6Ssk/50/2023

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 07. 12. 2022, č. k. 14sa/7/2022-115 zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 2. decembra 2021, Číslo: UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2021/13358, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 27. 09. 2021, Číslo: MT3/PPŤZPaPČ/PPnK/SOC/2021/ 25810-33 (ďalej len „prvostupňový orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým nebol žalobkyni priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Na základe takto podanej žiadosti bol podľa krajského súdu povinný konať prvostupňový orgán a z titulu vyvolaného odvolacieho konania žalobkyňou aj žalovaný ako odvolací orgán. Podľa administratívneho spisu bolo zistené, že na základe tejto žiadosti žalobkyne zo dňa 22. 08. 2018 konal a rozhodoval prvostupňový orgán ako aj žalovaný, ktorého rozhodnutie, a to rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. 01. 2019, bolo zrušené a vrátené žalovanému ako odvolaciemu orgánu na ďalšie konanie rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 26Sa/7/2019 zo dňa 11. marca

. .„že počas trvania práceneschopnosti žalobkyňa nemôže vykonávať integračné aktivity, nemôže byť na ťarchu žalobkyne, pretože jej práceneschopnosť má iba dočasný charakter a ako správne poznamenal aj krajský súd, ust. § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. neupravuje pravidelnosť a intenzitu integračných aktivít. Nemožno prijať záver, že u žalobkyne nie sú také integračné aktivity, resp. snahy o integračné aktivity, ako to má na mysli § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z.

V rámci nového konania mal krajský súd za preukázané, že tak prvostupňový orgán, ako aj žalovaný ako odvolací orgán vychádzali zo záväzného právneho názoru vyjadreného tak v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 26Sa/7/2019 zo dňa 11. marca 2020, ako aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/52/2020 zo dňa 30. júna 2021 a v novom konaní bolo pred prvostupňovým orgánom vychádzané z Komplexného posudku

Podľa názoru krajského súdu v zmysle § 38 ods. 1 a 18 zákona č. 447/2008 Z.z. zákon vymedzuje podmienky, za splnenia ktorých je možné poskytnúť peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov. Jednou zo zákonných podmienok je vypracovanie komplexného posudku podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého je fyzická osoba odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, v prípade žalobkyne súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Táto zákonná podmienka podľa

Pre splnenie aj tejto druhej zákonnej podmienky na poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu sa príjem zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu.

2017. K zisťovaniu tohto príjmu krajský súd mal za preukázané v spojení aj s pripojeným administratívnym spisom, že tento príjem bol správne zistený ako príjem zo závislej činnosti 5.309,41 eur, invalidný dôchodok 2.869,34 eur, spolu príjem za kalendárny rok 2017 8.178,75 eur : 12 mesiacov = 681,56 eur. Podľa Opatrenia MPSVR SR č. 196/2018 Z.z. o úprave súm životného minima bola podľa § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. stanovená suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu 205,07 eur mesačne, a tým mesačný príjem za predchádzajúci kalendárny rok, t.j. kalendárny rok 2017, ktorý bol 681,56 eur, presiahol trojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, t.j. 615,21 eur (205,07 eur x 3 = 615,21 eur).

7. Krajský súd nezistil, že by postupom prvostupňového orgánu a žalovaného ako odvolacieho orgánu došlo k porušeniu práv žalobkyne. Prvostupňový orgán a vo vyvolanom odvolacom konaní žalovaný ako odvolací orgán boli povinní postupovať a konať na základe podanej žiadosti žalobkyne zo dňa 22. 08. 2018, a v nadväznosti na túto žiadosť potom v zmysle § 18 ods. 8, § 38 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z.z. zisťovať príjem za kalendárny rok, ktorý predchádzal kalendárnemu roku, v ktorom žalobkyňa požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu, t.j. predchádzajúcim kalendárnym rokom pred žiadosťou žalobkyne zo dňa 22. 08. 2018 bol kalendárny rok 2017. Pokiaľ nebola podaná iná žiadosť, len žiadosť zo dňa 22. 08. 2018, tak len na základe nej mohol konať prvostupňový orgán a žalovaný ako odvolací orgán, ak na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a záverov krajského súdu bolo konštatované, že konanie, a to správne konanie o peňažný príspevok na kompenzáciu sa začína na základe žiadosti, v danom prípade žiadosti žalobkyne zo dňa 22. 08. 2018.

K namietaniu žalobkyňou o neposkytnutie súčinnosti zo strany správnych orgánov pred vydaním rozhodnutia krajský súd uvádzal, že žalobkyňa na základe rozsudku NS SR mala vedomosť o tom, že správne orgány vo veci konajú. 8. Rozhodnutie prvostupňového orgánu aj žalovaného ako odvolacieho orgánu boli rozhodnutiami preskúmateľnými a zákonnými za aplikácie § 46 a § 47 Správneho poriadku. Rozhodnutie prvostupňového orgánu, ako aj rozhodnutie žalovaného ako správneho orgánu boli rozhodnutiami, ktoré v odôvodnení uvádzali skutočnosti, ktoré sa stali podkladom rozhodnutia, boli uvedené úvahy, závery, zákonné ustanovenia, z ktorých bolo vychádzané, t.j. odôvodnenie zodpovedalo zákonom vyžadovaným náležitostiam riadneho odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, a preto bolo aj preskúmateľné a následne sa mohlo stať podkladom pre posudzovanie aj krajským súdom v zmysle podanej žaloby žalobkyne.

9. Pri rozhodovaní o trovách súdneho konania krajský súd postupoval podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168, § 175 ods. 1 SSP. Žalobkyňa nebola úspešnou účastníčkou súdneho konania. Úspešný bol žalovaný, na strane ktorého nebolo zistené, že by bolo možné spravodlivo požadovať, aby žalobkyňa nahradila žalovanému náhradu trov súdneho konania, neboli zistené ani dôvody výnimočnosti pre priznanie trov súdneho konania žalovanému, preto sa žalovanému náhrada trov súdneho konania nepriznala.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 16. 01. 2023. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP. 11. V úvode kasačnej sťažnosti poukázala na skutkové okolnosti prejednávaného prípadu, pričom uviedla, že vo svojej žiadosti zo dňa 22. 08. 2018 nikde neuvádzala, že jej žiadosť je žiadosťou podanou na dobu určitú. Neobstojí ani právna argumentácia žalovaného, že správny orgán prehodnocuje len príjemcov príspevku, nie žiadateľov, pretože takýto postup žalovanému zákon č. 447/2008 Z. z. neumožňuje. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 447/ 2008 Z. z. nevyplýva, že by žalobkyňa mala povinnosť každý rok podať novú žiadosť o kompenzáciu, zákon č. 447/2008 Z. z. podľa názoru žalobkyne v základných pojmoch ani nedefinuje /nerozlišuje pojem žiadateľ alebo poberateľ kompenzácie/ tak, ako to tvrdil žalovaný. 12. Žalovaný bol podľa právneho názoru žalobkyne povinný o posudzovanom nároku žalobkyne od 22. 08. 2018 rozhodnúť za každý rok samostatne, a to až do okamihu vydania svojho rozhodnutia, t. j. do dňa 27. 09. 2021 (od júla bežného roka do konca júna nasledujúceho roka), čo neurobil. Prečo nerozhodol žalovaný o celom nároku žalobkyne ku dňu vydania svojho rozhodnutia, nijako neodôvodnil, čím založil ďalšiu vadu svojho správneho rozhodnutia, a nezaoberal sa touto argumentáciou ani krajský súd vo svojom rozsudku zo dňa 07. 12. 2022. Napriek tomu, že žalobkyňa tieto argumenty uviedla pri podaní svojej žaloby, krajský súd sa s nimi v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Žalobkyňa to považovala za nesprávny postup krajského súdu, ktorý je povinný svoje vydané rozhodnutie riadne odôvodniť, inak zasahuje do práva žalobkyne na spravodlivé súdne konanie. 13. Zároveň žalobkyňa uviedla, že je presvedčená o tom, že správne orgány postupovali v správnom konaní v rozpore s § 3 ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku. Žalobkyňa zdôraznila, že nijakým spôsobom neprispela k neprimeranej dĺžke konania o jej žiadosti zo dňa 22.08.2018. Ďalej sa žalobkyňa absolútne nestotožnila s právnym názorom krajského súdu, že žalovaný nemal vo vzťahu k nej poučovaciu povinnosť a že nebol povinný vyzvať žalobkyňu, aby sa oboznámila s podkladmi pre rozhodnutie, pretože aplikácia § 3 Správneho poriadku vylúčená nie je. Jednoducho nemôže a nie je spravodlivé rozhodnutie vydané v správnom konaní, ktoré bolo vydané na základe podkladov, ku ktorým nebolo umožnené účastníkovi konania poskytnúť vlastné vyjadrenie. Takýto nedostatok nie je ničím ospravedlniteľný, postup žalovaného je právne neudržateľný a nemôže požívať právnu ochranu zo strany správneho súdu. Žalovaný súčasne žalobkyňu doposiaľ neupozornil na žiadny nedostatok jej podania zo dňa 22.08.2018, a už vôbec jej neposkytol akúkoľvek súčinnosť pre odstránenie prípadných nedostatkov jej podania zo dňa 22.08.2018, ktorú by určite žalobkyňa potrebovala, s prihliadnutím na jej ťažké zdravotné postihnutie, ktoré žalovaný podľa jeho vyjadrení v súdnom konaní sp. zn. 14Sa/7/2022 nerozporuje. 14. Záverom navrhla, aby kasačný súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.12.2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 2. decembra 2021, Číslo: UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2021/13358, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 27. 09. 2021, Číslo: MT3/PPŤZPaPČ/PPnK/SOC/2021/25810-33, ktorým nebol žalobkyni priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

26. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., konanie o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína na základe žiadosti fyzickej osoby alebo na základe žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Žiadosť podľa prvej vety sa podáva písomne alebo elektronickými prostriedkami podpísaná zaručeným elektronickým podpisom.

27. Podľa § 55 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., žiadosť uvedená v odseku 1 musí obsahovať meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá žiada o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo o preukaz alebo o parkovací preukaz, dátum jej narodenia, adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, doklad o tom, že ide o účastníka právnych vzťahov podľa § 3, jej rodné číslo, ak je pridelené. Súčasťou žiadosti je aj aktuálny lekársky nález alebo odborný lekársky nález lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore podľa § 11 ods. 1 písm. b), ak sa nepostupuje podľa § 11 ods. 7 písm. a) a ods. 8. Žiadosť o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu musí obsahovať aj potvrdenie o jej príjme za predchádzajúci kalendárny rok pred podaním žiadosti a vyhlásenie o majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré nie je staršie ako tri mesiace; žiadosť nemusí obsahovať toto vyhlásenie, ak už bolo pred podaním žiadosti predložené príslušnému orgánu. Žiadosť o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie musí obsahovať aj potvrdenie o

29. Podľa § 18 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z., príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na

30. Podľa § 18 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z.z., príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu sa určí tak, že súčet príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a príjmov osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú a započítavajú podľa odseku 7, sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú a započítavajú.

32. Podľa § 38 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z.z., peňažný príspevok na zvýšené výdavky nemožno poskytnúť, ak príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyšší ako trojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného

34. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

37. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané nasledovné skutočnosti. Žalobkyňa predložila žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zo dňa 22. 08. 2018, ktorú odôvodnila tým, že po mozgovej príhode má ochrnutú pravú polovicu tela, nohu má takmer nepohyblivú, ruku taktiež, v kúpeľni má vaňu a potrebovala by ju vymeniť za sprchový kút, pretože do vane sa nedostane a nemá sa ako umyť a niekoľkokrát už spadla (žiadala peňažný príspevok na úpravu bytu, kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla). Súčasťou žiadosti bol aj: - rozsudok zo dňa 18. 12. 1987, č. k. 9C 118/87-20 o rozvode žalobkyne; - potvrdenie o vyplatených dôchodkových dávkach za rok 2017 zo Sociálnej poisťovne; - potvrdenie o vyplatených dôchodkových dávkach za obdobie 1/2018 až 6/2018 zo Sociálnej poisťovne;

Číslo: MT3/PPŤZPaPČ/PPnK/SOC/2018/38658-3 [ktorým žalobkyni nebol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, pretože žalobkyňa bola PN, počas ktorej má stanovené vychádzky, ktoré využívala na krátke prechádzky v blízkosti bydliska, niekedy na návštevu rodiny, prepravovanie v rámci socializácie nie je realizované a na prepravu do zdravotníckych zariadení je určené sanitné vozidlo, ktoré poskytuje rezort zdravotníctva, preto neboli preukázané zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla]. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, následne posudkový lekár žalovaného vypracoval nový komplexný posudok zo dňa 15. 01. 2019, Číslo: ZA/2019/1796/2-KRA [určená miera funkčnej poruchy 60 % podľa prílohy č. 3, časti VIII.A. bodu 8 písm. c/ k zákonu č. 447/2008 Z. z.; navrhnutý peňažný príspevok na úpravu bytu a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva,

z., pretože toto ustanovenie neupravuje pravidelnosť a intenzitu integračných aktivít]. O podanej kasačnej sťažnosti žalovaným rozhodol Najvyšší súd SR v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 9Sžsk/52/2020 tak, že zamietol kasačnú sťažnosť [žalovaný dostatočným spôsobom neskúmal účasť žalobkyne na integračných aktivitách a neodôvodnil, prečo považuje (ne)účasť žalobkyne na integračných aktivitách za nepravidelnú, resp. nedostatočne intenzívnu]. Posudkový lekár žalovaného následne vypracoval nový komplexný posudok zo dňa 06. 08. 2021, Číslo: ZA/2021/10247/3 - DOM [určená miera funkčnej poruchy 60 % podľa prílohy č. 3, časti VIII.A. bodu 8 písm. c/ k zákonu č. 447/2008 Z. z.; navrhnutý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla], následne bolo vydané rozhodnutie žalovaného zo dňa 02. 09. 2021. Číslo: UPS/US7/SSVODPPKPC1/

2021, Číslo: UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2021/13358, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené prvostupňové rozhodnutie zo dňa 27. 09. 2021. 38. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím - určená miera funkčnej poruchy - 60 % podľa prílohy č. 3 časti VIII.A. bodu 8 písm. c/ k zákonu č. 447/2008 Z. z., spornou podľa názoru najvyššieho správneho súdu mala byť otázka, či správny orgán rozhodol správne, keď žalobkyni nepriznal peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla so zohľadnením zákonných podmienok na jeho priznanie.

zdravotne postihnutej s mierou funkčnej poruchy 60 % pre ochorenie zaradené do skupiny VIII. (Srdce a obehové ústrojenstvo) A. (Postihnutie srdca), druh zdravotného postihnutia: bod 8 (Poruchy krvného tlaku - arteriálna hypertenzia), písm. c/ (3. stupeň - ťažká forma (orgánové komplikácie) prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., avšak napriek tomu, že posudkový lekár žalovaného v komplexnom posudku zo dňa 06. 08. 2021 navrhol kompenzovať ťažké zdravotné postihnutie peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, žalobkyni nebol priznaný, pretože v posudzovanom období (rok 2017) - žiadosť podaná dňa 22. 08. 2018 jej príjem bol vyšší ako trojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. 40. Žalobkyňa uplatnila svoje námietky v kasačnej sťažnosti najmä vo vzťahu k podanej žiadosti zo dňa 22. 08. 2018, pričom vytýkala, že túto žiadosť nepodávala na dobu „určitú“ a tiež požadovala, aby žalovaný o jej nároku rozhodol až do vydania napadnutého rozhodnutia, t.

O žiadnej inej žiadosti nemohol rozhodnúť, len o tej, ktorú mal k dispozícii a ktorú si podala samotná žalobkyňa. Obdobne nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobkyne, že podaná žiadosť zo dňa 22. 08. 2018 nebola podaná na dobu „určitú“, pretože ak by sme pristúpili na možnosť, že žiadosť by bola podaná na neobmedzené obdobie, podklady, ktoré k žiadosti žalobkyňa priložila, by neboli aktuálne pre ďalšie obdobia, pričom v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z., konkrétne § 57 ods. 1 písm. a/, je fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu. Žalovaný tak mohol rozhodnúť len o tej konkrétnej žiadosti a na základe tých podkladov, ktoré žalobkyňa priložila k žiadosti zo dňa 22. 08. 2018.

minima. V tomto bol zásadný rozdiel medzi rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 23. 10. 2018 a prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 27. 09. 2021. V prvom prípade ani len nebol navrhnutý posudkovým lekárom peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, preto sa už ďalej neskúmali podmienky splnenia príjmu za posudzované obdobie.

Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 196/2018 Z.z. o úprave súm životného minima bola podľa § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. bola stanovená suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu 205,07 eur/mesačne. Tým, že priemerný mesačný príjem za predchádzajúci kalendárny rok 2017 žalobkyne bol vo výške 681,56 eur, presiahol trojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, t.j. 615,21 eur (205,07 eur x 3 = 615,21 eur).

Vzhľadom na to, že žalobkyni nebol priznaný tento peňažný príspevok na kompenzáciu, prvostupňový orgán nemal dôvod prehodnocovať situáciu žalobkyne. Uvedené tak možno odvodiť z § 18 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., ktorý ustanovuje, že „takto zistený príjem sa prehodnocuje pri opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu vždy v júli bežného roka a platí do konca júna nasledujúceho roka“, z uvedeného je zrejmé, že ide len o situácie, ak fyzickej osobe už bol priznaný peňažný príspevok, a žiaden význam by to nemalo u fyzických osôb, ktorým takýto peňažný príspevok nebol priznaný. U fyzických osôb, ktorým nebol priznaný peňažný príspevok nemožno očakávať, že správny orgán bude prehodnocovať ich nárok svojvoľne bez podania akejkoľvek žiadosti, keďže to vylučuje aj znenie zákona č. 447/2008 Z. z. (konanie začína na základe podanej žiadosti fyzickej osoby).

Z toho dôvodu nebol ani správny orgán povinný žalobkyňu vyzývať na odstránenie nedostatkov, lebo ani prvostupňovým orgánom, ani žalovaným neboli takéto nedostatky zistené. Peňažný príspevok na kompenzáciu nebol priznaný z dôvodu výšky príjmy v posudzovanom období, zároveň žalobkyňa ani nerozporovala túto skutočnosť, pričom podklady o príjme za rok 2017 boli doložené k žiadosti žalobkyňou. Zároveň výška príjmu žalobkyne za rok 2017 ani nebola

konania. 47. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania“. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru

Vzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší správny súd námietky žalobkyne proti napadnutému uzneseniu krajského súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. 48. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobkyne nepovažoval za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

50. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie:

V Bratislave dňa 27. septembra 2023