6Ssk/49/2022

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 24. novembra 2021, č. k. 2Sa/25/2019-82, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 25. júla 2019, Číslo: 54688-3/ 2019-BA, ktorým žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 19. októbra 2018, Číslo: 8834/2018-Mi-DvN, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyňa podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z. z. a podľa článku 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „Základné nariadenie“)

Pokiaľ by teda žalobkyňa v kritickom čase mala bydlisko na území Slovenskej republiky, mohla by poberať dávku v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, ktorú by jej vyplácala Sociálna poisťovňa. V opačnom prípade by kvôli absencii doby poistenia v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na dávku nemala. Správne orgány skúmali uplatniteľnosť týchto ustanovení na situáciu žalobkyne a dospeli k záveru, že si žalobkyňa nezachovala počas výkonu práce na území Veľkej Británie bydlisko na území Slovenskej republiky.

Krajský súd nepredpokladal, že by žalobkyni v skutočnosti po prečítaní napadnutého rozhodnutia neboli zrejmé úvahy žalovanej, pre ktoré považovala tvrdenia žalobkyne za nepostačujúce na to, aby si z pohľadu ich hodnotenia a porovnania urobila iný záver, a to ten, že si žalobkyňa počas štvorročného, vždy v mesiacoch prevažujúceho pracovného pobytu vo Veľkej Británii nezachovala bydlisko na území Slovenskej republiky. V predchádzajúcom období sa od roku 1994 do roku 2007 žalobkyňa zdržiavala na území Spojených štátov amerických, na čo uplatňované medzinárodné kritéria neplatia a nepodliehajú hodnoteniu centra záujmov, pokiaľ ide o započítanie doby poistenia.

5. Na území Veľkej Británie sa zdržiavala spolu s najbližšou osobou - manželom (manželstvo uzavreté v septembri 1999 v Spojených štátoch amerických). Počas výsluchu zo dňa 12. októbra 2018, počas pobytu vo Veľkej Británii sa na územie Slovenska vracala 1-krát ročne na dobu asi 3 mesiacov, vo Veľkej Británii bývala spolu s manželom v rôznych podnájmoch podľa miesta výkonu práce a na základe uvedeného je možné vyhodnotiť, že rodinná situácia navrhovateľky svedčí o vytvorení jej väzieb na území Veľkej Británie, kde v prenajatých nehnuteľnostiach spoločne žila s manželom, uhrádzala spoločné náklady a tvorila spoločnú domácnosť. Členský štát, ktorý sa považuje za miesto bydliska žalobkyne na daňové účely je ten, kde bola žalobkyňa zamestnaná, t. j. Veľká Británia, pretože daňové povinnosti si plnila na tomto území a z toho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. Veľká Británia.

V tejto súvislosti zároveň krajský súd uviedol, že počas posledného obdobia zamestnanosti bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný členský štát, je v súčasnosti reálne prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska, a to aj v prípade cezhraničných pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú, ako i určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia so svojimi krajinami pôvodu. 7.

8. Krajský súd konštatoval, že vzhľadom na to, že bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti žalobkyňa neukončila dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie nebolo jej bydlisko na území Slovenskej republiky, ustanovenie článku 65 ods. 2 a 5 Základného nariadenia sa na jej vec nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle článku 61 Základného nariadenia.

10. V zmysle článku 61 ods. 2 Základného nariadenia je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku predstavuje článok 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území členského štátu

O záujme žalobkyne pracovať vo Veľkej Británii a jej zameraní na britský pracovný trh svedčí okrem iného aj skutočnosť, že sa tam za posledné 4 roky zdržiavala viac a dlhšie a pracovala tam, kým na území Slovenskej republiky nie.

13. Opakovane krajský súd poukázal, že rozhodujúcim ukazovateľom miesta bydliska boli skutočnosti stanovené v článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Dĺžka prítomností na území členského štátu Európskej únie - článok 11 ods. 1 písm. a/ Vykonávacieho nariadenia, aj situácia žalobkyne - článok 11 ods. 1 písm. b/ Vykonávacieho nariadenia (stabilná pracovná situácia vo Veľkej Británii, orientácia na britský pracovný trh, prítomnosť manžela ako blízkej osoby vo Veľkej Británii, plnenie daňových povinností na území Veľkej Británie) jednoznačne preukazujú, že žalobkyňa si bydlisko na území Slovenskej republiky nezachovala, počas činnosti zamestnanca na území Veľkej Británie, pretože za členský štát sa považuje v otázkach bydlisko žalobkyne dané pre na daňové účely. Preto nebolo možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Veľkej Británie zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s článkom 61 Základného nariadenia v Slovenskej republike.

15. Pre posúdenie toho, či mala žalobkyňa zachované bydlisko na území Slovenskej republiky, preto nie je ani rozhodujúce, že po skončení pracovného vzťahu sa žalobkyňa vrátila na územie Slovenskej republiky a zarobené peniaze investovala do spoločného domu.

17. Vzhľadom na tieto v správnom konaní preukázané skutočnosti, krajský súd podporil záver správnych orgánov, že centrum záujmov žalobkyne sa v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti nachádzalo práve vo Veľkej Británii. Úmysel žalobkyne, že chce zotrvať na Slovensku, pre prejednávanú vec nebol relevantný, keďže postup podľa článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia (kladúci dôraz na úmysel osoby) prichádza do úvahy iba subsidiárne, zostane otázka ustálenia centra záujmov otvorená.

SSP. 19. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá v konaní nebola úspešná, nepriznal náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 SSP).

20. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 21. Namietala, že krajský súd na predmetnú vec použil síce správne ustanovenia Základného nariadenia a Vykonávacieho nariadenia, ale tieto normy podľa žalobkyne nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav. Krajský súd sa nekriticky stotožnil s názorom žalovanej, podľa ktorého skutočnosti uvádzané žalobkyňou nesvedčia o zachovaní centra jej záujmov na území Slovenskej republiky, počas jej posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie (Veľká Británia) nebolo jej bydlisko na území Slovenskej republiky, z čoho vyvodil, že nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia, a preto prijal záver, že žalobkyňa nesplnila podmienky podľa § 104 ods. 1 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z.

Poukázala, že ani správne orgány, ale podobne ani krajský súd nevykonali dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplývalo zachovanie centra záujmov žalobkyne na území Slovenskej republiky aj v rozhodujúcom období od 26. 05. 2014 do 25. 05. 2018, vyhodnotili nesprávne. Na území Veľkej Británie sa žalobkyňa nezdržiavala nepretržito, ale časť tohto obdobia sa zdržiavala aj na území Slovenskej republiky. Do Veľkej Británie žalobkyňa opakovane cestovala zo Slovenskej republiky - obec P. - kde má trvalý pobyt a kde sa zdržiava a zvyčajne býva, na prechodné obdobia za účelom zarobiť si peniaze na rekonštrukciu a vybavenie nehnuteľnosti v obci P. a do tejto obce sa žalobkyňa vždy vrátila, pričom zarobené peniaze žalobkyňa spolu s manželom investovali do rekonštrukcie a vybavenia predmetného domu, pričom investované prostriedky predstavovali najmenej sumu 11.000 eur. Pobyty žalobkyne vo Veľkej Británii boli prechodné, netrvali nepretržite. 24. Žalobkyňa zachovanie centra jej hlavných záujmov nikdy neodvodzovala iba od formálneho evidovaného trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ale zachovanie

25. Rovnako je nesprávny záver krajského súdu, že žalobkyňa mala pracovné pomery vo Veľkej Británii dohodnuté na neurčitý čas a boli ukončené z jej podnetu, pretože tieto pracovné pomery boli väčšinou dojednané na dobu určitú, o čom majú svedčiť aj žalobkyňou predložené pracovné zmluvy. Čo sa týka dôvodov skončenia pracovného pomeru, žalobkyňa ukončila pracovný pomer z dôvodu, že zamestnávateľ - dom opatery seniorov v meste Steplehurst - v nadväznosti na vykonanú inšpekciu začal reorganizáciu a znižoval počet pracovníkov, ako aj preto, že v roku 2018 bola matke žalobkyne diagnostikovaná rakovina žalúdka a čakala ju operácia. Z uvedených dôvodov ukončila žalobkyňa pracovný pomer a opatrovala chorú

Obdobne aj skutočnosť, že žalobkyňa má zriadený bankový účet v Prima banka a. s. Žalobkyňa zároveň na území Slovenskej republiky vlastní spolu s manželom nehnuteľnosť od roku 2007, čo v porovnaní s existenciou podnájmu vo Veľkej Británii svedčí, že silnejšiu väzbu má k Slovenskej republike. Rovnako ani skutočnosť, že manžel žalobkyne sa s ňou zdržiaval na území Veľkej Británie, nemôže byť na ťarchu, lebo aj on je občanom Slovenskej republiky a spoluvlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky.

Aj takýto zamestnanci musia bývať počas výkonu prác v inom členskom štáte, kde pracujú a platia dane a odvody v inom členskom štáte, kde pracujú. 28. Žalobkyňa na území Slovenskej republiky zanechala svojich rodičov, o ktorých sa stará. Zároveň prevažoval úmysel žalobkyne vrátiť sa na územie Slovenskej republiky a zarobené peniaze investovať do spoločného domu. Ak správne orgány dávku v nezamestnanosti nepriznali a krajský súd žalobu zamietol, nepostupovali zákonným spôsobom, keď nezohľadnili kritériá rozhodujúce pre určenie centra záujmov žalobkyne.

29. V neposlednom rade žalobkyňa poukázala, že písomné vyhotovenie prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu žalovanej nebolo žalobkyni doručené predpísaným spôsobom v podobe originálu, ale iba ako „fotokópia“. Pričom krajský súd vo vzťahu k tomu uviedol, že pred ukončením konania vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti žalobkyňa znovu odišla do Veľkej Británie, a ide o dôvod bez ujmy na právach žalobkyne v súvislosti so sťažením doručovania rozhodnutia správneho orgánu žalobkyni. Toto zdôvodnenie krajským súdom považovala žalobkyňa za nedostatočné.

III.

31. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním zo dňa 17. marca 2022 Číslo: 8792-16/2022-BA. 32. Uviedla, že ku všetkým skutočnostiam, na ktoré žalobkyňa poukazuje v kasačnej sťažnosti sa podrobne a vyčerpávajúco vyjadrila vo svojom napadnutom rozhodnutí, rovnako aj vo vyjadrení ku žalobe, preto nepovažuje za účelné opakovanie totožných argumentov. 33. Žalovaná uviedla, že žalobkyňu nemožno považovať za cezhraničného pracovníka, pretože sa na územie Slovenskej republiky nevracala denne, príp. aspoň raz do týždňa. Dĺžka prítomnosti na území mimo územia Slovenskej republiky - 23 rokov (prerušovane 10 rokov na území Veľkej Británie a 13 rokov na území Spojených štátov amerických), stabilná pracovná situácia vo Veľkej Británii, jednoznačná orientácia na britský pracovný trh, prítomnosť najbližšej osoby vo Veľkej Británii, plnenie daňových a odvodových povinností na území Veľkej Británie jednoznačne preukazujú, že žalobkyňa si bydlisko na území Slovenskej republiky, počas výkonu činnosti zamestnanca na území Veľkej Británie nezachovala. 34. Navrhla, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

IV.

35. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobkyni na vedomie dňa 04. apríla 2022. Žalobkyňa sa k uvedenému vyjadrila podaním doručeným najvyššiemu správnemu súdu dňa 03. 05. 2022. Vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukázala na obdobné argumenty, ktoré uviedla v kasačnej sťažnosti.

V.

39. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

42. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 25. júla 2019, Číslo: 54688-3/ 2019-BA, ktorý žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 19. októbra 2018, Číslo: 8834/2018-Mi-DvN, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyňa podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa článku 61 Základného nariadenia nemá nárok na dávku

Podľa článku 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie), Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody, ktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám zabezpečia: a/ započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom získania a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky; b/ vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov.

47. Podľa článku 3 ods. 1 písm. h/ Základného nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky v nezamestnanosti. 48. Podľa článku 61 ods. 1 Základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

dávky: - doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo - doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

51. Podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska. 52.

53. Podľa článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

55. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že - žalobkyňa na predpísanom tlačive dňa 17. septembra 2018 požiadala o dávku v nezamestnanosti [z predmetného tlačiva vyplýva, že žalobkyňa bola od 26. mája 2018 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie; v období od 02. 10. 2013 do 04. 07. 2014, v období od 12. 01. 2015 do 30. 06. 2015, v období od 24. 06. 2015 do 18. 07. 2016, od 22. 09. 2016 do 31. 05. 2017 a od 10. 10. 2017 do 25. 05. 2018 pracovala vo Veľkej Británii; denne alebo aspoň raz za týždeň sa nevracala do miesta bydliska; nárok na dávku v nezamestnanosti v členskom štáte si

Veľkej Británii sa s ňou zdržiaval aj manžel, na územie Slovenskej republiky sa vracala v lete na obdobie cca tri mesiace - letecky, so zdržiavaním sa na adrese trvalého bydliska. Na území Slovenskej republiky je spoluvlastníčkou rodinného domu v P.. Uvedené skutočnosti nesvedčia v prospech zachovania centra záujmov na území Slovenskej republiky počas výkonu pracovnej činnosti na území Veľkej Británie. Počas pobytu vo Veľkej Británii spolu s manželom bývala v podnájme na rôznych miestach v závislosti podľa výkonu práce, čo bolo vyhodnotené ako stabilné, obdobne aj mimopracovný čas strávený prevažne na území Veľkej Británie s určitými prerušeniami výkonu práce], - na odvolanie žalobkyne žalovaná ako druhostupňový (odvolací) správny orgán tu preskúmavaným rozhodnutím odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 19. októbra 2018 [žalovaná sa plne stotožnila so závermi, ku ktorým dospel prvostupňový správny orgán a so zreteľom na všetky dostupné informácie nepovažovala bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky].

57. Na úvod, najvyšší správny súd poukazuje na to, že podľa základného pravidla obsiahnutého v článku 61 ods. 1 a 2 Základného nariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu zohľadnia, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že žalobkyňa takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jej zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané vo Veľkej Británii môžu zohľadniť podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, ktorý predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobkyňa poberala dávky v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na ňu tieto predpisy vzťahovali počas jej poslednej činnosti zamestnanca, a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachovala bydlisko. Pod pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom sa

Zároveň platí, že tento zoznam, ktorý nie je taxatívny, nestanovuje žiadne preferenčné poradie rôznych kritérií vymedzených v odseku 1 tohto článku. 58. V predmetnej veci mala žalovaná na základe informácií zistených zo žiadosti o dávku v nezamestnanosti, z vyhlásenia z 20. septembra 2018, zo zápisnice o vypočutí žalobkyne z 12. októbra 2018 a tiež z formulára U1 slúžiaceho na potvrdenie období, počas ktorých bola žalobkyňa poistená v inej krajine Európskej únie - vo Veľkej Británii, preukázané, že žalobkyňa ako osoba vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie si uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. podľa právneho predpisu Slovenskej republiky.

Z príslušnej zápisnice spísanej dňa 12. októbra 2018 vyplývali ďalšie skutočnosti - vo Veľkej Británii bola zamestnaná od 27. 05. 2008 do 25. 05. 2018 (ošetrovanie a starostlivosť o pacientov) s jednotlivými prerušeniami a s evidenciou na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce.

Na územie Slovenskej republiky sa žalobkyňa vracala pravidelne v lete na obdobie približne troch mesiacov, väčšinou lietadlom spolu s manželom a zdržiavala sa na adrese trvalého pobytu (P. XX). V mieste svojho trvalého bydliska (rodinný dom) vykonávala žalobkyňa rekonštrukčné a udržiavacie práce. Žalobkyňa má manžela, ktorý s ňou pracoval u rovnakého zamestnávateľa vo Veľkej Británii, a na území Slovenskej republiky má sestru a rodičov. Brat žalobkyne pracoval v Holandsku. Spolu s manželom je spoluvlastníčkou rodinného domu v mieste trvalého bydliska.

59. Vzhľadom na tieto v správnom konaní preukázané skutočnosti, najvyšší správny súd podporuje záver správnych orgánov ako aj krajského súdu, že centrum záujmov žalobkyne sa v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti nachádzalo práve vo Veľkej Británii. Na účely určenia miesta bydliska žalobkyne a s tým súvisiacim centrom záujmu žalobkyne, najvyšší správny súd rovnako ako žalovaná a krajský súd poukazuje na striktné podmienky, v rámci ktorých je potrebné vyhodnotiť situáciu žalobkyne, a to tak, ako sú vymedzené v článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Pre určenie centra záujmu žalobkyne pre potreby určenia bydliska boli rozhodné tieto skutočnosti: - povaha a osobitné vlastnosti vykonávanej činnosti žalobkyňou - nebolo sporným, že žalobkyňa pracovala vo Veľkej Británii v období od 27. 05. 2008 do 25. 05. 2018 nepretržite, okrem niektorých krátkych prerušení, v rámci ktorých sa zdržiavala na území Veľkej Británie, alebo naopak na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na takéto dlhodobé hľadisko, približne desať rokov, možno uzavrieť, že situácia žalobkyne vo vzťahu k miestu - Veľká

Rodičia sú síce blízkymi rodinami a deti voči nim majú nepopierateľné tak právne, ako aj morálne záväzky. Avšak aj táto skutočnosť, že manžel žalobkyne sa po celý čas s ňou zdržiaval vo Veľkej Británii ako jej najbližšia osoba svedčí k zachovaniu centra záujmu vo Veľkej Británii. Ostatné rodinné väzby žalobkyne majú na uvedenú skutočnosť a kritériám daným Vykonávacím nariadením len zanedbateľný význam. - nezárobková činnosť žalobkyne - z administratívneho spisu nevyplynulo, že by žalobkyňa vykonávala na území Slovenskej republiky nejakú formu nezárobkovej činnosti. Žalobkyňa viackrát upozornila, že spolu s manželom vykonávala rekonštrukčné práce na svojej nehnuteľnosti, čo však ešte samo o sebe nie je nápomocné pre určenie bydliska, resp. zachovania centra záujmov na území Slovenskej republiky. - bytová situácia žalobkyne - vo Veľkej Británii žalobkyňa bývala spolu s manželom v rôznych podnájmoch v závislosti od aktuálneho miesta výkonu zárobkovej činnosti, v čase pobytu na území Slovenskej republiky žalobkyňa bývala spolu s manželom v mieste ich trvalého bydliska - v nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníčkou.

Uvedené rovnako svedčí v prospech jej bydliska vo Veľkej Británii, nie v Slovenskej republike. 60. Žalobkyňa okrem iného poukázala aj na ďalšie skutočnosti, ktoré mali byť rozhodujúce pre zachovanie jej bydliska na území Slovenskej republiky - štátne občianstvo Slovenskej republiky, rekonštrukcia nehnuteľnosti v mieste jej trvalého bydliska, daňové povinnosti na území Slovenskej republiky (pravdepodobne v súvislosti so spoluvlastníctvom nehnuteľnosti, pozn. súdu). Tieto námietky žalobkyne však z hľadiska článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia nemajú význam. Skutočnosť, že žalobkyňa nepožiadala o priznanie občianstva Veľkej Británie nevylučuje možnosť, že žalobkyňa by tam nemohla mať bydlisko.

Doklady o platbách, ktoré vznikli v súvislosti s rekonštrukciou nehnuteľnosti a ďalšie náklady spojené s nehnuteľnosťou nemajú význam pre určenie bydliska, resp. centra záujmu osoby, pretože ide o bežné náklady spojené s vlastníctvom akéhokoľvek majetku, nech sa nachádza kdekoľvek. Najvyšší správny súd zároveň dodáva, že slobodný pohyb služieb a kapitálu medzi členskými štátmi, ktorý umožňuje využívať tieto služby kdekoľvek v Európskej únii, je jednou zo základných slobôd spoločného trhu Európskej únie.

62. Rovnako nedôvodnú vyhodnotil najvyšší správny súd námietku žalobkyne vo vzťahu k poukázaniu na nárok na dávku v nezamestnanosti (s tým súvisiace bydlisko) v prípade cezhraničných pracovníkov, ktorí sa vracajú denne alebo raz do týždňa do miesta svojho

však vychádza z objektívnych skutočností a okolností, nestačí len vyhlásenie osoby, že určitý štát považuje za svoje bydlisko alebo ho zaň chce mať. Pričom je prirodzené, že osoba má bližšie väzby na štát, v ktorom sa narodila, ku ktorému môže cítiť isté puto, napríklad aj kvôli rodine/rodinnému zázemiu, to však nevylučuje, že jej bydlisko sa nachádza v inom členskom

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 65.

potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 66. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanej ich nepriznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho z § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP.

V Bratislave dňa 28. februára 2023