6Ssk/56/2022

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením z 21. decembra 2021, č.k. 20Sa/3/2021-84 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z.z.- Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol ako neprípustnú správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 27. novembra 2020, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2020/13179/Chr, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol žalobkyňou podané odvolanie a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda zo 07. októbra 2020, Číslo: DS1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2020/36447-51 o ustanovení znalca v odbore zdravotníctva a farmácie, odvetvie neurológia P.. Š. X. za účelom odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie a podania znaleckého posudku v konaní začatom na základe žiadosti žalobkyne o priznanie peňažného príspevku na kúpu pomôcky - umývačky riadu podľa § 24 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“). 2. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že je daný dôvod na odmietnutie správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. e/ SSP. Svoj záver primárne oprel aj s odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/4/2014 a sp. zn. 5Cdo/101/2010 o tú skutočnosť, že rozhodnutie správneho orgánu o ustanovení znalca je procesným rozhodnutím, ktoré či už z dlhodobého, alebo krátkodobého hľadiska nie je spôsobilé privodiť ujmu na subjektívnych právach žalobkyne. Dospel k záveru, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie nie je spôsobilé pre súdny prieskum v správnom súdnictve; spĺňa totiž definičné znaky rozhodnutí alebo opatrení, ktoré nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, nakoľko má povahu rozhodnutia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy a zároveň nemá za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Vo vzťahu k žalobkyňou uvádzanej ujme na subjektívnych právach krajský súd uviedol, že bolo skôr v jej prospech absolvovať uvedené posudzovanie, a tak raz a navždy dosiahnuť posúdenie, na základe ktorého bude možné jej zdravotný stav určiť a najmä, rozhodnúť o jej žiadostiach o príspevky od žalovaného. Finančná ujma, ktorá by jej vznikla na cestovnom, je jednorazového charakteru, pričom výsledok z posudzovania bude slúžiť ako podklad pre rozhodovanie o jej ďalších nárokoch a žiadostiach. Nemožno ju teda porovnávať s hodnotou umývačky riadu, ako s jednou z viacerých (a omnoho hodnotnejších) položiek, ktoré žalobkyňa žiada. 3. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže správna žaloba bola odmietnutá.

4. Proti uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť. 5. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 6. V podanej kasačnej sťažnosti poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, nesprávny postup a závery príslušných posudkových lekárov i napriek tomu, že zo strany špecialistov bol jej zdravotný stav jednoznačne ustálený a teda zhodnotený ako nesporný, namietala dlhotrvajúce správne konania vedené na základe jej žiadostí o poskytnutie peňažných príspevkov podľa zákona č. 447/2008 Z.z. (peňažný príspevok na osobnú asistenciu, peňažný príspevok na úpravu osobného motorového vozidla a iné), ďalej uvádzala, že správne orgány doteraz nikomu neurčili znalca, na základe čoho poukazovala na možné porušenie zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), prípadné ustanovenie znalca by spôsobovalo podľa jej názoru ďalšie bezdôvodné prieťahy. 7. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu a k dôvodom, na základe ktorých krajský súd založil svoj záver o neprípustnosti správnej žaloby uviedla, že na odmietnutie správnej žaloby by boli dané dôvody iba vtedy, ak by došlo ku kumulatívnemu splneniu dvoch podmienok, a to, že rozhodnutie má procesný charakter a súčasne nemá za následok ujmu na jej subjektívnych právach, čo však nebol prípad žalobkyne. Z uznesenia krajského súdu nevyplýva, z akých dôvodov považoval súd obe podmienky za splnené, a teda jeho rozhodnutie nemožno objektívne preskúmať. Akceptovala, že rozhodnutie správneho orgánu o ustanovení znalca je síce procesným rozhodnutím, avšak nestotožnila sa so záverom krajského súdu, že takéto rozhodnutie je vylúčené spod súdneho prieskumu z dôvodu, že nespôsobuje účastníkovi konania ujmu na jeho subjektívnych právach. V tomto smere, teda čo do spôsobenej ujmy na subjektívnych právach uvádzala, že žalovaný podmieňuje dostupnosť k pomôcke v hodnote cca 300-400 eur tým, aby investovala do vykonania znaleckého dokazovania väčšiu, ba až dvojnásobnú sumu, aká je cena samotnej pomôcky, pričom tieto výdavky sa aj vzhľadom na v danom čase pandemickú situáciu navyšovali aj o cestovné výdavky na testovanie a ďalšie výdavky spojené s celkovo štyrmi návštevami znalcov, keďže správne orgány svojimi rozhodnutiami ustanovili až štyroch znalcov. Dodala, že nemá prostriedky, aby mohla chodiť k znalcom do ďalekých miest, pretože zo svojho príjmu nedokáže pokryť ani vlastné zvýšené výdavky. 8. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného z 27. novembra 2020 a vec vráti na ďalšie konanie.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

15. Podľa § 7 písm. e/ SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

18. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis žalovaného mal preukázané, že - prvostupňový správny orgán v priebehu konania začatého na základe žiadosti žalobkyne o priznanie peňažného príspevku na kúpu pomôcky - umývačky riadu a s ohľadom na závery plynúce z rozsudku krajského súdu z 25. marca 2019, sp. zn. 48Sa/18/2018 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 05. februára 2020, sp. zn. 7Sžsk/93/ 2019, z ktorých vyvstala potreba doplniť dokazovanie o znalecký posudok, rozhodnutím zo 07. októbra 2020 evidovaným pod číslom DS1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2020/3 6447-51 ustanovil znalca v odbore zdravotníctva a farmácie, odvetvie neurológia za účelom odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie a podania znaleckého posudku, - prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím zo 07. októbra 2020 evidovaným pod číslom DS1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2020/36447-52 z dôvodu ustanovenia znalca prerušil správne konanie,

19. Základná úloha najvyššieho správneho súdu aj s ohľadom na žalobkyňou uplatnené kasačné námietky spočíva v posúdení, či krajský súd správne postupoval, keď správnu žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. e/ SSP odmietol ako neprípustnú.

Jednou z týchto výnimiek je aj výnimka plynúca z § 7 písm. e/ SSP, podľa ktorej cit.: „správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.“ Uvedené ustanovenie teda predstavuje časť negatívneho vymedzenia právomoci správnych súdov, ktorá je vo všeobecnosti upravená v ustanovení § 6 SSP, a teda precizujú okruh tzv. správneho prieskumu, respektíve oblastí, ktoré sú zo správneho prieskumu vyňaté. Z pohľadu aplikácie ustanovenia § 7 písm. e/ SSP na prejednávanú vec je nutné sa zamerať na posúdenie kumulatívneho splnenia dvoch tam vyjadrených podmienok a teda, či správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím procesnej povahy a zároveň, či rozhodnutie žalovaného mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne. A/ K procesnému charakteru rozhodnutia o ustanovení znalca

22. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní 50) (Správny poriadok; pozn. súdu) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

25. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 26. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 28. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

31. Správny proces je založený najmä na inkvizičnej zásade, ktorej podstatou je aktívna úloha správneho orgánu pri zabezpečovaní a vykonávaní dôkazov; výber vykonávaných dôkazov teda prináleží správnemu orgánu. V procesnoprávnych vzťahoch sa táto zásada odráža primárne v nadradenom postavení správneho orgánu vo vzťahu k účastníkom konania.

2019, v ktorých oba súdy zhodne odporučili správnemu orgánu vypracovať znalecký posudok, predmetom ktorého bude komplexné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne a tak definitívne ustáliť a prípadne aj odstrániť dlhotrvajúce rozpory v posudkových záveroch v jednotlivých správnych konania prebiehajúcich v režime zákona č. 447/2008 Z.z.

veci. Podľa názoru súdu nemožno pod subjektívne právo teda subsumovať právo účastníka konania na to, aby určitý dôkaz nebol vykonaný, alebo, aby účastník konania nebol konaním a dokazovaním nijako zaťažovaný. Je totiž povinnosťou správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku má účastník konania vždy právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie. Pokiaľ by teda žalobkyňa mala výhrady k postupu a záverom ustanoveného znalca, bude môcť navrhovať dôkazy na vyvrátenie alebo doplnenie jeho posudku. Trovy dokazovania (znalca ustanoveného správnym orgánom) podľa § 31 ods. 1 a 5 Správneho poriadku v spojení s § 2 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov bude platiť zadávateľ - správny orgán (t.j. úrad práce, sociálnych vecí a rodiny), nie žalobkyňa. Vychádzajúc z uvedeného možno teda uzavrieť, že v danej veci rozhodnutím žalovaného o nariadení znaleckého dokazovania a ustanovení znalca nedošlo a ani nemohlo dôjsť k zásahu do subjektívnych práv žalobkyne.

35. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).

V Bratislave dňa 30. novembra 2022