6Ssk/56/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: V.. D. H., nar. X. T. XXXX, bytom H., Q. XXX/X, právne zast.: JUDr. Janou Berecovou Titkovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Dubová č. 2, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo 16. februára 2016, Číslo: XXX XXX XXXX X, o vyrovnávací príplatok, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave z 20. februára 2024, č. k. BA-10Sd/36/2016-191, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-10Sd/36/2016-191 zo dňa 20. februára 2024 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí preskúmal v intenciách § 69 ods. 1, 2, § 69b ods. 1, § 65 ods. 1, 2 a § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej len „Zmluva"), článku 15 ods. 1 a článku 16 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy, článku 39 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR") a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. 3. Správny súd mal preukázané, že žalobca je poberateľom starobného dôchodku od Českej správy sociálneho zabezpečenia za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré dosiahol od 01.09.1969 do 31.12.1992 a od Sociálnej poisťovne, ústredie za obdobie od 01.01.1993 do 10.08.2010. Pred 1. januárom 1993 tak získal menej ako 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia. Dôchodkový vek dosiahol dňa X. T. XXXX, počnúc týmto dňom sa predčasný starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. septembra 2014 považuje za starobný dôchodok. Žiadosťou zo 14. januára 2016 požiadal o priznanie vyrovnávacieho príplatku podľa § 69b zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. Rozhodnutím zo 16. februára 2016 bola podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. žiadosť o priznanie vyrovnávacieho príplatku zamietnutá; toto rozhodnutie bolo zmenené rozhodnutím z 10. júla 2019 tak, že žiadosť o vyrovnávací príplatok bola zamietnutá podľa § 69b ods. 1 písm. a/ zákona. Toto rozhodnutie bolo ako vecne správne potvrdené rozhodnutím v odvolacom konaní zo dňa 21. februára 2020 z dôvodov, že žiadateľ o vyrovnávací príplatok pred 1. januárom 1993 nezískal 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, čím nesplnil jednu zo zákonom stanovených podmienok nároku na vyrovnávací príplatok podľa § 69b zákona. Správny súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci, riadiac sa závermi rozhodnutí NS SR sp. zn. 1So/79/2016 a sp. zn. 10So/4/2017 dospel k záveru, že v uvedenej veci preskúmavané rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP zrušil a vec vrátil na nové konanie, v ktorom bude povinnosť správneho orgánu rozhodnutie riadne odôvodniť. 4. O náhrade trov konania nerozhodol, pretože využil postup podľa § 151 ods. 3 OSP; rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Z uvedeného vyplýva, že v súlade s § 60 ods. 9 a 10 zákona č. 461/2003 Z.z. získal 23 rokov a 128 dní československého obdobia dôchodkového poistenia. Pred 1. januárom 1993 tak nezískal 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 1. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, čím nesplnil jednu zo zákonom stanovených podmienok nároku na vyrovnávací príplatok uvedenú v § 69b ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z., preto mu nárok na vyrovnávací príplatok

Vo veci námietky na protiústavný a diskriminačný postup žalovanej pri posudzovaní nároku na vyrovnávací príplatok, ktorý žalobca považuje za nesúladný s čl. 12 ods. 1 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR sa sťažovateľka nestotožňuje s právnym názorom uvedeným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sa/75/2018-88 zo dňa 3. mája 2023 a považuje ju rovnako za nedôvodnú, nakoľko, ak by Sociálna poisťovňa postupovala inak, než v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení, platný právny poriadok by porušila práve vtedy. Žalovaná postupovala v súlade s čl. ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR (s princípmi právneho štátu), neprekročila medze prechodného ustanovenia § 293ej zákona č. 461/2003 Z.z. doplneného v súvislosti s prijatou právnou úpravou vyrovnávacieho príplatku zákonom č. 105/2019 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2020. Pokiaľ v prechodnom ustanovení nie je výslovne uvedené, že táto právna úprava pôsobí do minulosti (retroaktívne), pôsobí výlučne

správneho súdu uvedeným v bode 56 a 57, nakoľko sa správny súd stotožnil s právnym názorom kasačného súdu v rozsudku 7Sk/41/2019 z 24. júna 2020, ktorý je však ojedinelým a nie je judikátom.

III.

9. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadril podaním zo 6. mája 2024.

10. V plnom rozsahu sa stotožnil so záverom, ku ktorému dospel správny súd. Zotrval na stanovisku, že pokiaľ žalovaná tvrdí, že nespĺňa podmienky na vznik nároku na vyrovnávací príplatok podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., mala mu vyrovnávací príplatok za obdobie od 1. januára 2016 do 31. decembra 2019 priznať priamo v zmysle č. 12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR ako základného zákona Slovenskej republiky.

IV.

11. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalovanej dňa 13. mája 2024 na vedomie.

V.

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zrušil správnou žalobou napadnuté rozhodnutia o nepriznaní vyrovnávacieho príplatku na základe žiadosti zo 14. januára 2016. 19. Najvyšší správny súd, ktorému bola 15. mája 2024 doručená na rozhodnutie kasačná sťažnosť žalovanej proti rozsudku správneho súdu, z obsahu spisov zistil, že správny súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal otázkou, či žalobca ako federálny dôchodca splnil podmienku nároku na vyrovnávací príplatok stanovenú v ust. § 69b ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.z., pre jeho status predčasného starobného dôchodcu, ktorý cit. ust. explicitne neuvádza. Dospel k záveru, že žalobca podmienku stanovenú v cit. ust. splnil, keďže mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok od 11. augusta 2014 a dôchodkový vek dosiahol dňa X. T. XXXX, a teda v čase rozhodnutia žalovanej zo dňa 16. februára 2016 už bol poberateľom starobného dôchodku priamo zo zákona (§ 69a ods. 1 cit. zákona).

Z.z., t.j. v znení účinnom od 01.01.2016 do 31.12.2017 a v znení zákona č. 266/2017 Z.z., t.j. v znení účinnom od 01.01.2018 do 31.12.2019 a § 293j ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 105/2019 Z.z. účinnom od 01.01.2020 s článkom 12 ods. 1 a článkom 39 ods. 1 ústavy. Keďže na Ústavnom súde Slovenskej republiky sa viedlo konanie pod sp. zn. PL. ÚS 1/2023 o vyslovenie nesúladu ust. § 69b písm. a/ a písm. b/ zákona o sociálnom poistení a rozhodnutie vo veci malo na prejednávanú vec význam, najvyšší správny súd uznesením sp. zn. 6Ssk/56/2024 dňa 27. júna 2024 konanie v danej veci prerušil do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 1/2023.

21. Najvyšší správny súd uvádza, že v čase rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len „ČSFR") a v čase prijatia Zmluvy o sociálnom zabezpečení platila na území Slovenskej republiky i na území Českej republiky jednotná právna úprava - zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, takže v prípade výpočtu dôchodkov a v ich súčte z oboch republík v prvopočiatkoch sa nepredpokladalo, že by došlo k mínusovým rozdielom na strane slovenských občanov s bydliskom na území Slovenskej republiky. Výrazná zmena nastala v dôsledku zmien predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie v Českej republike a sociálne poistenie v Slovenskej republike v neskoršom

vzniknutého stavu, bol do zákona č. 461/2003 Z.z. zavedený zákonom č. 140/2015 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2016, vyrovnávací príplatok, ako nová dôchodková dávka, ktorý bolo možné priznať poistencom najskôr odo dňa účinnosti, t. j. najskôr od 1. januára 2016 a ktorej cieľom bolo zabezpečiť, aby úhrnná suma slovenského a českého starobného dôchodku dosiahla sumu, ktorá by tomuto dôchodcovi patrila, ak by sa všetky doby sociálneho zabezpečenia získané pred 1. januárom 1993, hodnotili na účely slovenského starobného dôchodku. Táto dôchodková dávka teda kompenzuje nepriaznivé dosahy rozdelenia bývalej ČSFR, na určenie sumy starobného dôchodku niektorých poistencov.

Nárok na vyrovnávací príplatok podľa § 69b zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. patrí len za predpokladu splnenia podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení poistencovi, ktorému bol priznaný starobný dôchodok.

Tomuto kogentnému charakteru zodpovedá aj spôsob určenia sumy vyrovnávacieho príplatku, ktorý je závislý od sumy fiktívneho starobného dôchodku, ktorý sa vypočíta ku dňu nároku na vyrovnávací príplatok rovnako ako starobný dôchodok, po pripočítaní obdobia dôchodkového poistenia získaného pred rozdelením ČSFR, ktoré sa považuje za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa predpisov Českej republiky.

23. Základná úprava vyrovnávacieho príplatku bola prijatá zákonom č. 140/2015 Z.z. účinným od 1. januára 2016 a s čiastočnou zmenou vo vzťahu k predčasným starobným dôchodcom aj zákonom č. 266/2017 Z.z. účinným od 1. júla 2018. Obe právne úpravy v § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. stanovili podmienky, za splnenia ktorých je možné zo strany Sociálnej poisťovne žiadosti o vyrovnávací príplatok vyhovieť.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca na vznik nároku podľa § 69b ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. potrebné československé obdobie dôchodkového poistenia nezískal, lebo preukázateľne získal len 23 rokov a 128 dní československého obdobia dôchodkového poistenia.

napadnutá úprava nie je v rozpore s čl. 39 ods. 1 ústavy a čl. 12 ústavy". 27. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší správny súd rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, v ktorom je viazaný právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveným v náleze sp. zn. PL. ÚS 1/2023-92 zo dňa 11. septembra 2024. 28.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.