6Ssk/49/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: CK AZAD, s.r.o., so sídlom v Tvrdošíne, Medvedzie č. 148-29/11, IČO: 43792138, právne zast.: JUDr. Ing. Bernardom Pekárom, PhD., advokátom a konateľom AK Pekár, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Kukučínova č. 24, IČO: 47233940, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom v Košiciach, Masarykova č. 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 27. apríla 2020, číslo: PO/ BEZ/2020/3515, O-121/2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 01. júna 2021, sp. zn. 11S/91/2020-116, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalobcu na prerušenie konania o kasačnej sťažnosti zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

2. Predmetným rozhodnutím Inšpektorát práce Trenčín uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“) pokutu vo výške 10.000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“) a konkrétne spočívajúce v tom, že žalobca dňa 14. augusta 2019, v čase začatia inšpekcie práce o 16:50 hod. na prevádzke „D.“ využíval závislú prácu fyzických osôb Y. X., narodenej XX. D. XXXX, U. Y., narodenej

3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1, § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., § 2 ods. 2 písm. a/, § 3 ods. 2, § 6 zákona č. 82/2005 Z. z., § 1 ods. 2, § 1 ods. 2,3,5 zákona č. 311/2001 Z. z. ako aj príslušných ustanovení SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

5. Uviedol, že definícia závislej práce je základným pojmom pracovného práva, ktoré je súčasťou právnych poriadkov a právnej kultúry takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Výber správnej zmluvnej formy výlučne závisí od obsahu vykonávanej práce. Ak má vykonávaná práca základné črty závislej práce, na výkon takejto práce musí byť uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Ak takéto črty vykonávaná práca nemá, zamestnávateľ môže využiť príslušný zmluvný typ upravený v Obchodnom zákonníku alebo v Občianskom zákonníku. Výkon činnosti živnostníkov, respektíve iných podnikateľov bude možný len za predpokladu, že ide o takú činnosť, ktorá vykazuje znaky podnikania. Pri posúdení znakov závislej práce v Slovenskej republike sa teda 1. zmluva (právny úkon) má posudzovať podľa obsahu, nie podľa formy, 2. pri posudzovaní sa môže dať rôzna váha rôznym znakom, pričom primárnym znakom je nadriadenosť a podriadenosť, 3. nedojednanie odmeny, pracovného času sa má posúdiť ako obídenie zákona (v danom prípade zákona č. 82/2005 Z. z.), nie ako

alebo dielo tradičnej ľudovej kultúry. Rovnako správne uzavreli, že tejto skutočnosti zodpovedal aj popis práce, ktoré prítomné fyzické osoby uviedli do zápisníc, z ktorých vyplýva, že tieto osoby vykonávali dozor pri hrách detí, starali sa o ich program, ukladali ich, mali prerozdelený dohľad detí, o ktoré sa počas tábora starali, okrem H. F., ktorý nemal na starosti deti a izby, ale sa staral o techniku, teda o hudbu, svetlo, program detí ako pomocník animátora. Z obsahu zápisníc vyplýva, že uvedené činnosti mali dotyčné osoby ako animátori zabezpečovať na základe pokynov konateľa žalobcu - hlavného animátora.

jeho pokynov. Správne preto uzavreli, že fyzické osoby plnili ako animátori rôzne pracovné úlohy po dohode, teda na základe pokynov účastníka konania po dobu trvania detského tábora, ktoré nesúviseli len s animačným programom, pri ktorom by dochádzalo k určitému umeleckému výkonu vo forme spevu, hry, predvádzania, prednášania alebo inou tvorivou činnosťou v zmysle autorského zákona. Zo zistených skutočností v rámci správneho konania jednoznačne vyplynulo, že šlo o závislú prácu osôb, ktoré mali uvedenú prácu vykonávať v rámci pracovného pomeru, respektíve na základe dohôd povolených zákonom č. 311/2001 Z. z. K námietke žalobcu, že mal s dotknutými zamestnancami uzatvorené zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a autorského zákona, a teda nešlo medzi nimi a žalobcom v inkriminovanom období o pracovnoprávny vzťah uviedol, že zákon č. 311/2001 Z. z. vylučuje v § 1 ods. 3 postup aký zvolil žalobca; akákoľvek zmluva uzavretá v danom prípade, ktorá by mala nahradiť riadny pracovný pomer, prípadne dohody prípustné podľa zákona č. 311/ 2001 Z.z. sú neplatné pre rozpor so zákonom, respektíve jeho obchádzanie, a to bez ohľadu

K námietke žalobcu ohľadom kladenia sugestívnych a kapcióznych otázok pri vyhotovovaní zápisníc podľa § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z. a v neskoršom konaní aj porušenie zásady kontradiktórnosti, keď žalobca nemal možnosť sám klásť uvedeným osobám otázky po začatí konania o uložení pokuty, krajský súd uviedol, že žalobca v rámci správneho konania ani raz nenamietal obsah odpovedí zachytených v zápisniciach vyhotovených podľa § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z., kde označené fyzické osoby poskytli inšpektorátu práce súčinnosť. Súčasne v rámci konania nenavrhol opätovne vypočuť uvedené osoby k skutočnostiam uvedeným v zápisniciach a nepožiadal ani o nariadenie pojednávania. Argumentácia žalobcu sa výslovne sústredila na posúdenie právnej stránky veci ohľadne zodpovedania otázky, či vzťah medzi žalobcom a vyššie menovanými fyzickými osobami bol pracovnoprávnym alebo nie.

opakovať nariadením výsluchu svedka na ústnom pojednávaní alebo iným dôkazným postupom podľa Správneho poriadku, zvlášť ak v priebehu konania takýto postup nikto nenavrhol. Vzhľadom na špecifickosť uvedeného dôkazného prostriedku je možné formulovať otázky voľnejšie ako pri výsluchu svedkov, či už v rámci trestného konania alebo správneho

V prejednávanej veci nevznikli počas správneho konania žiadne pochybnosti o pravdivosti informácií poskytnutých fyzickými osobami podľa § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z. (ktoré potvrdili svojim podpisom), a preto nebolo potrebné realizovať opätovne postup podľa § 16 ods. 5, alebo pristúpiť k výsluchu uvedených osôb ako svedkov. Vypočutie menovaných fyzických osôb ako svedkov by bolo možné len k okolnostiam, ktoré uvádzali do zápisníc po riadnom zákonnom poučení svedka. Pre takýto postup by bolo potrebné nariadiť pojednávanie.

stav. Nové poskytnutie informácií, respektíve výsluch osôb ako svedkov by neprinieslo zmenu posudzovaných okolností, keď spornou v správnom konaní bola právna otázka, či šlo o pracovnoprávny vzťah alebo nie. Z tohto dôvodu nariadenie pojednávania nebolo potrebné.

osôb súčasne. V danom prípade pokutu bolo možné uložiť najmenej vo výške 5.000 eur, pričom bola uložená pokuta vo výške 10.000 eur. Výška pokuty bola zdôvodnená s poukazom na kritériá uvedené v ustanovení § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. a správny orgán zohľadnil aj ďalšie posudzované okolnosti, keď pokuta má na žalobcu pôsobiť výchovne a zohľadnil aj žalobcom uvedené tvrdenia ako poľahčujúce okolnosti. Rovnako sa stotožnil so závermi žalovaného, že nelegálne zamestnávanie osôb spôsobuje nerovné podmienky medzi podnikateľmi pri dosahovaní zisku a poškodzuje tie subjekty, ktoré podnikajú a zamestnávajú korektne, čiže ohlasujú zárobkovú činnosť, zamestnávajú na základe pracovnoprávnych vzťahov, riadne odvádzajú dane, plnia si včas povinnosť voči Sociálnej poisťovni a dodržiavajú v pracovnoprávnych vzťahoch právne predpisy napriek vyšším mzdovým nákladom a nižšiemu ekonomickému profitu.

a podobne. Návrhu žalobcu o moderáciu výšky pokuty dôvodiac tým, že je pre žalobcu likvidačná, súd nevyhovel, keď z obsahu účtovnej závierky za rok 2018, ktorú žalobca pripojil k žalobe mal preukázané, že žalobca má majetok v hodnote 1.786.671 eur brutto, z toho 712.905 eur netto a mal prostriedky na účte a v hotovosti vo výške 262.479 eur, pričom jeho obrat predstavoval sumu 983.883 eur. Uvedené finančné ukazovatele plynúce z účtovnej závierky vylučovali likvidačný charakter pokuty na žalobcu, naopak preukazovali schopnosť uvedenú pokutu zaplatiť.

II.

12. Konkrétne namietal nezákonnosť výsluchov svedkov (už vyššie menovaných fyzických osôb - animátorov), keďže tieto boli vykonané pred začatím správneho konania bez účasti žalobcu, respektíve jeho právneho zástupcu, čím došlo k odňatiu práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

ak žalobca túto skutočnosť počas správneho konania nenamietal. Pre podporu svojich tvrdení následne žalobca odkázal na závery plynúce z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, predovšetkým - Balšán proti Českej republike z 18. júla 2006, číslo sťažnosti 1993/02, odsek 30 podľa ktorého cit.: „ (.

. .) Co se týče poznámky vlády, že stěžovatel nevznesl žádnou konkrétní námitku k obsahu výpovědi L.Š ani nezdůvodnil návrh na jeho výslech, je Soud toho názoru, že na rozdíl od případů, kdy obžalovaní namítají, že nedosáhli provedení určitých důkazů, například předvolání některých svědků obhajoby, a kdy je úlohou soudů rozhodnout o účelnosti takového návrhu, jedná se v daném případě o právo obžalovaného vyslechnout nebo dát vyslechnout svědky proti sobě, které zaručuje článek 6 odst. 3 písm. d) a jehož výkon v zásadě nepodléhá uvážení soudů. Odstavec 3 písm. d) článku 6 ve spojení s odstavcem 1 totiž nařizuje smluvním státům přijmout pozitivní opatření; taková opatření souvisejí s „náležitou péčí“, jakou jsou smluvní státy povinny vynaložit, aby zajistily účinný výkon práv zaručených článkem 6 (Sadak a ostatní proti Turecku, č. 29900/96, 29901/96, 29902/96 a 29903/96, § 67, ESLP 2001-VIII).“ - Hulki Günes proti Turecku z 19. júna 2003 (číslo sťažnosti 28490/95, ods. 95), Van Mechelen

Preto aj animátori poskytujúci informácie, ktoré boli neskôr v konaní použité ako usvedčujúce dôkazy, majú nepochybne postavenie svedkov a procesný úkon, ktorým boli od nich tieto informácie získané, hoci je formálne označený ako poskytnutie informácie, je nutné považovať za výsluch. Skutočnosť, že pre aplikáciu Dohovoru nemusí byť svedok vypočúvaný v rámci štandardného výsluchu, vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, napríklad Vanfuli proti Rusku z 03. novembra 2011, číslo sťažnosti 24885/05, ods. 110, podľa ktorého pre aplikáciu čl. 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru je rozhodujúce materiálne hľadisko, a teda či výpovede dotknutých osôb sú schopné poslúžiť ako dôkazy proti obvinenému v trestnom konaní.

Zdôraznil, že výpovede animátorov boli podstatnými dôkazmi, na ktorých boli založené rozhodnutia Inšpektorátu práce Trenčín a Národného inšpektorátu práce. Záver, že činnosť animátorov má znaky závislej práce, a teda sa jedná o porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, správne orgány vydedukovali v prevažnej miere z obsahu výpovedí animátorov, a preto ich výsluchy, respektíve podania informácie, sú nepochybne podstatnými dôkazmi.

Z uvedeného vyplýva, že odvolací správny orgán bol povinný preskúmať prvostupňové správne rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, aj z toho hľadiska či boli dodržané záruky kladené článkom 6 Dohovoru, hoci jeho porušenie žalobca vyslovene v odvolaní nenamietal.

V žalobcovom prípade boli tzv. Engel kritériá nepochybne splnené, a to vzhľadom na výšku a povahu sankcie, ako aj okruh osôb, ktoré môžu byť subjektmi predmetného správneho deliktu. 16. V závere, vzhľadom na to, že dôvody kasačnej sťažnosti sa týkali otázok aplikácie Dohovoru, majúcich podstatný význam pre ďalšiu rozhodovaciu prax v rámci správneho trestania, žalobca navrhol, aby kasačný súd konanie o kasačnej sťažnosti prerušil a požiadal Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska v zmysle § 456 ods. 1 SSP k otázke, či je porušením práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru, pokiaľ sa výsluchy svedkov, ktoré sú podstatnými dôkazmi, uskutočnili pred začatím správneho konania bez umožnenia prítomnosti žalobcu, ak žalobca túto skutočnosť počas správneho konania nenamietal.

III.

18. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo 07. októbra 2021 v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom krajského súdu považujúc ho za vecne správny a zákonný; navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu potvrdil (po správnosti kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol; pozn. súdu).

IV.

19. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 18. októbra 2021 na vedomie.

V.

28. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 27. apríla 2020, číslo: PO/BEZ/2020/3515, O-121/2020, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 24. februára 2020, č. k. 333/2019/1.2/P, IPTN/ KHIP/ROZ/2020/680 o uložení pokuty vo výške 10.000 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. za porušenie povinnosti plynúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. a konkrétne spočívajúce v tom, že žalobca dňa 14. augusta 2019, v čase začatia inšpekcie práce o 16:50 hod. na prevádzke „D.“ využíval závislú prácu fyzických osôb Y. X., narodenej XX. D. XXXX, U. Y., narodenej XX. G. XXXX, Y. Y., narodenej XX. G. XXXX, X. U., narodenej XX. J. XXXX, G. T., narodenej XX. Y. XXXX a H. F., narodeného XX.

30. Podľa článku 6 ods. 3 Dohovoru, každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva: a/ byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu; b/ mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby; c/ obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú; d/ vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe; e/ mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom alebo týmto jazykom nehovorí.

Podľa článku 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. 33. Právo na obhajobu možno vnútorne rozčleniť na právo na oboznámenie sa s obvinením (článok 6 ods. 3 písm. a/ Dohovoru), právo na prípravu obhajoby (článok 6 ods. 3 písm. b/ Dohovoru), právo na osobnú obhajobu (článok 6 ods. 3 písm. c/ Dohovoru), právo na výber obhajcu (článok 6 ods. 3 písm. c/ Dohovoru), právo na riadne dokazovanie (článok 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru), právo na bezplatnú pomoc tlmočníka (článok 6 ods. 3 písm. e/ Dohovoru).

35. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 36. Podľa § 7 ods. 3 písm. i/ a j/ zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce i/ rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu, 17a) j/ prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov,18) (zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch).

38. Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z., fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 7)

40. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a/ závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e/ opakované zistenie toho istého nedostatku. 41.

Zákon č. 82/2005 Z. z. vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 43.

44. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z., fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu. 45. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie

47. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z. z., právnická osoba a fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu poskytovať informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, poskytovať doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly, výkonu kontroly a plnenia povinností podľa osobitného predpisu; 10a) ak ide o právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, je povinná predložiť kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania aj kópiu dokladu o pobyte alebo iného oprávnenia na pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny podľa osobitného predpisu. 8) 48.

11) c/ odôvodniť prítomnosť na pracovisku. 49. Zákon č. 311/2001 Z. z. upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. 50.

51. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z., závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. 52.

53. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci.

55. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

60. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 61. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

64. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 65. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

času za mesiac august 2019 [žalobca sa k predmetnému listu vyjadril v podaní z 29. augusta 2019 uvádzajúc, že menované osoby nie sú v žiadnom pracovno-právnom vzťahu, ani v obdobnom pomere, vzájomné vzťahy boli upravené výlučne na základe zmluvných vzťahov v režime občianskoprávnej úpravy s poukazom na právo duševného vlastníctva, nakoľko pre žalobcu nevykonávali žiadnu závislú

narodenej XX. G. XXXX, Y. Y., narodenej XX. G. XXXX, X. U., narodenej XX. J. XXXX, G. T., narodenej XX. Y. XXXX a H. F., narodeného XX. H. XXXX, ktorí vykonávali závislú prácu - „animátor v tábore“ a nemal s nimi založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z. - predmetný protokol bol prerokovaný dňa 08. októbra 2019 so žalobcom, ktorý si súčasne vyhradil právo sa k predmetnému protokolu dodatočne vyjadriť - dňa 15. októbra 2019 žalobca prvostupňovému správnemu orgánu zaslal vyjadrenie k

- prvostupňový správny orgán dňa 14. októbra 2019 na základe vyjadrenia žalobcu v súlade s § 14 ods. 3 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. vyhotovil Dodatok č.: 1 k príslušnému protokolu, s vyššie uvedenými námietkami žalobcu sa riadne vysporiadal a zotrval na zistených nedostatkoch - prvostupňový správny orgán následne listom z 20. decembra 2019, doručeným žalobcovi dňa 27. decembra 2019, oznámil začatie správneho konania; zároveň žalobcu poučil o možnosti vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia i k spôsobu ich zisťovania a predložiť, prípadne navrhnúť príslušné dôkazy, respektíve ich doplnenie - žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril podaním z 02. januára 2020 [nestotožnil sa so skutkovým stavom tak ako ho zistili inšpektori práce, uviedol, že s externými animátormi nadobudol vzťah na základe zmluvy o dielo, všetci účastníci mali uzatvorenú právoplatnú zmluvu, na základe ktorej odviedli zákonom danú úhradu do umeleckého fondu, odmena v dojednanej výške bola animátorom vyplatená, z čoho je zrejmé, že nemal zlý úmysel,

špecifikovaných povinností - na odvolanie žalobcu žalovaný ako odvolací správny orgán rozhodnutím z 27. apríla 2020, číslo: PO/BEZ/2020/3515, O-121/2020 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 24. februára 2020.

71. V súvislosti s podstatnou a vzhľadom na obsah kasačnej sťažnosti aj jedinou námietkou súvisiacou s nariadením ústneho pojednávania za účelom prejednania veci, najvyšší správny súd považuje za potrebné uviesť, že správne konanie sa v predmetnej veci riadilo Správnym poriadkom na aplikáciu ktorého priamo odkazuje § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. Podľa Správneho poriadku môže správne konanie prebiehať v dvoch formách, a to v ústnej forme a forme písomnej.

Inak správny orgán nariadi ústne pojednávanie iba v prípade, ak si to vyžaduje povaha veci. V danom prípade však tak prvostupňový správny orgán, ako aj správny orgán odvolací, mali riadne a bezpečne preukázané porušenie právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu, a preto v danej veci ani nevyvstala potreba objasniť vec na ústnom pojednávaní.

pojednávania. Z týchto dôvodov pokiaľ správne orgány v danom prípade nenariadili ústne pojednávanie nepostupovali v konaní v rozpore so zákonom, a teda nezaťažili konanie takou vadou, ktorá by mohla mať sama osebe za následok nezákonnosť rozhodnutia, a na ktorú by musel súd v procese súdneho prieskumu prihliadať z úradnej povinnosti.

Správneho poriadku, podľa ktorého je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Správny orgán pri svojej úvahe vychádza z konkrétnych okolností prípadu a nariadi ústne pojednávanie v prípade, ak to prispeje k objasneniu skutkových okolností prípadu. Spravidla to bude vhodné v prípadoch, keď v konaní vystupujú účastníci konania s protichodnými záujmami, keď treba vypočúvať svedkov, a tiež keď ústne pojednávanie poskytne najvhodnejšiu príležitosť na to, aby všetky osoby majúce zákonné právo zúčastniť sa ústneho pojednávania, mohli v rámci neho realizovať svoje procesné práva (§ 33 ods. 1 Správneho poriadku).

povahou nepatria medzi tradičné kategórie trestného práva. V tejto súvislosti je potom potrebné uviesť, že požiadavky plynúce z článku 6 Dohovoru, najmä čo do obligatórneho nariadenia ústneho pojednávania, teda osobného vypočutia obvineného, je nevyhnutné dodržiavať pri deliktoch, ktoré svojou povahou spadajú pod tzv. tvrdé jadro trestného práva, to znamená v podmienkach Slovenskej republiky, predovšetkým vo vzťahu k tzv. súdnym deliktom, t. j.

Upustenie od ústneho prejednania veci v podstate bude závisieť od povahy otázok, ktoré sa majú pred príslušným orgánom prejednať, najmä, či tieto otázky sa dotýkajú skutkového stavu, alebo právneho stavu, ktorý je možné bezpečne ustáliť a vyvodiť aj z jednotlivých pokladov tvoriacich administratívny

ich zisťovania. Neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám článku 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (pozri napríklad rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Jusilla proti Fínsku z 30. novembra 2006, číslo sťažnosti 73053/01, prípadne Suhadolc proti Slovinsku zo 17. mája 2011, číslo sťažnosti 57655/08, Sancakli proti Turecku z 15. mája 2018, číslo sťažnosti 1385/07, Varela Assalino proti Portugalsku z 25. apríla 2002, číslo sťažnosti 64336/01). Možno teda vo vzťahu k žalobcovi ako osoby „obvinenej“ uzavrieť, že analogická aplikácia trestnoprávnej úpravy tak, aby žalobcovi ako subjektu obvinenému z administratívneho deliktu boli zabezpečené záruky, ktoré trestnoprávna úprava zaručuje obvinenému z trestného činu, a to predovšetkým právo na obhajobu svojich práv, spočívajúce aj v jeho práve vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam kladeným mu za vinu (bližšie pozri bod 33 tohto rozsudku) prichádza do úvahy v primeranom

74. Vo vzťahu k namietanému porušeniu procesných práv primárne spočívajúcemu v tom, že žalobcovi, respektíve jeho právnemu zástupcovi, nebolo umožnené zúčastniť sa výsluchov vyššie menovaných osôb, a teda nemal možnosť vypočuť / dať vypočuť tieto osoby, najvyšší správny súd opakovane poznamenáva, že aplikácia trestno-procesných záruk plynúcich obvinenému z článku 6 ods. 3 Dohovoru je príznačná skôr pre už zmieňované tzv. tvrdé jadro trestného práva, pričom vo vzťahu k iným (netradičným) kategóriám trestného práva (správne delikty) nie je potrebné lipnúť na ich striktnom a bezpodmienečnom dodržiavaní, čo je dané primárne aj samotnou povahou správneho konania a zvlášť ak skutkový stav je riadne zistený už na základe písomných podkladov, ku ktorým mal samozrejme dotknutý subjekt prístup a mal vytvorený procesný priestor na vyjadrenie sa k nim, respektíve spochybnenie

ako účastník konania má v stanovenej lehote možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu ich zistenia, ako aj podať návrh na ich doplnenie vrátane predloženia ďalších listinných dôkazov. Zároveň bol poučený, že v prípade márneho uplynutia lehoty bude správny orgán vychádzať z podkladov, ktoré má k dispozícií. Žalobca tiež neuviedol, dokonca ani v konaní pred správnym súdom, dôvody, pre ktoré žiadal vypočuť vyššie menované osoby, a teda čo by mal ich výsluch na účely úplného a presného objasnenia skutkového stavu veci

Na tomto mieste zároveň najvyšší správny súd uvádza, že menované osoby sa vo svojich výpovediach na účely § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z. zhodli na podstatných skutočnostiach majúcich pre inšpekciu práce zásadný právny význam (existencia vzťahu nadriadenosti žalobcu a podriadenosti menovaných osôb, pracovná činnosť vykonávaná osobne pre žalobcu, podľa jeho pokynov, v jeho mene, v pracovnom čase ním určenom) s tým, že tieto skutočnosti boli v značnom rozsahu potvrdené aj samotným žalobcom v s ním spísanej zápisnici o podaní informácie zo 14. augusta 2019. Zároveň otázky kladené menovaným osobám nemali sugestívny ani kapciózny charakter, jednalo sa o typické otázky, kde na základe na to nadväzujúcich odpovedí vypočúvaných osôb príslušná inšpekcia práce zisťovala splnenie podmienok závislej práce a s tým ďalej súvisiace možné porušenie právnych predpisov na úseku nelegálneho zamestnávania.

75. V ďalšom považuje najvyšší správny súd za potrebné sa vyjadriť k procesno-právnej povahe zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísaných s vyššie menovanými osobami. V predmetnej veci kľúčový dôkaz tvoriaci významný podklad pre vydanie rozhodnutia tvorili zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku vyhotovené v deň vykonania kontroly zo strany inšpektorátu práce, t. j. dňa 14. augusta 2019 obsahujúce výpovede dotknutých osôb (Y. X., U. Y., Y. Y., X. U., G. T., H. F.).

správny súd má za to, že v tomto konaní vyhotovená zápisnica má osobitné postavenie, nakoľko bola vyhotovená priamo na mieste výkonu inšpekcie a autenticky zachytáva bezprostredné skutočnosti majúce pre správny orgán istý stupeň relevancie. Zápisnica o podaní

zamestnávania. Slúži primárne ako dôkaz o tom, že fyzická osoba sa na pracovisku kontrolovaného subjektu v čase výkonu inšpekcie práce naozaj nachádzala a bližšie vysvetľuje dôvod prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, čas, kedy sa fyzická osoba nachádzala na pracovisku, ako dlho sa na pracovisku nachádzala, či a akú prácu vykonávala, kto jej zadával pokyny na vykonávanie práce, prípadne akú výšku odmeny mala táto fyzická osoba za vykonávanú prácu dohodnutú (od 01. marca 2015 nie je mzda alebo odmena znakom závislej práce; pozn.). V príslušných zápisniciach boli zároveň menované osoby poučené o následku podania nepravdivého, alebo neúplného vysvetlenia a zároveň túto zápisnicu vlastnoručne podpísali, čím potvrdili pravdivosť poskytnutej informácie / informácií ako aj zmysel poučenia.

76. Ako neopodstatnený a zároveň nemajúci právny význam, a teda spôsobilosť zvrátiť závery prijaté správnymi orgánmi vo svojich rozhodnutiach vrátane procesného postupu predchádzajúcemu ich vydaniu najvyšší správny súd vyhodnotil aj poukaz žalobcu na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (konkrétne Balšán proti Českej republike, Hulki Günes proti Turecku, Van Mechelen a spol. proti Holandsku, Kostovski proti Holandsku, Vanfuli proti Rusku, Visser proti Holandsku), nakoľko všetky označené rozhodnutia sa z vecného hľadiska týkajú už vyššie zmieňovaného tzv. tvrdého jadra trestného práva.

77. V súvislosti s návrhom žalobcu na prerušenie konania o kasačnej sťažnosti podľa § 456 ods. 1 SSP odhliadnuc od toho, že poradné stanovisko („advisory opinion“), ktorého základ vychádza z protokolu č. 16 k Dohovoru nie je pre vnútroštátny súd záväzné (článok 5) a tiež, že v prípade návrhu účastníka konania na podanie žiadosti o vydanie poradného stanoviska ide o právo, nie povinnosť kasačného súdu obrátiť sa so žiadosťou na Európsky súd pre ľudské práva, najvyšší správny súd uvádza, že aj vzhľadom na vo vyšších bodoch uvádzané skutočnosti podľa názoru súdu nevyvstala potreba obrátiť sa so žiadosťou na Európsky súd pre ľudské práva a za týmto účelom prerušiť konanie o kasačnej sťažnosti.

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 80. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).

V Bratislave dňa 25. októbra 2022