6Ssk/5/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: E. X., narodená XX. U. XXXX, bytom v V. O. V., Y. Č.. XXX/XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 28. decembra 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 07. júna 2021, č.k. 14Sa/17/2021-40, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

(ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 28. decembra 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 15. januára 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a článku 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie“) zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 15. novembra 2017.

3. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaná sa striktne držala právne záväzného právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky (v predchádzajúcom štádiu konania) a posudkový lekár sa riadne, jasne a zrozumiteľne vysporiadal jednak s RTG vyšetrením, ako aj všetkými správami, ktoré boli zo strany žalobkyne predložené v administratívnom konaní. Vyjadril sa k jednotlivým stanoveným ochoreniam, postihnutiam, ktoré z nich vyplynuli a svoje závery riadne odôvodnil. Žalovaná jasne a zrozumiteľne uviedla, prečo stanovila danú kategorizáciu ochorenia a hornú hranicu percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

vyššie. V zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 SSP je pre správny súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. V tomto smere nespochybnil, že od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej mohlo dôjsť k zmene, zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne. Takáto kvalifikovaná zmena zdravotného stavu, ktorá nastala po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej (ktorá by mohla odôvodňovať zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) by však mohla mať vplyv len na ďalšie rozhodovanie orgánu verejnej správy, a to v rámci novej žiadosti žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. V čase rozhodovania správnych orgánov už síce bolo ochorenie chrbtice zistené, avšak bolo bez liečby a neboli ani plánované ďalšie vyšetrenia za účelom zistenia zdravotného stavu a nastavenia liečby. Dokonca ani v čase rozhodnutia súdu nebol v tomto ohľade zdravotný stav žalobkyne riadne došetrený, nakoľko mala naplánované MRI vyšetrenie, ktoré bude podkladom pre presnejšie diagnostické závery a prípadnú liečbu, respektíve by z neho bude zrejmé, či je potrebné zdravotný stav vyšetriť aj inými metódami.

4. Uzavrel, že v posudzovanej veci príslušní posudkoví lekári dostatočne posúdili zdravotný stav žalobkyne, podané posudky sú komplexné, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnené, vzájomne si neodporujú a nie sú zistené diskrepancie medzi závermi posudkových komisií a diagnózami odborných lekárov, ktoré boli vyslovené v lekárskych správach, ktoré žalobkyňa správnym orgánom predložila. Posudkoví lekári zohľadnili všetky žalobkyňou udávané zdravotné ťažkosti, ako aj odborné lekárske správy.

5 zákona č. 461/2003 Z.z. Dodal, že aj pred týmto stavom platilo, že posúdenie zdravotného stavu sa vykonávalo za osobnej prítomnosti posudzovanej osoby, ak posudkový lekár neurčil inak. Povinnosť vykonať posudkovú činnosť za osobnej účasti poistenca bola daná len v prípade, ak o to poistenec výslovne požiadal. Na základe predloženej zdravotnej dokumentácie a lekárskych nálezov predložených samotnou žalobkyňou posudkoví lekári dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili. Vyšetrenia a diagnostické závery z apríla 2021 ohľadne postihnutia chrbtice sú novou skutočnosťou, na ktorú správne orgány nemohli vo svojich rozhodnutiach reagovať a sa s ňou vysporiadať. Podľa názoru krajského súdu išlo o nový stav, ktorý eventuálne odôvodňuje žalobkyňu iniciovať nové konanie o zvýšenie invalidného dôchodku. 5. Vzhľadom na uvedené, krajský súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 6. O trovách konania rozhodol podľa § 168 veta prvá SSP tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

II.

IV.

13. Vyjadrenie žalovanej bolo zaslané žalobkyni dňa 12. augusta 2021 na vedomie.

V.

Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18.

Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 21. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 28. decembra 2020, Číslo:

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 23.

25. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

27. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 28. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

32. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 33.

2017) požiadala o invalidný dôchodok - rozhodnutím z 15. januára 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a článku 46 nariadenia predmetnú žiadosť žalobkyne zamietol [podklad pre vydanie rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 15. novembra 2017 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, ktorý zistil u žalobkyne jej pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu, ochorenie, liečbu a subjektívne ťažkosti; podklad pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavovala prepúšťacia správa chirurgia Nemocnica Bánovce (26. november 2010 - 29. november 2010) a lekárske vyšetrenia: ortopedické z 29. novembra 2016, 09. januára 2017 a 18. augusta 2017, ORL vyšetrenie zo 14. marca 2016, gastroenterologické zo 04. júna 2014, 03. júna 2015 a 16. augusta 2017. Posudkový lekár žalobkyne súčasne informoval o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkali posúdenia jej zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

[posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Trenčín zohľadňujúc predloženú lekársku dokumentáciu (vrátane novodoloženého ortopedického vyšetrenia z 11. mája 2018, gastroenterologického z 13. septembra 2017 a 04. decembra 2017, rehabilitačného z 19. decembra 2017 a cievneho z 25. apríla 2018) ako aj na základe vlastného vyšetrenia dospel k zhodnému záveru, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. U žalobkyne bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené:

ďalšie konanie [dospel k záveru, že posudky posudkových lekárov vyhotovené v príslušnom dávkovom konaní nespĺňali požiadavky na ich obsahovú stránku; v posudkovom spise sa okrem lekárskych nálezov, zo záverov ktorých vychádzali aj jednotliví posudkoví lekári sociálneho poistenia, a ktoré zahrnuli do svojich lekárskych posudkov, nachádzali ďalšie lekárske nálezy, ktoré posudkoví lekári nevyhodnocovali v kontexte komplexného preskúmania zdravotného stavu žalobkyne; z príslušných posudkov nevyplývalo, ako sa posudkoví lekári vysporiadali s ďalšími zdravotnými postihnutiami žalobkyne, predovšetkým týkajúcimi sa jej podporného a pohybového aparátu] - na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/21/2019 zdravotný stav žalobkyne opakovane posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vysunuté pracovisko Trenčín dňa 01. októbra 2020 [posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Trenčín zohľadňujúc predloženú lekársku dokumentáciu zotrval na pôvodne vyslovenom

činnosť] - na základe uvedeného záveru generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán postupom podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. tu preskúmavaným rozhodnutím vydaným dňa 28. decembra 2020 pod číslom XXX XXX XXXX X, opätovne zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 15. januára 2018.

o invalidný dôchodok. Na strane žalobkyne nebol objektívne preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.). 36. Žalobkyňa predovšetkým namietala posudkovými lekármi stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 % (20 % + 10%), nakoľko mala za to, že jej nepriaznivý zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zakladajúcu jej vznik nároku na invalidný dôchodok aspoň v základnom rozsahu (t.j. viac ako 40 %).

Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods.

Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a

odôvodní. 38. Najvyšší správny súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia a primárne posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Trenčín v lekárskom posudku z 01. októbra 2020 v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotil, že u žalobkyne nie je daný dôvod na zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak, ako to požaduje žalobkyňa, prípadne na zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a tým aj zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť až na úroveň potrebnú na vznik nároku na invalidný dôchodok. Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.

40. Posudkový lekár žalovanej v zmysle záverov plynúcich z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v lekárskej správe z 01. októbra 2020 opätovne preskúmal a zhodnotil zdravotný stav žalobkyne na základe do konania doložených lekárskych vyšetrení a zotrval na závere, prijatom v skorších lekárskych správach, pričom sa jasne vyjadril aj k (pôvodne vytknutej) otázke týkajúcej sa pohybového a podporného aparátu žalobkyne. V tomto smere príslušný posudkový lekár uviedol, že postihnutie LS chrbtice nebolo posudkovo závažné a nebolo ho potrebné zvlášť posudzovať, nakoľko ho nepopísali ako závažné ani zodpovední odborní lekári, pričom predmetné ochorenie LS chrbtice nie je riešené vyšetreniami a liečbou ani v súčasnosti.

Za tohto stavu potom bolo potrebné použiť porovnávaciu položku k uvedeným diagnózam, a to Kapitolu XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel G - postihnutie končatín, položka č. 35 - Strata II. - V. prsta alebo I. - III. prsta nohy, čomu zodpovedala 15 % až 20 % - ná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dodal, že v tomto smere sa jednalo o evidentne nadhodnotené posúdenie, nakoľko predmetné poškodenia prstov nôh nemožno vôbec prirovnať k strate troch, alebo štyroch prstov nohy. Ďalšie u žalobkyne uvádzané diagnózy (erozívna gastritída, žalúdočný vred, chronická rinosinusitída vzhľadom na nedráždenie nervus trigeminus a neprítomnosť ostatných komplikácii, varixy DK s ľahkou CHVI (chronická venózna insuficiencia), dysplázia bedrového kĺbu bez uvedenia funkčného postihu), ktoré považoval za posudkovo nevýznamné, ktorým v rámci ich zaradenia pod prílohu č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. zodpovedala len minimálna percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (od 5 % do 20 %).

Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobkyne za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre vyhovenie jej žiadosti o invalidný dôchodok. Má za to, že posudkový lekár sa v dostatočnom rozsahu vyrovnal so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu príslušného posudku je zrejmá jeho úvaha, na základe ktorej dospel k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

43. Rovnako najvyšší správny súd nepovažoval za pochybenie v štádiu posudkovej činnosti, keď posudkový lekár sociálneho poistenia ústredie zhodnotil zdravotný stav v neprítomnosti žalobkyne, nakoľko takýto postup v tom čase (t.j. k 01. októbru 2020) umožňovala právna úprava § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/ 2020 Z.z. 44.

45. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP). 47. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 20. decembra 2022