6Ssk/52/2023

1. Krajský súd v?Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením zo 16.?augusta 2022, č.?k. 7Sa/ 13/2021-57 v?prvej výrokovej časti podľa § 98 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti oznámenia žalovaného zo dňa 2. júna 2017 č. SEKO-111/2017-OVS, uvádzajúc, že správna žaloba smerovala proti listu - úradnej písomnosti, ktorá mala podľa obsahu informačný charakter oznámenia a ako taká nepodlieha preskúmaniu správnym súdom podľa § 6 ods. 1 v spojení s § 7 písm. b) SSP. Krajský súd tak urobil po zrušení jeho prvého uznesenia o?odmietnutí správnej žaloby (uznesenie č. k. 7Sa/11/2019-125 z 28. novembra 2019) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z?29. apríla 2021, sp. zn. 5Sžk/8/2020 (ktorým najvyšší súd rozhodol o kasačnej sťažnosti žalobcu), a to zohľadniac závery plynúce z?uznesenia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) z?12. mája 2022, sp. zn. 1SVs/1/2021. 2. V?druhej výrokovej časti krajský súd rozhodol o?trovách konania tak, že v?súlade s?§?170 písm. a) SSP a § 467 ods. 1, 3 SSP žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže žaloba bola odmietnutá. 3. V?tretej výrokovej časti o trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1, 3 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na ich náhradu s?tým, že o výške trov kasačného konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po?právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Uznesenie krajského súdu výlučne čo do tretej výrokovej časti o?trovách kasačného konania napadol žalovaný v zákonnej lehote kasačnou sťažnosťou. 5. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že?rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. 6. Konkrétne namietal, že krajský súd v?napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov kasačného konania oprel svoje rozhodnutie o?princíp úspechu žalobcu. Napriek tomu, že?podľa právnej úpravy SSP je konanie pred krajským súdom ukončené právoplatným rozhodnutím a?konanie o?kasačnej sťažnosti je upravené ako samostatné konanie o?prieskume rozhodnutia krajského súdu, na účely náhrady trov nemožno na tieto konania nazerať izolovane. V?okolnostiach súdenej veci by bolo neakceptovateľné, aby bol žalovaný povinný nahrádzať žalobcovi trovy kasačného konania, v?ktorom bolo zrušené žalobu odmietajúce

uznesenie

krajského súdu z?dôvodu, ktorý ako neskôr v?konaní vyšlo najavo, bol prekonaný právnym názorom veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Na účely priznania náhrady trov kasačného konania je potrebné považovať toto kasačné konanie len ako prejudiciálne pre konanie pred krajským súdom. Aj v?správnom súdnictve sa do veľkej miery aplikuje zásada, že o?trovách sa (definitívne) rozhoduje až v?rozhodnutí, ktorým sa konanie o?predmete súdneho konania končí. To je dôvod, prečo § 467 ods. 3 SSP prenáša kompetenciu rozhodovať o?trovách kasačného konania na krajský súd v?prípade, v?ktorom dochádza k?zrušeniu rozhodnutia krajského súdu a?vráteniu veci tomuto súdu na ďalšie konanie, teda sa?pokračuje v?konaní o?správnej žalobe. Hoci v?konkrétnom kasačnom konaní došlo k?zrušeniu (prvého) uznesenia, správna žaloba žalobcu bola následne opätovne odmietnutá, a?preto nemožno v?konečnom dôsledku dôjsť k?záveru, že by mal žalobca vo veci úspech. Krajský súd mal preto pri rozhodovaní o?nároku na náhradu trov kasačného konania zohľadniť konečný výsledok, ktorým nie je nič iné ako odmietnutie žaloby, teda konečný neúspech žalobcu. Nárok na náhradu trov konania jednak na krajskom súde, ako aj pred kasačným súdom tvorí v?nadväznosti na konečné rozhodnutie vo veci jeden celok. V?závere žalovaný podporne odkázal na uznesenie najvyššieho správneho súdu z?31. januára 2022, sp.?zn. 8Sžfk/31/2021. 7. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie v?tretej výrokovej časti týkajúcej sa náhrady trov kasačného konania a?vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 8. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z?19. januára 2023 vyjadrujúc nesúhlas s?dôvodmi uplatnenými žalovaným v kasačnej sťažnosti, mal za to, že jeho nárok na?náhradu trov kasačného konania je opodstatnený, keďže v?rámci kasačného konania bol v?plnom rozsahu úspešný; navrhol, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol. 9. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 26. januára 2023 na vedomie.

III. C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

krajského súdu. Konanie pred krajským súdom, ktorý preskúmava primárne zákonnosť postupu a?rozhodnutia/opatrenia orgánu verejnej správy na základe podanej správnej žaloby (bližšie a?pre úplnosť pozri § 6 SSP) a?dôvodov v?nej uvedených (porovnaj §?134 ods. 1, 2 SSP) a?konanie pred súdom kasačným, ktorý v?medziach podanej kasačnej sťažnosti (pozri § 440 ods. 1 SSP v?spojení s § 453 SSP) v?prvom rade preskúmava zákonnosť postupu a?rozhodnutia krajského súdu je aj s?ohľadom na takto nastavené procesné mantinely a?čo do úlohy, ktorú tieto konania plnia a?ich špecifiká pomerne samostatné. To však neplatí vo?vzťahu k?náhrade trov konania. Tento záver možno vyčítať z?vyššie citovaného ustanovenia § 467 ods. 3 SSP, podľa ktorého „ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.“ Ak by súdy totiž rozhodovali výlučne o?trovách „svojho vlastného“ konania (v tomto zmysle rozumej najvyšší správny súd o trovách svojho vlastného a?výlučne len kasačného konania;

Podľa názoru najvyššieho správneho súdu je v?otázke náhrady trov konania kľúčovým konečný výsledok tej-ktorej prejednávanej veci, bez ohľadu na to, že v?istom okamihu, v?istej časti konania, konkrétny účastník konania dosiahol z?pohľadu veci samej čiastkový úspech spočívajúci „iba“ v?tom, že na základe podanej kasačnej sťažnosti sa zrušilo napadnuté rozhodnutie krajského súdu a?vec sa vrátila na ďalšie konanie, ktoré následne ďalej pokračovalo.

a) SSP, a?teda žiadnemu z?účastníkov súd nemal priznať právo na náhradu trov konania. O?iných trovách aj s ohľadom na vyššie uvádzané východiská už nemal rozhodovať. 17. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalovaného smerujúce výlučne vo vzťahu k?tretej výrokovej časti, ktorou súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi, vyhodnotil ako dôvodné, v?dôsledku čoho postupom podľa § 462 ods. ods. 1 SSP bez ďalšieho zrušil uznesenie krajského súdu v?takto kasačnou sťažnosťou vymedzenej časti.

19. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v?spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.