6Ssk/55/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:3022200227.2
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 23Sas/8/2024
- IČS
- 3022200227
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: U.. U. K., narodená XX. R. XXXX, bytom Z. XXX/X,. P. V., právne zastúpená: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47238232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 20. mája 2022, č. 24807-5/2022-BA, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici z 30. januára 2025, č.k. 23Sas/8/2024-33, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh správneho súdneho konania
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo dňa 30. januára 2025, č. k. 23Sas/8/2024-33 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 24807-5/2022-BA zo dňa 20. mája 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 461/ 2003 Z. z.) rozhodla tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 700-0911932417-GC04/17 z 3. októbra 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) zmenila vo výrokovej časti v tom, že vypustila text: „...poistné na nemocenské poistenie v sume
207,00 eur, poistné na starobné poistenie v sume 2692,70 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 719,77 eur, spolu v sume 3619,47 eur.“ a v ostatnom potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým pobočka žalovanej rozhodla tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“) predpísala poistné v celkovej sume 3.619,47 eur za obdobie
február až december 2008. 2. Správny súd vychádzal z?právneho posúdenia uvedeného v rozsudku sp. zn. 6Ssk/45/2024 zo dňa 29. októbra 2024, ako aj rozhodnutia veľkého senátu kasačného súdu sp. zn. 1SVs/5/ 2022 zo dňa 27. septembra 2023. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zákona úkon organizačnej zložky žalovaného, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného.
Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a?právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z?uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až?právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe. Ak?teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zákona, môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v?odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zákona nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného. Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a?jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba
povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k?poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až?vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovaného (pobočka v?rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b/ cit. zákona) môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa?§ 150 ods. 2 v?spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zákona cesta k?odpísaniu a?zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté.
3. Aplikujúc vyššie uvedené právne závery správny súd mál za preukázané, že žalobkyňa námietku premlčania po prvýkrát vzniesla až v správnej žalobe. Ak by žalobkyňou bola vznesená námietka premlčania do ukončenia odvolacieho konania, Sociálna poisťovňa by sa ňou musela zaoberať, avšak v danom prípade by na ňu nemohla prihliadať, a to z dôvodu, že pobočka Sociálnej poisťovne predpísala žalobkyni poistné za obdobie január 2009 až jún 2010 rozhodnutím číslo: 700-0911932317-GC04/17 dňa 3. októbra 2017, t. j. v čase vydania rozhodnutia, ktorým si správny orgán uplatnil právo predpísať poistné, ešte neuplynula desaťročná premlčacia lehota ustanovená zákonom o sociálnom poistení v § 147 ods. 1.
Z ustanovenia § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Poistné za mesiac január 2009 bolo splatné najneskôr dňa 9. februára 2009, teda desaťročná premlčacia lehota by uplynula dňa 9. februára 2019 (pri ostatných predpísaných mesiacoch február 2009 až jún 2010 by premlčacia lehota uplynula ešte neskôr). V danom prípade si Sociálna poisťovňa uplatnila právo predpísať poistné dňa 3. októbra 2017, kedy Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica, rozhodla vo veci predpísania poistného za sporné obdobie rozhodnutím číslo: 7000911932317-GC04/17, teda ešte pred uplynutím premlčacej lehoty v zmysle § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Správny súd viažuc názorom kasačného súdu preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy
správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP a ustálil, že správna žaloba žalobkyne nie je dôvodná. 4. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej správny súd právo na náhradu trov konania účastníkom konania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti
5. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Dôvod kasačnej sťažnosti vidí sťažovateľka v nesprávnom právnom posúdení veci správnym súdom. Uviedla, že napadnutý rozsudok je založený na nasledovných dvoch záveroch: (i) premlčanie podľa § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. nemá účinky preklúzie a žalovaný sa premlčaním môže zaoberať len na základe námietky premlčania dlžníka a (ii) poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním rozhodnutia.
7. Sťažovateľka predovšetkým namietla, že ustanovenie § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. má účinky preklúzie, k čomu odkázala na odlišné stanovisko k rozsudku sp. zn. 1 SVs 5/ 2022. Zotrvala aj na názore, že poistné je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, nie je už jeho vydaním. Poukázala jednak na to, že začatie plynutia premlčacej lehoty na vymáhanie poistného zákon výslovne viaže na právoplatnosť rozhodnutia o predpísaní poistného, a jednak na suspenzívny účinok odvolania. Kvôli odkladnému účinku rozhodnutie o predpísaní poistného nemôže nadobudnúť vykonateľnosť skôr ako právoplatnosť.
Právny poriadok podľa nej tiež rozlišuje medzi situáciami, kedy je lehota premlčania alebo preklúzie spojená s právoplatnosťou rozhodnutia, a kedy je zase spojená so začatím konania. Dala do kontrastu na jednej strane napr. § 64 ods. 11 zákona č. 581/2004 Z. z. zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v znení neskorších predpisov, § 23 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, na druhej strane napr. § 83 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov, § 24 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
Ak by mal pritom zákon č. 461/2003 Z. z. spájať uplatnenie práva predpísať poistné s vydaním rozhodnutia, zákonodarca by túto skutočnosť výslovne uviedol. Rovnako by podľa neho zákonodarca výslovne uviedol, aj keby vydanie prvostupňového rozhodnutia o predpísaní poistného bolo spojené so spočívaním lehoty na jeho predpísanie. Všetky vyššie argumenty podľa žalobcu preukazujú to, že názor, podľa ktorého je poistné predpísané vydaním rozhodnutia, je neudržateľný. Poistné je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní poistného. Názor, podľa ktorého je pre posúdenie premlčania rozhodujúci dátum rozhodnutia prvostupňového orgánu nemožno podľa sťažovateľky akceptovať aj z dôvodu, že neposkytuje platiteľom poistenia garanciu toho, či rozhodnutie bolo vydané v čas, keďže dátum vydania rozhodnutia nepodlieha kontrole žiadneho orgánu. Poukázala na situáciu, keď sa Sociálna poisťovňa niekoľko dní po uplynutí premlčacej lehoty dozvie o nezaplatenom poistnom, akú právnu istotu má poistenec, či zo strany pobočky Sociálnej poisťovne nedôjde k vyznačeniu dátumu rozhodnutia tak, aby právo predpísať nebolo premlčané.
Poistenec nemá žiadnu záruku toho, že k takému konaniu nedôjde. Sťažovateľka je názoru, podľa ktorého je poistné predpísané vydaním rozhodnutia neudržateľný. V záverečnej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby najvyšší správny súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
8. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že pri predpísaní poistného žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, postupovala v súlade so zákonom č. 461/ 2003 Z. z. Zdôraznila, že žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nevzniesla námietku premlčania, vzniesla ju až v súdnom konaní. Poukázal na rozsudok Veľkého senátu najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023 a závery z neho
vyplývajúce. V predmetnej veci poukázala na ustanovenie § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu. Ak teda správny súd rozhodol o správnej žalobe s poukazom na rozsudok sp. zn. 1SVs/5/2022, len rešpektoval právny názor kasačného súdu v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 6Ssk/45/2024 z 29. októbra 2024. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku správneho súdu ako nedôvodnú
zamietol. 9. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo žalobkyni (jej právnemu zástupcovi) doručené dňa 1. apríla 2025 na vedomie.
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, s prihliadnutím aj na dôvody podľa § 195 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 11. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej?správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na?správnom súde. 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
16. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorý postupom podľa § 190 SSP zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej z 20. mája 2022, č. 24807-5/2022-BA a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalovaná zmenila vo výrokovej časti v tom, že vypustila text: „.
. .poistné na nemocenské poistenie v sume 207,00 eur, poistné na starobné poistenie v sume 2692,70 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 719,77 eur, spolu v sume 3619,47 eur.“ a v ostatnom potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým pobočka žalovanej rozhodla tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“) predpísala poistné v celkovej sume 3.619,47 eur za obdobie február až december 2008.
17. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach podľa druhého bodu až piateho bodu, sociálnom dôchodku, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, pokute, penále a náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa druhého bodu až piateho bodu.
18. Podľa § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutia vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b). 19. Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 20.
Podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 21. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 22.
Podľa § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eur.
23. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal za preukázané, že - žalobkyni bolo rozhodnutím pobočky žalovanej č. 700-0911932417-GC04/17, zo dňa 03. októbra 2017 predpísané za obdobie február až december 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej výške 3.619,47 eur; - o podanom odvolaní rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 24807-5/2022-BA zo dňa 20. mája 2022 tak, že napadnuté rozhodnutie pobočky zmenila vo výrokovej časti v tom, že vypustila text: „.
. .poistné na nemocenské poistenie v sume 206,96 eur, poistné na starobné poistenie v sume 2692,68 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 0,06 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 719,77 eur, spolu v sume 3619,47 eur.“ a doplnila text: „.
. .poistné na nemocenské poistenie v sume 207,00 eur, poistné na starobné poistenie v sume 2692,70 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 719,77 eur, spolu v sume 3.619,47 eur.“ a v ostatnom toto rozhodnutie potvrdila (z dôvodu nesprávneho zaradenia sumy 0,06 eur do fondu poistného na invalidné poistenie); - žalobkyňa napadla správnou žalobou predmetné rozhodnutia na správnom súde, o?ktorej rozhodol Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. TN-26Sa/5/2022-49 zo dňa 19. decembra 2023 tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej a?vec jej vrátil na?ďalšie konanie; - najvyšší správny súd na základe podanej kasačnej sťažnosti žalovanej rozsudkom sp. zn. 6Ssk/45/2024 z 29. októbra 2024 zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu č. k. TN-26Sa/ 5/2022-49 z 19. decembra 2023 a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, nakoľko poukazujúc na rozhodnutie veľkého senátu sp. zn. 1 SVs 5/2022 z 27. septembra 2023 napadnutý rozsudok správneho súdu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
24. V predmetnej veci bola spornou skutočnosť, či žalovaná, resp. pobočka žalovanej správne postupovala, ak rozhodla v prípade žalobkyni o predpísaní poistného v celkovej sume 3.619,47 eur za obdobie február až december 2008 vypočítané na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, na garančné, v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity. 25. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesla námietky týkajúce sa inštitútu premlčania a v tomto kontexte práva predpísať poistné žalovanou.
Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa právo predpísať poistné premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Tunajší súd sa výkladom tohto ustanovenia zaoberal už v rozsudku veľkého senátu sp. zn. 1 SVs 5/2022 z 27. septembra 2023.
Právne názory veľkého senátu sú podľa § 466 ods. 3 SSP záväzné pre všetky senáty kasačného súdu a na tom nič nemení ani skutočnosť, že niektorí členovia senátu pripojili k rozhodnutiu svoje odlišné stanovisko (podobne rozsudok sp. zn. 6Ssk/85/2024). Veľký senát dospel k záveru, že premlčanie práva predpísať poistné podľa cit. ustanovenia neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho.
Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne.
Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Vychádzajúc z tohto právneho názoru veľkého senátu mala žalobkyňa premlčanie namietnuť už v konaní pred žalovanou.
Podľa zisteného skutkového stavu tak urobila až v správnej žalobe. 26. Veľký senát v cit. rozsudku vyslovil aj právny názor, že „Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné a výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným.
Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného.“ Tieto názory sú okrem už citovaného rozsudku veľkého senátu súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe kasačných senátov tunajšieho súdu (porov. rozsudok sp. zn. 6Ssk/85/2024).
27. Súd viazaný záväzným právnym názorom veľkého senátu (§ 466 ods. 3 SSP), najvyšší správny súd aplikoval jeho závery na prejednanú vec, pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z obdobného právneho posúdenia charakteru lehoty podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Táto skutočnosť (ktorá bola jadrom odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu) teda viedla najvyšší správny súd k rozhodnutiu tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti.
28. Z dôvodov uvedených vyššie sa najvyšší správny súd nestotožnil s námietkami žalobkyne voči napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku.
29. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal a rovnako aj žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP.
30. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. júla 2025