6Ssk/5/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200380.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- PO-5Sa/15/2021
- IČS
- 8021200380
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: T. Š., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: Š. XXX, XXX XX Š., zastúpeným: JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátom, so sídlom: Dobšinského 14, Banská Štiavnica, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.06.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k. PO-5Sa/15/2021-76 zo dňa 25.10.2023, ECLI:SK:SpSKE:2023:8021200380.2, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-5Sa/15/2021-76 zo dňa 25.10.2023 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Napadnutý rozsudok
1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. PO-5Sa/15/2021-76 zo dňa 25.10.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.06.2021. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietol odvolanie podané proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X-I zo dňa 09.10.2020 vo veci priznania starobného dôchodku a rozhodnutiam č. XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 06.11.2020 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.11.2020, vo veci zvýšenia sumy starobného dôchodku a uvedené rozhodnutia potvrdil. 3. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal na nariadenom pojednávaní podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP najmä v intenciách § 16, § 174 ods. 1 a odsek 2, § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 100/1988 Zb.“) a § 195, § 196 a § 210 zákona o sociálnom poistení a v režime stanovenom SSP, dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 4. Správny súd zistil, že pri stanovení veku odchodu žalobcu do dôchodku žalovaná vychádzala z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktorý tvorí rozhodujúci podklad rozhodnutia. Žalobca nesúhlasil s dátumom odchodu do dôchodku, ktorým mal byť 16.01.2015 a nie 16.01.2018. Za sporné považoval zaradenie vykonávanej práce do pracovných kategórií v období od 01.01.1993 do 28.03.1993 v III. pracovnej kategórii; od 01.01.1996 do 09.04.1996 v I. pracovnej kategórii; od 01.01.1999 do 15.09.1999 v III. pracovnej kategórii. V týchto obdobiach vykonával prácu baníka, preto žiadal, aby bol zaradený do I. AA pracovnej kategórie. Evidenčné listy spochybňoval na základe vlastného subjektívneho vnímania. Za nedostatočné považoval správny súd pracovnú zmluvu, v ktorej bol údaj o výkone práce baníka, ktorým zvykne byť označovaná aj práca operátora banských zariadení, servisného technika a supervízora. Žalobca má ukončené odborné vzdelanie v odbore poľnohospodárstvo ako mechanizátor. 5. Správny súd poznamenal, že žalobca poukazoval na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 306/2010 z 08.12.2010, závery ktorého nemohol v predmetom konaní aplikovať, nakoľko pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia nie je podstatné to, či bývalý zamestnávateľ žalobcu je alebo nie je právnym nástupcom štátneho podniku, ale otázka rizikovosti jeho práce a zaradenie do zvýhodnenej kategórie. Správny súd sa dôsledne zaoberal všetkými zákonnými podmienkami pre priznanie starobného dôchodku na základe získaných podkladov a vo veci opätovne rozhodol aj podľa právneho názoru Krajského súdu v Prešove vyjadreného v rozsudku sp. zn. 6Sa/7/2019 z 13.11.2019. 6. Správny súd s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol. 7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP tak, že účastníkom konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
8. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietal, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a porušil právo na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP).
10. V úvode kasačnej sťažnosti zdôvodnil nesprávne právne posúdenie veci, ktoré sa týka výkladu a použitia zákona č. 100/1988 Zb., kde je nesprávne interpretovaný a aplikovaný § 14 ods. 2, vôbec nie braný do úvahy § 14 ods. 5 a v spojitosti s ním výnos FMHaŤS č. 2/1978, nesprávne je interpretovaný a aplikovaný § 16 aj v § 174 ods. 1 a ods. 2. Nesprávne je vyložený a použitý zákon č. 461/2003 Z. z., jeho ustanovenia § 195 ods. 1, ods. 2 a ods. 4, § 196 ods. 1, § 209 ods. 1 a ods. 4 a § 218 ods. 1 vo vzťahu k hodnoteniu zákonnosti administratívneho konania a rozhodnutia a nepoužitie ustanovenia § 191 ods. 6 SSP vo vzťahu vplyvu rozsudku v konaní sp. zn. 6Sa/7/2019 na ďalší postup a rozhodnutie žalovanej. Dôvodil tým, že zo spisu je zrejmé, že žalobca predložil pracovné zmluvy, potvrdenie zamestnávateľa a iné listiny, ktoré potvrdzujú druh ním vykonávanej práce. Z napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé, prečo tieto dôkazy súd nepovažuje za relevantné, a preto je rozsudok nepreskúmateľný a arbitrárny.
Podľa prvého rozsudku sp. zn. 6Sa/7/2019 pre zaradenie doby zamestnania do pracovnej kategórie je rozhodujúci opis pracovných činností v rezortnom zozname. Žalobca preukázal, že opis jeho pracovnej činnosti zodpovedal I. pracovnej kategórii. Zo spisu je zrejmé, že žalobca vykonával zamestnanie označené slovom baník. Takéto označenie zamestnania je výslovne uvedené v rezortnom zozname zamestnaní (výnos FMHaŤS č. 2/1978) s opisom pracovnej činnosti, a to osobitne pre banské činnosti a osobitne pre podzemné stavby.
Pokiaľ je v pracovnej zmluve takto označený druh práce, musí žalovaný a všetky orgány vrátane súdov vychádzať z predpokladu, že ide o prácu vo zvýhodnenej I. pracovnej kategórii, nakoľko tak ustanovuje právny predpis. 11.
Správnemu súdu vytýkal, že nesprávne interpretoval ustanovenie § 122 SSP o skutočnosti známej súdu jeho činnosti. Správny súd tvrdí, že označenie práce baníka v pracovnej zmluve zvykne byť označovaná aj práca operátora banských zariadení, servisného technika, supervízora.
Toto správny súd konštatuje jednou vetou bez bližšieho odôvodnenia. Takýto postup súdu s bezdôvodným prenesením dôkazného bremena dostáva žalobcu do neriešiteľnej situácie, lebo nemôže predvídať, čo má alebo nemá navrhnúť dokazovať a akým spôsobom. Najmä, keď tieto skutočnosti, ktoré nespochybňuje a nepopiera ani druhá sporová strana.
12. V súvislosti s konkrétnym zamestnávateľom v administratívnom konaní došlo k situácii, keď žalovaná listom z 10.03.2020 žiadala oznámiť dvoch zamestnancov, ktorí by prípadne mohli dosvedčiť sporné skutočnosti. Správny súd odpoveď žalobcu vyhodnotil v bode 37 tak, že žalobca na výzvu neoznačil svedkov. Toto tvrdenie žalobca popiera a nesúhlasí s tým.
Prvá je tá, že toto dokazovanie bolo navrhnuté len ako alternatíva pre prípad, že nebudú k dispozícii listinné dôkazy. Druhá je tá, že neskôr žalovaná uznala za dostatočne relevantné listinné dôkazy a nebolo potrebné dokazovanie svedkami. Tretia je tá, že toto dokazovanie sa malo týkať zamestnania v období od 16.09.1999 do 31.12.1999 u zamestnávateľa Váhostav a.s., ktoré už nie je sporné. Sporným zostalo obdobie od 01.01.1999 do 15.09.1999 u zamestnávateľa Banské stavby SNV s.r.o. Žalovaná na sporné obdobie žiadnych svedkov nevyžadovala, žalobcu nevyzývala na ich označenie. Sporným v konaní tak zostalo obdobie od 01.01.1999 do 15.09.1999, kedy žalobca vykonával prácu označenú ako baník pre Banské Stavby SNV s.r.o., ktorá má byť zaradená do I. pracovnej kategórie s ohľadom na § 16 zákona č. 100/1988 Zb. Žalobca predložil pracovné zmluvy s dodatkami a potvrdenie zamestnávateľa, ktoré majú vplyv na posúdenie jeho nároku. Žalobca neodmietol označiť svedkov a potreba dokazovať skutočnosti výsluchom svedkov v konaní nenastala. Rizikovosť práce vykonávanej žalobcom žalovaná nespochybnila.
V konaní je aplikovateľný nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/ 2010 a je potreba odôvodniť rozsudok aj v súvislosti s kritériami uvedenými v tomto náleze. 13. V súvislosti s predmetom konania žalobca poukázal na rozsudky, ktoré sa zaoberali totožnými prípadmi, teda riešili zamestnanie baníkov u zamestnávateľa Banské stavby SNV s.r.o. v období roka 1999, napríklad Správny súd v Banskej Bystrici sp. zn. BB-26Sa/3/2022, Krajský súd v Prešove sp. zn. 3Sa/20/2021, Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 27Sa/23/ 20221, vrátane 27Sa/3/2020 a 27Sa/13/2018 a poukázal na rozhodnutie žalovanej pod č. XXX XXX XXXX X (S.), u ktorého bola práca baníka zamestnávaného v súkromnej spoločnosti u zamestnávateľa Banské stavby SNV s.r.o. uznaná bez sporu ako práca baníka.
14. Navrhol rozsudok správneho súdu zmeniť podľa § 462 ods. 2 SSP a zrušiť rozhodnutie žalovanej spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si úplnú náhradu trov konania. 15. Kasačná sťažnosť bola žalovanej doručená na vedomie dňa 18.12.2023. 16. Žalovaná vo vyjadrení súhlasila s právnym posúdením veci správnym súdom. Ku skutkovým okolnostiam uvádzaným v kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadrila dňa 24.11.2021. Kasačnú sťažnosť navrhla ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. 17. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené na vedomie dňa 04.01.2024.
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť bola podaná dôvodne. 19.
Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP).
20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 22. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 23. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
24. Predmetom konania na kasačnom súde bol (v poradí druhý) rozsudok správneho súdu, ktorým bola zamietnutá správna žaloba v sociálnej veci, ktorou žalobca žiadal preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.06.2021 vo veci priznania starobného dôchodku od 16.01.2018.
25. Najvyšší správny súd zistil, že medzi účastníkmi konania je sporný dátum vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok. 26. V úvode dáva kasačný súd do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho
úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 194 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach a vo veciach správneho trestania správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.
Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmal, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver. 27.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 28. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak (podľa § 274 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú).
29. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992, do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.
30. Podľa § 14 ods. 2 písm. a), b) a c) zákona č. 100/1988 Zb. do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdrvia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvom, a to a) zamestnania v baníctve, so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom.
31. Podľa § 16 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa hodnotí do 31. decembra 1999 aj zamestnanie vykonávané v obchodných spoločnostiach, ktoré vznikli zo štátnych podnikov. Podmienkou takého hodnotenia zamestnania je, že štátny podnik používal rezortný zoznam zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patril. Ustanovenie § 14 ods. 5 platí obdobne.
32. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b ) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípade 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b ) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v
zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. 33. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať.
Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 34. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu plynúca z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky je založená na tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy vykonáva.
35. Výklad a aplikácia zákonov je výlučným právom všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. V tomto zmysle, rovnako aj každé rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel ku konkrétnym záverom tvoriacim základnú obsahovú štruktúru odôvodnenia
rozhodnutia. 36. Povinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť zákonom predpokladaným spôsobom plynúcim z § 139 ods. 2 SSP predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. 37. K tomu najvyšší správny súd dáva do pozornosti aj ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2010, sp. zn. 4Sžo/12/2010), podľa ktorej „Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a preto odňatím možnosti konať pred súdom (denegatio iustitie) je aj také porušenie práva na spravodlivý proces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom rozhodnutí absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť totiž svojvoľné alebo zjavne
neodôvodnené.“, pričom zároveň uvádza, že akýkoľvek nedostatok alebo neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k neplatnosti rozsudku z formálnych dôvodov. 38. Rovnako najvyšší správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.10.2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že „súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (aktuálne § 139 ods. 2 SSP; pozn. súdu), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť
riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
. .Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“ 39. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, podľa ktorého z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29.04.1993). Rovnako rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21.01.1999). 40.
Správny súd sa vyššie uvádzanými zásadami súdneho konania dôsledne neriadil. Pred rozhodnutím o správnej žalobe mal za preukázateľne zistené, že žiadosťou spísanou dňa 07.12.2017 žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku. Starobný dôchodok žiadal priznať od 16.05.2015 a v procese posudzovania žiadosti o starobný dôchodok bolo Sociálnou poisťovňou, ústredie, t. j. prvostupňovým orgánom, vydané v poradí druhé rozhodnutie, ktorým bol priznaný starobný dôchodok od XX.XX.XXXX, kedy žiadateľ o dávku dovŕšil 58 rokov veku a ku ktorému dňu získal viac ako 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia. 41. Žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že v období od 01.01.1993 až do 15.09.1999 vykonával prácu baníka v kategórii I. AA, napriek tomu je nesúlad medzi skutočne vykonávanou prácou a záznamami v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia, ktoré vyhotovili zamestnávatelia v jednotlivých rokoch žalobcom vykonávanej práce. Tak, ako to vyplynulo z výsledkov vykonaného dokazovania, evidenčný list dôchodkového zabezpečenia
za obdobie od 01.01.1999 do 15.09.1999 musel byť pobočkou Sociálnej poisťovne v Prievidzi v roku 2011 aj opravený. Napriek týmto zisteniam správny súd v bode 36 vychádzal pri konštatovaní správnosti rozhodnutia o určení dátumu vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok dňom 16.01.2018 výlučne z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, ktorý považoval za rozhodujúci podklad na rozhodovanie o dôchodkových dávkach.
42. V predmetnej veci sa kasačné námietky týkajú právneho posúdenia žalobcom vykonávanej práce baníka v období od 01.01.1999 do 15.09.1999 pre súkromnú obchodnú spoločnosť Banské stavby SNV s.r.o. Žalobca žiada toto obdobie výkonu práce podľa § 16 zákona č. 100/1988 Zb. zaradiť do I. pracovnej kategórie. Na posúdenie jeho nároku predložil pracovné zmluvy s dodatkami, potvrdenie zamestnávateľa a tvrdil, že tieto majú vplyv na posúdenie jeho nároku. Ďalej poznamenal, že neodmietol označiť svedkov a potreba dokazovania spornej skutočnosti výsluchom svedkov v konaní doteraz nenastala. Námietky sa týkali aj zaradenia práce v období od 01.01.1993 až 28.03.1993 a v období od 01.01.1996 do 09.04.1996 bez adekvátneho hodnotenia listinných dôkazov predložených žalobcom a bez rešpektovania právneho názoru skoršieho rozsudku správneho súdu sp. zn. 6Sa/7/2019 (body 41, 43, 44, a 51). V neposlednom rade z odôvodnenia rozsudku správneho súdu nevyplýva, či možno považovať prácu baníka za prácu I. pracovnej kategórie v súlade s príslušným výnosom FMHaŤS.
43. Z dôvodov vyššie uvedených kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 a v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 44. Pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby súd vychádzal z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vec prejednať po vykonanom dokazovaní dôsledným oboznámením sa s obsahom listín na vec sa vzťahujúcich. Súd má pri preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu nielen oprávnenie, ale najmä povinnosť poznať všetky skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, pretože zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu posudzuje z pohľadu skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Úlohou správneho súdu bude znovu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu vo svetle najvyšším správnym súdom konštatovaných záverov a vo veci opätovne rozhodnúť.
45. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 46. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 28. marca 2024