6Ssk/49/2023

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo 07. decembra 2022, č.k. 16Sa/20/2022-53 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 08. marca 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 30. septembra 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobcovi zamietol žiadosť o invalidný dôchodok.

II.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). 9. Konkrétne namietal porušenie Európskej charty práv pacientov, porušenie zákazu diskriminácie tak z dôvodu veku, keď ako 27 ročný musí mať dva roky poistenia a tiež z dôvodu zdravotného postihnutia. Zákon č. 461/2003 Z. z. považoval za diskriminačný, keď nezohľadňuje tú skutočnosť, že študenti vysokých a stredných škôl nie sú započítavaní do obdobia dôchodkového poistenia a nikto ich ani neupozorní na možnosť platenia si dobrovoľného poistného. Týmto ďalej namietal porušenie zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, keďže žalovaná tieto informácie neposkytla. O možnosti dobrovoľného zaplatenia poistného nemal žiadnu vedomosť. Nezapočítanie doby štúdia považoval za protiústavné. Navyše namietal aj diskrimináciu na základe majetku z dôvodu, že na doplatenie poistného za uvedené obdobie ako ťažko zdravotne znevýhodnená osoba nemá dostatok finančných prostriedkov. 10. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne ďalej cit.: „(...) aby zrušil rozhodnutie sociálnej poisťovne a priznal žalobcovi invalidný dôchodok (...)“.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 18. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 08. marca 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 30. septembra 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobcovi zamietol žiadosť o invalidný dôchodok. 19. Podľa Článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 20. Podľa článku 39 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. 21. Podľa článku 39 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 4 ustanoví zákon. 22. Podľa článku 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

24. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

27. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj primárne pripojeného dávkového spisu mal preukázané, že - žalobca na predpísanom tlačive požiadal o invalidný dôchodok (dôchodok žiadal priznať od 14. decembra 2020), - prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 30. septembra 2021 zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienky získania dostatočného počtu rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity, - na odvolanie žalobcu generálny riaditeľ žalovanej preskúmavaným rozhodnutím z 08. marca 2022, v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 30. septembra 2021.

29. V predmetnej veci nebola spornou skutočnosť, že žalobca na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok splnil medicínsku podmienku, keď na základe lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, ústredie z 15. februára 2022 bol uznaný za invalidného so stanoveným percentuálnym poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rovnako nebol sporný dátum vzniku invalidity - 11. máj 2020. Žalobca však namietal ďalšiu hmotnoprávnu podmienku plynúcu z § 72 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorej počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky; žalobca získal 261 dní.

Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa (ods. 1) Ústava Slovenskej republiky splnomocnila zákonodarcu, aby zákonom (zákonmi) bližšie upravil samotnú realizáciu týchto ústavných práv. Týmito zákonmi sú najmä Zákonník práce (zákon č. 311/ 2001 Z. z.), zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, zákony upravujúce príspevky (štátu) na podporu starostlivosti a výchovy dieťaťa v (náhradnej) rodine a v

Vo vzťahu k posúdeniu nároku na invalidný dôchodok v režime zákona č. 461/2003 Z. z. najvyšší správny súd uvádza, že menovaný zákon v znení účinnom od 01. januára 2010 vznik nároku na invalidný dôchodok (odhliadnuc teraz od hľadiska medicínskeho a negatívnej podmienky nároku na starobný dôchodok alebo priznanie predčasného starobného dôchodku) viaže na získaný počet rokov dôchodkového poistenia, v tomto prípade v rozsahu najmenej 2 rokov u poistencov vo veku od 24 rokov do 28 rokov s tým, že príslušná doba dôchodkového poistenia sa u týchto osôb zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity (§ 72 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. januára 2010). V predmetnej veci bol u žalobcu v zmysle Lekárskej správy vyhotovenej posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredie dňa 15. februára 2022 stanovený dátum vzniku invalidity na 11. mája 2020.

S ohľadom na takto nesporne zistené skutočnosti žalobca nesplnil jednu z hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, čo predstavuje závažnú prekážku, pre ktorú nemožno žalobcovi priznať invalidný dôchodok.

Stotožnil sa v nich s chápaním rovnosti, ako ju vyjadril Ústavný súd ČSFR vo svojom náleze z 08. októbra 1992, sp. zn. PL. ÚS 22/92 (publikovanom pod č. 11 Zbierky uznesení a nálezov Ústavného súdu ČSFR). Ústavný súd ČSFR v ňom poňal rovnosť ako kategóriu relatívnu, ktorá vyžaduje odstránenie neodôvodnených rozdielov. Zásadu rovnosti v právach je potrebné chápať tak, že právne rozlišovanie v prístupe k určitým právam nesmie byť prejavom ľubovôle; nevyplýva z nej však záver, že by každému muselo byť priznané akékoľvek právo. Princíp rovnosti preto treba interpretovať z dvojakého pohľadu. Prvý je daný požiadavkou vylúčenia ľubovôle v postupe zákonodarcu pri odlišovaní skupín subjektov, a nie práv, druhý potom požiadavkou ústavnoprávnej akceptovateľnosti hľadísk odlišovania, t.j. neprípustnosti dotknutia niektorého zo základných práv a slobôd odlišovaním subjektov a práv zo strany zákonodarcu.

Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“ Uvedené ustanovenie vo svojej podstate predstavuje rovnosť všetkých ľudí pred zákonom s tým, že všetky štátne orgány zabezpečujúce výkon štátnej moci musia k jednotlivcom, ich právam a slobodám plynúcim z ústavy pristupovať z hľadiska ich uskutočňovania a ochrany rovnako, bez ohľadu na okolnosti predpokladané ústavou (pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk a pod.).

33. Zákaz diskriminácie má v sebe už z povahy veci zakomponovaný určitý aspekt porovnávania a v najvšeobecnejšej rovine ho možno vymedziť ako zákaz neospravedlniteľného rozličného zaobchádzania na základe určitého kritéria, ktoré nesmie byť na ujmu.

farbu pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie (napríklad zdravotné postihnutie) odlišne, ako rozhodovala o žiadostiach iných žiadateľov o tento typ dávky a nachádzajúcich sa v identickej situácii, t.j. primárne splnili medicínsku podmienku na vznik nároku na invalidný dôchodok, avšak v rámci svojej vekovej hranice (24 až 28 rokov) nezískali potrebný počet rokov dôchodkového poistenia potrebných na vznik nároku na invalidný dôchodok zisťovaný z obdobia pred vznikom invalidity. 34. Žalobca ďalej bez bližšieho zdôvodnenia namietal porušenie Európskej charty práv

daného štátu. Pozostáva zo 14 základných práv (i. právo na prevenciu, ii. právo na prístup k zdravotníckym službám, iii. právo na informácie v kontexte na prístup ku všetkým druhom informácií týkajúcich sa zdravotného stavu, zdravotníckych služieb a ich využívania a všetkého, čo je dostupné na základe vedeckého výskumu a technickej inovácie, iv. právo vyjadriť súhlas v kontexte na spoluúčasť pri rozhodovaní o svojom zdraví, v. právo slobodného výberu spomedzi rôznych liečebných metód a poskytovateľov, vi. právo na súkromie a zachovanie dôverného prístupu, vii. právo na rešpektovanie pacientovho času, viii. právo na dodržiavanie úrovne kvality, ix. právo pacienta na bezpečnosť, x. právo na inovácie, teda prístup k inovovaným metódam, vrátane diagnostických metód, xi. právo predchádzať zbytočnému utrpeniu a bolesti, xii. právo na liečbu zohľadňujúcu osobné potreby, xiii. právo podávať sťažnosti, xiv. právo na náhradu škody), pričom osobný a vecný rozsah týchto práv, v konaní, predmetom ktorého je v zásade rozhodovanie o žiadosti o invalidný dôchodok v

36. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 37. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

V Bratislave dňa 27. septembra 2023