6Ssk/50/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobkyne: B.. V.. W. M., narodená XX. V. XXXX, bytom v N., T. č. X, právne zast.: JUDr. Radoslavom Rigom, LL.M., advokátom a konateľom IURISTICO s. r. o., so sídlom v Košiciach, Cimborkova 13, IČO: 36588041, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 26. novembra 2019, číslo SPOU-PO-PK-87/2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. októbra 2022, č. k. 2S/32/2020-162, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. októbra 2022, č. k. 2S/32/2020-162 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

dňom 01. október 2019 vykoná riaditeľ národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Súčasne bola žalobkyňa dňom 30. september 2019 odvolaná z doterajšej funkcie. Rovnako v príslušnom personálnom rozkaze bolo uvedené, že tento bol vopred prerokovaný v Odborovom zväze Polície Slovenskej republiky a tiež, že žalobkyni patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre ňu výhodnejšie.

žaloby. 3. Krajský súd v prvom rade uviedol, že služobný pomer príslušníkov Policajného zboru nie je možné prirovnávať k zamestnaneckému pomeru v intenciách právnej úpravy Zákonníka práce. Svojou povahou je inštitútom verejného práva, ide o štátnozamestnanecký pomer.

počtov okrem iného aj na Prezídia Policajného zboru. Uvedeným organizačným opatrením došlo k organizačným a systemizačným zmenám, ktoré sa dotkli aj samotnej žalobkyne, avšak toto nemá povahu individuálneho správneho aktu, išlo o rozhodnutie organizačnej povahy, ktorého zákonnosť je predpokladaná, pričom krajský súd nie je oprávnený hodnotiť správnosť (efektívnosť) alebo účelnosť jeho obsahu. Nadriadený v intenciách zákonom mu zverenej právomocou je pri jej výkone v rozhodovaní autonómny a nie je povinný vopred žiadať stanovisko alebo konzultovať s podriadenými v ozbrojenom bezpečnostnom zbore založenom na subordinácii a požiadavke striktného dodržiavania povinností policajtmi svoje rozhodnutia týkajúce sa organizácie nasadzovania príslušníkov PZ v rámci organizačnej a systemizačnej štruktúry. Zdôraznil, že na personálne konanie príslušníka Policajného zboru sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Vopred oznámený pohovor so žalobkyňou ohľadom organizačných zmien, ktorý sa následne neuskutočnil, krajský súd nepovažoval za tak závažné pochybenie majúce za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Ako súladný so zákonom tiež vyhodnotil postup správneho orgánu v procese doručovania personálneho rozkazu, ktorý nebol doručený jej právnemu zástupcovi, ale bol jej priamo ústne vyhlásený. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. nevyplýva ani povinnosť komunikovať v konaní vo veciach služobného pomeru s účastníkom prostredníctvom jeho zvoleného zástupcu. Postup správneho orgánu rovnako nepovažoval za diskriminačný. K tvrdeniu žalobkyne, že jej nebola ponúknutá žiadna riadiaca funkcia uviedol, že policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený, pričom pri svojom rozhodnutí nie je viazaný skutočnosťou, akú funkciu vykonával policajt pred ustanovením.

II.

7. Konkrétne namietala, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo vôbec začaté a vedené administratívne konanie, čím bol porušený zákon č. 73/1998 Z.z. v celej svojej Dvanástej časti. Konanie musí byť začaté identifikovateľným úkonom, následne je v ňom vykonávané dokazovanie (účastník má právo sa v ňom vyjadrovať, navrhovať dôkazy, obhajovať svoje práva, štandardne aj prostredníctvom právneho zástupcu), výsledkom má byť rozhodnutie vychádzajúce zo skutočného stavu z dostatočne konkrétnym a presvedčivým odôvodnením.

Predpokladom vydania rozhodnutia o prevedení je zrušenie funkcie v dôsledku organizačnej zmeny, pričom obsah tejto organizačnej zmeny nebol žalobkyni známy, nebol ani predmetom administratívneho spisu, podklady rozhodnutia neboli žalobkyni sprístupnené, hoci o ich zaslanie žiadala. Za týchto okolností potom nie je zrejmé, či bola vôbec funkcia žalobkyne zrušená, a či nebola len fiktívne vytvorená funkcia s iným názvom, ale v podstate s rovnakou náplňou. Žalovaný tiež nijakým spôsobom neodôvodnil použitie administratívnej úvahy pri aplikácii rozhodnutia o organizačnej zmene na prípad žalobkyne, a teda prečo bolo rozhodnuté o prevedení na NAKA a nie na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, ktoré vraj pôvodne žalovaný zvažoval, pričom možnosti pre obsadenie funkcie na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru viac zodpovedali § 33 ods. 1, 3, prípadne § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z.

tvrdenia žalovaného. 8. Ďalej žalobkyňa namietala, že žalovaný plánoval realizovať pred vydaním napádaných rozhodnutí pohovor, ktorý však nerealizoval a nerealizoval ani žiadnu jeho náhradnú formu (písomná informácia, dožiadanie, iný termín a pod.). Vopred pritom na žiadosti žalobkyne, respektíve nadriadeného odpovedal, že budú včas o obsahu a povahe zmeny informovaní. Žalovaný určil termín pohovoru v čase dovolenky žalobkyne, pričom žalobkyňu neinformoval o možnosti účasti jej právneho zástupcu. Nebola informovaná o dopadoch organizačnej zmeny na jej osobu, neinformoval ju ani o voľných funkciách, či kritériách ich obsadzovania.

10. Žalobkyňa tiež aj s odkazom na § 2a zákona č. 73/1998 Z.z. uviedla, že služobný úrad alebo nadriadený nesmie policajta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že policajt uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru. Žalobkyňa dôvody pre jej diskrimináciu videla v ňou realizovaných úkonoch a podaní na aktívnu obhajobu vlastných práv a práv expozitúry východ národnej protikorupčnej jednotky - poukazovanie na preťažovanie expozitúry, napríklad i agendou vyšetrovania eurofondov, jej poddimenzovanie, zaťažovanie neštandardnými kontrolami, jej podnety na preskúmanie zavádzaných systémov z hľadiska ich potenciálneho nevyhovenia zákonným zárukám Trestného poriadku.

11. V závere pre podporu svojich tvrdení odkázala na závery plynúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/170/2015, prípadne sp. zn. 1Sžk/48/2018. 12. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení a prvostupňovým správnym rozhodnutím zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, alebo zruší rozsudok krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 26. novembra 2019, číslo SPOU-PO-PK-87/2019, ktorým tento podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz z 23. septembra 2019, číslo 168. Predmetným personálnym rozkazom prvostupňový správny orgán žalobkyňu v súlade s § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. dňom 01. októbra 2019 previedol na národnú kriminálnu agentúru Prezídia Policajného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky s tým, že ustanovenie do funkcie dňom 01. október 2019 vykoná riaditeľ národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Súčasne bola žalobkyňa dňom 30. september 2019 odvolaná z doterajšej funkcie. Rovnako v príslušnom personálnom rozkaze bolo uvedené, že tento bol vopred prerokovaný v Odborovom zväze Polície Slovenskej republiky a tiež, že žalobkyni patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre ňu výhodnejšie. 20. Zákon č. 73/1998 Z.z. upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len "štátna služba"). Tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby (ďalej len "príslušník informačnej služby"), príslušníkov Národného bezpečnostného úradu (ďalej len "príslušník bezpečnostného úradu") a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže

22. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby.

Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 24. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu plynúca z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky je založená na tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy vykonáva.

rozhodnutia. 26. Povinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť zákonom predpokladaným spôsobom plynúcim z § 139 ods. 2 SSP predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. 27. K tomu najvyšší správny súd dáva do pozornosti aj ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 08. decembra 2010, sp. zn. 4Sžo/12/2010), podľa ktorej „Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a preto odňatím možnosti konať pred súdom (denegatio iustitie) je aj také porušenie práva na spravodlivý proces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom rozhodnutí absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť totiž svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“

29. Rovnako najvyšší správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že „súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (aktuálne § 139 ods. 2 SSP; pozn. súdu) v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou

. . . Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“ 30. Najvyšší správny súd uvádza, že personálny rozkaz z 23. septembra 2019, číslo 168 bol vydaný v režime zákona č. 73/1998 Z.z. v personálnom konaní.

republiky. Súčasne bola žalobkyňa dňom 30. septembra 2019 odvolaná z doterajšej funkcie. Dôvod vydania predmetného personálneho rozkazu spočíval v organizačnej zmene, ktorá bola podľa jeho obsahu zrealizovaná na základe organizačného opatrenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 13/2019. Podľa žalovaného, ktorého tvrdenie bez ďalšieho prevzal aj krajský súd, predmetným organizačným opatrením minister vnútra vykonal s účinnosťou k 01. októbra 2019 organizačné a systemizačné zmeny v tabuľke zloženia počtov okrem iného aj na

V rámci uvedených organizačných zmien bola zrušená nielen funkcia zástupca riaditeľa Expozitúry Východ NPJ NAKA P PZ, ale aj celý útvar Expozitúry Východ, a to pri súčasnom zrušení NPJ NAKA P PZ. Všetky pôvodne systemizované funkčné miesta policajtov Expozitúry Východ boli súčasne z tohto zrušeného útvaru odsystemizované na iné novozriadené, respektíve existujúce súčasti v rámci organizačnej štruktúry Policajného zboru. Z uvedeného je zrejmé, že išlo o organizačnú a systemizačnú zmenu, v rámci ktorej sa zrušila okrem iných aj doterajšia funkcia žalobkyne (zástupca riaditeľa Expozitúry Východ NPJ NAKA P PZ) a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že kľúčový podklad pre vydanie personálneho rozkazu predstavovalo organizačné opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 13/2019, až po preskúmaní ktorého by bolo možné overiť tvrdenia žalovaného vo vzťahu k organizačnej zmene a najmä jej dopadov na organizačnou zmenou dotknuté služobné miesta, a teda v konečnom dôsledku aj na samotné postavenie žalobkyne.

Pri rozhodovaní nemôže správny súd vychádzať len z tvrdení žalovaných správnych orgánov, ale je povinný uvádzané tvrdenia správnych orgánov, ako aj správnosť a úplnosť skutkových okolností verifikovať. V opačnom prípade by sa správny súd dostal do pozície len akejsi „predĺženej ruky“ správnych orgánov bez vlastnej kontrolnej (revíznej) činnosti, čo v konečnom dôsledku spochybňuje správny súd ako štátny orgán plniaci zásadné úlohy v rámci súdneho prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Organizačným opatrením boli pôvodne systemizované funkčné miesta policajtov Expozitúry Východ odsystemizované na iné novozriadené, resp. existujúce súčasti v rámci organizačnej štruktúry PZ. V spojitosti s funkciou zástupcu riaditeľa Expozitúry Východ NPJ NAKA P PZ, táto bola v dôsledku organizačnej zmeny zrušená a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti.“, keď tento sám nemal k dispozícii organizačné opatrenie, pričom až po oboznámení sa s jeho obsahom mohol vysloviť vyššie uvedený záver.

Organizačné opatrenie bolo rozhodnutie organizačnej povahy, ktoré zároveň upravovalo vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal - Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Zároveň je zákonnosť uvedeného správneho aktu predpokladaná, pričom správny súd nie je oprávnený hodnotiť správnosť (efektívnosť) alebo účelnosť jeho obsahu. Nadriadený v intenciách zákonom mu zverenej právomocou je pri jej výkone v rozhodovaní autonómny a nie je povinný vopred žiadať stanovisko alebo konzultovať s podriadenými v ozbrojenom bezpečnostnom zbore založenom na subordinácii a požiadavke striktného dodržiavania povinností policajtmi svoje rozhodnutia týkajúce sa organizácie nasadzovania príslušníkov Policajného zboru v rámci organizačnej a systemizačnej štruktúry. To však neznamená, že takto vymedzený charakter organizačného opatrenia bráni, aby sa s ním krajský (správny) súd riadne oboznámil a riadne preskúmal organizačné opatrenie č. 13/2019 minimálne v rozsahu overenia tvrdenia správnych orgánov, že išlo o organizačnú a systemizačnú zmenu v rámci ktorej sa zrušila okrem iných aj doterajšia funkcia žalobkyne (zástupca riaditeľa Expozitúry Východ NPJ NAKA P PZ) a

34. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti

36. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V tejto súvislosti najvyšší správny súd uvádza, že od 01. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (reforma súdnictva), ktorým boli zriadené Správny súd v Banskej Bystrici, Správny súd v Bratislave a Správny súd v Košiciach (ďalej len „správne súdy“).

37. V ďalšom konaní bude povinnosťou príslušného správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, v prvom rade si od žalovaného zabezpečí príslušné organizačné opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 13/2019, vec prejedná v medziach podanej správnej žaloby, posúdi zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.