6Ssk/57/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: B. V., narodený XX. Q. XXXX, bytom v I., Z. Č.. XX, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo 17. septembra 2020, Č.: SEĽUZ-254-4/2020-OdSP, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 03. novembra 2022, č.k. 47Sa/22/2021-56, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 84 ods. 1 a § 143aj ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., § 3 ods. 1, 5, § 32 ods. 1, 2, § 34 ods. 5, § 46, § 47 ods. 1-3, § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

Tieto administratívne rozhodnutia prvého a druhého stupňa boli teda predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v tejto veci a týmto predmetom konania bol súd viazaný. Z uvedeného dôvodu súd skúmal výlučne zákonnosť vyššie uvedených napádaných administratívnych rozhodnutí, ktorá je determinovaná posúdením správnosti pri aplikácii hmotnoprávnych zákonných podmienok pri posudzovaní nároku žalobcu na zvýšenie predmetného invalidného výsluhového dôchodku. Vo vzťahu k invalidnému výsluhovému dôchodku mal preukázané, že tento mu bol právoplatne priznaný, a teda správne orgány oboch stupňov boli viazané právoplatným rozhodnutím vo veci priznania invalidného výsluhového dôchodku žalobcovi a z tejto skutočnosti boli povinné pri jeho valorizácii vychádzať. V danom prípade správny orgán pre účely zvýšenia invalidného výsluhového dôchodku žalobcu postupom podľa § 143aj zákona č. 328/2002 Z. z. zistil priemernú mesačnú sumu starobného dôchodku vykázanú Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2019, ktorá činila 449,9720 eur, z toho vypočítal 2 % (8,9994 eur) a po zaokrúhlení na celé

Ustanovenie § 143aj ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., upravujúce zvýšenie invalidného výsluhového dôchodku (jeho valorizáciu), je kogentnej povahy, nedáva správnemu orgánu možnosť podľa vlastného uváženia zvýšiť priznaný invalidný výsluhový dôchodok, ak sú splnené podmienky na jeho zvýšenie, ale tento dôchodok správny orgán zo zákona, formou rozhodnutia predpísaným spôsobom, má povinnosť zvýšiť z

4. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom výsluhového dôchodku krajský súd uviedol, že žalobcovi nebol priznaný výsluhový dôchodok na základe rozhodnutia z 25. februára 2016, vydaného Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia číslo VÚSZ-65211005333102-3/2016, ktoré na odvolanie žalobcu potvrdil žalovaný ako odvolací orgán právoplatným rozhodnutím z 02. júna 2016, číslo SEĽUZ-4-25-6/2016-OdSP.

5. Pokiaľ žalobca namietal existenciu prekážky začatého konania v zmysle, že nebolo ukončené konanie vo veci valorizácie invalidného výsluhového dôchodku od 01. júla 2019, krajský súd dodal, že v predmetnej veci sa jednalo o zvýšenie invalidného výsluhového dôchodku od 01. júla 2020, a nie od 01. júla 2019; jednalo sa o dve samostatné konania charakterizované odlišnými predmetmi.

II.

8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Nestotožnil sa so záverom krajského súdu, že mu bol rozhodnutím zo 16. februára 2015 právoplatne priznaný invalidný výsluhový dôchodok od 10. marca 2006, nakoľko mal za to, že mu mal byť priznaný výsluhový dôchodok od 01. januára 1978, ktorý mal byť následne valorizovaný. Namietal arbitrárnosť rozsudku krajského súdu, nedostatočne zistený skutkový stav veci, nesprávnu aplikáciu právnych predpisov na prejednávaný prípad. V právoplatnom rozhodnutí z 26. januára 2016 odvolací správny orgán nariadil prvostupňovému správnemu orgánu priznať žalobcovi výsluhový dôchodok z dôvodu, že prvostupňový správny orgán sa neriadil zákonmi uvedenými v rozhodnutí zo 16. februára 2015. Krajský súd tiež nepreveroval právoplatnosť rozhodnutia z 26. januára 2016. Dodal, že dňa 20. apríla 2009 mu lekárska posudková komisia priznala 70 %-né zníženie schopnosti vykonávať primerané civilné povolanie od 01. januára 1978 a nie od 10. marca 2006, v ktorom prípade sa invalidný výsluhový dôchodok vypočítava rovnako ako výsluhový dôchodok v súlade s § 43 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. 10. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil.

III.

IV.

14. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 20. februára 2023 na vedomie.

V.

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 17. septembra 2020, Č.: SEĽUZ-254-4/2020-OdSP, ktorým tento podľa § 84 ods. 4 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z. z. a § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 15. júna 2020, číslo VÚSZ-65211005333102, ktorým bol žalobcovi podľa § 143aj ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. zvýšený od 01. júla 2020 invalidný výsluhový dôchodok zo sumy 122,37 eur na sumu 131,37 eur mesačne.

23. Podľa § 143aj ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., invalidný výsluhový dôchodok priznaný a vyplácaný do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. júla príslušného kalendárneho roka a invalidný výsluhový dôchodok priznaný od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jeho priznania o pevnú sumu, ktorá je 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zaokrúhlenú na

dôchodku bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou], - žalobca dňa 15. novembra 2010 požiadal o priznanie invalidného výsluhového dôchodku, na ktorú prvostupňový správny orgán reagoval listom z 30. novembra 2010, v ktorom primárne uviedol, že právne záväzným je rozhodnutie z 23. júna 2009 o nepriznaní invalidného výsluhového dôchodku, pokiaľ nedôjde k jeho zrušeniu alebo zmene spôsobom stanoveným v

. .) priznanie invalidity a invalidného výsluhového dôchodku vojaka z povolania“, - prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 22. apríla 2013 priznal žalobcovi od 12. novembra 2009 invalidný výsluhový dôchodok vo výške 36,33 eur mesačne, - rozhodnutím z 18. júna 2013 prvostupňový správny orgán od 01. júla 2013 zvýšil (valorizoval) invalidný výsluhový dôchodok na sumu 49,70 eur mesačne, - rozhodnutím zo 16. januára 2014 prvostupňový správny orgán od 03. decembra 2013 zvýšil (valorizoval) invalidný výsluhový dôchodok na sumu 56,30 eur mesačne, - na odvolanie žalovaný rozhodnutím z 22. októbra 2014 zrušil rozhodnutie zo 16. januára 2014 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, - rozhodnutím z 09. júna 2014 prvostupňový správny orgán od 01. júla 2014 zvýšil (valorizoval) invalidný výsluhový dôchodok na sumu 64,10 eur mesačne, - prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 03. decembra 2014 povolil obnovu konania vo veci rozhodnutia z 22. apríla 2013 o priznanie invalidného výsluhového dôchodku

01. marca 2015 v sume 84,97 eur mesačne [prvostupňový správny orgán následne aj s odkazom na § 64 ods. 3 Správneho poriadku uviedol, že novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje, t.j. rozhodnutie z 22. apríla 2013 o priznaní invalidného výsluhového dôchodku vrátane naň nadväzujúcich rozhodnutí (rozhodnutie z 18. júna 2013 o zvýšení invalidného výsluhového dôchodku od 01. júla 2013, rozhodnutie z 09. júna 2014 o zvýšení invalidného výsluhového dôchodku od 01. júla 2014 a tiež rozhodnutie zo 07. augusta 2014 o prerušení odvolacieho konania], - rozhodnutím zo 16. júna 2015 prvostupňový správny orgán od 01. júla 2015 zvýšil (valorizoval) invalidný výsluhový dôchodok na sumu 89,57 eur mesačne, - na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím zo 16. októbra 2015 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 16. júna 2015, - žalobca predmetné rozhodnutie žalovaného zo 16. októbra 2015 napadol žalobou, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave tak, že rozsudkom z 18. októbra 2017, sp. zn. 2S/284/2015

- rozhodnutím z 27. júna 2019 prvostupňový správny orgán od 01. júla 2019 zvýšil (valorizoval) invalidný výsluhový dôchodok na sumu 122,37 eur mesačne, - na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím z 22. augusta 2019 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 27. júna 2019, - žalobca predmetné rozhodnutie žalovaného z 22. augusta 2019 napadol žalobou, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trnave tak, že rozsudkom z 10. júna 2021, č. k. 47Sa/19/2019-110 žalobu ako nedôvodnú zamietol, - najvyšší správny súd následne rozsudkom z 20. decembra 2022, sp. zn. 6Ssk/59/2021 žalobcom podanú kasačnú sťažnosť proti menovanému rozsudku krajského súdu ako nedôvodnú zamietol, - Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením z 26. apríla 2023, sp. zn. IV. ÚS 231/2023 žalobcom podanú ústavnú sťažnosť proti rozsudku najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/ 59/2021 odmietol, - rozhodnutím z 15. júna 2020 prvostupňový správny orgán od 01. júla 2020 zvýšil (valorizoval) invalidný výsluhový dôchodok na sumu 131,37 eur mesačne,

26. Najvyšší správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalobca nezákonnosť predmetného rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím) videl primárne v tom, že rozhodnutie vychádza z neplatného a protiprávne vyplácaného invalidného výsluhového dôchodku s tým, že neplatnosť a protiprávnosť mala spočívať v tom, že žalobcovi bol rozhodnutím z 26. januára 2016, Č.: SEĽUZ-43-62-2/2015-OdSP priznaný výsluhový

Táto skutočnosť zároveň determinovala predmet súdneho prieskumu. Predmetné rozhodnutie o zvýšení invalidného výsluhového dôchodku malo svoj právny základ a odvodenú existenciu výlučne v rozhodnutí o priznaní invalidného výsluhového dôchodku, v tomto konkrétnom prípade teda bolo založené na rozhodnutí Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo 16. februára 2015, číslo VÚSZ-65211005333102, ktorým bol žalobcovi priznaný od 10. marca 2006 invalidný výsluhový dôchodok v sume 1.265,-Sk, ktorý sa po príslušných zvýšeniach vyplácal od 01. marca 2015 v sume 84,97 eur mesačne. Z obsahu administratívneho spisu však nevyplýva, že by žalobca predmetné rozhodnutie o priznaní invalidného výsluhového dôchodku zo 16. februára 2015 napadol riadnym opravným prostriedkom.

27. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia o zvýšení invalidného výsluhového dôchodku z titulu, že mu bol rozhodnutím z 26. januára 2016, Č.: SEĽUZ-43-62-2/2015-OdSP priznaný výsluhový dôchodok, najvyšší správny súd uvádza, že predmetným rozhodnutím z 26. januára 2016 bolo síce zrušené prvostupňové správne rozhodnutie z 20. novembra 2015 o nepriznaní výsluhového dôchodku žalobcovi, avšak prvostupňový správny orgán po vrátení veci a viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí z 26. januára 2016 opätovne rozhodol o žiadosti žalobcu vo veci priznania výsluhového dôchodku tak, že rozhodnutím z 25. februára 2016 opätovne žalobcovi výsluhový dôchodok nepriznal. Na odvolanie žalobcu, žalovaný ako odvolací správny orgán rozhodnutím z 02. júna 2016, Č.: SEĽUZ-4-25-6/ 2016-OSP postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 25.

zamietol. Týmto rozsudkom sa stali vyššie uvedené rozhodnutia vo veci priznania výsluhového dôchodku právoplatnými. 28. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu, v zmysle žaloby, je rozhodnutie žalovaného o valorizácii priznaného invalidného výsluhového dôchodku, a teda základnou úlohou a zároveň povinnosťou krajského súdu bolo posúdenie správnosti a tým zákonnosti priznanej výšky valorizácie, či bola realizovaná v súlade s príslušnými právnymi predpismi. V rámci tohto prieskumu správny súd nemôže skúmať dostatočne zistený skutkový stav veci, zákonnosť a správnosť rozhodnutí vo veci priznania invalidného výsluhového dôchodku, ktoré predchádzali rozhodnutiu o jeho valorizácii. Keďže námietky žalobcu

odo dňa jeho priznania o pevnú sumu, ktorá je 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zaokrúhlenú na celé euro smerom nahor.

30. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok krajského súdu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol. 31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).

V Bratislave dňa 31. októbra 2023