6Ssk/52/2022

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 29. novembra 2021, č.k. 23Sa/19/2021-62 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 19. januára 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 23. júna 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni zvýšil invalidný dôchodok od 22. marca 2020 na sumu 448,20 eur mesačne.

6. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Vyjadrila nesúhlas s dátumom, ku ktorému bola posudkovými lekármi sociálneho poistenia určená zmena (navýšenie) percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a toto určenie žiadala tri roky spätne, t.j. od 22. marca 2017. Uviedla, že od roku 2014 nebol zo strany Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno posúdený jej zdravotný stav, nebola ani predvolaná na posúdenie zdravotného stavu i napriek tomu, že u invalidných dôchodcov sa zdravotný stav posudzuje každé dva roky. Od 17. decembra 2012 je uznaná invalidnou pre stredne ťažkú až ťažkú depresívnu poruchu s hraničnou psychotickou symptomatikou. Nepriaznivý zdravotný stav dokazuje aj prepúšťacia správa z nemocnice v Nových Zámkoch (hospitalizácia od 15. marca 2018 do 04. apríla 2018, od 06. marca 2019 do 25. marca 2019, od 11. novembra 2019 do 29. novembra 2019) a tiež lekárske správy zo psychiatrického vyšetrenia M.. C. za roky 2017, 2018, 2019 a 2020. Konkrétne odkázala na závery plynúce z lekárskej správy zo psychiatrického vyšetrenia zo 14. mája 2018 a z 18. júla 2018. Ďalej namietala, že celé dávkové konanie prebehlo v dôsledku pandémie COVID-19 písomne a žiadne lekárske správy neboli od žalobkyne žiadané s tým, že žalovaná mohla mať vedomosť o zdravotnom stave žalobkyne z kartotéky Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Rovnako posudkový lekár mal možnosť si zapožičať celú dokumentáciu od obvodnej lekárky a z nej tak stanoviť dátum invalidity. Namietala tiež závislosť posudkových lekárov od žalovanej, ktorá im poskytuje mzdu, alebo na základe zmluvy odmenu, z ktorého dôvodu mal súd pribrať do konania nezávislého odborného lekára - znalca. Dodala, že od júna 2014, teda v čase, kedy bol jej zdravotný stav posudzovaný za účelom invalidity, jej choroba naďalej pretrváva, opakovane každý rok je hospitalizovaná, respektíve pod domácou infúznou liečbou, stav žalobkyne sa nezlepšuje, depresívne ladenie sa na určitý čas zlepší po nemocničnej liečbe, menej po infúznej liečbe, je depresívne ladená a aj niekoľko dní u nej pretrvávajú stavy úzkosti, strachu a apatie, a to aj v rokoch 2017, 2018, 2019.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 18. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd ako nedôvodnú zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 19. januára 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 23. júna 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni zvýšil invalidný dôchodok od 22. marca 2020 na sumu 448,20 eur mesačne.

Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) 22. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

25. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

26. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

stavu veci. 28. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

zárobkovú činnosť 50 % s určeným dátumom vzniku invalidity od 11. júna 2014], - rozhodnutie z 22. júla 2014 napadla následne žalobkyňa toho času opravným prostriedkom podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku vyjadrujúc nesúhlas so stanovenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tiež s dátumom vzniku invalidity, - príslušný prvostupňový posudkový lekár následne v súvislosti s podaným opravným prostriedkom v Lekárskej správe zo 06. októbra 2014 dospel k záveru, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené - Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad, ťažké formy podľa Kapitoly V, položka č. 3, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % s určeným dátumom vzniku invalidity od 30. apríla 2014 (percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navýšil o 10 % pre pridružené ochorenia); uvedený

výsledkom: i. posudkový lekár ústredia v Lekárskej správe z 26. októbra 2017 dospel k záveru, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené - Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad, ťažké formy podľa Kapitoly V, položka č. 3, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % s určeným dátumom vzniku invalidity od 30. apríla 2014, ii. posudkový lekár ústredia v Lekárskej správe z 24. januára 2018 dospel k záveru, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené - Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad, ťažké formy podľa Kapitoly V, položka č. 3, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % s určeným dátumom vzniku invalidity od 30. apríla 2014,

- žalovaná následne s ohľadom na závery plynúce z označenej Lekárskej správy zo 06. februára 2019 vydala dňa 20. februára 2019 rozhodnutie, ktorým zmenila rozhodnutie z 13. januára 2015 a postupom podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. priznala žalobkyni od 17. decembra 2012 invalidný dôchodok v sume 194,50 eur mesačne, - krajský súd následne na základe späťvzatia opravného prostriedku z 30. apríla 2019 uznesením zo 07. mája 2019, č.k. 19Sd/260/2014-189 zastavil konanie, - žalobkyňa neskôr podaním z 22. marca 2020 požiadala o prehodnotenie zdravotného stavu, - rozhodnutím z 23. júna 2020 bol žalobkyni zvýšený invalidný dôchodok od 22. marca 2020 na sumu 448,20 eur mesačne [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 19. júna 2020 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno, ktorý po zistení anamnestických údajov a vychádzajúc z prepúšťacej správy z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení Nové Zámky (od 11. novembra 2019 do 29.

vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý sa po opätovnom zistení anamnestických údajov a príslušných lekárskych správ vrátane prepúšťacej správy z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení (od 11. novembra 2019 do 29. novembra 2019) sa stotožnil so závermi prijatými posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené - Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad, ťažké formy podľa Kapitoly V, položka č. 3, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65 % (z rozpätia 50-80 %) a s navýšením o 10 % pre pridružené ochorenia (psoriáza, cukrovka, bolesť chrbta), na celkových 75 % a s určeným dátumom vzniku invalidity od 22. marca 2020].

31. V predmetnej veci nebola spornou otázka vzniku invalidity, ani percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Rovnako nebola spornou ani klasifikácia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne podľa Kapitoly V, položka č. 3, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. - Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad, ťažké formy. Žalobkyňa predovšetkým vyjadrila nesúhlas so stanovením dátumu zmeny jej invalidity k 22. marcu 2020 majúc za to, že percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75 % jej prináležala už v roku 2017, z ktorého dôvodu žiadala stanoviť dátum tri roky spätne od podania žiadosti o prehodnotenie zdravotného stavu, teda k 22. marcu 2017. 32.

Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona).

pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. 33. Najvyšší správny súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že u žalobkyne je zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená k dátumu podania žiadosti žalobkyne o prehodnotenie zdravotného stavu, teda ku dňu 22. marcu 2020. Na zmenu percentuálnej miery podľa požiadavky žalobkyne, teda tri roky spätne (k 22. marcu 2017) nevideli žiaden relevantný dôvod. Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.

že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tiež dátumu, k akému došlo k tejto zmene.

2014 bol zdravotný stav žalobkyne opakovane hodnotený zo strany posudkových lekárov a tiež na základe dožiadaní realizovaných krajských súdom v priebehu konania vedeného pod sp. zn. 19Sd/260/2014, ktoré prebiehalo od mesiaca september 2014 (podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu z 22. júla 2014) až do právoplatného zastavenia konania uznesením zo 07. mája 2019, č.k. 19Sd/260/2014-189. Žalovaná prostredníctvom posudkových lekárov v priebehu konania prebiehajúceho v rokoch 2014 až 2019 a na to nadväzujúceho konania vo veci žiadosti žalobkyne o cit.: „ (.

Z obsahu spisov tiež vyplýva, že žalobkyni bola priradená ťažká forma postihnutia od samotného počiatku, pričom aj s ohľadom na v niektorých lekárskych správach konštatovaný miernejší (stredne- ťažký stupeň) zdravotného postihnutia podľa Kapitoly V, položka č. 3, písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. (napríklad psychiatrické vyšetrenie z 21. novembra 2018, prepúšťacia správa z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení - 15. marec 2018 až 04. apríl 2018, psychiatrické vyšetrenie z 12. septembra 2019) možno vyhodnotiť ako postup posudkových lekárov realizovaný skôr v prospech samotnej žalobkyne.

hodnotenia. V poslednom náleze z 23. októbra 2017 sa po prvýkrát uvádza diagnóza organické afektívne poruchy, pričom nie sú popísané žiadne organické zmeny centrálnej nervovej sústavy, a teda je posudkovo nevýznamná. Rovnako poukázal na absenciu objektívnych podkladov pre spätné priznanie invalidity do roku 2017, keď diagnóza bola vedená ako stredne ťažká a ťažké epizódy sa vyskytli len sporadicky.

35. Vzhľadom na uvedené najvyšší správny súd dospel k záveru, že príslušní posudkoví lekári sociálneho poistenia oboch stupňov svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, na to nadväzujúcemu stanoveniu výslednej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a primárne pre účely tohto konania aj určenie dátumu, ku ktorému došlo k navýšeniu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z pôvodne stanovených 60 % na 75 % riadne a jasne odôvodnili.

36. K namietanej závislosti, a teda vo svojej podstate zaujatosti posudkových lekárov z dôvodu ich štátnozamestnaneckého pomeru vo vzťahu k Sociálnej poisťovni najvyšší správny súd uvádza, že lekárska posudková činnosť (okrem iného) aj dôchodkového poistenia zahŕňa primárne posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.).

neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo.

ktorý túto situáciu predpokladá. Podľa tohto tvrdenia by každá jedna lekárska správa musela byť považovaná za neobjektívnu, nesprávnu a vychádzajúcu zo zaujatého posudzovania zdravotného stavu účastníkov, a to z dôvodu pomeru posudkového lekára k pobočke/ústrediu.

Navyše v predmetnej veci aj s ohľadom na presvedčivosť, úplnosť a vzájomnú vnútornú konzistentnosť lekárskych správ vyhotovených posudkovými lekármi na oboch stupňoch, ktorí jasne vymedzili dôvody, pre ktoré pristúpili k zvýšeniu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z pôvodne stanovenej na 65 % na aktuálne stanovenú 75 % so zmenou od 22. marca

Možno teda uzavrieť, že všetky v konaní predložené lekárske správy posudkových lekárov ako vecne a miestne príslušných orgánov zo zákona ustanovených na výkon posudkovej činnosti (§ 153 ods. 3, 5 zákona č. 461/2002 Z.z.) sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú náležite odôvodnené, bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

38. Námietku žalobkyne, že od roku 2014 nebol jej zdravotný stav predmetom posúdenia zo strany posudkových lekárov sociálneho poistenia vyhodnotil najvyšší správny súd ako nedôvodnú, keď z obsahu posudkového spisu mal preukázané, že od roku 2014 do mája 2019 (kedy došlo k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania) zdravotný stav na podklade žalobkyňou doložených lekárskych správ bol posudzovaný aj na základe dožiadania samotného krajského súdu štyrikrát, ktorú skutočnosť potvrdzujú lekárske správy posudkových lekárov z 26. októbra 2017, z 24. januára 2018, zo 16. augusta 2018, zo 06.

40. Možno uzavrieť, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 139 ods. 2 SSP. Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa krajský súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k rozhodnutiu k zvýšeniu invalidného dôchodku

41. Rovnako najvyšší správny súd nepovažoval za pochybenie v štádiu posudkovej činnosti, keď posudkový lekár sociálneho poistenia ústredie zhodnotil zdravotný stav v neprítomnosti žalobkyne, nakoľko takýto postup v tom čase (t.j. k 19. júnu 2020, respektíve k 08. januáru 2021) umožňovala právna úprava § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z.z. účinného od 04. apríla 2020.

44. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.