6Ssk/54/2024

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 19.03.2024, č. k. 13Sas/21/2023-80 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú zamietol správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-24-67-2/2017-OdSP zo 06.11.2017 v spojení s rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65201007691209/2017 zo dňa 15.07.2017, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 84 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) v spojení s § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/ 1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov na základe

2. Správny súd zákonnosť rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 68 zákona č. 328/2002 Z.z, § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov, čl. 12 ods. 1 a ods. 2, čl. 13 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej

Zvýšenie výsluhového dôchodku vyjadruje mieru zásluhovosti v sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a zároveň zohľadňuje možnú uplatniteľnosť výsluhových dôchodcov v civilnom prostrední na trhu práce. 4. Správny súd k namietanej diskriminácii a porušeniu práva žalobcu nezohľadnením doby získanej zvýhodneným započítaním pri valorizácii výsluhového dôchodku poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 269/2019 z 02.10.2019, v ktorom uviedol: „Zmenou právnej úpravy valorizácie dávky výsluhového zabezpečenia (výsluhového dôchodku) došlo k zmene spôsobu jeho valorizácie a takáto zmena týkajúca sa rovnako všetkých bývalých príslušníkov Policajného zboru nemôže byť považovaná za diskriminačnú.

predpisov. Totiž zákona (prípadne jeho zmena) môže byť podrobený „iba“ ústavnému prieskumu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákonov s ústavou vrátane čl. 12 ods. 2 Ústavy o zákaze diskriminácie), a kým o zákone Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o jeho súlade nevysloví jeho nesúlad platí prezumpcia jeho ústavnosti“. 5. Ďalej k námietke, že žalobca nepatrí do okruhu vojakov definovaného v § 59 zákona č. 328/2002 Z.z., nakoľko mu bol priznaný výsluhový príspevok (už považovaný za výsluhový dôchodok) podľa zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov, správny súd poukázal na to, že žalobcovi pôvodne priznaný výsluhový príspevok bol podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z.z. pretransformovaný na výsluhový dôchodok.

stupňa. Po celý čas administratívneho konania vychádzal správny orgán z tých istých právnych podkladov, ktoré sú aj žalobcovi známe, teda neprišlo k prekvapujúcemu rozhodnutiu a tiež boli žalobcovi známe aj podklady rozhodnutia. Podklady, na základe ktorých správny orgán rozhodol, žalobca v odvolaní nespochybnil a doplnenie dokazovania nenavrhol.

zamietol. 8. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mal úspech vo veci z dôvodu, že mu nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 10. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

12. Integrálnou súčasťou systému sociálneho poistenia sú tak dôchodkové dávky, ako aj ich valorizácia, pravidelne uskutočňovaná každoročne v určitom čase a podľa určitých kritérií, možno ju považovať za súčasť základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy a podľa čl. 30 ods. 1 listiny a z tohto pohľadu ju treba posudzovať (Pl. ÚS 16/06).

Súd môže spätne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom, avšak nemôže sa jednať o podstatné doplnenie dokazovania, keďže nedostatočne zistený skutkový stav je dôvodom na zrušenie rozhodnutia (NS SR sp. zn. 8Szd/1/2010 z 28.7.2011). Podľa ustálenej judikatúry (nález ÚS II. ÚS 127/07-21, rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Sžo/84/2007, 6Sžo/98/2008, 1Sžo/33/2008) nie je úlohou súdov pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda, či oprávnené orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne predpisy. 14. Žalobca v duplike rozvinul argumentáciu s poukázaním na novelizáciu zákona č. 328/ 2002 Z.z. (§ 143aj), kde už touto novelou zákonodarca rozšíril okruh osôb s vylúčeným zápočtom dôb zvýhodneného zápočtu aj o zvýhodnené zápočty podľa predchádzajúceho

15. Postup žalovaného (ignorovanie zvýhodneného zápočtu pri valorizácii dávky) retroaktívne mení už nadobudnuté práva žalobcu, a to počet rokov služby rozhodných pre priznaný výsluhový príspevok a z toho odvodená výška tejto dávky od 1.10.1997.

do budúcna. 16. Správny súd sa v bode 51 rozsudku namiesto žalovaného vyjadruje k namietanej diskriminácii a porušenia práva žalobcu nezohľadnením doby získanej zvýhodneným započítaním pre valorizáciu jeho výsluhovej dávky. Poukazovanie správneho súdu na uznesenie II. ÚS 269/2019 z 2.10.2019 je nenáležité, nakoľko sa ÚS SR vyjadroval len k zákonnej zmene valorizácie a prípadnej diskriminácii s tým spojenej.

Z.z. 17. Sťažovateľ správnemu súdu vytýkal, že sa zaoberá valorizáciou podľa § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. s tým, že zvýhodnený zápočet priznaný podľa § 59 tohto zákona sa týka aj zákona č. 76/1959 Zb. V skutočnosti však § 59 umožňuje započítať zvýhodnený zápočet len pre nárok na dávku (nie pre jej výšku) a aj to len v prípadoch, ak služba nedosiahla 15 rokov. Všetci bývalí vojaci so zvýhodneným zápočtom, ktorým bol priznaný výsluhový dôchodok, nemajú túto dobu zhodnotenú pre výšku priznanej dávky, a logicky im nemôže byť hodnotená pre valorizáciu. 18.

19. V neposlednom rade uviedol, že správny súd nezistil vadu v postupe správneho orgánu, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. Namietané odňatie možnosti vyjadriť sa v správnom konaní súd bagatelizuje s tým, že právne podklady boli žalobcovi dávno známe. Žalovaný uvádza, že žalobcovi bolo umožnené sa vyjadriť k predchádzajúcim (zrušeným rozhodnutiam). Žalovaný však nezabudol požiadať správny súd o odklad pre predloženie svojho stanoviska z dôvodu zložitosti a závažnosti problematiky, tu už neplatí, že podklady sú už dávno známe. Žalovaný mohol odňatie možnosti žalobcovi vyjadriť sa v správnom konaní riešiť v odvolacom konaní, čo neurobil a ani v následnom rozhodnutí o odvolaní to nespomína.

správneho orgánu. 21. Navrhol, aby najvyšší správny súd rozhodol tak, že rozsudok správneho súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, alternatívne navrhol rozsudok správneho súdu zmeniť tak, že správnej žalobe vyhovie.

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 25.

26. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

28. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 29. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-24-67-2/ 2017-OdSP zo dňa 06.11.2017, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ -65201007691209/2017 z 25.07.2017, ktorým Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia žalobcovi 1/ podľa § 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z. od 01.07.2015 zvýšil výsluhový dôchodok zo sumy 728,18 eur mesačne na sumu 731,13 eur mesačne a 2/ uvoľnil doplatok 0,04 eur za obdobie od 01.07.2015 do 31.10.2016 potvrdil.

dôchodku, na ktorú mal nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodok zvyšoval. Ďalej z obsahu spisov vyplynulo, že VÚSZ dňa 11.12.2006 rozhodol podľa § 1 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona č. 586/ 2006 Z.z. o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2006 s poukazom na § 68 ods. 3 a 4 zákona č. 328/2002 Z.z. tak, že žalobcovi bolo pre nárok a výšku výsluhového dôchodku zhodnotených 23 rokov služobného pomeru.

31. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia dňa 15.06.2014 začal správne konanie vo veci zníženia výsluhového dôchodku. „Na základe vlastnej činnosti VÚSZ z administratívneho spisu zistil, že od 01.12.2008 bol rozhodnutím č. VÚSZ-65201007691209 zo dňa 27.11.2008 zvýšený výsluhový príspevok (považovaný za výsluhový dôchodok) za 28 rokov služobného pomeru bez zákonného nároku. Podľa § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 433/2008 Z.z. o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2008 vám prináležalo zvýšenie za 23 rokov služobného pomeru. Do výmery sa nezapočítava zvýhodnený zápočet služby u vás v trvaní 5 rokov. Z uvedeného dôvodu VÚSZ z úradnej povinnosti začína správne konanie vo veci zníženia Vášho výsluhového dôchodku.“

Z odôvodnenia rozhodnutia okrem iného vyplýva, že VÚSZ pri voľnej úvahe vychádzal zo skutkového stavu roku 2007, kedy na základe žiadosti poberateľa dávky o zvýšenie výsluhového dôchodku bol VÚSZ zvýšený výsluhový dôchodok z dôvodu zhodnotenia zvýhodnenej doby 5 rokov. Zmena právnej úpravy o zvýšení výsluhového dôchodku v roku 2008 vylúčila zvýhodnenú dobu (u poberateľa 5 rokov). Z uvedeného dôvodu poberateľ vedel, že časť dávky poberal neoprávnene vo vyššej sume ako patrila s poukázaním na nevyvrátiteľnú domnienku uvedenú v § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie z dôvodu, že nebolo zdôvodnené, prečo bol zmenený výpočet zvýšenia jeho výsluhového dôchodku v rokoch 2013 a 2014, čo viedlo k ďalšiemu zníženiu výsluhového dôchodku.

mesačne. Takto nesprávne vypočítaná výška výsluhového dôchodku má vplyv aj na výšku výsluhového v roku 2009, 2010, 2011, 2013 a 2014. Z takto nesprávne zisteného skutkového stavu vychádzal VÚSZ aj pri výpočte preplatku na dávku výsluhového dôchodku za obdobie od 23.06.2011 do 31.07.2014.

kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11.“ Koeficient za 15 rokov trvania služobného pomeru sa ustanovuje číslom 1 a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním podľa § 59 a doba služobného pomeru zvýšená podľa § 123 ods. 2 písm. a) s tým, že ak doba trvania služobného pomeru bez započítania doby výkonu služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním podľa § 59 je menej ako 15 rokov, ustanovený koeficient je číslo 1. Koeficient sa určuje podľa skutočne skončených rokov trvania služobného pomeru, čo predstavuje u menovaného obdobie od 30.08.1975 do 30.09.1997, t.j. 23 rokov, 1 mesiac a 1 deň, celkom 23 ukončených rokov. Ustanovenie § 59 zákona č. 328/2002 Z.z. sa na menovaného nevzťahuje,

Celková doba 28 rokov a z toho zvýhodnená doba 5 rokov bola menovanému zhodnotená podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb. pre nárok a výšku rozhodnutím č. 65201007691209/ 4-VÚSZ/DO 1 zo dňa 28.01.1998). Zvyšovanie dávky sa mení v čase (zmena právnej úpravy), a preto nie sú dotknuté práva menovaného, ak sa pri zvyšovaní prihliada na počet skutočne skončených rokov trvania služobného pomeru (23 rokov), pretože vychádzalo zo sumy dávky, ktorá bola priznaná prvotným rozhodnutím, teda výška sumy v dobe priznania výsluhového príspevku (výsluhového dôchodku) zohľadňovala aj zvýhodnenú dobu 5 rokov, resp. celkom

Odvolateľ žiadal o zrušenie rozhodnutia z dôvodu, že pre zvýšenie výsluhového dôchodku mu bolo zhodnotených 23 rokov trvania služobného pomeru, hoci pre nárok na dôchodok a jeho výšku mu bolo zhodnotených 28 rokov trvania služobného pomeru vrátane zvýhodnene započítanej doby. Odvolací orgán mal preto za preukázané, že odvolateľ rozlišoval pojmy: „trvanie služobného pomeru zhodnoteného pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku“, „trvanie služobného pomeru zhodnoteného pre nárok na zvýšenie výsluhového dôchodku“, a „doba služby zhodnotená zvýhodneným započítaním“ a na základe uvedeného vedel alebo musel z okolností predpokladať, že poberá výsluhový dôchodok vo vyššej sume, ako mu patril.

Je potrebné však rozlišovať nárok na výsluhový dôchodok a nárok na zvýšenie výsluhového dôchodku, ktorý bol upravovaný každoročne na základe vtedy platných právnych predpisov. Nezapočítanie zvýhodnenej doby služby pre účel zvýšenia výsluhového dôchodku v prípade, že to právny predpis nepripúšťa, nie je preto možné považovať za porušenie čl. 30 Listiny základných práv a slobôd ani za diskrimináciu, príp. retroaktivitu.

30.04.2016 v celkovej sume vo výške 69,27 eur. Žalobca podal proti rozhodnutiu odvolanie, v ktorom v bode 4 namietal okrem konštrukcii stanovenia vedomosti o preplatku aj spôsob valorizácie, ktorý, ako to uviedol, sa viackrát menil a bol toho názoru, že pre valorizáciu sa počíta aj doba zvýhodnene započítanej doby služby podľa zákona č. 76/1959 Zb.

37. V administratívnom spise žalovaného sa nachádza aj rozhodnutie VÚSZ č. VÚSZ-65201007691209 zo dňa 16.06.2016, ktorým podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. bol zvýšený výsluhový dôchodok od 01.07.2016 zo sumy 731,13 eur na 732,21 eur mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním podľa § 59 a doba služobného pomeru zvýšená podľa § 123 ods. 2 písm. b) s tým, že ak doba trvania služobného pomeru bez započítania doby výkonu služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním podľa § 59 je menej ako 15 rokov, ustanovený koeficient je číslo 1. Žalobca vykonal službu v trvaní 23 skončených rokov, koeficient činí 17, suma zvýšenia starobného dôchodku ustanovená vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení je 1,90

VÚSZ dňa 14.09.2016 rozhodnutím podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. konanie vo veci rozhodnutia č. 65201007691209 zo 16.06.2015, ktorým bol žalobcovi zvýšený podľa § 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z. výsluhový dôchodok zo sumy 728,17 eur mesačne na sumu 731,12 eur mesačne, zastavil.

Podľa žalobcu tak, ako to namietal v odvolaní, pri valorizácii od 01.07.2015 sa mal zohľadniť aj zvýhodnený zápočet služby. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo 06.11.2017 odvolanie zamietol a rozhodnutie VÚSZ z 25.07.2017 potvrdil.

41. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 v súvzťažnosti s čl. 2 ods. 2 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.

vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. 44. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11.

46. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci.

verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1

Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP). 47. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu

48. Najvyšší správny súd v kasačnom konaní pri prieskume zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu vychádzajúc z úloh uvedených v bode vyššie zameral svoju námietku sťažovateľa - žalobcu, ktorou namietal, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, keď považoval vydanie dvoch rozhodnutí v administratívnom konaní o zvýšení výsluhového dôchodku podľa § 68 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase od 01.07.2015 za doby skutočného trvania jeho služobného pomeru 23 rokov za pochybenie majúce za následok nezákonnosť rozhodnutia.

Namiesto výsluhového príspevku (podľa § 53 ods. 1 zákona nárok na výsluhový príspevok zanikol) mu bol od 01.05.1998 priznaný výsluhový dôchodok. Ďalej zistil, že od 01.07.1999 bol výsluhový dôchodok zvýšený podľa § 59 zákona č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z.z. o zvýšení výsluhových dôchodkov, a to o 40% mesačnej sumy dôchodku, na ktorú mal nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodok zvyšoval.

50. Po preskúmaní veci dospel najvyšší správny súd k záveru o nedôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti. Skutkové okolnosti vyplývajúce zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného potvrdzujú, že VÚSZ dňa 15.06.2014 začal správne konanie vo veci zníženia výsluhového dôchodku z dôvodu, že na základe vlastnej činnosti z administratívneho spisu zistil, že žalobcovi bol od 01.12.2008 zvýšený výsluhový príspevok (považovaný za výsluhový dôchodok) za 28 rokov služobného pomeru bez zákonného nároku. Podľa § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 433/2008 Z.z. o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2008 žalobcovi prináležalo zvýšenie za 23 rokov služobného pomeru. Správne orgány konajúce vo veci dôvodili tým, že žalobcovi sa do výmery nezapočítava zvýhodnený zápočet služby v trvaní 5 rokov.

Z obsahu spisov bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobcovi bolo prvostupňové rozhodnutie z 25.07.2017 doručené do vlastných rúk dňa 02.08.2017, odvolanie z 15.08.2017 bolo predložené odvolaciemu orgánu dňa 12.09.2017 a o odvolaní bolo rozhodnuté 06.11.2017. Kasačný súd poznamenáva, že žalobca mal možnosť v priebehu konania tak pred správnym orgánom prvého stupňa, ako aj odvolacím orgánom nahliadať do administratívneho spisu, robiť si z neho výpisy a odpisy a vyjadrovať sa k predmetu konania. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplýva, že žalobca ako účastník konania bol pravidelne písomne informovaný o postupe v konaniach vo veci výsluhového dôchodku, o čom svedčí obsah administratívneho spisu žalovaného.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca vykonal službu v trvaní 23 rokov. Niekoľko rokov je však medzi účastníkmi konania sporné, či sa do zvýšenia výsluhového dôchodku ne/započítava doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním, v prípade žalobcu 28 rokov tak, ako tomu bolo do roku 2014, kedy správny orgán sám zistil, že pri zvyšovaní dôchodku postupuje v rozpore so zákonom.

55. Zákonodarca môže pri posudzovaní nákladov na valorizáciu výsluhových dôchodkov posudzovať ekonomickú únosnosť takého opatrenia vzhľadom na možnosti štátu, môže prihliadnuť aj na celkovú úroveň (výšku) zabezpečenia výsluhovou dávkou a nemusí upraviť valorizáciu výsluhových dávok spôsobom obdobným valorizácii starobných dôchodkov.

Z.z. za diskriminačné v porovnaní s poberateľmi starobných dôchodkov. Za diskriminačný nepovažoval ani postup podľa uvedeného ustanovenia, ani vo vzťahu k poberateľom výsluhových dôchodkov, lebo rovnaký postup sa týka všetkých poberateľov výsluhových dôchodkov priznaných za rovnaký počet rokov služby. Vzhľadom na to, že výška výsluhového dôchodku sa odvíja od počtu rokov služby je z tohto hľadiska uplatnený aj princíp zásluhovosti, za diskriminačnú kasačný súd nepovažoval ani rozdielnu výšku valorizácie, závislú od počtu rokov služby. 56. Pokiaľ zákonodarca s účinnosťou od 01.05.2013 zákonom č. 80/2013 Z.z. zmenil zákon č. 328/2002 Z.z. a v § 68 novo upravil postup pri zvyšovaní výsluhových dôchodkov do budúcnosti, takú zmenu zákona ani kasačný súd nepovažoval za retroaktívnu. Ide len o nepravú retroaktivitu, ktorá je prípustná. 57. Z uvedených dôvodov najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. 58. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v?spojení s?§?167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v?spojení s § 168 veta druhá SSP). 59. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. apríla 2025