6Ssk/56/2021

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 02. júna 2021, č.k. 11S/ 36/2020-97 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 11. decembra 2019, č.: PO/BEZ/2019/5152, O-448/2019, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Inšpektorátu práce Trenčín z 19. septembra 2019, č.k.: 157/2019/1.2/G, IPTN/KHIP/ROZ/2019/934.

Zákonník práce (ďalej len „zákon č. 311/2001 Z.z.“). 3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4, § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/ 2006 Z.z., § 2 ods. 2 písm. a/, § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., § 1 ods. 2,3, § 17 ods. 2, § 42 ods. 1, § 43 ods. 1, § 226 ods. 2, § 228a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z., § 39 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj príslušných ustanovení SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

F.. Z uvedených skutočností bolo preto zrejmé, že zo strany p. D. išlo o výkon závislej činnosti v prospech žalobcu v súlade s predmetom jeho podnikania. Dojednaná činnosť vykazovala všetky znaky závislej práce, keď p. D.Á_ postupovala podľa pokynov zamestnávateľa, respektíve osoby poverenej vedením pracoviska čo do obsahu pracovnej náplne a času prítomnosti na pracovisku.

5. Uzavrel, že správne orgány zistili skutkový stav veci v rozsahu postačujúcom na spravodlivé rozhodnutie vo veci, ktorý po právnej stránke správne posúdili ako výkon závislej činnosti. S prihliadnutím na fakt, že medzi žalobcom a p. D. nebola prijatá dohoda o všetkých podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy, možno súhlasiť s názorom žalovaného, že v súdenej veci sa jednalo o výkon závislej práce bez založenia pracovnoprávneho vzťahu.

Právny záver správnych orgánov o spáchaní správneho deliktu (porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania) žalobcom malo aj podľa názoru súdu oporu v náležite vykonanom dokazovaní. Zo zabezpečených dôkazov bolo zrejmé, že žalobca využíval závislú prácu fyzickej osoby bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu. Žalobca tým naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z., čo bolo právnym dôvodom na uloženie zákonnej a primeranej sankcie vo výške 2.000 eur za nelegálne zamestnávanie jednej fyzickej osoby, pričom pokuta bola uložená na dolnej hranici zákonného rozpätia a bola správnymi orgánmi náležite odôvodnená v súlade s menovaným zákonom.

II.

Konkrétne uvádzal, že p. D. v čase vykonania inšpekcie absolvovala pracovný pohovor, po ktorého skončení si prišla obhliadnuť svoje budúce pracovisko a za pultom stála preto, aby si umyla ruky, ktorú skutočnosť osvedčovalo aj žalobcom pripojené čestné vyhlásenie. V rámci správneho konania žalobca kvalifikovaným spôsobom vzniesol výhrady týkajúce sa výsledkov kontrolných zistení. Správny orgán pochybil, ak odkázal výlučne na zistenia učinené v rámci kontroly. Bolo povinnosťou správneho orgánu, aby sa s námietkami žalobcu vyporiadal v súlade so zásadou materiálnej pravdy a skutočnosti spochybňované žalobcom ako účastníkom konania riadne objasnil. Podľa konštantnej judikatúry sa nemôže správny orgán pri rozhodovaní o vyvodení sankčnej zodpovednosti voči zodpovednému subjektu uspokojiť bez ďalšieho len s kontrolným zistením učineným v rámci inšpekcie.

Zisťovanie skutkových okolností správnym orgánom pri inšpekcii od p. D. nemalo charakter kontradiktórneho výsluchu, a preto nemožno túto informáciu brať bez ďalšieho za základ vyvodenia administratívnej zodpovednosti žalobcu. Informácia získaná pri inšpekcii vykonanej správnym orgánom môže byť dostatočným podkladom pre začatie správneho konania, nemôže však postačovať na ustálenie a zistenie skutočného stavu veci, ak subjekt, voči ktorému je vedené správne konanie, relevantným spôsobom obsah informácie namieta. Dokazovanie v správnom konaní nebolo podľa žalobcu vykonané správnym orgánom náležite a dostatočne, čím správny orgán založil nesprávnosť svojho postupu v správnom konaní. Žalobcovi boli upreté procesné práva, ktoré mu prináležia, pričom na tieto skutočnosti krajský súd žiadnym spôsobom neprihliadol a nevysporiadal sa s nimi. Zápisnicou o podaní informácie nie je možné v správnom konaní nahradiť plnohodnotnú svedeckú výpoveď.

11. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti žalobca namietal, že skutkové okolnosti, tak ako ich zistili správne orgány, nenapĺňali znaky závislej práce plynúce z § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Za samostatný znak definície závislej práce je nepochybne potrebné považovať aj prvú časť definície, ktorá hovorí o tom, že práca je vykonávaná. Nielen z gramatického vyjadrenia, ale najmä z účelu definície je zrejmé, že pri jednorazovej alebo príležitostnej spolupráci medzi fyzickou osobou a podnikateľom je možné len s ťažkosťami naplniť definičný vzťah závislosti práce, pretože pri jednorazovej spolupráci, tak ako ju zistil správny orgán (hoci tieto zistenia žalobca rozporuje) v tomto prípade, sa žiaden vzťah a už vôbec nie vzťah závislosti fyzickej osoby a podnikateľa nemohol vytvoriť. Znakom závislej práce je totiž sústavnosť, pri ktorej preukázaní je možné usudzovať na vytvorenie závislosti. V tomto prípade sa kontrolná činnosť správneho orgánu obmedzila na určitý konkrétny deň a presný čas (17:05 hod.), teda správny orgán odhalil prácu realizovanú dňa 14. februára 2019 o 17:05 hod., teda v dobe kontroly.

T. F., zamestnankyne žalobcu prítomnej na pracovisku, ako aj z niektorých ďalších konkrétnych okolností. Takouto okolnosťou by mohlo byť dohodnutie odmeny za prácu, aj keď nie je priamo definičným znakom závislej práce. Pokiaľ totiž existuje prísľub odmeny za prácu, ide o významnú skutočnosť pre posúdenie, či medzi fyzickou osobou a podnikateľom existuje vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Správny orgán však žiadne ďalšie okolnosti neskúmal a nevykonal dokazovanie ani výsluchom p. D. na preskúmanie námietok žalobcu. 12. Ďalej žalobca aj s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2018, sp. zn. 3Asan/7/2017 uviedol, že ustanovenie § 41 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. upravuje tzv. predzmluvné vzťahy, v rámci ktorých je zamestnávateľ povinný fyzickú osobu oboznámiť s pracovnými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať.

Vo svetle uvedeného dodal, že ak dospeli správne orgány a krajský súd na podklade informácie zachytenej v zápisnici o podaní informácie ku skutkovému záveru, že dňa 14. februára 2019 u žalobcu v jeho prevádzke v Q. M. Q. v čase o 17:05 hod. bola prítomná p. D., ktorú pani F. zaúčala pracovať s pokladňou, čapovať víno a narážať sudy a súčasne zistili, že dňa 19. februára 2019 uzatvoril žalobca s p. D. dohodu o pracovnej činnosti na výkon práce - predaj vína, neposúdili takto zistený skutkový stav po právnej stránke správne.

konanie p. D. a žalobcu v jej definičných znakoch nenapĺňalo. Z takto ustáleného skutkového stavu (aj keď jeho zistenie žalobca ďalej namieta) vyplýva, že žalobca oboznamoval p. D. s pracovnými podmienkami jej budúcej práce. V bezprostrednej časovej následnosti po tomto oboznamovaní s pracovnými podmienkami a s dojednávaním práv a povinností v rámci pracovnoprávnych vzťahov, ktoré bolo prerušené kontrolou správnych orgánov, nasledovalo uzatvorenie zmluvy medzi žalobcom a p. D., na základe ktorej vykonávala p. D. pre žalobcu pracovnú činnosť - predaj vína. Prítomnosť fyzickej osoby na jej budúcom pracovisku mala teda svoj právny titul v predzmluvnom vzťahu podľa § 41 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. a nebolo ju možné spájať s existenciou pracovnoprávneho pomeru.

III.

14. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 30. septembra 2021 v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom krajského súdu považujúc ho za vecne správny a zákonný.

IV.

17. Počas výkonu kontroly p. D. nevykonávala žiadnu závislú prácu a nikoho ako predavačka neobsluhovala; v predmetnom čase sa na pracovisku nachádzala iná predavačka, ktorá mala uzatvorenú pracovnú zmluvu so žalobcom a vykonávala obsluhu zákazníkov. Dodal, že kontrolovaná prevádzka je malometrážnou prevádzkou, a teda nie je vhodné, účelné ani ekonomicky únosné, aby na akejkoľvek prevádzke žalobcu súčasne pracoval viac ako jeden zamestnanec. Na žiadnej z prevádzok žalobcu v celom území Slovenskej republiky nikdy nepracoval, ani nepracuje v jednom okamihu viac ako jeden zamestnanec. Ďalej uviedol, že na základe zmätočných a nepresných informácií o priebehu kontroly vznikla neprehľadná situácia, kedy žalobca netušiac o p. D. a jej doterajšom pôsobení prijal rozhodnutie riešiť situáciu jej dodatočným zamestnaním na základe dohody o pracovnej činnosti tak, aby nemohlo vzniknúť podozrenie z nelegálnej práce, avšak skutočnosť, že p. D. nebola v danom čase pre riadny chod prevádzky potrebná preukazuje to, že vo februári 2019 pracovala v rozsahu 9 hodín za mesiac a iba v dopoludňajších hodinách, kedy je pohyb na prevádzke minimálny. Tiež namietal, že v príslušnom protokole sa uvádza, že inšpekcia práce bola vykonaná u žalobcu dňa 14. februára 2019 a v dňoch 04. marca 2019 a 05. apríla 2019 na inšpektoráte práce s tým, že žalobca nemá vedomosť ani informácie o priebehu inšpekcie vykonanej v dňoch 04. marca 2019 a 05. apríla 2019; rovnako nemá vedomosť ani o výsledkoch tejto inšpekcie. Rovnako zo zápisnice s p. D. nevyplýva, že by mala byť dohodnutá odmena 2,99 eur / hod., tak ako to uvádzal inšpektorát v príslušnom protokole. V rozhodnom období odmena ani práca s menovanou osobou nebola dohodnutá. 18. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca namietal predovšetkým porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže správny orgán je povinný vyzvať účastníka konania na oboznámenie sa s podkladmi v čase, keď správny orgán je presvedčený, že objektívne zistil skutkový stav veci, t.j. v čase, keď má správny orgán podľa vlastného uváženia dostatok podkladov pre rozhodnutie vo veci. Správny orgán síce poskytol žalobcovi možnosť, aby sa vyjadril pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu, ale urobil to už v rámci úkonu, ktorý začal správne konanie vo veci uloženia pokuty. Týmto správny orgán odobral žalobcovi možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladom a k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Rovnako namietal porušenie zásady zisťovania materiálnej pravdy podľa § 3 ods. 4, 5 Správneho poriadku, žalobca nebol pri kontrole prítomný, ani pri podávaní informácie p. D., nebol ani telefonicky kontaktovaný, neuskutočnenie ústneho prejednania veci i napriek tomu, že vzhľadom na spornosť v zistení skutkových okolností to bolo žiadúce.

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.

22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

25. Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 26.

27. Zákon č. 125/2006 Z.z. upravuje inšpekciu práce, prostredníctvom ktorej sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu a ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby (§ 1).

j/ prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov, 18) (zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch). 30. Podľa § 12 ods. 1 písm. c/, d/ a g/ zákona č. 125/2006 Z.z., inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený c/ požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, d/ požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie, g/ požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

32. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z., inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2000 eur do 200000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000 eur.

34. Podľa § 21 ods. 3 veta prvá zákona č. 125/2006 Z.z., na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z., nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom 1) a nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2).

38. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 82/2005 Z.z., fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a/ preukázať totožnosť, b/ predložiť doklad, ktorý obsahuje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby,

43. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z., závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. 44.

45. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

49. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis, najvyšší správny súd zistil, že - dňa 14. februára 2019 bola u žalobcu (na prevádzke „F. C., G. A., M.Á_ Ľ.. Š. X/X, XXX XX Q. M. Q.“) vykonaná kontrola zameraná na kontrolu vybranej časti pracovnoprávnych predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/ 2005 Z.z., - listom z 18. februára 2019 prvostupňový správny orgán žalobcovi oznámil vykonanie inšpekcie práce a súčasne žalobcu vyzval, aby preukázal pracovno-právny vzťah k fyzickej osobe p. D., predložil registračný list FO - prihlášku do Sociálnej poisťovne, evidenciu pracovného času za mesiac február 2019 [žalobca, respektíve jeho splnomocnený zástupca následne doložil dohodu o pracovnej činnosti uzavretú s p. D. s dohodnutým dňom nástupu od 20. februára 2019 do 31. januára 2020, registračný list FO a evidenciu pracovného času za dni 20. február 2019, 22. február 2019 a 25. február 2019], - prvostupňový správny orgán dňa 15. apríla 2019 na základe vykonanej kontroly vyhotovil Protokol č.:

menovaná osoba ako budúca zamestnankyňa žalobcu si v rozhodnom čase prišla pozrieť po absolvovanom pohovore budúce pracovisko a po tomto obzretí si pracoviska išla na WC, po príchode si išla za pult umyť ruky, keď vychádzala z poza pultu, zablokovali ju dve ženy, ktoré medzi tým prišli na kontrolu prevádzky a považovali ju za pracovníčku bez príslušného pracovno-právneho vzťahu, nakoľko sa nachádzala za pultom; rovnako uviedol, že príslušný protokol nebol so žalobcom prerokovaný], - dňa 19. septembra 2019, pod číslom 157/2019/1.2/G, IPTN/KHIP/ROZ/2019/934 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. uložil pokutu vo výške 2.000 eur za porušenie už vyššie bližšie špecifikovaných povinností,

50. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že je daný dôvod na zmenu rozsudku krajského súdu a zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Inšpektorát práce Trenčín, príslušný na rozhodnutie podľa zákona č. 125/2006 Z.z. v prvom stupni a Národný inšpektorát práce ako odvolací správny orgán, v predmetnej veci nepostupovali v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážili relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutia a preto ich rozhodnutia treba považovať za predčasné. Z doposiaľ zadovážených skutkových zistení plynúcich z administratívneho spisu nie je možné ustáliť záver, že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/ 2005 Z.z. Vyššie citované ustanovenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku vyjadruje požiadavku, aby skutočný stav bol zistený bez akýchkoľvek pochybností.

51. V predmetnej veci kľúčový dôkaz tvoriaci významný podklad pre následný postup inšpekcie práce ústiaci až do vydania rozhodnutia o uložení pokuty tvorila zápisnica o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku vyhotovená v deň vykonania kontroly zo strany inšpektorátu práce, t.j. dňa 14. februára 2019 obsahujúca výpoveď fyzickej osoby R. D.. Vo všeobecnosti platí, že zápisnica je jedným z možných dôkazov v správnom konaní, a preto nemá vyššiu dôkaznú hodnotu než iné dôkazy.

Slúži primárne ako dôkaz o tom, že fyzická osoba sa na pracovisku kontrolovaného subjektu v čase výkonu inšpekcie práce naozaj nachádzala a bližšie vysvetľuje dôvod prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, čas, kedy sa fyzická osoba nachádzala na pracovisku, ako dlho sa na pracovisku nachádzala, či a akú prácu vykonávala, kto jej zadával pokyny na vykonávanie práce, prípadne akú výšku odmeny mala táto fyzická osoba za vykonávanú prácu dohodnutú.

Podľa názoru najvyššieho správneho súdu však príslušná zápisnica zo 14. februára 2019 čo do svojho obsahu takéto náležitosti nespĺňa, nakoľko z doposiaľ zo strany inšpekcie práce vyťažených informácií nie je možné bezpečne dospieť k záveru, že by vyššie menovaná a dotazovaná fyzická osoba svojou činnosťou naplnila všetky znaky závislej práce, a teda, či prácu vykonávala vo vzťahu podriadenosti k svojmu zamestnávateľovi majúcim nadradené postavenie, osobne, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

úrovniach sociálnej interakcie majúcej skôr charakter jednorazovej, prípadne príležitostnej spolupráce. 53. Z obsahu príslušnej zápisnice zo 14. februára 2019 vyplýva, že fyzická osoba p. R. D. sa dohodla s p. I. A. (otec jej priateľa), či by neprišla pomáhať do jednej z prevádzok žalobcu s tým, že zamestnankyňa p. F. ju zaučí pracovať s pokladňou, čapovať víno a atď. Na otázku, či sa na práci dohodla ústne alebo písomne, odpovedala, že p. A.Ý_ ju oslovil, či by mohla prísť vypomôcť a so zamestnankyňou p. F. sa dohodla na čase, kedy príde.

vymedziť vzťah medzi konkrétnou fyzickou osobou a zamestnávateľom (ekonomický aspekt osobnej závislosti). Dohodnutie / poberanie odmeny za vykonávanú činnosť predstavuje podstatnú skutočnosť, ktorá do istej miery posilňuje osobnú závislosť zamestnanca voči svojmu zamestnávateľovi. Pokiaľ teda príslušný správny orgán nepreukáže poberanie, respektíve aspoň prísľub odmeny, a ani inú skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné usúdiť osobnú závislosť jednej osoby voči osobe druhej, potom nemožno hovoriť o závislej práci, nakoľko bude absentovať jeden z podstatných obligatórnych znakov závislej práce - „vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca“.

(. . .)“, čo skôr môže evokovať do istej miery aj určitý prísľub odmeny čo do budúcna a tým aj vo svojej podstate aj možnú osobnú závislosť voči zamestnávateľovi (splnenie podmienky nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca), avšak v druhej časti odpovedi odpovedala cit.: „ (.

rozhodujúci dôkaz, predstavuje skôr reakciu žalobcu na doručené oznámenie inšpekcie práce z 18. februára 2019, v ktorom bol žalobca vyzvaný, aby preukázal pracovnoprávny vzťah s menovanou fyzickou osobou. 54. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2018, sp. zn. 3Asan/7/ 2017, na ktorý odkazoval žalobca v kasačnej sťažnosti, najvyšší správny súd uvádza, že každú jednu vec je potrebné vyhodnocovať s ohľadom na špecifiká tej-ktorej prejednávanej veci s tým, že podľa názoru najvyššieho správneho súdu vo všeobecnom ponímaní „práca na skúšku“, „zaúčanie sa“ s prísľubom uzavretia pracovnoprávneho vzťahu čo do budúcna patrí medzi typické spôsoby zastierania nelegálnej práce (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2020, sp. zn. 7Asan/3/2019).

56. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší správny súd využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia krajského súdu a rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného z 11. decembra 2019, č.: PO/BEZ/2019/5152, O-448/ 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

VII.

58. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 59. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 28. februára 2023