6Ssk/5/2025

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd“) napadnutým rozsudkom zo 17. októbra 2024, č. k. ZA-31S/160/2022-71, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 22. júla 2022, č. ODVS-6-9/2022, ktorým tento podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz z 21. apríla 2022 č. 3286 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe s poukazom na ust. §

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 83 ods. 5 písm. d), § 139 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z., § 3 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z. z. a v režime stanovenom správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

právoplatnosť dňa 26. januára 2022. Medzi účastníkmi konania nebolo zároveň sporné, že vládou Slovenskej republiky bola odo dňa 12. marca 2020 podľa § 8 zákona č. 42/1994 Z. z. vyhlásená Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 zo dňa 11. marca 2020 mimoriadna situácia z dôvodu ohrozenia verejného zdravia v dôsledku ochorenia COVID-19 (pozn. správneho súdu: mimoriadna situácia bola odvolaná dňa 15.09.2023).

4. K námietkam žalovaného, ktoré smerovali k nezákonnosti disciplinárneho opatrenia, správny súd uviedol, že tieto mohol žalobca uplatniť v odvolacom konaní voči disciplinárnemu rozkazu, prípadne v správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti odvolacieho rozhodnutia, ktoré by bolo v takom prípade vydané.

5. Správny súd žalobnú námietku, spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci žalovaným ako i orgánom verejnej správy prvého stupňa s poukazom na nemožnosť aplikácie § 83 ods. 5 písm. d) zákona č. 281/2015 Z. z. v prípade, ak disciplinárne previnenie nebolo spáchané profesionálnym vojakom ,,v súvislosti“ s mimoriadnou situáciou a domáhal sa analogického použitia Trestného zákona, vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd je názoru, že vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka z dôvodu podľa § 83 ods. 5 písm. d) zákona č. 281/2015 Z. z. nenastala taká situácia, ktorá by si vyžadovala zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa, či žalovaného, ingerenciu v podobe hľadania analogického riešenia vzniknutej situácie, t.j. v podobe uplatnenia tzv. „analógie iuris“, ako sa toho domáhal žalobca. Analógia, ako ju formuloval žalobca (ak sa profesionálny vojak nedopustil disciplinárneho previnenia v súvislosti s vyhlásenou mimoriadnou situáciou, nemožno ho podľa § 83 ods. 5 písm. d/ zákona č. 281/2015 Z. z. prepustiť zo služobného

pomeru. Správny súd uviedol, že analógia je jedným z interpretačných postupov v tých prípadoch, keď zákonná úprava neposkytuje návod na riešenie daného právneho problému. Všeobecne sa v správnom práve analógia nepripúšťa. Na jej výnimočné a obmedzené použitie by mali byť súčasne splnené tieto podmienky: medzera v zákone, použitím analógie neutrpí páchateľ a tiež, že jej použitím neutrpí chránený záujem (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/28/2014 zo dňa 15.04.2015).

žalovaného je zrejmé, že žalovaný sa nevysporiadal s odvolacou námietkou porušenia zásady rovnakého zaobchádzania len jednou vetou, pričom samotná skutočnosť, že žalobca s takýmto odôvodnením nesúhlasí, nespôsobuje sama osebe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Pre úplnosť správny súd

citovanom ustanovení. Z odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa bola správnemu súdu zrejmá správna úvaha, na základe ktorej dospel v prípade žalobcu k záveru o využití fakultatívnej možnosti žalobcovho prepustenia zo služobného pomeru profesionálneho

Správny súd zároveň v nadväznosti na uvedené konštatuje, že pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného nezistil vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom č. 281/2015 Z. z. 7. Žalobca nebol v konaní o správnej žalobe úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario). Správny súd nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože správny súd nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP.

Žalobca v relevantnej kvalitatívnej miere ani neidentifikoval v správnej žalobe splnenie predpokladov aplikácie analógie. Analógia je jedným z interpretačných postupov v tých prípadoch, keď zákonná úprava neposkytuje návod na riešenie daného právneho problému. Správny súd uviedol, že pokiaľ sa v ustanoveniach Trestného zákona zvyšuje závažnosť trestných činov, ak sú spáchané za krízovej situácie a tým sa opodstatňuje uloženie vyššej trestnej sadzby, tak na uloženie vyššej trestnej sadzby v zmysle Trestného zákona postačuje spáchanie trestného činu ,,za krízovej situácie“ a nie ,,v súvislosti s ňou“. Podľa názoru žalobcu je uvedená interpretácia a výklad zákona neprimerane prísny. Nestotožňuje sa s tvrdením súdu, že v rámci trestného práva stačí spáchať skutok za krízovej situácie. V zmysle ust. § 134 ods. 3 Trestného zákona ,,ustanovenie odseku 2 písm. a) a b) sa nepoužijú, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom. Žalobca je názoru, že za týchto okolností je aj napriek tomu, že v zmysle v čase vydania rozhodnutia platného a účinného zákona o štátnej službe umožňovalo skončiť dočasnú štátnu službu, ak v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie. Takýto výklad považuje žalobca za neprimerane prísny. 11. Zároveň žalobca zotrváva na tom, že prepustenie žalobcu je v uvedenom prípade v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania a zákazom diskriminácie. Rovnako ako žalobca, aj ďalší štyria vojaci, o ktorých žalobca vie a ide o dostupné informácie, pričom pracujú na tom istom útvare ako žalobca, boli v čase mimoriadnej situácie disciplinárne potrestaní. Ani jeden z týchto vojakov nebol prepustený za to, že v čase mimoriadnej situácie mu bolo uložené disciplinárne opatrenie. Žalobca je názoru, že uvedené konanie je jasne v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania pri výkone štátnej služby a taktiež aj pri skončení štátnej služby. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nerozporoval, teda bola to vec nesporná a nebolo potrebné, aby žalobca navrhol ďalšie dokazovanie. 12. Na základe uvedených právnych a skutkových okolností žalobca navrhol kasačnému súdu, aby rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň, aby žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. 13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

18. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 22. júla 2022, č. ODVS-6-9/2022, ktorým tento podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz z 21. apríla 2022 č. 3286 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe s poukazom na ust. § 83 ods. 5 písm. d) v spojení s ust. § 139 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. z dôvodu, že žalobcovi bolo v čase, keď je vyhlásená mimoriadna situácia, uložené disciplinárne opatrenie.

služby. 20. Podľa § 83 ods. 5 písm. d) zákona č. 281/2015 Z. z. štátnu službu profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe možno skončiť prepustením, ak počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov mu je opakovane uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b) alebo mu je uložené disciplinárne opatrenie zníženia služobného platu podľa § 139 ods. 1 písm. b) vo výške 10% alebo viac na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, alebo mu v čase, keď je vyhlásená mimoriadna situácia, alebo v čase, keď bezprostredne hrozí, že bude alebo už bola vyhlásená krízová situácia, je uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b).

22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo nečinnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

- veliteľ 71. práporu podpory velenia Trenčín spracoval dňa 09. februára 2022 návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka; - personálny úrad Ozbrojených síl Slovenskej republiky listom č. PÚ-EL184/12-257-1/ 2022-4OdPČ zo dňa 15. februára 2022 oznámil žalobcovi začatie konania o prepustení zo služobného pomeru (žalobca bol so začatím konania o prepustení zo služobného pomeru oboznámený dňa 21. februára 2022); - personálny úrad personálnym rozkazom číslo: 3286 zo dňa 21. apríla 2022 s poukazom na ust. § 6 ods. 1 písm. b) a § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. ako vedúci služobného úradu rozhodol o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe s poukazom na ust. § 83 ods. 5 písm. d) v spojení s ust. § 139 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. z dôvodu, že žalobcovi bolo v čase, keď je vyhlásená mimoriadna situácia, uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z.;

- správny súd žalobu podanú proti rozhodnutiu žalovaného s poukazom na § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 24. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v?kasačnej sťažnosti vo?vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a?pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov uvádzaných správnym súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého

správny súd plne stotožnil s argumentáciou správneho súdu, ktorý sa s nastolenou námietkou náležite vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 20 a 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku) a len podporne dopĺňa, že v prípade analógie zákona (analogia legis), ide o prenesenie zákonného hodnotiaceho meradla na zákonom (alebo iným právnym predpisom) neupravenú právnu otázku na základe podobnosti. Posúdenie, resp. výklad, či v danom prípade ide o takú otázku, ktorá môže byť predmetom analógie zákona, ako aj prípadné použitie analógie zákona (podobného právneho predpisu na podobný vecný stav), a rozhodnutie na základe jej použitia patrí zásadne do právomoci všeobecného súdu (III. ÚS 388/ 2018-31). 26.

Služobný pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je typickým pomerom súkromnoprávnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s tým súvisiacich, ako aj?ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov do vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach príslušníkov. Ide teda o špecificky druh štátnej služby rovnako ako štátna služba príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (najvyšší správny súd podporne poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/40/2013 a sp. zn. 10Sžo/334/2015, ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 515/2016 zo

správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného nezistil vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom č. 281/ 2015 Z.z.

je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu (odsek 3). Ďalšou formou diskriminácie je neoprávnený postih podľa § 2a ods. 8 cit. zák., ktorý však má význam len vtedy, ak k nemu došlo kvôli domáhaniu sa ochrany pred diskrimináciou, účasti na takomto konaní alebo sťažnosti na diskriminácie (rozsudok najvyššieho správneho súdu z 30. novembra 2021 sp. zn. 10 Sžk 8/2020).

30. V prerokúvanej veci žalobca ani v správnej žalobe, ani v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať, že sa s ním zaobchádzalo odlišne než s inou osobou. Inak povedané, žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať, že konkrétni vojaci, ktorých žalobca spomenul tak v správnej žalobe, ako aj v kasačnej sťažnosti v porovnateľnej funkcii, neboli prepustení zo služobného pomeru, hoci im takisto ako žalobcovi bolo v čase, keď je vyhlásená mimoriadna situácia, uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z. K námietke žalobcu o porušení zásady rovnakého zaobchádzania sa preto najvyšší správny súd stotožnil s argumentáciou správneho súdu, a síce, že žalobca nepredložil skutočnosti, z ktorých možno dôvodne predpokladať diskrimináciu zo strany žalovaného a jeho argumentácia ako taká neumožňovala súdny prieskum.

32. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v?spojení s?§?167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v?spojení s § 168 veta druhá SSP).

V Bratislave dňa 21. februára 2025