6Ssk/55/2021

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom č. k. 23Sa/29/2020-84 zo dňa 12. júla 2021, podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) ako nedôvodnú zamietol žalobu, ktorej predmetom bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného (Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky) č. 39992/2019-42 z 3. júna 2019 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 84 ods. 4 písm. a) zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon 328/2002 Z. z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. GR ZVJS-d-11817/14-2019 zo dňa 25. marca 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)

Skôr, ako krajský súd vydal kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok, rozhodol vo veci uznesením č. k. 23Sa/29/2020-30 z 10. septembra 2019, ktorým správnu žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP v spojení s § 59 ods. 3 SSP odmietol z dôvodu, že žalobca v lehote určenej krajským súdom svoje podanie riadne nedoplnil (nepredložil krajskému súdu druhostupňové rozhodnutie). Najvyšší súd uznesením sp. zn. 7Sžsk/124/2019 z 26. februára 2020, predmetné uznesenie krajského súdu s odkazom na ustanovenie § 462 ods. 1 SSP pre jeho nepreskúmateľnosť (keďže žalobca krajskému súdu druhostupňové rozhodnutie doručil pred vydaním predmetného uznesenia) zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Následne krajský súd vo veci konal a rozhodol kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené nižšie.

Suma vypočítaného dôchodku sa nezmenila, teda je nižšia ako výška príspevku za službu, resp. za výsluhový dôchodok. 3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 177, § 132 ods. 1 písm. a), ako i zákona 328/2002 Z. z., citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 143a bod 1 zákona 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 447/2002 Z. z., postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach, za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe, podľa prvej hlavy tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

odôvodnil. K námietke žalobcu, že žalovaný rozhodol o jeho žiadosti na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej taktiež „najvyšší sud“) č. 9So/31/2016 zo dňa 27. septembra 2017 krajský súd uviedol, že žalobcovi bol za 27 rokov služby v 1. kategórii funkcií, od 1. februára 1998 priznaný príspevok za službu podľa § 119 zákona č. 410/1991 Zb. V zmysle § 129 zákona č. 100/1988 Zb. pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona, platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

Podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.

Splnil teda všetky podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok dňom dovŕšenia 55. roku veku. Nárok na starobný dôchodok mu preto vznikol dňom 25. apríla 2001. Zo žiadosti o starobný dôchodok spísanej dňa 25. novembra 2013 vyplýva, že od skončenia služobného pomeru dňom 31. januára 1998 navrhovateľ už nebol zamestnaný - v dobe od 1. februára 1998 do 30. januára 2003 bol evidovaný na úrade práce. Uvedenú dobu evidencie nie je možné započítať do doby zamestnania v celosti, ale iba od 1. februára 1998 do 31. decembra 2000 (§ 9 ods. 1 písm. d/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 2000).

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v ňom uvedené ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. sa nepoužijú až od 1. júla 2002, počnúc ktorým mohol policajtom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona 328/2002 Z. z. Aplikácia ustanovení § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. však nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok tých policajtov, ktoré vznikli do 30. júna 2002 a policajt nebol k tomuto dňu nepretržite zamestnaný.

Suma starobného dôchodku bola vypočítaná vo výške 8.764,-Sk mesačne a k tejto sume patrili zvýšenia starobného dôchodku podľa jednotlivých úprav za obdobie rokov 2001-2017 až na sumu 593,66 eur od 7. mesiaca roku 2017. Ku dňu 6. februára 2018, od ktorého žiadal žalobca priznať starobný dôchodok bol mu vyplácaný výsluhový dôchodok, predtým príspevok za službu, v sume 621,04 eur mesačne, ktorý bol vyšší ako vypočítaný starobný dôchodok bez prídavku v sume 593,66 eur. Žalobca požiadal dňa 31. januára 2019 žiadosťou o obnovenie vyplácania starobného dôchodku od 6. februára 2018.

Vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli jednoznačne preukázané, že žalobca sa domáhal opätovnou žiadosťou o priznanie starobného dôchodku, i napriek tomu, že sa nezmenili skutkové pomery, správne prvostupňový orgán rozhodol, a taktiež aj žalovaný, preto súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

III. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti

7. Žalovanému bola výzva na vyjadrenie sa k podanej kasačnej sťažnosti žalobcu doručená dňa 27. septembra 2021, pričom svoje procesné právo vyjadriť sa nevyužil.

IV. Konanie pred kasačným súdom

9. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 10. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

12. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sa/29/2020-84 zo dňa 12. júla 2021, ktorým krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti druhostupňového rozhodnutia žalovaného č. 39992/2019-42 zo dňa 3. júna 2019. 13.

14. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 39992/2019-42 zo dňa 3. júna 2019, ktorým podľa § 84 ods. 4 písm. a) zákona 328/2002 Z. z. odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-11817/14-2019 zo dňa 25. marca 2019 zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie potvrdil.

Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd

16. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

17. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku.

18. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 19. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 20. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 21. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 ústavy) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. 22. Správny súdny poriadok upravuje vo svojej tretej hlave tretej časti správnu žalobu v sociálnych veciach. 23. Podľa ust. § 199 ods. 2 SSP, v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 24. Podľa ust. § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

26. Podľa § 202 ods. 1 SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, ktorej sa žalobca domáha nápravy, d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi, e) opísanie rozhodujúcich skutočností, f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva, g) žalobný návrh.

uznesením č. k. 23Sa/53/2019-16 z 26. júna 2019 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní predložil krajskému súdu jedno vyhotovenie druhostupňového rozhodnutia. Žalobca krajskému súdu kópiu druhostupňového rozhodnutia doručil 12. júla 2019 spolu s podaním, v ktorom o. i. polemizoval (resp. poprel a argumentoval v prospech „opaku“) s konštatovaním krajského súdu, že „ .

29. Kasačný súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti krajskému súdu uznesenie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6 Ssk 5/2022 z 30. marca 2022 uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 3/2022, R 37/2022, z ktorého vyplýva, že „v prípade inštitútu neformálneho posudzovania správnej žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach je zníženie štandardu požiadaviek kladených na podanie fyzickej osoby kompenzované neformálnym prístupom pri posudzovaní podania správnym súdom, ktorého primárnou rolou je ustáliť, aké rozhodnutie alebo opatrenie, a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané. Podstatou tohto inštitútu a s ním súvisiaceho postupu podľa § 59, resp. § 60 Správneho súdneho poriadku však nie je povinnosť správneho súdu presviedčať žalobcu o mylnosti jeho právneho názoru dovtedy, kým žalobca správnu žalobu nedoplní tak, aby o nej bolo možné rozhodnúť inak ako jej odmietnutím.“

31. Kasačný súd však nesúhlasí s námietkou žalobcu, že krajský súd tým, že rozhodol bez nariadenia pojednávania, porušil právo žalobcu na verejné súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd ako i čl. 46 ods. 2 ústavy).

Správny súdny poriadok umožňuje konajúcemu súdu za predpokladu splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP vo veci rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, čím dochádza k prelomeniu zásady ústnosti a bezprostrednosti konania vyjadrenej v čl. 48 ods. 2 ústavy a navyše aj vo svetle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i súdneho dvora Európskej únie princíp ústnosti neznamená iba výlučne nariadenie ústneho pojednávania, ale postačujú písomné vyjadrenia.

32. Vzhľadom na to, že časť námietok žalobcu vyhodnotil kasačný súd ako dôvodné, rozhodol podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f) SSP tak, že rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

34. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.