6Ssk/5/2026

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: U.. T. F., nar. X. L. XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX P., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 15. júla 2024, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 26. septembra 2025, č. k. 18Sas/11/2024-67, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh správneho súdneho konania

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 71 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, ods. 8, § 153 ods. 1, ods. 3, ods. 5 ods. 8 zákona č. 461/ 2003 Z.z. a v režime stanovenom správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 190 SSP.

4. Správny súd zdôraznil, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby, a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu, je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.

(§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Zistenia posudkových lekárov sú teda odbornými závermi na podklade odborných nálezov, pričom uvedené činnosti vykonávajú posudkoví lekári ako odborníci na základe zákona po splnení zákonom stanovených podmienok na výkon ich činnosti. Lekársky posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 30 %. V posudku ústredia je zrozumiteľne a dostatočne odôvodnený aj záver, prečo ostatné ochorenia nie sú takého stupňa závažnosti, aby odôvodňovali navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť určenej vo vzťahu k rozhodujúcemu ochoreniu v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.

6. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať a žalovanému výnimočne priznať, správny súd žalovanému nárok na náhradu trov voči žalobkyni nepriznal.

7. Proti rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Sťažovateľka namieta, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, správny súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a porušil základné právo účastníka konania na spravodlivý proces, ktorým mohlo byť spôsobené nesprávne rozhodnutie vo veci. 9. Kasačnú sťažnosť odôvodňuje tým, že správny súd nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenia Zákona o sociálnom poistení - definíciu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, posudzovanie dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, určenie miery poklesu oproti zdravej osobe, vzhľadom na to, že podľa vyjadrenia kardiológa v Košiciach a v Poprade, musí byť jej zdravotný stav pravidelne kontrolovaný. Namieta, že správny súd sa nesprávne vyrovnal s tým, že posudkový lekár prijal záver o miere invalidity v rozpore so zákonom alebo judikatúrou pri posudzovaní závažnosti zdravotného stavu a jeho vplyvu na prácu. Sťažovateľka popísala skutočnosti, ktoré výrazne obmedzuje pracovný výkon a schopnosť v plnom rozsahu vykonávať zárobkovú činnosť. 10. Sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že správny súd nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, lebo nebol pribratý znalec v kľúčovom medicínskom odbore, ktorý by objasnil sporné diagnózy. Jej zdravotný stav nebol zistený správne a dostatočne. Toto viedlo k nesprávnej aplikácii právneho posúdenia. Namieta, že správny súd prevzal závery posudkového lekára, hoci boli v rozpore so všetkými lekárskymi správami, nálezmi odborných lekárov (špecialistov) a objektívne zistenými skutočnosťami - správny súd neprimerane uprednostnil záver posudkových lekárov sociálnej poisťovne pred lekárskymi správami odborných lekárov, a teda správny súd prevzal nepresvedčivé závery posudkových lekárov, namiesto toho, aby vykonal dostatočný prieskum. Sťažovateľka je názoru, že nebol teda správne určený vplyv dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudok nedostatočne objasňuje, ako sa určená diagnóza prenáša do percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a správny súd tento nedostatok nekorigoval. Uviedla, že 9. decembra 2025 má kontrolu u endokrinologičky a 11. decembra 2025 v kardiologickej ambulancii v Poprade (lekárske správy doručí).

12. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že správny súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí žalovanej, ako i žalovaného, na základe ktorého vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí správneho orgánu. Uviedol, že záväzným podkladom pre rozhodnutie žalovanej, ako aj žalovaného bol posudok posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej, podľa ktorých aj po opakovanom posúdení jej zdravotného stavu má sťažovateľka mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, a keďže nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, bola jej žiadosť o invalidný dôchodok z 11. januára 2024 žalovaným, ako odvolacím správnym orgánom,

posudku nemá vyšší stupeň právnej sily ako posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej. Dokazovanie posudkom súdneho znalca sa vykonáva spravidla pri pretrvávajúcich alebo podstatných rozporoch pri zisťovaní a vyhodnocovaní zdravotného stavu, aj tento posudok je však len jeden z dôkazov, zo žiadneho ustanovenia pritom nevyplýva, že by mal ten ktorý dôkazný prostriedok vyššiu právnu silu alebo právny význam, takže je len vecou úvahy správneho orgánu alebo súdu, ako vyhodnotí výsledky vykonaného dokazovania. Doloženou zdravotnou dokumentáciou neboli spochybnené prijaté posudkové závery, resp. druhostupňový posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne ani správny súd nenašli v odvolacom ani súdno-preskúmavacom konaní žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali takto prijatý záver.

III. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 15. júla 2024, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo 4. marca 2024. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

24. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

27. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

28. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

stavu veci. 30. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

invalidný dôchodok (podľa odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, z 11. januára 2024, nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou), - rozhodnutím z 15. júla 2024 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie (na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu zo 4. marca 2024 posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne 9. mája 2024, zotrval na tom, že zdravotný stav bol posúdený objektívne a komplexne a odstúpil spisovú dokumentáciu žalovanej s tým, že na úrovni druhostupňovej zdravotný stav žalobkyne posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove, kde bol jej zdravotný stav posúdený dňa 11. júla 2024.

stavu. Iné zdravotné postihnutia - benígna primárna artériová hypertenzia, bez hypertenznej krízy, iné dorzopatie, bližšie neurčené - v krčnej oblasti a recidivujúca porucha) neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalovaný považuje skutkový stav za objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovým lekárom sociálneho poistenia, subjektívne ťažkosti sú dokázanými diagnózami vysvetlené.

32. V tejto súvislosti kasačný súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.

postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 34. Posudkoví lekári sociálneho poistenia oboch stupňov v rámci posudzovania zdravotného stavu žalobkyne zhodne ustálili, že u nej v čase posudzovania neboli splnené podmienky pre navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hodnotu prevyšujúcu 40 %, ktorá skutočnosť by pre žalobkyňu znamenala splnenie jednej z hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok (§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.).

hrudníku s opakovanými výstupmi krvného tlaku, s dokladovaním znížených hladín draslíka, ktoré po doplnení ustúpili. 35. Posudkoví lekári oboch stupňov sa vyjadrili aj k iným zdravotným postihnutiam, dokumentovaných v diagnostických záveroch doložených lekárskych správ, ktoré neodôvodňovali zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. V tomto smere posudkoví lekári žalovanej po vyhodnotení lekárskych správ uviedli, že arteriálna hypertenzia na liečbe kompenzovaná, bez závažných morfologických zmien na cieľových orgánoch zohľadňujúca aj rizikové faktory (ako potrebu antikoagulačnej liečby a obezity) nepresahuje svojou závažnosťou mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho ochorenia, podobne ako vertebrogénne ťažkosti pri degeneratívnych zmenách krčnej chrbtice a medzistavcových platničiek, bez prejavov dráždenia nervov a svalov, či syndróm kubitálneho tunela ľahkého stupňa.

vykonávať zárobkovú činnosť a jednak na základe ktorých v rozhodnej dobe nebol daný dôvod na postup podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. 36. Vo vzťahu k námietke žalobkyne o nepribratí znalca správnym súdom na objasnenie sporných diagnóz najvyšší správny súd uvádza, že medzi závermi posudkov a odbornými lekárskymi nálezmi v danej veci neboli zistené rozpory a o odbornej úrovni posudkov posudkových lekárov nemal súd dôvod pochybovať. V predmetnej veci teda nebol daný dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania. Týmto však nebola dotknutá procesná možnosť žalobkyne, pokiaľ táto chcela relevantným spôsobom spochybniť správnosť záverov prijatých posudkovými lekármi, mala možnosť sama zabezpečiť znalecký posudok, s ktorým by sa ako s dôkazom museli všeobecné súdy vysporiadať (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2016, sp. zn. I. ÚS 701/2016, bod 24).

dôchodok. Správny súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými a žalobkyňou uplatnenými námietkami. Z rozsudku ako celku je zrejmý dôvod, pre ktorý správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, a tým k jej zamietnutiu.

Z tohto dôvodu na lekárske správy, ktoré žalobkyňa doložila v priebehu súdneho konania, nebolo možné prihliadať s poukazom na § 135 ods. 1 SSP, avšak uvedeným rozhodnutím žalovaného a súdu nie je dotknuté právo žalobkyne podať si novú žiadosť o invalidný dôchodok, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jej zdravotného stavu.

41. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 452 ods. 1 v spojení s § 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.