6Ssk/57/2025

1. Správny súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 18. februára 2025, č. k. BA-8Sa/82/2021-111 (ďalej len „správny súd“ a „napadnutý rozsudok“) postupom podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. júna 2021, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2021/7192/Dan spolu s rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 08. marca 2021, Číslo: BA5/RPPNKŤZP/SOC/2021/147932-7 (ďalej len „prvostupňový orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách ustanovení § 3 ods. 2, § 46, § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), § 18 ods. 17, § 18 ods. 18, § 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a administratívneho konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, správny súd konštatoval, že žalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobkyne, ktoré vzniesla v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, pričom tieto námietky opakovane uviedla aj v správnej žalobe, a to najmä námietkami týkajúcimi sa hodnoty rodinného domu (nehnuteľnosť na D. XO. v C.), nezohľadnenie pasív vzťahujúcich sa k nehnuteľnosti (rodinný dom zaťažený záložným právom v prospech R. C. a.s.), ale tiež skutočnosťou, že cenu nehnuteľnosti znižuje aj to, že pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený, nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 4. Zároveň poukázal, že žalovaný nevychádzal pri stanovení hodnoty rodinného domu zo žalobkyňou predloženého znaleckého posudku, pričom nebolo jasné, na základe čoho dospel k tomu, že rodinný dom na D. XO. v C., ktorý je v spoluvlastníctve žalobkyne, je ohodnotený na viac ako 39.833 eur, ak samotná žalobkyňa toto tvrdenie namietala. Neakceptoval konštatovanie správneho orgánu, že „Vzhľadom na všeobecne dostupne známe informácie v akých cenových reláciách sa pohybujú rodinné domy v meste Bratislava- mestská časť Vrakuňa, prvostupňový správny orgán nemal pochybnosti a vyvodil záver, že podiel pripadajúci na pani Z.. Z. je vyšší ako 39.833 eur“, preto zrušil napadnuté rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. 5. V novom konaní správny orgán opätovne posúdi nárok žalobkyne na priznanie peňažného príspevku na nakúp osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou, pričom si obstará všetky potrebné podklady a svoje rozhodnutie následne riadne odôvodní a vyporiada sa aj so všetkými relevantnými námietkami žalobkyne. 6. Nárok na náhradu trov konania správny súd žiadnemu účastníkovi konania nepriznal.

10. Žalobkyňa sa na základe zaslanej výzvy správneho súdu vyjadrila ku kasačnej sťažnosti prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom uviedla, že žalovaný síce v napadnutom rozhodnutí uviedol dotknuté zákonné ustanovenia, a to 18 ods. 17 a § 41 ods. 12, ale neaplikoval a ani necitoval § 18 ods. 19 písm. g/ zákona č. 447/2008 Z. z. Preto pri aplikácii tohto ustanovenia a v zmysle výpočtu uvedeného v žalobe (t. j. po zohľadnení pasív - hypotéky viažucej sa k rodinnému domu) majetok žalobkyne nepresahoval zákonný limit 39.833 eur, a nie 59.500 eur, tak ako to tvrdil žalovaný. Ďalej namietala, že prvostupňový orgán nevysvetlil, ako ustálil hodnotu rodinného domu, keď na jednej strane rozporoval znalecký posudok predložený žalobkyňou, a na strane druhej bez akýchkoľvek relevantných dôkazov sa uspokojil s vlastnou voľnou úvahou o všeobecne dostupne známych informáciách, v akých cenových reláciách sa pohybujú rodinné domy v Bratislave - mestská časť Vrakuňa. 11. Záverom navrhla, aby najvyšší správny súd zamietol kasačnú sťažnosť a priznal jej nárok na náhradu trov kasačného konania. 12. Vyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti žalovaného bolo doručené žalovanému na vedomie dňa 17. apríla 2025.

IV. Konanie pred kasačným súdom

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorý postupom podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. júna 2021, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2021/7192/Dan spolu s prvostupňovým rozhodnutím prvostupňového orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala zrušenia predmetného rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na opätovné rozhodnutie žalovaného. Spornou otázkou v danej veci bolo, či žalovaný rozhodol správne, keď žalobkyni nepriznal nárok na peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla s automatickou prevodovkou v kontexte vznesených námietok zo strany žalobkyne.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

25. Podľa § 18 ods. 17 zákona č. 447/2008 Z. z., za majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu považujú nehnuteľné veci a hnuteľné veci vo vlastníctve fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane peňažných úspor okrem majetku uvedeného v odseku 19 a ak to ich povaha pripúšťa, aj práva a iné majetkové hodnoty. Majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa preukazuje podľa stavu majetku v čase podania žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu. Za hodnotu majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím možno považovať len podiel majetku pripadajúci na túto fyzickú osobu.

27. Podľa § 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z., ak hodnota majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyššia ako 39833 eur, peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne alebo sa odníme a zastaví sa jeho výplata.

Prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím nepriznal peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou z dôvodu, že jej majetok bol v hodnote presahujúcej 39.833 eur (žalobkyňa bola v čase podania žiadosti vlastníkom nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/1 s jej bývalým manželom).

29. V zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla (§ 34 ods. 1). Zároveň platí, že ho možno poskytnúť, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je zamestnaná alebo preukáže, že bude zamestnaná alebo sa jej poskytuje sociálna služba v domove sociálnych služieb, špecializovanom zariadení, dennom stacionári alebo preukáže, že sa jej bude poskytovať sociálna služba v domove sociálnych služieb, špecializovanom zariadení alebo dennom stacionári alebo navštevuje školu alebo preukáže, že bude navštevovať školu a osobné motorové vozidlo bude využívať najmenej dvakrát v týždni na účely prepravy do zamestnania, školy alebo do domova sociálnych služieb, špecializovaného zariadenia alebo denného stacionára a dvakrát späť. Sporným bolo preukázanie hodnoty majetku žalobkyne, a to, či jej majetok nepresahuje zákonný limit, t. j. 39.833 eur, tak ako to upravuje § 41 ods. 12 zákona č.

Bratislave. V rámci administratívneho konania predložila znalecký posudok č. 16/2021 zo dňa 27. marca 2021, ktorým bola stanovená hodnota tejto nehnuteľnosti na 119.000 eur. Argumentovala tiež, že na predmetnej nehnuteľnosti je záložné právo v prospech banky poskytujúcej hypotekárny úver vo výške necelých 50.000 eur, a preto táto skutočnosť mala byť zohľadnená aj pri posudzovaní jej majetku zo strany žalovaného. Z toho dôvodu namietala, že žalovaný nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, čomu sa v konečnom dôsledku priklonil aj správny súd. Najvyšší správny súd však dáva do pozornosti, že žalovaný takúto zákonnú možnosť nemal, pretože v danom čase vychádzal z platného a účinného ustanovenia § 18 zákona č. 447/2008 Z. z. 31. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala, že v prípade posúdenia hodnoty jej majetku - vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti - mala byť zohľadnená aj skutočnosť, že znalcom stanovenú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, resp. podiel žalobkyni mal byť znížený o výšku hypotekárneho úveru. Najvyšší správny súd podotýka, že od 01.

Z. z., ktorej cieľom aj v zmysle príslušnej dôvodovej správy bolo odstrániť nespravodlivosť v oblasti poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v prípade, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vlastnila okrem majetku, ktorý sa na účely zákona č. 447/208 Z. z. nepovažoval za majetok (napr. nehnuteľnosť, v ktorej býva), aj ďalší majetok, s ktorým nemôže samostatne nakladať (napríklad situácia, keď vlastnila nehnuteľný majetok ako súčasť nerozdeleného bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželov, a súd o návrhu ešte nerozhodol).

vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy a jednak (z pohľadu správneho orgánu) článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

V neposlednom rade, najvyšší správny súd poukazuje aj na § 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z. z., v zmysle ktorého fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu a tiež na § 57 ods. 1 písm. b/ menovaného zákona, podľa ktorého na výzvu príslušného úradu preukázať výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške a zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky peňažného príspevku na kompenzáciu, v lehote určenej príslušným úradom.

34. Možno len doplniť, že z hľadiska ústavného možno subsumovať danú problematiku pod kategóriu základných práv a slobôd druhej generácie, ktoré sú z hľadiska slovenského ústavného práva zaradené v Piatom oddiele, Druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky a nazvanom Hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktoré vyžadujú skôr intervenciu štátu než jeho zdržanie sa (oproti základným právam a slobodám generácie prvej), a to za účelom zabezpečenia (v kontexte prejednávaného prípadu) predovšetkým materiálnej stránky

politiky. Uvedené sa potom zásadne prejavuje v obsahu a v rozsahu týchto práv. Z vyššie citovaného Článku 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V kontexte s Článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa (ods. 1) a tiež, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok (ods. 2) Ústava Slovenskej republiky splnomocnila zákonodarcu, aby zákonom (zákonmi) bližšie upravil samotnú realizáciu týchto ústavných práv. Týmito zákonmi

Vzhľadom na uvedené, možno konštatovať, že esenciálny obsah sociálnych práv nie je zaručený ústavou, ale zákonom, t. j. zákonná právna úprava ustanovuje obsah a rozsah práva jednotlivca na sociálne zabezpečenie a zaručuje aj jeho uplatnenie. Medzi tieto zákony je nevyhnutné zaradiť aj tu aplikovaný zákon č. 447/2008 Z.z., cieľom ktorého je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

36. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde nepriznal, keď žalobkyňa v konaní úspech nedosiahla a žalovanému ich nepriznal, keď nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).

V Bratislave dňa 27. augusta 2025