← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·27. 9. 2023

6Ssk/52/2022

ECLI:SK:NSSSR:2023:4021200151.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Nitre
Sp. zn. 1. inštancie
23Sa/19/2021
IČS
4021200151
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: B.. K. C., narodená XX. M. XXXX, bytom v C., C.. I. Č.. X, právne zast.: JUDr. Claude Trelaj, advokát so sídlom v Nových Zámkoch, M. R. Štefánika č. 30, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 19. januára 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 29. novembra 2021, č.k. 23Sa/19/2021-62, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 29. novembra 2021, č.k. 23Sa/19/2021-62 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 19. januára 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 23. júna 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni zvýšil invalidný dôchodok od 22. marca 2020 na sumu 448,20 eur mesačne.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 71 ods. 1-9, § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Krajský súd po preskúmaní veci aj s odkazom na zhodné závery prijaté príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia mal preukázané, že u žalobkyni bolo stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie - Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad, ťažké formy podľa Kapitoly V, položka č. 3, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z pôvodne stanovených 50 % (s navýšením 10 % pre pridružené ochorenia) na 65 % (z rozpätia 50-80 %) s navýšením 10 % pre pridružené ochorenia (psoriáza, cukrovka, bolesť chrbta), na celkových 75 % a s určeným dátumom vzniku invalidity od 22. marca 2020. K žalobkyňou namietanému dátumu zvýšenia invalidity krajský súd uviedol, že dátum zmeny miery poklesu ustálený na 22. marca 2020 zodpovedá lekárskej správe zo 07. apríla 2020, podľa ktorej sa u žalobkyni mohlo jednať o ťažkú formu depresívnej poruchy. V rokoch 2017, 2018 a 2019 išlo u žalobkyni o striedanie epizód stredne ťažkej až ťažkej depresie bez psychotických príznakov, čo nepodmieňovalo zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť spätne tri roky, teda k 22. marcu 2017. 4. Správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 5. Žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal.

II.

6. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Vyjadrila nesúhlas s dátumom, ku ktorému bola posudkovými lekármi sociálneho poistenia určená zmena (navýšenie) percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a toto určenie žiadala tri roky spätne, t.j. od 22. marca 2017. Uviedla, že od roku 2014 nebol zo strany Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno posúdený jej zdravotný stav, nebola ani predvolaná na posúdenie zdravotného stavu i napriek tomu, že u invalidných dôchodcov sa zdravotný stav posudzuje každé dva roky. Od 17. decembra 2012 je uznaná invalidnou pre stredne ťažkú až ťažkú depresívnu poruchu s hraničnou psychotickou symptomatikou. Nepriaznivý zdravotný stav dokazuje aj prepúšťacia správa z nemocnice v Nových Zámkoch (hospitalizácia od 15. marca 2018 do 04. apríla 2018, od 06. marca 2019 do 25. marca 2019, od 11. novembra 2019 do 29. novembra 2019) a tiež lekárske správy zo psychiatrického vyšetrenia M.. C. za roky 2017, 2018, 2019 a 2020. Konkrétne odkázala na závery plynúce z lekárskej správy zo psychiatrického vyšetrenia zo 14. mája 2018 a z 18. júla 2018. Ďalej namietala, že celé dávkové konanie prebehlo v dôsledku pandémie COVID-19 písomne a žiadne lekárske správy neboli od žalobkyne žiadané s tým, že žalovaná mohla mať vedomosť o zdravotnom stave žalobkyne z kartotéky Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Rovnako posudkový lekár mal možnosť si zapožičať celú dokumentáciu od obvodnej lekárky a z nej tak stanoviť dátum invalidity. Namietala tiež závislosť posudkových lekárov od žalovanej, ktorá im poskytuje mzdu, alebo na základe zmluvy odmenu, z ktorého dôvodu mal súd pribrať do konania nezávislého odborného lekára - znalca. Dodala, že od júna 2014, teda v čase, kedy bol jej zdravotný stav posudzovaný za účelom invalidity, jej choroba naďalej pretrváva, opakovane každý rok je hospitalizovaná, respektíve pod domácou infúznou liečbou, stav žalobkyne sa nezlepšuje, depresívne ladenie sa na určitý čas zlepší po nemocničnej liečbe, menej po infúznej liečbe, je depresívne ladená a aj niekoľko dní u nej pretrvávajú stavy úzkosti, strachu a apatie, a to aj v rokoch 2017, 2018, 2019.

8. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

9. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním zo 17. februára 2022 s tým, že námietky žalobkyne uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené, krajský súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a správne právne posúdil vec, zvýšenie invalidného dôchodku bolo vykonané v súlade s platnými právnymi predpismi. 10. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

IV.

11. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni dňa 18. marca 2022 na vedomie.

V.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 18. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd ako nedôvodnú zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 19. januára 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 23. júna 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni zvýšil invalidný dôchodok od 22. marca 2020 na sumu 448,20 eur mesačne.

19. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 20.

Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

21. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) 22. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

23. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 24. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

25. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

26. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

27. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

stavu veci. 28. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

29. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený posudkový spis a tiež z dodatočne založeného dávkového spisu žalovanej mal preukázané, že - žalobkyňa dňa 20. júna 2014 na predpísanom tlačive požiadala o invalidný dôchodok [invalidný dôchodok žiadala priznať od 11. júna 2014], - žalovaná rozhodnutím z 22. júla 2014 postupom podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. priznala žalobkyni od 11. júna 2014 invalidný dôchodok v sume 166,10 eur mesačne [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 11. júna 2014 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno, so záverom, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené - Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad, ťažké formy podľa Kapitoly V, položka č. 3, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť 50 % s určeným dátumom vzniku invalidity od 11. júna 2014], - rozhodnutie z 22. júla 2014 napadla následne žalobkyňa toho času opravným prostriedkom podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku vyjadrujúc nesúhlas so stanovenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tiež s dátumom vzniku invalidity, - príslušný prvostupňový posudkový lekár následne v súvislosti s podaným opravným prostriedkom v Lekárskej správe zo 06. októbra 2014 dospel k záveru, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené - Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad, ťažké formy podľa Kapitoly V, položka č. 3, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % s určeným dátumom vzniku invalidity od 30. apríla 2014 (percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navýšil o 10 % pre pridružené ochorenia); uvedený

záver potvrdil posudkový lekár ústredia v Lekárskej správe z 09. decembra 2014, - na podklade novo-prijatých záverov posudkových lekárov žalovaná rozhodnutím zo 16. januára 2015 zrušila rozhodnutie z 22. júla 2014 a rozhodnutím z 13. januára 2015 žalobkyni priznala invalidný dôchodok od 30. apríla 2014 v sume 198,40 eur mesačne [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila už vyššie označená Lekárska správa zo 06. októbra 2014], - následne krajský súd po zrušení potvrdzujúceho rozsudku zo 16. februára 2015, č.k. 19Sd/ 260/2014-29 (rozsudkom potvrdil ako vecne správne rozhodnutie žalovanej z 22. júla 2014) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 04. apríla 2017, sp. zn. 9So/123/2015 a vrátení mu veci na ďalšie konanie na základe žalobkyňou do konania doložených lekárskych správ v priebehu ďalšieho konania požiadal o prehodnotenie zdravotného stavu žalobkyne s

výsledkom: i. posudkový lekár ústredia v Lekárskej správe z 26. októbra 2017 dospel k záveru, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené - Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad, ťažké formy podľa Kapitoly V, položka č. 3, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % s určeným dátumom vzniku invalidity od 30. apríla 2014, ii. posudkový lekár ústredia v Lekárskej správe z 24. januára 2018 dospel k záveru, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené - Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad, ťažké formy podľa Kapitoly V, položka č. 3, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % s určeným dátumom vzniku invalidity od 30. apríla 2014,

iii. posudkový lekár ústredia v Lekárskej správe zo 16. augusta 2018 dospel k záveru, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené - Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad, ťažké formy podľa Kapitoly V, položka č. 3, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % s určeným dátumom vzniku invalidity od 30. apríla 2014, iv. posudkový lekár ústredia v Lekárskej správe zo 06. februára 2019 dospel k záveru, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené - Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad, ťažké formy podľa Kapitoly V, položka č. 3, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % s určeným dátumom vzniku invalidity od 17. decembra 2012,

- žalovaná následne s ohľadom na závery plynúce z označenej Lekárskej správy zo 06. februára 2019 vydala dňa 20. februára 2019 rozhodnutie, ktorým zmenila rozhodnutie z 13. januára 2015 a postupom podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. priznala žalobkyni od 17. decembra 2012 invalidný dôchodok v sume 194,50 eur mesačne, - krajský súd následne na základe späťvzatia opravného prostriedku z 30. apríla 2019 uznesením zo 07. mája 2019, č.k. 19Sd/260/2014-189 zastavil konanie, - žalobkyňa neskôr podaním z 22. marca 2020 požiadala o prehodnotenie zdravotného stavu, - rozhodnutím z 23. júna 2020 bol žalobkyni zvýšený invalidný dôchodok od 22. marca 2020 na sumu 448,20 eur mesačne [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 19. júna 2020 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno, ktorý po zistení anamnestických údajov a vychádzajúc z prepúšťacej správy z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení Nové Zámky (od 11. novembra 2019 do 29.

novembra 2019) a tiež z lekárskych vyšetrení (psychiatrické zo 07. apríla 2020, reumatologické z 05. novembra 2019, interné z 28. januára 2020 a ortopedické zo 07. apríla 2020) uzavrel, že u žalobkyni sa jedná o rozhodujúce zdravotné postihnutie - Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad, ťažké formy podľa Kapitoly V, položka č. 3, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z pôvodne stanovených 50 % (s navýšením o 10 % pre pridružené ochorenia) na 65 % (z rozpätia 50-80 %) a s navýšením o 10 % pre pridružené ochorenia (psoriáza, cukrovka, bolesť chrbta), na celkových 75 % a s určeným dátumom vzniku invalidity od 22. marca 2020], - na odvolanie žalobkyne generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím vydaným dňa 19. januára 2021 zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 23. júna 2020 [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 08. januára 2021

vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý sa po opätovnom zistení anamnestických údajov a príslušných lekárskych správ vrátane prepúšťacej správy z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení (od 11. novembra 2019 do 29. novembra 2019) sa stotožnil so závermi prijatými posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené - Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad, ťažké formy podľa Kapitoly V, položka č. 3, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65 % (z rozpätia 50-80 %) a s navýšením o 10 % pre pridružené ochorenia (psoriáza, cukrovka, bolesť chrbta), na celkových 75 % a s určeným dátumom vzniku invalidity od 22. marca 2020].

30. Najvyšší správny súd vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho, ako aj primárne pripojeného posudkového spisu a dávkového spisu (pôvodne priradeného k súdnemu spisu vo veci vedenej pod sp. zn. 6Ssk/65/2022) dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne, keď na podklade lekárskych posudkov vyhotovených posudkovými lekármi sociálneho poistenia na oboch stupňoch pristúpili k navýšeniu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z pôvodne stanovenej 60 % na 75 % s určeným dátumom takto stanovenej invalidity k 22. marcu 2020.

31. V predmetnej veci nebola spornou otázka vzniku invalidity, ani percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Rovnako nebola spornou ani klasifikácia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne podľa Kapitoly V, položka č. 3, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. - Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad, ťažké formy. Žalobkyňa predovšetkým vyjadrila nesúhlas so stanovením dátumu zmeny jej invalidity k 22. marcu 2020 majúc za to, že percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75 % jej prináležala už v roku 2017, z ktorého dôvodu žiadala stanoviť dátum tri roky spätne od podania žiadosti o prehodnotenie zdravotného stavu, teda k 22. marcu 2017. 32.

V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.

Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona).

Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne

pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. 33. Najvyšší správny súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že u žalobkyne je zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená k dátumu podania žiadosti žalobkyne o prehodnotenie zdravotného stavu, teda ku dňu 22. marcu 2020. Na zmenu percentuálnej miery podľa požiadavky žalobkyne, teda tri roky spätne (k 22. marcu 2017) nevideli žiaden relevantný dôvod. Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.

Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery jednak o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a jednak v prípade navýšenia percentuálnej miery aj záver o tom, k akému okamihu (dátumu) má byť táto zmena účinná. Má za to,

že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tiež dátumu, k akému došlo k tejto zmene.

34. Posudkoví lekári sociálneho poistenia podľa názoru najvyššieho správneho súdu riadne a starostlivo vyhodnocovali vývoj a dynamiku zdravotného stavu žalobkyne počnúc rokom 2014, kedy si žalobkyňa podala žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Od uvedeného roku

2014 bol zdravotný stav žalobkyne opakovane hodnotený zo strany posudkových lekárov a tiež na základe dožiadaní realizovaných krajských súdom v priebehu konania vedeného pod sp. zn. 19Sd/260/2014, ktoré prebiehalo od mesiaca september 2014 (podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu z 22. júla 2014) až do právoplatného zastavenia konania uznesením zo 07. mája 2019, č.k. 19Sd/260/2014-189. Žalovaná prostredníctvom posudkových lekárov v priebehu konania prebiehajúceho v rokoch 2014 až 2019 a na to nadväzujúceho konania vo veci žiadosti žalobkyne o cit.: „ (.

. .) prehodnotenie zdravotného stavu“ z júna 2020 vyhotovila lekárske správy z 11. júna 2014, zo 06. októbra 2014, z 09. decembra 2014, z 26. októbra 2017, z 24. januára 2018, zo 16. augusta 2018, zo 06. februára 2019, z 19. júna 2020, z 08. januára 2021, v ktorých bolo od samotného počiatku ustálené rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené pod Kapitolu V, položka č. 3, písm. b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. - Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad, ťažké formy.

Z obsahu spisov tiež vyplýva, že žalobkyni bola priradená ťažká forma postihnutia od samotného počiatku, pričom aj s ohľadom na v niektorých lekárskych správach konštatovaný miernejší (stredne- ťažký stupeň) zdravotného postihnutia podľa Kapitoly V, položka č. 3, písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. (napríklad psychiatrické vyšetrenie z 21. novembra 2018, prepúšťacia správa z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení - 15. marec 2018 až 04. apríl 2018, psychiatrické vyšetrenie z 12. septembra 2019) možno vyhodnotiť ako postup posudkových lekárov realizovaný skôr v prospech samotnej žalobkyne.

K namietanému spätnému „neposunutiu“ zvýšenej percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do roku 2017 možno odkázať na záver plynúci z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia z 26. októbra 2017, v ktorom príslušný posudkový lekár uviedol, že v roku 2017 ambulantné nálezy po prvýkrát uvádzajú ťažkú formu rekurentnej depresívnej poruchy, ale stále nepopisujú psychotické fenomény, ktoré by oprávňovali zmenu posudkového

hodnotenia. V poslednom náleze z 23. októbra 2017 sa po prvýkrát uvádza diagnóza organické afektívne poruchy, pričom nie sú popísané žiadne organické zmeny centrálnej nervovej sústavy, a teda je posudkovo nevýznamná. Rovnako poukázal na absenciu objektívnych podkladov pre spätné priznanie invalidity do roku 2017, keď diagnóza bola vedená ako stredne ťažká a ťažké epizódy sa vyskytli len sporadicky.

Odhliadnuc od uvedeného možno ďalej poukázať i na tú skutočnosť, že v prvom konaní vedenom pod sp. zn. 19Sd/260/2014 bola v zmysle lekárskej správy posudkového lekára zo 06. februára 2019 u žalobkyni určená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 % s dátumom vzniku invalidity k 17. decembru 2012, ktorú skutočnosť žalobkyňa plne akceptovala, keď na predmetnú lekársku správu nadväzujúce rozhodnutie z 20. februára 2019 nenapadla odvolaním a súčasne opravný prostriedok vzala späť, čo malo za následok zastavenie konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 19Sd/260/2014.

35. Vzhľadom na uvedené najvyšší správny súd dospel k záveru, že príslušní posudkoví lekári sociálneho poistenia oboch stupňov svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, na to nadväzujúcemu stanoveniu výslednej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a primárne pre účely tohto konania aj určenie dátumu, ku ktorému došlo k navýšeniu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z pôvodne stanovených 60 % na 75 % riadne a jasne odôvodnili.

Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobkyne neboli splnené podmienky pre navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť spätne tri roky, t.j. k roku 2017; z obsahu príslušných posudkov sú zrejmé úvahy, na základe ktorých dospeli k záveru, že zmena percentuálnej miery poklesu nastala k 22. marcu 2020, t.j. ku dňu podania príslušnej žiadosti, keď mali jasne preukázané, že v rokoch 2017, 2018 a 2019 nebolo zdravotné postihnutie žalobkyne ustálené, išlo o striedanie epizód stredne ťažkej až ťažkej depresie bez psychotických príznakov, ktorá skutočnosť nemohla podmieňovať zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tri roky spätne.

36. K namietanej závislosti, a teda vo svojej podstate zaujatosti posudkových lekárov z dôvodu ich štátnozamestnaneckého pomeru vo vzťahu k Sociálnej poisťovni najvyšší správny súd uvádza, že lekárska posudková činnosť (okrem iného) aj dôchodkového poistenia zahŕňa primárne posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.).

Postup posudkového lekára, ktorého základným účelom je posudková činnosť, predpokladá popri odborných lekárskych znalostí tiež znalosti z oboru posudkového lekárstva. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je aj v zmysle zákona č. 578/ 2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo.

Pokiaľ sám zákon č. 461/2003 Z.z. zveril právomoc posudkovým lekárom na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti, potom námietky žalobkyne, že závery posudkových lekárov sú neobjektívne už len z dôvodu ich štátnozamestnaneckého pomeru k orgánom verejnej správy (pobočka / ústredie), je potrebné vyhodnotiť ako nedôvodné, keďže sú namierené priamo proti zneniu zákona,

ktorý túto situáciu predpokladá. Podľa tohto tvrdenia by každá jedna lekárska správa musela byť považovaná za neobjektívnu, nesprávnu a vychádzajúcu zo zaujatého posudzovania zdravotného stavu účastníkov, a to z dôvodu pomeru posudkového lekára k pobočke/ústrediu.

37. K námietke žalobkyne, že krajský súd nepribral do konania znalca z príslušného odboru, najvyšší správny súd uvádza, že zo Správneho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť správneho súdu vykonať každý dôkaz navrhnutý účastníkom konania.

Navyše v predmetnej veci aj s ohľadom na presvedčivosť, úplnosť a vzájomnú vnútornú konzistentnosť lekárskych správ vyhotovených posudkovými lekármi na oboch stupňoch, ktorí jasne vymedzili dôvody, pre ktoré pristúpili k zvýšeniu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z pôvodne stanovenej na 65 % na aktuálne stanovenú 75 % so zmenou od 22. marca

2020, najvyšší správny súd rovnako ako súd krajský nepovažoval za potrebné vykonanie znaleckého dokazovania. V tomto smere možno tiež odkázať na § 204 SSP, podľa ktorého, ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, z ktorého je zrejmé, že správny súd nepreberá na seba vykonávanie dokazovania namiesto orgánu verejnej správy, najmä, ak aj v dávkových veciach sociálneho poistenia bolo zavedené dvoj-inštančné administratívne konanie, čím sa vytvára dostatočný priestor na náležité zistenie skutočného stavu veci samotným orgánom verejnej správy.

Možno teda uzavrieť, že všetky v konaní predložené lekárske správy posudkových lekárov ako vecne a miestne príslušných orgánov zo zákona ustanovených na výkon posudkovej činnosti (§ 153 ods. 3, 5 zákona č. 461/2002 Z.z.) sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú náležite odôvodnené, bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Žalobkyňa sa snažila spochybniť správnosť záverov posudkových lekárov tým, že v priebehu kasačného konania doložila znalecký posudok z 20. júna 2022, v ktorom sa príslušný znalec vyjadroval k dátumu zmeny percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že záver posudkových lekárov o striedaní epizód stredne ťažkej až ťažkej depresie potvrdil aj samotný znalec, keď na základe svojho vlastného vyšetrenia a diagnostického záveru vo vzťahu k žalobkyni konštatoval rekurentnú depresívnu poruchu, stredne ťažkú epizódu, respektíve stredne ťažkú depresiu v rámci rekurentnej / recidivujúcej depresívnej poruchy. Odhliadnuc od uvedeného najvyšší správny súd dodáva, že žalobkyňa predložila znalecký posudok až v priebehu kasačného konania, teda už v čase, kedy nielen dávkové konanie, ale aj konanie pred správnym súdom bolo právoplatne skončené.

38. Námietku žalobkyne, že od roku 2014 nebol jej zdravotný stav predmetom posúdenia zo strany posudkových lekárov sociálneho poistenia vyhodnotil najvyšší správny súd ako nedôvodnú, keď z obsahu posudkového spisu mal preukázané, že od roku 2014 do mája 2019 (kedy došlo k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania) zdravotný stav na podklade žalobkyňou doložených lekárskych správ bol posudzovaný aj na základe dožiadania samotného krajského súdu štyrikrát, ktorú skutočnosť potvrdzujú lekárske správy posudkových lekárov z 26. októbra 2017, z 24. januára 2018, zo 16. augusta 2018, zo 06.

februára 2019. 39. K námietke žalobkyne, že nič nebránilo, aby si príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia vyžiadal od jej všeobecného lekára kompletnú zdravotnú dokumentáciu najvyšší správny súd uvádza, že podľa § 184 zákona č. 461/2003 Z.z. sa dávkové konanie (teda aj konanie vo veci invalidného dôchodku) začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby s tým, že je to v prvom rade táto fyzická osoba, ktorej prislúcha povinnosť predložiť všetky podklady (v tomto zmysle lekárske správy) pojednávajúce o jej nepriaznivom zdravotnom stave, ktoré následne posudkový lekár sociálneho poistenia vyhodnotí jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti (§ 196 ods. 6 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z.).

40. Možno uzavrieť, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 139 ods. 2 SSP. Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa krajský súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k rozhodnutiu k zvýšeniu invalidného dôchodku

od 22. marca 2020. Z rozsudku ako celku je zrejmý dôvod, pre ktorý krajský súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby a tým k jej zamietnutiu. Obdobne vo vzťahu k odôvodneniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia z 19. januára 2021 najvyšší správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovanej je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci; obsahuje tiež predpísané náležitosti. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu; v odôvodnení rozhodnutia je opísaný priebeh konania, ako aj vyhodnotené skutočnosti, ktoré boli zásadné pre výrok rozhodnutia aj s použitím právnych predpisov, na ktorých základe bolo rozhodnuté.

41. Rovnako najvyšší správny súd nepovažoval za pochybenie v štádiu posudkovej činnosti, keď posudkový lekár sociálneho poistenia ústredie zhodnotil zdravotný stav v neprítomnosti žalobkyne, nakoľko takýto postup v tom čase (t.j. k 19. júnu 2020, respektíve k 08. januáru 2021) umožňovala právna úprava § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z.z. účinného od 04. apríla 2020.

42. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 43. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

44. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. septembra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Ssk/52/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik