6Ssk/54/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: F. A., narodený XX. N. XXXX, bytom v A., R. Č.. XX, právne zast.: Mgr. Dávidom Štefankom, advokátom so sídlom v Bratislave, Povoznícka č. 18, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 24. augusta 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 23. novembra 2021, č.k. 7Sa/85/2019-152, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

II.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). 8. Konkrétne namietal, že krajský súd sa vôbec nezaoberal s tvrdeniami žalobcu prezentovanými v správnej žalobe o tom, že zdravotný stav žalobcu bol v rámci správneho konania posúdený iba na základe určitých lekárskych správ, pričom nebol vyšetrený posudkovým lekárom, čo malo za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia o invalidnom dôchodku. Žalovaná pri vydaní druhostupňového správneho rozhodnutia nevydala rozhodnutie, ktorému by predchádzalo zhodnotenie všetkých skutočností relevantných pre riadne a zákonné rozhodnutie vo veci. Pokiaľ by v danom prípade boli vykonané komplexné funkčné vyšetrenia, tak ako príslušným orgánom ukladá zákon, tak by výsledkom bolo, že miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť by bola u žalobcu určite vyššia ako 25 %. Poukázal tiež na záver plynúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2006, sp. zn. 1So/10/2005, podľa ktorého cit.: „V konaní o priznanie dávky, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, je orgán sociálneho poistenia povinný vykonať všetky dôkazy, potrebné pre riadne zistenie skutočného stavu veci, vrátane prípadného dokazovania súdnym znalcom. Nadradenosť záverov jeho posudkových orgánov nad inými dôkazmi o zdravotnom stave nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.“ 9. Krajský súd tiež v rámci svojho rozhodnutia neuviedol dostatočné argumenty na to, aby bolo jasné, na základe akých skutočností dospel k určitým záverom. V rámci svojho odôvodnenia iba zopakoval určité tvrdenia žalovanej o tom, že miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 25 %, a preto bolo rozhodnutie správnych orgánov správne. Vôbec sa však nezaoberal tým, že takáto invalidita bola určená na základe nezákonného postupu, respektíve súd žiadnym spôsobom neuviedol, na základe akých skutočností považoval postup správnych orgánov za zákonný. V tomto smere poukázal na záver plynúci z rozsudku

11. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním zo 06. apríla 2022 s tým, že námietky žalobcu uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Zdravotný stav žalobcu bol na základe jeho žiadosti o invalidný dôchodok a v rámci odvolacieho konania viackrát posúdený posudkovými lekármi. Dňa 23. januára 2019 bol zdravotný stav žalobcu posúdený na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj objektívnym vyšetrením žalobcu posudkovým lekárom príslušnej pobočky. Posudkový lekár žalovanej za účelom objasnenia skutočného stavu veci a zistenia aktuálneho zdravotného stavu žalobcu požiadal zdravotnícke zariadenie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Ilave o zaslanie lekárskej správy z MRI vyšetrenia z 27. marca 2019 a pre prípad, že u žalobcu sa jednalo o neurologickú záležitosť, aj o vyjadrenie neurológa k výsledku vyšetrenia. Z uvedeného dôvodu bol žalobca hospitalizovaný s tým, že prepúšťacia správa z tejto hospitalizácie bola zaslaná posudkovému lekárovi. Nakoľko sa žalobca nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, bol jeho zdravotný stav posúdený na základe aktuálnej prepúšťacej lekárskej správy z 01. júla 2019, v ktorej bol komplexne zhodnotený jeho neurologický nález na krčnej a hrudno-driekovo-krížovej chrbtici. Námietku žalobcu, že posúdenie zdravotného stavu nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci preto vyhodnotila ako nedôvodnú. Dodala, že žalobca je zaťažený povinnosťou svoje námietky preukázať, a nie vo všeobecnosti spochybniť napadnuté rozhodnutie. 12. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 15.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17.

Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 24. augusta 2019, Číslo:

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 22. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 23.

24. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

26. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

29. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

31. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený posudkový a dávkový spis žalovanej mal preukázané, že - žalobca dňa 30. januára 2019 na predpísanom tlačive požiadal o invalidný dôchodok [invalidný dôchodok žiadal priznať od 23. januára 2019], - rozhodnutím z 26. marca 2019 prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a článku 46 Nariadenia žalobcovi zamietol žiadosť o invalidný dôchodok z 23. januára 2019 [podklad pre vydanie rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 23. januára 2019 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, ktorý zistil u žalobcu jeho pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu, ochorenie, liečbu a subjektívne ťažkosti; za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil: Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu a obmedzenie pohybu v

fyzickou osobou], - na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu z 26. marca 2019 zdravotný stav žalobcu posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Prešove, kde bol jeho zdravotný stav posúdený dňa 31. júla 2019 [posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Prešove zohľadňujúc predloženú lekársku dokumentáciu vrátane dodatočne vyžiadanej lekárskej správy z MRI vyšetrenia LS chrbtice z 27. marca 2019 a prepúšťacej správy z hospitalizácie na neurologickom oddelení od 18. júna 2019 do 02. júla 2019 dospel k zhodnému záveru, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

2019. 32. V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.

Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne

Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobcu za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne pre zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a na to nadväzujúceho možného zvýšenia percentuálnej miery. Má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

U žalobcu posudkoví lekári oboch stupňov zhodne ustálili rozhodujúce zdravotné postihnutie - Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu a obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa Kapitoly XV, Oddiel E, položka č. 3, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25 %. Najvyšší správny súd ďalej zvýrazňuje správnosť postupu posudkového lekára žalovanej, ktorý si za účelom úplného a presného zistenia skutočného stavu veci v priebehu odvolacieho konania dodatočne vyžiadal od lekára príslušného ústavu na výkon trestu a ústavu na výkon väzby výsledok magnetickej rezonancie hrudno-driekovej chrbtice, ako aj prepúšťacej správy z hospitalizácie na neurologickom oddelení nemocnice pre obvinených a odsúdených Trenčín (od 18. júna 2019 do 02. júla 2019), kde bol komplexne zhodnotený neurologický nález na krčnej a hrudno-driekovo-krížovej

V tomto smere posudkový lekár uviedol, že v minulosti realizované CT vyšetrenie mozgových štruktúr neodhalilo závažnejšie patologické nálezy, degeneratívne zmeny na bedrových kĺboch, ako aj v minulosti realizovaná operácia pre vredovú chorobu žalúdka a dvanástorníka nemali na zásadný vplyv na ustálenú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Rovnako do úvahy neprichádza ani možná zmena rozhodujúceho zdravotného postihnutia z položky č. 3 písm. b/ na položku č. 3 písm. c/ (40 % až 50 %), nakoľko pre tento klasifikačný rámec sa vyžaduje, aby degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách boli sprevádzané trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu. Takéto sprievodné znaky typické pre položku č. 3 písm. c/ u žalobcu neboli zistené. Za takto zistených skutočností najvyšší správny súd námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutočnom stave vyhodnotil ako nedôvodnú.

Vzhľadom na tieto skutočnosti aj najvyšší správny súd mal preukázané, že zdravotný stav žalobcu nepodmieňuje tak navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne možnú zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia na úroveň 40 % až 50 % podľa Kapitoly XV, Oddiel E, položka č. 3, písmeno c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.

37. K námietke žalobcu, že jeho zdravotný stav nebol posudkovými lekármi zhodnotený za osobnej účasti najvyšší správny súd uvádza, že posudkový lekár príslušnej pobočky vyšetril žalobcu za jeho osobnej prítomnosti, ktorú skutočnosť dodatočne potvrdil aj samotný posudkový lekár v podaní z 19. marca 2020, v ktorom uviedol, že žalobcu osobne vyšetril. Zároveň toto tvrdenie posudkového lekára potvrdzuje aj samotný obsah lekárskej správy z 23. januára 2019 v časti „Vyšetrenie účastníka konania posudkovým lekárom“, z ktorého následného popisu je zrejmé, že posudkový lekár žalobcu vyšetril za jeho osobnej účasti. Pokiaľ žalobca nebol osobne vyšetrený posudkovým lekárom žalovanej, teda v rámci odvolacieho konania, najvyšší správny súd uvádza, že žalobca sa vyšetrenia za jeho osobnej účasti výslovne v podanom odvolaní, respektíve v priebehu odvolacieho konania, nedožadoval; navyše táto skutočnosť sama o sebe nie je spôsobilá založiť dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovanej, nakoľko zásadným podkladom pre ustálenie záveru posudkového lekára žalovanej

38. K námietke žalobcu, že rozsudok krajského súdu je neodôvodnený a nevyporiadava sa s podstatnými námietkami, najvyšší správny súd uvádza, že rozsudok krajského súdu je vo svojej podstate odôvodnenia pomerne stručný, avšak najvyšší správny súd v tomto prípade nevzhliadol dôvod na jeho zrušenie a vrátenie za účelom jeho precíznejšieho odôvodnenia. Vzhľadom na to, že žalobca v prvom rade namietal nedostatočné posúdenie zdravotného stavu spočívajúce v tom, že u žalobcu mala byť stanovená vyššia percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (či už v rámci položky č. 3 písm. b/ na hodnotu 35 %, alebo skôr, čo do možného vzniku nároku na invalidný dôchodok, v rámci položky č. 3 písm. c/ na hodnotu 40 % až 50 %), bolo v tomto smere nevyhnutné vychádzať z príslušných lekárskych správ posudkových lekárov a v rámci toho zvlášť z prepúšťacej správy z hospitalizácie na neurologickom oddelení, ktorá bola pre ustálenie záveru týkajúceho sa jednak ustálenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia a jednak ustálenia percentuálnej miery zásadná.

Najvyšší správny súd pripomína, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 139 ods. 2 SSP. Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa krajský súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok. Z rozsudku ako celku je zrejmý dôvod, pre ktorý krajský súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby a tým k jej zamietnutiu. Rovnako aj rozhodnutie žalovanej podľa názoru najvyššieho správneho súdu spĺňa všetky náležitosti vyžadované § 209 zákona č. 461/2003 Z.z.

39. K ďalším žalobcom (najmä v priebehu súdneho konania) doloženým lekárskym správam najvyšší správny súd uvádza, že podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žalobou napadnuté rozhodnutie z 24. augusta 2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 30. augusta 2019, a teda na účely lekárskej posudkovej činnosti boli relevantné lekárske správy predložené, respektíve vyžiadané do tohto dátumu.

stavu.