,2)

štvrtého bodu. 22. Podľa § 82b ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané a/ v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách b/ až d/ nie je ustanovené inak, b/ pred 1. januárom 1993, c/ v cudzine alebo d/ v kalendárnom roku, 1. v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, 2. do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

24. Podľa prílohy č. 4a k zákonu č. 461/2003 Z.z. tridsiatim šiestim rokom (36) obdobia dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku v rokoch zodpovedá suma minimálneho dôchodku vo výške 359,60 eur.

udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov. 26. Podľa článku 52 ods. 3 Nariadenia č. 883/2004, daná osoba má nárok na najvyššiu čiastku vypočítané v súlade s ods. 1 písm. a/ a b/ od príslušnej inštitúcie každého členského štátu.

28. Podľa článku 52 ods. 4 Nariadenia č. 883/2004 v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a určuje sa obsah jeho príloh (ďalej len „Nariadenie č. 988/2009“), ak výpočet podľa odseku 1 písm. a/ v jednom členskom štáte vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá sa rovná alebo je vyššia ako paušálna dávka vypočítaná v súlade s odsekom 1 písm. b/, príslušná inštitúcia odstúpi od paušálneho výpočtu za predpokladu, že: i/ takáto situácia sa uvádza v časti 1 prílohy VIII; ii/ nie sú uplatniteľné žiadne právne predpisy obsahujúce pravidlá na zamedzenie súbehu, ako sa uvádzajú v článkoch 54 a 55, pokiaľ nie sú splnené podmienky stanovené v článku 55 ods. 2, a iii/ článok 57 nie je uplatniteľný vo vzťahu k dobám dosiahnutým podľa právnych predpisov iného členského štátu v dôsledku špecifických okolností prípadu.

30. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril vyžiadaný administratívny (dávkový) spis žalovanej mal preukázané, že - žalobkyňa dňa 20. októbra 2021 požiadala o starobný dôchodok; nárok si uplatnila 07. októbra 2021; v rovnaký deň túto žiadosť spísala [žalobkyňa žiadala o priznanie starobného dôchodku od 01. októbra 2021], - žalovaná žiadosti žalobkyne vyhovela a rozhodnutím zo 06. decembra 2021 postupom podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni priznala starobný dôchodok od 01. októbra 2021 v sume 433,20 eur mesačne s tým, že tento v súlade s § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. od 01. januára 2022 zvýšila na sumu 438,90 eur mesačne; zároveň vo výroku uviedla, že starobný dôchodok priznala podľa článku 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 Nariadenia č. 883/2004 [v odôvodnení (okrem iného) žalovaná vo vzťahu k § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. uviedla, že žalobkyňa nezískala najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia

XXX

v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 25. februára 2022 [plne sa stotožnil so záverom, ku ktorému dospel prvostupňový správny orgán s tým, že pri určovaní sumy starobného dôchodku nebola správne žalobkyni zohľadnená doba získaná v

Najvyšší správny súd však považoval za potrebné precíznejšie odôvodniť niektoré pre žalobkyňu zásadné a primárne namietané skutočnosti týkajúce sa nezapočítania do obdobia dôchodkového poistenia obdobie získané v cudzine na účely výpočtu starobného dôchodku.

Pre prejednávanú vec boli jednotlivé sumy minimálneho dôchodku obsiahnuté v prílohe č. 4a k zákonu č. 461/2003 Z.z., ktorých výška závisela od rozsahu získaného kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Treba zdôrazniť, že do obdobia dôchodkového poistenia sa zahŕňa len (kvalifikované) obdobie dôchodkového poistenia získané v kalendárnom roku, v ktorom poistenec dosiahol osobný mzdový bod najmenej v

predpisov účinných pred 01. januárom 2004. Zároveň platí, že ak obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, je dlhšie ako obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, započítava sa do obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 postupne aj po dovŕšení dôchodkového veku poistenca.

Kým „obdobie dôchodkového poistenia“ upravené v § 60 zákona č. 461/2003 Z.z. je jedným z činiteľov potrebných na výpočet základnej výšky starobného dôchodku (§ 66 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z.z.), „kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia“ je jedným z činiteľov potrebných pre posúdenie vzniku nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b menovaného zákona. Pre nárok na starobný dôchodok sa nemusia vždy započítať všetky obdobia dôchodkového poistenia, ktoré boli hodnotené pri nároku na zvýšenie sumy dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. V tomto prípade to bola práve doba získaná

Za tohto stavu potom žalovaná správne rozhodla, že žalobkyni nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku nevznikol. Žalobkyňou namietaná dvojkoľajnosť v procese zohľadňovania a ustaľovania jednotlivých dôb dôchodkového poistenia nie je teda výsledkom nesprávneho postupu správnych orgánov, ale výsledkom recentnej právnej úpravy, ktorá explicitne rozlišuje kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia na účely zvýšenia (starobného) dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. a obdobie dôchodkového poistenia zohľadňované na účely posudzovania vzniku nároku na (typický/tradičný) starobný dôchodok podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z.z. 34. Žalobkyňa ďalej v priebehu celého dávkového konania v referenčnom časovom rámci, t.j. počnúc od vydania rozhodnutia žalovanej o starobnom dôchodku žalobkyne rozhodnutím zo 06. decembra 2021 až do vydania tu preskúmavaného rozhodnutia z 19. septembra 2022 v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím z 25. februára 2022 namietala, že na

35. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že ustanovenia Nariadenia č. 883/2004 [a rovnako aj predchádzajúceho Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 02. decembra 1996, ďalej len „Nariadenie č. 1408/71“] nezavádzajú spoločný systém sociálneho zabezpečenia, ale ich jediným cieľom je zabezpečiť koordináciu medzi rôznymi vnútroštátnymi systémami, ktoré naďalej existujú. Podľa ustálenej judikatúry si teda členské štáty ponechávajú právomoc upraviť svoje systémy sociálneho zabezpečenia (pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 21. februára 2013, Salgado González, C-282/11, prípadne zo 07. decembra 2017, Zaniewicz- Dybeck, C-189/16). Keďže nariadenia č. 1408/71 a č. 883/2004 nestanovujú podmienky určovania dôb zamestnania alebo poistenia, tieto podmienky v zmysle článku 1 písm. r/

Aj napriek tomu, že právnemu poriadku každého členského štátu prináleží upraviť najmä podmienky pre priznanie nároku na takéto dávky, musia členské štáty pri výkone svojej právomoci dodržiavať právo Únie a predovšetkým ustanovenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré priznávajú každému občanovi Únie právo voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov (napríklad rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 21. februára 2013, Salgado González, C-282/11, prípadne z 23. januára 2020, Bundesagentur für Arbeit, C-29/19).

zabezpečenia členských štátov na úrovni Únie, ktorej cieľom je zaručiť, že výkon práva voľného pohybu nepovedie k tomu, že pracovník stratí výhody sociálneho zabezpečenia, o ktoré by mohol žiadať, ak by celú svoju zárobkovú činnosť vykonával v jednom členskom

36. Nariadenie č. 883/2004 vo svojom článku 52 (a rovnako aj Nariadenie č. 1408/71 v článku 46) upravuje postup pri výpočte výšky dávky s tým, že sa rozlišuje nezávislá (národná) dávka (článok 52 ods. 1 písm. a/) a paušálna (čiastková) dávka (článok 52 ods. 1 písm. b/).

V prípade žalobkyne to bolo obdobie, ktoré žalovaná poňala do svojho rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok zo 06. decembra 2021, t.j. obdobie v rozsahu 29,1124 rokov. Výška starobného dôchodku bola potom vypočítaná na sumu 422,20 eur mesačne (slovenská doba 29,1124 x priemerný osobný mzdový bod 1,0203 x aktuálna dôchodková hodnota 14,2107). V tomto smere žalobkyňa už žiadne námietky neuplatnila, namietala výlučne iba to, že žalovaná do tohto rozhodnutia nepoňala aj obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine (Nemecko v rokoch 1996 až 2002 v celkovej dĺžke 74 mesiacov a Rakúsko v rokoch 2018 až 2021 v celkovej dĺžke 42 mesiacov). 38. Žalovaná správne ďalej postupovala, keď pristúpila k výpočtu paušálnej dávky podľa článku 52 ods. 1 písm. b/ Nariadenia č. 883/2004 a následnému porovnaniu výšky dávok, teda nezávislej (národnej) dávky a paušálnej dávky. V tomto smere možno žalovanej vytknúť, že v odôvodnení svojho rozhodnutia bližšie nerozvinula svoj záver, na základe ktorého dospela k

výška. Pokiaľ ide o prvú fázu upravenú v článku 52 ods. 1 písm. b/ bode i/ tohto nariadenia, príslušná inštitúcia (žalovaná) je povinná vypočítať teoretickú výšku dávky, na ktorú by mal poistenec nárok, ak by všetky doby poistenia a/alebo pobytu, ktoré dosiahol podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov uplatňovaných touto inštitúciou. V súlade s týmto ustanovením sa teoretická výška takejto dávky vypočíta tak, ako keby poistená osoba bola počas celej svojej profesijnej činnosti zamestnaná výhradne v dotknutom členskom štáte, t.j. na Slovensku. Takýto výklad článku 52 ods. 1 písm. b/ bodu i/ Nariadenia č. 883/2004 je v súlade s cieľom tohto ustanovenia, keďže výpočet podľa tohto ustanovenia má podobne ako výpočet, ktorý sa má vykonať podľa článku 46 ods. 2 písm. a/ Nariadenia č. 1408/71, za cieľ pracovníkovi zabezpečiť maximálnu teoretickú výšku dávky, ktorú by si mohol nárokovať, ak by sa všetky doby poistenia dosiahli v dotknutom členskom

Inak povedané, žalobkyňa sa domáhala priznania teoretickej sumy, čo však nemá oporu v koordinačnom Nariadení č. 883/2004, keďže výpočet teoretickej sumy je iba prvou fázou, na ktorú obligatórne nadväzuje fáza druhá.

uplatňujúcich svoje právo na voľný pohyb. Ak by sa obdobie, ktoré nezodpovedá žiadnej dobe poistenia alebo skutočného bydliska v dotknutom členskom štáte zohľadnilo pri výpočte pomernej časti, mohol by takýto postup spôsobom nezlučiteľným s mechanizmom zavedeným týmto článkom jednostranne a umelo narušiť rovnováhu medzi nákladmi na dávky medzi členskými štátmi (napríklad rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 26. júna 1980, Menzies, C-793/79). Inak povedané, skutočná výška paušálnej dávky sa vypočíta tak, že teoretická výška sa vynásobí koeficientom, ktorý je pomerom trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti (dosiahnutie dôchodkového veku žalobcu podľa slovenských právnych predpisov) získaných podľa slovenských právnych predpisov (čitateľ) k celkovej dobe poistenia získanej v Slovenskej republike a v ostatných členských štátoch pred vznikom poistnej udalosti (menovateľ) (v tomto smere pozri tiež rozsudok najvyššieho správneho súdu z 28. mája 2024, sp. zn. 7Ssk/54/2023, bod 22). V tu prejednávanej veci to znamená, že teoretická výška

Správnym bol potom aj postup, pri ktorom žalovaná žalobkyni na účely výpočtu výšky starobného dôchodku zohľadnila dobu získanú výlučne na Slovensku. 41. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí rozhodla tiež o valorizácií sumy starobného dôchodku a žalobkyni od 01. januára 2022 v súlade s § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšila starobný dôchodok na sumu 438,90 eur mesačne. Žalobkyňa v tejto časti napadnutého rozhodnutia žalovanej žiadne konkrétne námietky neuvádzala, preto najvyšší správny súd len zopakuje, že starobný dôchodok sa v roku 2022 zvyšoval o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádzal príslušnému kalendárnemu roku, t.j. v tomto prípade za rok 2021. Starobný dôchodok žalobkyne bol zvýšený o 1,3 %, čo k sume žalobkyni priznaného starobného dôchodku v roku 2021 predstavovalo zvýšenie o 5,70 eur, teda na sumu 438,90 eur mesačne.

Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa správny súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k vydaniu príslušného rozhodnutia ohľadom posúdenia otázky (ne)vzniku nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

Rozhodnutie žalovanej je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci; obsahuje tiež predpísané náležitosti. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu; v odôvodnení rozhodnutia je opísaný priebeh konania, ako aj vyhodnotené skutočnosti, ktoré boli zásadné pre výrok rozhodnutia aj s použitím relevantných právnych predpisov, na ktorých základe bolo rozhodnuté.

45. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

V Bratislave dňa 29. októbra 2024