6Ssk/59/2021

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 10. júna 2021, č.k. 47Sa/19/2019-110, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 22. augusta 2019, Č.: SEĽUZ-500/2019-OdSP, ktorým

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 84 ods. 1 a § 143aj ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., § 3 ods. 1,5, § 32 ods. 1,2, § 34 ods. 5, § 46, § 47 ods. 1-3, § 59 ods. 1,2 Správneho poriadku a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

Tieto administratívne rozhodnutia prvého a druhého stupňa boli teda predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v tejto veci a týmto predmetom konania bol súd viazaný. Z uvedeného dôvodu súd skúmal výlučne zákonnosť vyššie uvedených napádaných administratívnych rozhodnutí, ktorá je determinovaná posúdením správnosti pri aplikácii hmotnoprávnych zákonných podmienok pri posudzovaní nároku žalobcu na zvýšenie predmetného invalidného výsluhového dôchodku.

Pre určenie sumy zvýšenia invalidného výsluhového dôchodku (pre valorizáciu invalidného výsluhového dôchodku) v zmysle ustanovenia § 143aj zákona č. 328/2002 Z.z. je taktiež podstatné zistenie priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorá vstupuje do výpočtu pevnej sumy zvýšenia invalidného výsluhového dôchodku, keďže tento sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá činí 2 % zo spomenutej priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka.

4. Krajský súd, rovnako ako aj žalovaný, mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím zo 16. februára 2015, číslo VÚSZ-65211005333102 podľa § 40 ods. 1 v spojení s § 39, 42, 43, 44, 58 a 60 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom k 01. januáru 2004 priznal žalobcovi od 10. marca 2006 invalidný výsluhový dôchodok vo výške 1.265,- Sk (42,- eur) mesačne, pričom tento invalidný výsluhový dôchodok bol žalobcovi pravidelne valorizovaný k 01. júlu príslušného

07. marca 2015, a to dôsledkom márneho uplynutia lehoty na podanie odvolania žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu (keďže žalobca proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktorej posledný deň pripadol na 06. marca 2015, nepodal riadny opravný prostriedok - odvolanie). Právoplatné rozhodnutie už nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom a po materiálnej stránke právoplatnosť rozhodnutia znamená, že obsah (výrok) administratívneho rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu je nezrušiteľný a nezmeniteľný, pričom je záväzný pre každého, ako pre orgány verejnej správy, tak aj pre účastníka konania a tretie osoby. Tak tomu bolo aj v predmetnom prípade, kedy boli správne orgány oboch stupňov viazané právoplatným rozhodnutím vo veci priznania invalidného výsluhového dôchodku žalobcovi a z tejto skutočnosti boli povinné pri jeho valorizácii

do 30. júna 2019. Ustanovenie § 143aj ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., upravujúce zvýšenie invalidného výsluhového dôchodku (jeho valorizáciu), je kogentnej povahy, nedáva správnemu orgánu možnosť podľa vlastného uváženia zvýšiť priznaný invalidný výsluhový dôchodok, ak sú splnené podmienky na jeho zvýšenie, ale tento dôchodok správny orgán zo zákona, formou rozhodnutia predpísaným spôsobom, má povinnosť zvýšiť z vlastného podnetu.

žalobcu zvýšiť. V tomto ohľade je osobný názor žalobcu, že mu mal byť priznaný výsluhový dôchodok, právne irelevantný. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí oboch stupňov vyplýva, že konajúce správne orgány riadne zistili skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie o zvýšení invalidného výsluhového dôchodku žalobcu podľa § 143aj zákona č. 328/2002 Z.z. a v napadnutých rozhodnutiach zrozumiteľne odôvodnili a vysvetlili vyhodnotenie zisteného skutkového stavu ako aj spôsob výpočtu sumy, o ktorú sa invalidný výsluhový dôchodok žalobcu od 01. júla 2019 zvýšil.

Vecnú správnosť a zákonnosť administratívnych rozhodnutí vo veci nepriznania výsluhového dôchodku žalobcovi z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na jeho priznanie podľa § 38 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. bola potvrdená aj súdnym prieskumom ich zákonnosti a postupu predchádzajúceho ich vydaniu, a to rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 17. septembra 2018, č.k. 43Sa/16/2016-131, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného z 02. júna 2016 ako nedôvodnú. Predmetný rozsudok Krajského súdu v Trnave následne žalobca napadol kasačnou sťažnosťou, o ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 21. apríla 2020, sp. zn. 7Sžsk/7/2019 rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu

Vo veci nároku žalobcu na výsluhový dôchodok potom už nemožno ďalej rozhodovať, pretože právoplatné rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 25. februára 2016, číslo VÚSZ-65211005333102-3/2016 vo veci nepriznania nároku žalobcu na výsluhový dôchodok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci a týmto rozhodnutím, v spojení s vyššie uvádzanými rozhodnutiami odvolacieho orgánu, správneho súdu a kasačného súdu, sú všetky orgány verejnej správy viazané, vrátane správneho súdu, konajúceho v tejto veci súdneho prieskumu zákonnosti valorizácie invalidného výsluhového dôchodku žalobcu.

II.

Konkrétne namietal, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia si nesplnil svoju zákonnú povinnosť priznať výsluhový dôchodok od februára 2016, ktorá mu bola uložená právoplatným a vykonateľným rozhodnutím odvolacieho orgánu Ministerstva obrany Slovenskej republiky dňa 26. januára 2016, číslo SEĽUZ-43-62-2/-OdSP-110; proti predmetnému rozhodnutiu nie je možné odvolanie a nie je ani preskúmateľné súdom, čo znamená, že dňom doručenia nadobudlo právoplatnosť v súlade so zákonom. Krajský súd však namiesto potvrdenia právoplatnosti a nariadenia vykonateľnosti rozhodnutia z 26. januára 2016 správnym orgánom ministerstva obrany, svojím chaotickým a čiastočne nezrozumiteľným spôsobom na pojednávaní predmet žaloby nedôvodne zmenil takým spôsobom, že uviedol nepravdivé skutočnosti, ktorými tvrdil, že sa žalobou žalobca domáhal valorizácie invalidného výsluhového dôchodku na základe rozhodnutia z 20. novembra 2015, ktoré však nemohlo byť predmetom žaloby, nakoľko ho žalovaný svojím právoplatným rozhodnutím z 26. januára

11. Žalobca ďalej namietal existenciu dvoch právoplatných rozhodnutí v tej istej veci, ktorými mu bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, ktorú skutočnosť odvodzoval od toho, že v rozhodnutí zo 16. februára 2015 je odkaz na iné rozhodnutie z 22. apríla 2013, ktorým bol žalobcovi priznaný invalidný výsluhový dôchodok od 12. novembra 2009; toto rozhodnutie ale nebolo zrušené a zostalo právoplatné, a teda v rozhodnutí zo 16. februára 2015, ktoré súd potvrdil, sú vydané dve právoplatné rozhodnutia, čo platná legislatíva neumožňuje. Dodal, že

Posudková komisia odignorovala rozhodnutie z 22. apríla 2013, ale hlavne prvé právoplatné rozhodnutie z 20. apríla 2009 o priznaní invalidného výsluhového dôchodku od 01. januára 1978. Posudková komisia neposudzovala vznik úrazu, ale iba zdravotné zmeny spojené s úrazom. Uzavrel, že valorizácia, ktorá je garantovaná štátom sa vzťahuje iba na dôchodky, ktoré sú priznané v súlade so zákonom, čo sa v danom prípade nestalo.

III.

13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 22. októbra 2021. 14. Uviedol, že žalobca podal správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 22. augusta 2019, Č.: SEĽUZ-500/2019-OdSP, pričom sám uviedol, že toto rozhodnutie žiada, aby konajúci súd zrušil. Krajský súd sa aj z tohto dôvodu zaoberal výlučne zákonnosťou tohto rozhodnutia. Posúdenie otázky vzniku invalidity, nároku na invalidný výsluhový dôchodok a výsluhový dôchodok však nebolo predmetom rozhodnutia z 22. augusta 2019. Predmetom žalobou napádaného rozhodnutia je iba valorizácia invalidného výsluhového dôchodku žalobcu. Uviedol, že ustanovenie § 143aj ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., upravujúce zvýšenie invalidného výsluhového dôchodku (jeho valorizáciu), je kogentnej povahy, nedáva správnemu orgánu možnosť podľa vlastného uváženia zvýšiť priznaný invalidný výsluhový dôchodok, ak sú splnené podmienky na jeho zvýšenie, ale tento dôchodok správny orgán zo zákona, formou rozhodnutia predpísaným spôsobom, má povinnosť zvýšiť z vlastného podnetu. Teda v prejednávanom prípade, s prihliadnutím na právoplatne priznaný invalidný výsluhový dôchodok žalobcu (právoplatným rozhodnutím zo 16. februára 2015, číslo VÚSZ-65211005333102), prvostupňový správny orgán ani nemal inú možnosť, ako na základe ustanovenia § 143aj ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. predmetný invalidný výsluhový dôchodok žalobcu zvýšiť. Zvýšenie invalidného výsluhového dôchodku od 01. júla 2019 bolo realizované v súlade so zákonom č. 328/2002 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku nároku na jeho zvýšenie. 15. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 22. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

24. Podľa § 143aj ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., od 1. júla 2019 do 31. decembra 2021 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú podľa odsekov 2 až 5.

celé euro smerom nahor. 26. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis žalovaného preukázané, že - žalobca požiadal o invalidný výsluhový dôchodok na predpísanom tlačive dňa 15. júna 2009, - rozhodnutím z 23. júna 2009 prvostupňový správny orgán (Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia) nepriznal žalobcovi invalidný výsluhový dôchodok, - na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím z 25. augusta 2009 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 23. júna 2009, - žalobca následne podaním zo 16. júla 2010 požiadal o obnovu konania vo veci priznania invalidného výsluhového dôchodku, ktorému žalovaný nevyhovel a listom z 22. októbra 2010 oznámil žalobcovi odloženie podnetu ako nedôvodného [dospel k záveru, že rozhodnutím z 23. júna 2009 o nepriznaní invalidného výsluhového dôchodku bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou], - žalobca dňa 15. novembra 2010 požiadal o priznanie invalidného výsluhového dôchodku, na ktorú prvostupňový správny orgán reagoval listom z 30. novembra 2010, v ktorom primárne

. .) priznanie invalidity a invalidného výsluhového dôchodku vojaka z povolania“, - prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 22. apríla 2013 priznal žalobcovi od 12. novembra 2009 invalidný výsluhový dôchodok vo výške 36,33 eur mesačne, - rozhodnutím z 18. júna 2013 prvostupňový správny orgán od 01. júla 2013 zvýšil (valorizoval) invalidný výsluhový dôchodok na sumu 49,70 eur mesačne, - rozhodnutím zo 16. januára 2014 prvostupňový správny orgán od 03. decembra 2013 zvýšil (valorizoval) invalidný výsluhový dôchodok na sumu 56,30 eur mesačne, - na odvolanie žalovaný rozhodnutím z 22. októbra 2014 zrušil rozhodnutie zo 16. januára 2014 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, - rozhodnutím z 09. júna 2014 prvostupňový správny orgán od 01. júla 2014 zvýšil (valorizoval) invalidný výsluhový dôchodok na sumu 64,10 eur mesačne, - prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 03. decembra 2014 povolil obnovu konania vo veci rozhodnutia z 22. apríla 2013 o priznanie invalidného výsluhového dôchodku

- žalobca predmetné rozhodnutie žalovaného zo 16. októbra 2015 napadol žalobou, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave tak, že rozsudkom z 18. októbra 2017, sp. zn. 2S/284/2015 žalobu ako nedôvodnú zamietol [v odôvodnení primárne konštatoval, že nemohol v konaní preskúmavať rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté žalobou a ktoré pred podaním žaloby nebolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom v zmysle správneho poriadku. Zároveň uvedené rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo 16. februára 2015 ani nemohlo byť v súčasnosti predmetom prieskumu, keďže v zmysle § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote 2 mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa ods. 1 nemožno odpustiť. V rámci prieskumu rozhodnutia napadnutého žalobou nebolo preto možné posúdiť zákonnosť skôr vydaného a právoplatného rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo 16.

Predmetom súdneho prieskumu teda môže byť len správnosť priznanej výšky valorizácie, či je v súlade s príslušnými právnymi predpismi. V rámci tohto prieskumu súd nemôže skúmať dostatočne zistený skutkový stav veci, zákonnosť a správnosť rozhodnutí vo veci priznania invalidného výsluhového dôchodku, ktoré predchádzali rozhodnutiu o jeho valorizácii.

(valorizoval) invalidný výsluhový dôchodok na sumu 122,37 eur mesačne, - na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím z 22. augusta 2019 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 27. júna 2019.

28. Najvyšší správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalobca nezákonnosť predmetného rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím) videl primárne v tom, že rozhodnutie vychádza z neplatného a protiprávne vyplácaného invalidného výsluhového dôchodku s tým, že neplatnosť a protiprávnosť mala spočívať v tom, že žalobcovi bol rozhodnutím z 26. januára 2016, Č.: SEĽUZ-43-62-2/2015-OdSP priznaný výsluhový

Táto skutočnosť zároveň determinovala predmet súdneho prieskumu. Predmetné rozhodnutie o zvýšení invalidného výsluhového dôchodku malo svoj právny základ a odvodenú existenciu výlučne v rozhodnutí o priznaní invalidného výsluhového dôchodku, v tomto konkrétnom prípade teda bolo založené na rozhodnutí Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo 16. februára 2015, číslo VÚSZ-65211005333102, ktorým bol žalobcovi priznaný od 10. marca 2006 invalidný výsluhový dôchodok v sume 1.265,-Sk, ktorý sa po príslušných zvýšeniach vyplácal od 01. marca 2015 v sume 84,97 eur mesačne. Z obsahu administratívneho spisu však nevyplýva, že by žalobca predmetné rozhodnutie o priznaní invalidného výsluhového dôchodku zo 16. februára 2015 napadol riadnym opravným prostriedkom.

29. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia o zvýšení invalidného výsluhového dôchodku z titulu, že mu bol rozhodnutím z 26. januára 2016, Č.: SEĽUZ-43-62-2/2015-OdSP priznaný výsluhový dôchodok, najvyšší správny súd uvádza, že predmetným rozhodnutím z 26. januára 2016 bolo síce zrušené prvostupňové správne rozhodnutie z 20. novembra 2015 o nepriznaní výsluhového dôchodku žalobcovi, avšak prvostupňový správny orgán po vrátení veci a viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí z 26. januára 2016 opätovne rozhodol o žiadosti žalobcu vo veci priznania výsluhového dôchodku tak, že rozhodnutím z 25. februára 2016 opätovne žalobcovi výsluhový dôchodok nepriznal. Na odvolanie žalobcu, žalovaný ako odvolací správny orgán rozhodnutím z 02. júna 2016, Č.: SEĽUZ-4-25-6/ 2016-OSP postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z

zamietol. Týmto rozsudkom sa stali vyššie uvedené rozhodnutia vo veci priznania výsluhového dôchodku právoplatnými.

konania, najvyšší správny súd preskúmal ich zákonnosť a zistil, že orgány verejnej správy vo veci zvýšenia invalidného výsluhového dôchodku rozhodli v súlade so zákonom, keď tento žalobcovi zvýšili v súlade s § 143aj ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sumu 9,- eur.

invalidný výsluhový dôchodok žalobcu, ktorý mu bol vyplácaný do 30. júna 2019. 31. Pokiaľ žalobca poukazoval na v tej istej veci duplicitne vydané rozhodnutia o priznaní invalidného výsluhového dôchodku, konkrétne rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 22. apríla 2013, Číslo: VÚSZ-65211005333102-59/OVZ o priznaní invalidného výsluhového dôchodku od 12. novembra 2009 v sume 36,33 eur mesačne a rozhodnutie zo 16. februára 2015, číslo VÚSZ-65211005333102, ktorým bol žalobcovi priznaný od 10. marca 2006 invalidný výsluhový dôchodok v sume 1.265,-Sk, ktorý sa po príslušných zvýšeniach vyplácal od 01. marca 2015 v sume 84,97 eur mesačne, najvyšší správny súd uvádza, že rozhodnutím zo 16. februára 2015 vydaným v rámci obnovy konania bolo zrušené rozhodnutie z 22. apríla 2013 a rovnako naň nadväzujúce rozhodnutia primárne týkajúce sa valorizácie invalidného výsluhového dôchodku.

34. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.