6Ssk/51/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:6020200258.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 26Sa/8/2020
- IČS
- 6020200258
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V. N., nar. XX. J. XXXX, bydliskom v Z., H. T. Č.. XXXX/XX, právne zastúpeného: JUDr. Stanislav Rešutík, advokát so sídlom v Brezne, Nám. M. R. Štefánika č. 29/36, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, IČO: 30807484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 13. októbra 2003, č. XX XX XX XXXX, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. augusta 2021, č. k. 26Sa/8/2020-46, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd" alebo „správny súd") uznesením z 3. augusta 2021, č. k. 26Sa/8/2020-46 (ďalej aj „napadnuté uznesenie"), odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. d) a § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") ako neprípustnú a zároveň oneskorene podanú správnu žalobu zo dňa 3. februára 2020, ktorá bola (v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej z 30. apríla 2003, č. XX XX XX XXXX, vo veci priznania starobného dôchodku) krajskému súdu postúpená uznesením Okresného súdu Zvolen z 20. mája 2020, č. k. 10Cpr/2/2020-33, z dôvodu nedostatku vecnej a miestnej príslušnosti. 2. Správnou žalobou sa žalobca pôvodne domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci priznania starobného dôchodku z 30. apríla 2003, č. XX XX XX XXXX. Po tom, ako bol uznesením krajského súdu zo 4. augusta 2020, č. k. 26Sa/8/2020-27, vyzvaný na odstránenie nedostatkov správnej žaloby, však podaním doručeným krajskému súdu 26. augusta 2020 označeným ako „Doplnenie podania k sp. zn. 26Sa/8/2020 žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného" ako predmet prieskumu označil rozhodnutie žalovanej z 13. októbra 2003, č. XX XX XX XXXX (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie"), ktorým mu bola výška starobného dôchodku upravená (zvýšená). 3. Pre správny súd bolo pri rozhodovaní o správnej žalobe kľúčové ustanovenie § 7 písm. a) SSP, ktoré ako podmienku preskúmateľnosti rozhodnutia správnym súdom stanovuje vyčerpanie všetkých riadnych opravných prostriedkov. Žalobca žiadal o preskúmanie rozhodnutia, ktoré má prvostupňový charakter, pričom bol o možnosti podania návrhu na jeho prieskum riadne poučený. Proti tomuto rozhodnutiu bolo následne možné podať žalobu len v zákonnej lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia podľa § 250b zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Správny súd teda dospel k záveru, že správna žaloba je neprípustná, nakoľko sa ňou žalobca domáhal prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, pred právoplatnosťou ktorého nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, a správna žaloba bola zároveň podaná po lehote, preto došlo ku kumulácii dôvodov na jej odmietnutie podľa § 98 ods. 1 písm. d), písm. g) SSP. 4. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu v zmysle § 170 písm. a) SSP, keďže správna žaloba bola odmietnutá.
II.
5. Proti uzneseniu správneho súdu z 3. augusta 2021, č. k. 26Sa/8/2020-46, podal dňa 8. septembra 2021 kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj „sťažovateľ"), ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia krajského súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodnutie žalovanej z 13. októbra 2003, č. XX XX XX XXXX, sám zrušil a vec vrátil, prípadne „postúpil žalovanej na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v rozsahu preskúmania a určenia správnej výšky starobného dôchodku". Kasačnú sťažnosť odôvodnil s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g) SSP, keď mal za to, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže podanie bolo nezákonne odmietnuté. Správny súd sa nezaoberal priznaním starobného dôchodku v správnej výške podľa predpisov účinných v čase vzniku nároku žalobcu na jeho priznanie, a to bez ohľadu na to, či proti rozhodnutiu žalovanej bolo podané odvolanie, resp. žaloba, alebo nie, keďže tieto skutočnosti vyplývali priamo zo zákona a zároveň z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 10. februára 1997, č. k. 3C/179/ 94-114, ktorý nadobudol právoplatnosť 17. apríla 1997, a týkal sa vyplácania náhrady straty na zárobku. S poukazom na konanie a rozhodovanie vo veci úrazovej renty sťažovateľ namietal, že žalovaná sa v predchádzajúcich konaniach a rozhodnutiach nijakým spôsobom nezaoberala náhradou za stratu na dôchodku, ani výškou správneho vyčíslenia starobného dôchodku, a vec od začiatku riešila len ako úrazovú rentu. Postupom žalovanej a vydaním rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku v nižšej výške ako žalobcovi patrila, však podľa neho došlo k porušeniu ústavných a medzinárodne garantovaných základných materiálnych princípov právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti. 6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti, ktorá jej bola doručená dňa 23. septembra 2021, nevyjadrila.
III.
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd" alebo „kasačný súd"), na ktorý podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu; rozhodujúci v senáte podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd konajúci o kasačnej sťažnosti [§ 11 písm. h) SSP], po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), na zákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1 SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (§ 438 ods. 1 SSP), a je prípustná, resp. jej prípustnosť nie je vylúčená (§ 439 SSP), po oboznámení sa s obsahom kasačnej sťažnosti (§ 453 SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť podľa § 461 SSP, pretože nie je dôvodná.
8. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 10. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 12. Podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 14. Sťažovateľ uplatnil kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 15. Opodstatnenosť dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, spočívajúcom v rozhodnutí krajského súdu založenom na nesprávnom právnom posúdení veci (za súčasného porušenia zákona), je daná v prípadoch, ak kasačný súd dospeje k záveru, že na prejednávanú vec mal byť aplikovaný iný právny predpis, než aký aplikoval krajský súd, alebo ak bol síce aplikovaný správny právny predpis, ale krajský súd ho nesprávne vyložil. Nesprávne právne posúdenie pritom môže spočívať v právnych predpisoch tak hmotného, ako aj procesného
práva. 16. Predmetom tohto kasačného konania je posúdenie správnosti aplikácie ustanovenia § 7 písm. a) SSP a následne i § 98 ods. 1 písm. d) SSP, § 98 ods. 1 písm. g) SSP na danú vec. 17. Ustanovenie § 7 SSP vymedzuje okruh rozhodnutí, ktoré nepodliehajú prieskumu zo strany správneho súdu. Písmeno a) tohto ustanovenia vylučuje z prieskumu právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
18. Opravným prostriedkom proti rozhodnutiu žalovanej z 13. októbra 2003, č. XX XX XX XXXX, bol v čase jeho vydania návrh na preskúmanie rozhodnutia, podaný v lehote 30 dní od jeho doručenia, o ktorom bol žalobca v rozhodnutí žalovanej riadne poučený.
Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca nevyužil možnosť podať opravný prostriedok v stanovenej lehote, pričom táto skutočnosť v priebehu konania nebola spochybnená. Rozhodnutie žalovanej je teda rozhodnutím prvostupňovým, t. j. takým, ktoré nebolo podrobené riadnemu opravnému prieskumu, preto nie je spôsobilým predmetom konania pred správnym súdom.
19. V správnom súdnictve platí všeobecný princíp povinnosti vyčerpať riadne opravné prostriedky v administratívnom konaní. Ide o prejav zásady subsidiarity správneho súdnictva vo vzťahu k orgánom verejnej správy, čo konkrétne znamená, že pokiaľ je v danom administratívnom konaní upravený inštančný postup, teda je priznané právo účastníka konania podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok, podmienkou prístupu k správnemu súdu je jeho
vyčerpanie. Pokiaľ účastník toto svoje právo účinne nevyužije, následkom čoho prvostupňové rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, súdna ochrana mu v rámci správneho súdnictva nesvedčí. Vyčerpanie riadneho opravného prostriedku je závislé od typu administratívneho konania a správny súd ho zisťuje z obsahu administratívneho spisu. Procesným následkom nesplnenia tejto podmienky je odmietnutie správnej žaloby z dôvodu jej neprípustnosti, k čomu došlo aj v danej veci.
20. Vzhľadom na uvedené je možné uzavrieť, že krajský súd postupoval plne v súlade so zákonom, keď správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol, pretože neprípustne smerovala proti rozhodnutiu, ktoré podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú z dôvodu nevyčerpania riadnych opravných prostriedkov. Zo strany krajského súdu tak nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci ani k nesprávnej aplikácii daných ustanovení v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
21. Najvyšší správny súd prisviedča záveru krajského súdu i v tom smere, že správna žaloba proti rozhodnutiu žalovanej z 13. októbra 2003, č. XX XX XX XXXX, bola podaná oneskorene, vychádzajúc z rozsiahleho časového odstupu medzi vydaním preskúmavaného rozhodnutia a jej podaním. Ak teda krajský súd ustálil i ďalší dôvod odmietnutia správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, ani v tomto smere nepochybil.
22. K námietkam obsiahnutým v kasačnej sťažnosti najvyšší správny súd dodáva, že sťažovateľ neuviedol jediný argument, ktorým by spochybnil závery krajského súdu v nastolených otázkach. Žalobca svoju argumentáciu primárne nesmeroval proti nesplneniu podmienky povinného vyčerpania riadnych opravných prostriedkov, ani proti nedodržaniu zákonnej lehoty na podanie správnej žaloby. Ťažisko jeho námietok spočívalo v nespokojnosti s rozhodnutiami a postupom žalovanej vo veci úrazovej renty, ktorá však bola riešená v inom
konaní. Preskúmavané rozhodnutie, ktorého predmetom bolo zvýšenie starobného dôchodku, bolo de facto vydané v prospech žalobcu, ktorý v danom čase nepovažoval za potrebné iniciovať akýkoľvek jeho prieskum. Nespokojnosť s predmetným rozhodnutím vyjadril až neskôr, v nadväznosti na rozhodovanie o úrazovej rente, t. j. s takým časovým odstupom, ktorý už jeho preskúmanie neumožňoval. Následky nekonania, resp. neuplatnenia svojich práv, však v zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) musí znášať v tomto prípade žalobca sám.
23. Na základe uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, a tak ju ako nedôvodnú podľa § 461 SSP uznesením (§ 457 ods. 2 SSP) zamietol.
IV.
24. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal [§ 167 ods. 1 (a contrario) v spojení s 467 ods. 1 SSP], a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP.
V.
25. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 [§ 139 ods. 4 (veta prvá) SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP a s § 463 SSP].
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. novembra 2022