6Ssk/53/2024

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-7Sa/32/2017-50 zo dňa 30. januára 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 2017/2689/18722/SSZOSK zo dňa 10. januára 2017 (ďalej len preskúmavané rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 34 ods. 14 písm. h) v spojení s § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 5/2004 Z. z.“) tak, že žalobcu nezaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

konanie. 3. Následne žalovaný novým rozhodnutím (preskúmavaným rozhodnutím) opätovne zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí dôvodil [odkazujúc na ustanovenie § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a ustanovenia § 34 ods. 14 písm. h), § 6 ods. 1 písm. c), § 6 ods. 2 písm. a) a § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z.], že (i) žalobca predložil prvostupňovému správnemu orgánu pracovnú zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou J.R_G_, s.r.o., so sídlom

Uvedenú podmienku však žalobca podľa žalovaného nespĺňal; (v) žalovaný pritom vychádzal z interpretácie aplikovanej právnej normy súdiac, že úmyslom zákonodarcu zapracovať do zákona č. 5/2004 Z. z. ustanovenie § 6 ods. 2 písm. a) bolo umožniť uchádzačom o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť aj počas vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorí nemajú žiadny iný príjem a nie sú samostatne zárobkovo činné osoby, za účelom zlepšiť si svoju finančnú situáciu a zaradením na niektorý z nástrojov služieb zamestnanosti získať možnosť uplatnenia sa na trhu práce.

4. Preskúmavané rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 17. marca 2017 (ďalej len „správna žaloba“), ktorou sa žalobca domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. O správnej žalobe rozhodol správny súd napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie.

Zo znenia § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti (účinného v čase podania žiadosti žalobcu o zaradenie do evidencie), priamo vyplýva, že zákonodarca zreteľne a jasne upravil koho je možné na účely tohto zákona považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu, pričom na konci predmetného ustanovenia uviedol, že v prípade ak fyzická osoba, ktorá je aj spoločníkom alebo konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným je zároveň aj zamestnancom, nie je možné takúto osobu na účely zákona o službách zamestnanosti považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu. Žalobca v konaní preukázal, že v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol v pracovnom pomere zamestnanca v spoločnosti

Taktiež sa súd nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že § 6 ods. 1 písm. c/ zákona o službách zamestnanosti by stratil takýmto výkladom § 5 ods. 1 písm. a/ tohto zákona svoju opodstatnenosť, nakoľko osoba ktorá je samostatne zárobkovo činná v zmysle § 5 zákona by stále nebola považovaná za uchádzača o zamestnanie, okrem tých prípadov, keď zákon ustanovuje výnimku, ako je tomu napr. v prípade § 5 ods. 1 písm. a/ - ak je osoba zároveň aj zamestnancom.

V tomto prípade tunajší súd opätovne dáva žalovanému do pozornosti, že zákon o službách zamestnanosti aj vo svojom § 6 ods. 2 písm. a/ stanovuje výnimku kedy uchádzač o zapísanie do evidencie o zamestnanie môže zároveň aj vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu (napr. pracovnoprávny vzťah vzniknutý podľa Zákonníka práce) ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny.

Teda žalobca mohol byť zároveň zapísaný do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zároveň byť aj v pracovnom pomere zamestnanca v zmysle uvedenej výnimky za podmienky, že jeho mzda za vykonávanie tejto činností nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (čo žalobca tvrdí, že naplnil). Či žalobca spĺňa uvedenú výnimku v zmysle nepresiahnutia 75% zo sumy životného minima však žalovaný v konaní neskúmal, vo svojom rozhodnutí sa tomu žalovaný vôbec nevenuje.“.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

Dôvod kasačnej sťažnosti vymedzil v jej úvode tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. 8. Žalobca v úvode kasačnej sťažnosti v stručnosti zhrnul skutkový stav veci a následne kasačnú sťažnosť odôvodnil citáciou stanoviska Odboru sprostredkovateľských služieb

Ak by Ústredie postupovalo na základe názoru žalobcu a súdu a fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným a zároveň, ktorá je ich zamestnancom považovalo za osobu spĺňajúcu podmienky pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. nepovažovalo by takúto fyzickú osobu za samostatne zárobkovo činnú osobu, potom by právny stav došiel k takému výsledku, že občan by mohol byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie a zároveň by mohol dosahovať príjem (zisk) z podnikateľskej

Takáto interpretácia je podľa názoru Ústredia nesprávna (a nezmyselná).“. 9. Kasačná sťažnosť žalovaného bola žalobcovi doručená 5. apríla 2024. Žalobca sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 21. apríla 2024, v ktorom uviedol, že žalovaný kasačnú sťažnosť opiera o skutočnosť, že žalobca bol konateľom a spoločníkom vo viacerých spoločnostiach, pričom iba v jednej z nich bol zamestnaný, pričom neuvádza žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by mu umožňovalo postupovať takýmto spôsobom a zamietnuť žiadosť. Zdôraznil, že žalovaný takýto argument formuloval prvýkrát. Z uvedeného vyvodil, že kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 3 písmena b) SSP. Ďalej žalobca opätovne predostrel vlastnú interpretáciu ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z., a to vo svetle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedol, že žalovaným prezentovaný výklad zákona je v priamom rozpore s nepochybným znením zákona, a teda kasačná sťažnosť je z tohto pohľadu neodôvodnená a vychádza z evidentne nesprávnej interpretácie zákona.

10. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo žalovanému doručené na vedomie dňa 24. apríla 2024.

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 19. Podľa § 199 ods. 1 písm. d) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. 20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. 21. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti podľa osobitného predpisu, ak nie je zamestnanec. 22. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, samostatná zárobková činnosť na účely tohto zákona je činnosť, ktorú vykonáva alebo prevádzkuje samostatne zárobkovo činná osoba podľa odseku 1. 23. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, uchádzač o zamestnanie môže a) vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75% zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny, alebo b) poskytovať údaje pre štatistiku rodinných účtov, ktorú vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky, na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

24. V prejednávanej veci bolo sporným posúdenie otázky, či žalobca splnil podmienku zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak bolo nesporne preukázané, že mal postavenie zamestnanca (pracovnú zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou J.R_G_, s.r.o.) a bol súčasne konateľom a spoločníkom v obchodných spoločnostiach (POLY Promotion and Production, s.r.o., POLY Investment, s.r.o. a CHRANENEPRACOVISKO.eu/nabytok, s.r.o.). Správne orgány, vychádzajúc z ich interpretácie ustanovení § 6 ods. 2 písm. a) a § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z., dospeli k záveru, že zaradeniu žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie bráni/la skutočnosť, že je v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu, pretože mal v dotknutom období postavenie spoločníka a konateľa v obchodných spoločnostiach.

zamestnanec (§ 5 ods. 1 písm. a/); prevádzkuje živnosť podľa osobitného predpisu (písm. b/), vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov (písm. c/), vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa osobitného predpisu (písm. d/), vykonáva činnosť agentúry dočasného zamestnávania podľa § 29 (písm. e/) a vykonáva činnosť agentúry podporovaného zamestnávania podľa § v 58 (písm. f/).

zárobkovo činnej osoby na účely zákona č. 5/2004 Z. z. následne došlo až v rámci prijatia zákona č. 353/2015 Z. z. (účinný od 01. 01. 2016), keď sa navrhlo spresniť znenie § 5 ods. 1 písm. a/ v prepojení na súčasný právny stav v § 6 ods. 1 písm. a/ tak, že podmienka pre samostatne zárobkovo činnú osobu, nebyť zamestnancom, bola vypustená (bližšie pozri dôvodová správa k zákonu č. 353/2015 Z. z.). Z uvedeného tak možno v nadväznosti na prípad žalobcu odvodiť, že v jeho prípade nemožno hovoriť, že v čase podania jeho žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzhľadom na § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 5/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2013, pretože to vylučovalo práve slovné spojenie „ak nie je zamestnanec“, čo však v žalobcovom prípade bolo splnené. Z toho dôvodu, odkaz prvostupňového orgánu a následne aj žalovaného na toto ustanovenie ako dôvod nezaradenia žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie nemôže obstáť.“ (bod 36 rozsudku sp. zn. 6Ssk/63/2022 z 31. októbra 2023);

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že výška životného minima od 1. júla 2013 bola stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/ 2013 Z. z., pričom to bola suma 198,09 mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.“ (bod 37 rozsudku sp. zn. 6Ssk/63/2022 z 31. októbra 2023); (iv) „Vo vzťahu k definícii uchádzača o zamestnanie v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 5/2004 Z. z. (v znení zákona č. 96/2013 Z. z.) je potrebné uviesť, že uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu a ktorý nie je zamestnancom, ak v odseku 2 písm. a/ nie je ustanovené inak. Pričom § 6 ods. 2 písm. a/ zákona č. 5/2004 Z. z. ustanovuje, že uchádzač o zamestnanie môže vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto

26. S prihliadnutím jednak na obsahovú identitu jadrovej právnej otázky relevantnej pre posúdenie prejednávanej veci a veci vedenej na najvyššom správnom súde pod sp. zn. 6Ssk/ 63/2022 (viď predchádzajúci bod), ako aj vzhľadom na takmer identické časové (rozhodné) obdobie (Pozn. žalobca podal písomnú žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 7. októbra 2013), odvoláva sa kasačný súd na svoje skoršie právne posúdenie, ktoré je v podstatnom opísané vyššie.

28. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s podstatou právnych námietok žalovaného sa správny súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto ďalšie námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.