6Ssk/55/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: Q. F., narodená XX. U. XXXX, bytom I., W. XXXX/ X, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. augusta 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. TN-26Sa/10/2022-42 zo dňa 12. februára 2024, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie správneho súdu

2. Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 70, § 71, § 73, § 112 ods. 4, § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku.

Zb. v znení zákona NR SR č. 194/1994 Z.z. a zákona č. 107/1999 Z.z. a zároveň - je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 13. apríla 2012 je

3. Prvostupňové rozhodnutie napadla žalobkyňa odvolaním, v ktorom v podstatnom uviedla, že podľa záveru posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia so sídlom v Trenčíne žalobkyňa nie je invalidná z mladosti podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. NR SR č. 194/1994 Z.z. a zákona č. 107/1999 Z.z. na účely § 33 ods. 2 zákon a č.100/ 1988 Zb. Je naďalej invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona NR SR č. 194/1994 Z.z. a zákona č. 107/1999 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych

Týmto rozhodnutím bol vykonaný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/8/2022-66 zo dňa 25. apríla 2022. 4. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu preskúmal v intenciách § 29 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom od 01.12.1993 do 27.02.1994, § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom od 01.07.1999 do 21.12.1999, podľa § 33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ako aj podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení Prvej hlavy Tretej časti SSP upravujúcej všeobecnú správnu žalobu dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby.

Z lekárskeho posudku z 03.08.2022, ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie žalovaného vyplýva, že ochorenie u žalobkyne bolo histologicky dokázané už v roku 1984. V roku 1989 po skončení základnej školskej dochádzky podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára, nebolo ochorenie spojené so závažným porušením pohyblivosti a funkcie svalstva, preto zodpovedalo len návrhu na uznanie zmenenej pracovnej schopnosti pri príprave na povolanie. V zápise (pravdepodobne dorastového lekára) zo dňa 19.07.1989 je uvedený u žalobkyne myopatický syndróm, skolióza a asténia, bez neurologickej a ortopedickej komplikácie v zmysle obmedzenia mobility a v závere zmenená pracovná schopnosť a na účely ďalšieho štúdia, bez uvedenia neschopnosti štúdia. Následne bola žalobkyňa hospitalizovaná na žiadosť posudkového lekára na úplnú objektivizáciu stavu na neurologickom oddelení do 22.03.1991, kedy subjektívne nebola schopná chôdze do schodov a neurobila drep. Objektívne bola sila na horných končatinách len diskrétne znížená, podobne na dolných končatinách, tonus svalstva bol symetrický, zánikové javy negatívne, eleváciu horných končatín vykonala v plnom rozsahu, citlivosť symetrická,

Nebola teda splnená podmienka pre uznanie invalidity z mladosti. Po ukončení základnej školy sa vyučila za krajčírku, ktorú ukončila dňa 15.12.1992 - 17 ročná ako osoba so zmenenou pracovnou schopnosťou, ale od 19.01.1993 pre konkrétne pracovné zaradenie. Od 29.01.1993 bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čo je dôkazom toho, že bola zachovaná jej pracovná

nevykonala. Pracovný potenciál nie je zaniknutý, preto je naďalej vylúčené uznanie invalidity z mladosti, ale je možné uznanie invalidity a mimoriadnych výhod ZŤP/S odo dňa nového posúdenia dňa 28.01.1994 podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobkyňa bola opakovane hospitalizovaná od 04.11.1993 do 12.11.1993 na neurologickom oddelení v Trenčíne, o čom svedčí prepúšťacia správa primára Neurologického oddelenia v Trenčíne Q.. V. a P.. Q.. Žalobnú námietku, podľa ktorej vyjadrenie posudkového lekára o tom, že nebola po dovŕšení plnoletosti hospitalizovaná, správny súd vyhodnotil za nedôvodnú; zároveň prisvedčil pravdivosti popisu posudkového lekára ohľadom svalového testu vykonaného v čase opakovanej hospitalizácie, nakoľko z predmetnej prepúšťacej správy okrem iného vyplýva, že: „ .

Š., čoho dôkazom sú vyšetrenia z 19.07.1989 a 22.03.1991, teda z obdobia pred ukončením povinnej školskej dochádzky. Vzhľadom na uvedené nemá podľa posudkového lekára vyšetrenie P.. Q.. V. Š., V.. vplyv na uznanie invalidity z mladosti a ďalej k novo predloženým lekárskym správam uviedol, že z nich nevyplynuli nové skutkové zistenia, naďalej išlo o invaliditu nad 70%.

školskú dochádzku), ktoré by preukazovali jej tvrdenia. Aj z rozsudku NS SR sp. zn. 4So/242/ 2044 zo 16.11.2005 (R 46/2006) vyplýva, že ak občan žiada o priznanie invalidného dôchodku z mladosti v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, treba jeho zdravotný stav pre posúdenie invalidity posúdiť ku dňu, kedy dovŕšil vek, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, resp. kedy školskú dochádzku

8. Správny súd prisvedčil k žalobnej námietke, ktorá sa týkala nepreskúmateľnosti rozhodnutia, správny súd prisvedčil žalobkyni v tom zmysle, že zmena posúdenia schopnosti vykonávať sústavné zamestnanie od roku 1994, od kedy nebola schopná vykonávať sústavné zamestnanie až do rozhodnutia, podľa ktorého je schopná vykonávať sústavné zamestnanie za mimoriadnych okolností. Uvedené však nekorešponduje s progredujúcim charakterom jej ochorenia, o čom svedčí okrem iného aj určená miera poklesu pracovnej schopnosti.

Správny súd poznamenal, že predmetom konania bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia vo veci žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu, že žalobkyni prináleží invalidný dôchodok z mladosti. Správny súd zároveň uviedol, že žalobkyňa sa mýli, ak tvrdí, že ustanovenie § 29 ods. 3 písm. b/ zák. č. 100/1988 Zb. upravuje tzv. invalidný dôchodok z mladosti, nakoľko ten je upravený v § 33 zákona č. 100/1988 Zb., preto sa v prípade rozhodovania o nároku na invalidný dôchodok z mladosti vždy uvádza ustanovenie § 29 ods. 3 písm. a/ alebo b/ zákona č. 100/1988 Zb. v spojení so slovami „na účely § 33 ods. 1 resp. 2 zákona č. 100/1988 Zb.“.

I. Kasačná sťažnosť

11. Proti rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote podľa poučenia správneho súdu „odvolanie“ (správne má byť kasačná sťažnosť), v ktorom vyslovila nesúhlas s tvrdením Sociálnej poisťovne, že nemá nárok na invalidný dôchodok z mladosti. 12. Ako dôvod uviedla, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. f/ a písm. g/ SSP). 13. Konkrétne uviedla, že podľa zákona pre priznanie invalidného dôchodku z mladosti má povinnosť doložiť potvrdenie o zdravotnom stave ohľadom nároku na invalidný dôchodok podľa § 29 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. na účely § 33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., že ochorenie vzniklo pred dovŕšením 18 rokov veku, plus pred ukončením povinnej školskej dochádzky. Podľa zákona je Sociálna poisťovňa povinná tento doklad akceptovať v plnom rozsahu. Doklad o potvrdení diagnózy svalová dystrofia bol doručený aj súdu. 14. Sociálna poisťovňa porušila zákon, pretože odmietla tento doklad akceptovať. Z ich vlastného lekárskeho vyšetrenia posudkového lekára zo Sociálnej poisťovne z 19.01.1993 (17 ročná) Q.. V.S. z Trenčína uznala zdravotný stav sťažovateľky za tak závažný, že nemôže vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Sociálna poisťovňa odmieta akceptovať svoje vlastné posúdenie zdravotného stavu sťažovateľky posudkovým lekárom. Týmto porušili zákon, keď žalobkyňu o priznanie invalidného dôchodku z mladosti poškodili, keď zámerne zamlčali posúdenie zdravotného stavu pred dovŕšením 18 rokov veku žiadateľky. 15. Po opakovaných súdnych pojednávaniach Sociálna poisťovňa zámerne zmenila dátumy na niektorých lekárskych dokladoch, čím sa dopustila protizákonnej činnosti pozmeňovania falšovania úradných dokumentov. Týmto bola poškodená ohľadom zamietnutia invalidného dôchodku z mladosti podľa § 29 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. na účely § 33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. 16. V ďalších dôvodoch uviedla, že zákon jasne hovorí, že na posúdenie invalidného dôchodku sa predkladá zdravotná dokumentácia, ktorá potvrdzuje diagnózu pred dovŕšením 18 rokov života + potvrdenie o zdravotnom stave, pred dosiahnutím povinnej 10 ročnej školskej dochádzky. Poskytnutím zdravotnej dokumentácie od Q.. V. z hospitalizácie z roku

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 21.

22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

24. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 25. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 23. septembra 2021, Číslo: XXX XXX XXXX vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku.

28. Kasačný súd mal z obsahu spisov za preukázané zo Zápisnice o rokovaní Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia z 28.1.1994 (túto zápisnicu z 28.1.1994 predložila aj sťažovateľka ku kasačnej sťažnosti), že posúdenie invalidity je na žiadosť práceneschopnej zo dňa 28.12.1993; posudzovaná ukončila SOU odevné v Trenčíne, je nezamestnaná, na úrade práce evidovaná od januára 1993. Posudková lekárka sociálneho zabezpečenia po lekárskom vyšetrení prijala posudkový záver, že posudzovaná je invalidná podľa § 29 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. s odôvodnením, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Ďalšia žiadosť o invalidný dôchodok bola spísaná dňa 31.01.1994 a Žiadosť o zvýšenie dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu dňa 02.05.1994. Žiadosť o zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť bola spísaná následne až dňa 18.02.1997.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 10So/24/2014 dňa 16. marca 2016 potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sd/180/2013-24 zo dňa 09. decembra 2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. marca 2015 vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Najvyšší súd v odôvodnení rozsudku sp. zn. 10So/24/2014 na str. 11 ods. 2 uvádza: „Súdu prvého stupňa preto nemožno vytýkať, že neopomenul zdôrazniť, že predmetom jeho preskúmania bolo rozhodnutie odporkyne napadnuté opravným prostriedkom navrhovateľky o zamietnutí jej žiadosti na zvýšenie priznaného invalidného dôchodku, ktorého výšku navrhovateľka v podstate nenamietala, ale dožadovala sa priznania invalidného dôchodku z mladosti, o ktorý však, ako dôvodne pripomenul aj súd prvého stupňa, nikdy nepožiadala (odsek 3). Odhliadnuc od toho, z vykonaného dokazovania vyplýva, že sa dôvodnosť takého nároku navrhovateľke nepodarilo ani inak preukázať. Okrem skutočností, na ktoré poukázal aj

. . . (strana 12 ods. 2) podľa názoru odvolacieho súdu bez významu nie je v tejto súvislosti ani skutočnosť, že k januáru 1993 navrhovateľka sama požiadala o ZPS (zmenenú pracovnú schopnosť) a nie o invaliditu, ako aj to, že od 29.01.1993 bola navrhovateľka v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čo nepochybne potvrdzuje záver o zachovaní jej schopnosti v tej dobe pracovať.

mimoriadnych podmienok. Ako nový dôkaz predložila komplexný lekársky posudok vo veci vývoja vplyvov a následkov jej diagnózy svalovej dystrofie od neurológa P.. Q.. V. Š., vedúceho lekára Centra pre neuromuskulárne ochorenie z neurologickej kliniky SZU a UNB, ktoré má od MZ SR pridelený štatút expertízneho pracoviska; odborný názor v tejto správe potvrdzuje, že diagnóza pletencovej svalovej dystrofie spôsobila vznik invalidity v detskom veku a zároveň umožňovala pracovať za celkom mimoriadnych podmienok.

30. Dňa 23.06.2021 sa posudkový lekár sociálneho poistenia oboznámil so správou z neurologického vyšetrenia 46-ročnej posudzovanej z 11.12.2020 u Q.. V. Š. a so správou z genetického vyšetrenia z 23.11.2020 u Q.. U. B..

Od 19.1.1993 bola uznaná občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou. Pracovný potenciál posudzovanej bol v tej dobe znížený na 40-50%, nie však na 20%, mohla v tej dobe pracovať ako krajčírka, aj v domácich podmienkach, čo krajčírske remeslo umožňuje. V aktuálnom neurologickom náleze (11.12.2020) je imobilizačný syndróm, globálne znížená svalová sila s maximom v svalstve ramenných a pánvových pletencov, výrazne je oslabené trupové a paravertebrálne svalstvo, z ľahu nezdvihne hlavu a neposadí sa, svalstvo je hypotrofické, je odkázaná na elektrický invalidný vozík. Posudzovaná je naďalej uznaná invalidnou podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. - pracovný potenciál je naďalej poklesnutý pod 20%. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 95%. Invalidita trvá naďalej. S týmto posúdením zdravotného stavu sa posudzovaná nestotožnila a proti rozhodnutiu o zamietnutí aj tejto žiadosti podala odvolanie proti rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. septembra 2021.

Je naďalej invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona NR SR č. 194/1994 Z.z. a zákona č. 107/1999 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok. Podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je posudzovaná naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobu.

O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím, ktoré v podstatnom odôvodnil tým, že účastníčka konania je poberateľkou invalidného dôchodku a prevažnej bezvládnosti podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení od 28. januára

Krajský súd svojím rozsudkom č. 12Sd/152/2012-28 zo dňa 11. októbra 2012 zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie a vec vrátil na ďalšie konanie a zaviazal Sociálnu poisťovňu opätovne posúdiť zdravotný stav účastníčky konania, či ide o invaliditu z mladosti. Toto bolo vykonané

Proti tomuto rozhodnutiu sa neodvolala. Na základe opätovnej žiadosti o uznanie invalidity z mladosti bol jej zdravotný stav posúdený pri kontrolnej lekárskej prehliadke dňa 23. júna 2021 s rovnakým záverom - nie je invalidná z mladosti podľa zákona č. 100/1988 Zb., ale je naďalej invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a invalidná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 85% za rozhodujúce zdravotné postihnutie so zvýšením o 10% za ostatné ochorenia.

tento odborný posudok o invalidite posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne vypracoval v intenciách rozsudku Krajského súdu v Trenčíne. 33. Žalovaný v ďalších dôvodoch uviedol, že medicínsky bol spor vedený o vznik invalidity z mladosti, teda o posúdenie spätne, preto požadovať nové odborné vyšetrenia pri uznaní doterajšej invalidity nad 70% nebolo potrebné. U účastníčky konania ide o progresívnu svalovú dystrofiu, geneticky podmienenú, ktorá je pre zmeny génu NEFH asociovaná do diagnózy amyotrofickej laterálnej sklerózy a Charcot-Marie-Tooth choroby axiálneho typu. Ďalej zmeny génu FKRP, ktoré je uvádzané v spojení s diagnózou Limb-Girdle svalovej dystrofie. Ochorenie bolo dokázané histologicky už v roku 1984, čo samé o sebe nehovorí nič o konkrétnom poškodení zdravia a funkčnom stave. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne opakuje zo svojho odborného posudku o invalidite zo dňa 29. novembra 2021, že v roku 1989 po skončení základnej školskej dochádzky podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára nebolo spojené so závažným porušením

34. Ak občan žiada o priznanie invalidného dôchodku z mladosti v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, treba jeho zdravotný stav pre posúdenie invalidity posúdiť ku dňu, kedy dovŕšil vek, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, resp. kedy školskú dochádzku ukončil (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 16. novembra 2005, sp. zn. 4So/242/2004).

O invalidný dôchodok požiadala 28.12.1993. 36. V prejednávanej veci ďalej nebolo sporné, že od roku 1984 bola sledovaná neurológom pre progresívnu svalovú dystrofiu. Posudková komisia sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne v Trenčíne vo svojom posudku z 20.10.1995 uvádza, že u posudzovanej ide o závažné neurologické ochorenie na genetickom podklade, ktoré v rámci generalizovaného svalového a nervového poškodenia výrazne obmedzuje funkciu dolných končatín.

Prijatiu posudkových záverov predchádzali hospitalizácie na neurologickom oddelení už od 22.03.1991 a opakovaná hospitalizácia v novembri 1993. Posudkové závery posudkových lekárov boli prijaté na základe komplexných správ z odborných vyšetrení vrátane prepúšťacích správ. 38. Žalobkyňa namieta nesprávnosť posudkových záverov, na základe ktorých je invalidná podľa § 29 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ale nie je invalidná na účely § 33 zákona č. 100/ 1988 Zb. S takýmto rozhodnutím nesúhlasí s odkazom na správu z neurologického vyšetrenia z 11.12.2020 P.. Q.. Š. a s odkazom na správu z genetického vyšetrenia z 23.11.2020 u Q.. B.. 39.

40. V čase, kedy žalobkyňa končila základnú školskú dochádzku a rozhodovala sa o príprave na budúce povolania, jej dorastový lekár dňa 19.07.1989 vzhľadom na zdravotný stav prijal záver o jej zmenenej pracovnej schopnosti na účely ďalšieho štúdia bez uvedenia neschopnosti štúdia. Žalobkyňa v doterajších konaniach nepredložila listinný dôkaz, že by štúdium na strednom odbornom učilišti ukončila za osobitných podmienok, resp., že by jej zdravotný stav neumožnil riadnu dochádzku do školy. Z lekárskych správ z roku 1993 (kedy ukončila štúdium) je zrejmá výrazná slabosť dolných končatín a výrazne obmedzený pracovný potenciál.

41. Kasačný súd na základe vyššie uvedených dôvodov ustálil, že závery odborných lekárskych vyšetrení žiadateľky o invalidný dôchodok o jej schopnosti vykonávať sústavné zamestnanie (resp. odporúčané práce) boli v čase podanej žiadosti o invalidný dôchodok dostatočné a presvedčivé aj v určení dátumu vzniku invalidity. Od 28.01.1994 má priznaný invalidný dôchodok podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. („plný invalidný dôchodok“) a od 19.01.1993, kedy už bola vyučenou krajčírkou, bola uznaná ZPS.

Z lekárskych správ a nálezov predložených posudkovým lekárom k žiadosti o invalidný dôchodok v roku 1993 nevyplýva, že by nemohla pracovať ako krajčírka. V čase, kedy žalobkyňa ukončila odborné učilište, právne predpisy umožňovali výkon práce aj v domácom prostredí. Nemožno spochybniť, že krajčírske remeslo takýto výkon práce umožňovalo. V neposlednom rade nemožno odhliadnuť ani od tej skutočnosti, že do 29. januára 1993 bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

43. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 44. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

V Bratislave dňa 21. februára 2025