6Ssk/59/2022

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 13. januára 2022, č.k. 6S/2/2019-61 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného z 08. novembra 2018, číslo PPZ-KA1-216-004/2018-PK v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím z 28. mája 2018, Č: KRPZ-KE-VO2-83-013/2017-PS (v znení opravy chyby z 22. januára 2019 v časti dátumu vydania rozhodnutia) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný rozhodnutím z 08. novembra 2018 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) a tiež s poukazom na § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Krajského

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal primárne s poukazom na § 20 ods. 1, § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., § 175 ods. 1, ods. 4, § 176 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej

3. Krajský súd mal z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného za preukázané, že úraz, ktorý mal žalobca utrpieť dňa 05. februára 2015, a to poškodenie sluchu hlukom - akutrauma s následnou poruchou sluchu vľavo - tinitus (v súlade s tým, ako tento úraz bol hodnotený v lekárskom posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia predloženého KR PZ v Košiciach dňa 19. novembra 2015), nebol uznaný za služobný úraz, teda bol kvalifikovaný ako úraz mimo služobný, za ktorý služobný úrad nenesie zodpovednosť (§ 176 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z.), čo bolo odôvodnené tým, že žalobca si riadne a včas nesplnil ohlasovaciu povinnosť, čím vytvoril prekážku a zmaril tak riadne a objektívne vyšetrenie škodovej udalosti. Objektívna nemožnosť preukázať príčinnú súvislosť medzi následkom (poškodením sluchu) a priebehom služobnej činnosti žalobcu dňa 05. februára 2015 podľa záveru žalovaného vylučovala naplnenie skutkovej podstaty služobného úrazu podľa § 174 ods.1 zákona č. 73/ 1998 Z.z. Časový odstup od tvrdeného vzniku poškodenia zdravia do času jeho riadneho

4. Krajský súd mal z obsahu spisu preukázané, že na jednej strane žalobca tvrdil, že vznik úrazu oznámil ihneď po ukončení zásahu na vyhodnotení akcie veliteľovi útvaru a následne aj priamemu nadriadenému, na druhej strane žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že títo žalobcom tvrdenú skutočnosť o nahlásení úrazu nepotvrdili, a preto administratívne orgány uzavreli, že žalobca neoznámil vznik úrazu včas, ale až neskôr.

Uvedené nahlásenie vzniku úrazu podľa názoru krajského súdu zostalo sporným a administratívne orgány tento rozpor neodstránili a ani vykonali potrebné dokazovanie pre prijatie záveru, či žalobca tento úraz oznámil zákonom a metodikou žalovaného predpísaným spôsobom. V prípade vzniku pochybností o čase nahlásenia úrazu bolo potom povinnosťou správnych orgánov vo veci nariadiť ústne pojednávanie podľa § 21 Správneho poriadku a na tomto pojednávaní vzniknuté pochybnosti a rozpory odstrániť. Zdôraznil, že minimálne v prípade oznámenia úrazu veliteľovi útvaru na vyhodnotení zásahu v obci Kráľovce sa tak podľa žalobcu stalo v prítomnosti viacerých osôb, ktoré však k týmto skutočnostiam v rámci správneho konania neboli vypočuté, pričom aj tieto osoby by mohli prispieť k ozrejmeniu, či si žalobca vo vzťahu k tvrdenému úrazu splnil svoju ohlasovaciu povinnosť.

2015). Ak žalovaný tvrdil, že podanie informácie zo strany žalobcu takýmto spôsobom nebolo dostatočne presvedčivé, tak bolo potrebné, aby vzniknuté pochybnosti boli odstránené, a to práve vykonaním dokazovania na preukázanie toho, či tento úraz žalobca oznámil aj na vyhodnotení akcie veliteľovi útvaru a akým spôsobom.

predpokladať, že išlo o emocionálne veľmi vypätú situáciu, v ktorej zúčastnené osoby mohli postupovať aj neštandardne bez toho, aby dôsledne splnili všetky zákonom a metodikou uložené povinnosti vo vzťahu k ohlasovacej povinnosti. 6.

Takouto okolnosťou pre zníženie náhrady môžu byť aj prípadné predchádzajúce ťažkosti žalobcu so sluchovým aparátom, na ktoré sa odvolal veliteľ útvaru vo svojom úradnom zázname. Okolnosti týkajúce sa predchádzajúceho zdravotného stavu však musia byť súčasťou zdravotnej dokumentácie žalobcu, kde by sa mala nachádzať informácia aj o tom, ako žalobca opísal svoje ťažkosti bezprostredne po tvrdenom služobnom úraze, na základe čoho súd nevylúčil, že v prípade ďalšieho dokazovania bude namieste potreba nariadiť znalecké dokazovanie, ktorým by sa mohlo zistiť, či poškodenie sluchu nastalo následkom opísaného úrazového deja, prípadne, či následkom streľby v uzavretej miestnosti nedošlo k zhoršeniu prípadného predchádzajúceho poškodenia sluchu.

II.

11. Konkrétne uvádzal, že bolo jednoznačne preukázané nesplnenie povinnosti žalobcu uloženej mu zákonom. Nesplnením si ohlasovacej povinnosti na strane policajta dochádza k tomu, že policajt zmarí objektívne vyšetrenie príčiny a okolnosti vzniku úrazu zo strany služobného úradu, a to úmyselne, alebo z ľahkomyseľnosti. Z mimoslužobného úrazu potom služobnému úradu nevyplývajú žiadne ďalšie úkony viažuce sa k odškodneniu úrazu.

Tiež uvádzal, že samotná skutočnosť vyšetrenia a liečby bez preukázania príčinnej súvislosti medzi skutkovým dejom a následkom na zdraví, respektíve úrazom nepostačuje na to, aby bolo možné uzavrieť, že k poškodeniu sluchu žalobcu došlo pri zásahu. Preukázanie príčinnej súvislosti predpokladá splnenie podmienky bezodkladného nahlásenia úrazu príslušnému nadriadenému. V tomto smere tiež poukázal na vyjadrenie W.. R.. H., podľa ktorého dňa 06. februára 2015 mu žalobca oznámil, že musí navštíviť svojho ošetrujúceho lekára pre pretrvávajúce problémy s dýchacími cestami alebo hrdlom, pričom žalobca sa vôbec nezmienil o pretrvávajúcom hučaní v uchu. Uvedené teda dokumentuje nečinnosť žalobcu čo do ohlásenia úrazu. Krajský súd tiež odignoroval argumentáciu žalovaného predloženú k tzv. „ústnemu ohláseniu“ úrazu W.. H., ktorému žalobca, keď ho míňal pri vstupných dverách budovy bez toho, aby sa pristavil, iba utrúsil, cit.: „že po streľbe na policajnej akcii, na

Odporuje akejkoľvek logike, ak osoba so zámerom ohlásiť určitú skutočnosť neprejaví určitým, jednoznačne zrozumiteľným spôsobom svoj úmysel, ale namiesto toho bez odôvodnenia odíde. Rovnako sa krajský súd nevysporiadal s argumentáciou žalovaného predloženou v súvislosti s právnou úpravou lehoty na oznámenie, ktorú odôvodnil účinnou legislatívou vrátane internej, konkrétne s odkazom na § 48 ods. 3 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., § 17 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/ 2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z.z.“) a tiež článok 15 ods. 1 nariadenia č. 27/2008. Dodal, že krajský súd nerešpektoval § 139 ods. 2 SSP kladúci dôraz na odôvodnenie súdnych rozhodnutí.

III.

13. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril podaním z 01. apríla 2022. 14. Zhrnul, že dňa 05. februára 2015 sa žalobca zúčastnil ozbrojeného zásahu, nakoľko bola v uzavretom priestore použitá zbraň, žalobca utrpel čiastočnú stratu sluchu, pričom už deň nasledujúci po zásahu navštívil lekára a následne mu bola diagnostikovaná strata sluchu. Postupy žalovaného považoval za obštrukčné a účelové.

IV.

15. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalovanému na vedomie dňa 07. apríla 2022.

V.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP, pričom jej dôvodmi nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného z 08. novembra 2018, číslo PPZ-KA1-216-004/2018-PK v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím z 28. mája 2018, Č: KRPZ-KE-VO2-83-013/ 2017-PS a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný rozhodnutím z 08. novembra 2018 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku a tiež s poukazom na § 84 ods. 1 zákona č. 328/ 2002 Z.z. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach z 28. mája 2018, ktorým žalobcovi podľa § 20 ods. 1 písm. b/, § 22 zákona č. 328/2002 Z.z. a v súlade s § 4 a § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. nepriznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.290,00 eur.

22. Podľa § 48 ods. 3 písm. c/ a n/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný c/ oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu, n/ plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

uplatnenia. 24. Podľa § 29 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z., za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe.

26. Podľa § 22 zákona č. 328/2002 Z.z., náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov. 30) (odkaz na o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov; pozn. súdu).

spoločnosti. 28. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

30. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z.z., povinnosť oznámiť zamestnávateľovi vznik udalosti uvedenej v odseku 1 má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku uvedenej udalosti. Zamestnávateľ je povinný vnútorným predpisom určiť, komu a akým spôsobom sa oznamuje vznik udalosti podľa odseku 1.

. .) Pri vstupe do obydlia a následnom útoku zo strany páchateľa došlo k streľbe zo služobnej pištole. (. . .) v čase streľby stál v miestnosti asi 1m od samotnej streľby. Po ukončení policajnej akcii menovaný (žalobca; pozn. súdu) začal pociťovať v ľavom uchu tlak, pískanie a šumenie

W. a následne na chodbe v budove mužstva aj zástupcovi veliteľa PPÚ a zároveň veliteľovi JZČ PPÚ Košice W.. R.. H.; tiež uviedol, že nasledujúci pracovný deň, t.j. v piatok v dopoludňajších hodinách vzhľadom ku niekoľko dní pretrvávajúcim symptómom ochorenia dýchacieho aparátu navštívil ambulanciu MUDr. G., ktorý rozhodol o práceneschopnosti žalobcu a ktorému zároveň oznámil zdravotné ťažkosti pretrvávajúce od služobného zákroku a požiadal ho o vypísanie výmenného lístka za účelom odborného vyšetrenia; odborné vyšetrenie žalobca absolvoval dňa 10. februára 2015, pričom službukonajúci špecializovaný lekár na základe subjektívnych a objektívnych vyšetrení odporučil hospitalizáciu a začatie liečby pre poškodenie sluchu /akutrauma/ vplyvom pôsobenia nadmerného hluku spôsobeného počas služobného zákroku, - dňa 13. februára 2015 bol spísaný úradný záznam B.. W.. W., v ktorom (okrem iného) uviedol, že osobne sa zúčastnil na vyhodnotení priebehu akcie a zo strany žalobcu nezaregistroval, že by mal žalobca zdravotné problémy so sluchom; uviedol, že na vyhodnotení akcie sa tiež zúčastnil

B., v ktorom (okrem iného) uviedol, že po ukončení policajnej akcie nevedel o žiadnom poškodení zdravia týkajúceho sa osoby žalobcu, - dňa 13. februára 2015 bol spísaný úradný záznam W.. R.. H., v ktorom (okrem iného) uviedol, že po ukončení vyhodnotenia akcie veliteľom útvaru stál pri vstupných dverách do budovy mužstva, kde približne v čase 23:15 hod. prechádzal okolo neho žalobca, v pohybe utrúsil, že po streľbe na policajnej akcii mu hučí v uchu, načo pokračoval ďalej v chôdzi k zaparkovanému služobnému cestnému vozidlu; uvedenú informáciu podanú žalobcom považoval za nepriamu, neosobnú a neoficiálnu vzhľadom k tomu, že žalobca bol viackrát preškolený s ustanoveniami právnych predpisov a interných aktov riadenia, ako má postupovať

jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi žalobcom uvedeným úrazovým dejom z 05. februára 2015 a poškodením jeho zdravia, teda nebolo preukázané, že žalobca utrpel služobný úraz tak, ako to tvrdil v žalobe], - vo vzťahu k žalobcom uplatnenej náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ktorá matéria tvorí predmet tohto súdneho konania) prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 28. mája 2018, Č: KRPZ-KE-VO2-83-013/2017-PS žalobcovi nepriznal náhradu za sťaženie

32. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru o dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti žalovaným.

Spornou však zostala otázka, a to v kontexte na splnenie podmienky bezodkladného riadneho a preukázateľného oznámenia úrazu zo strany žalobcu príslušnými právnymi predpismi predpokladaným postupom, či úraz žalobcu možno považovať za úraz služobný, alebo úraz mimoslužobný, ktorá skutočnosť by následne vylučovala zodpovednosť služobného úradu.

zastavuje a odníma policajtovi a pozostalým po ňom nadriadený, ktorý je oprávnený policajta ustanoviť do funkcie alebo vymenovať do funkcie, a ak ide o policajta zaradeného na krajskom riaditeľstve Policajného zboru alebo na okresnom riaditeľstve Policajného zboru a pozostalým po ňom, riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru (§ 81 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z.).

35. Najvyšší správny súd uvádza, že na to, aby sa poškodený mohol úspešne domôcť vyplatenia jednej z dávok úrazového zabezpečenia (náhrada za stratu na služobnom plate, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, jednorazové mimoriadne odškodnenie; § 20 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.) je primárnym a nevyhnutným predpokladom preukázaná existencia služobného úrazu, ktorý možno definovať ako poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane činnosti v čase prestávok v službe (§ 29 ods. 1 písm. a/ zákona č.

V tomto smere možno rovnako poukázať na § 17 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 zákona č. 124/2006 Z.z., podľa ktorého zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu alebo služobného úrazu 20) (odkaz aj na zákon č. 73/1998 Z.z.; pozn. súdu), ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav s tým, že povinnosť oznámiť zamestnávateľovi vznik udalosti má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku uvedenej udalosti.

S uvedenými predpismi, a teda primárne so zákonom č. 124/2006 Z.z., zákonom č. 73/1998 Z.z., vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 18. augusta 2006, číslo 500/2006 Z.z., ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze a tiež s už vyššie zmieňovaným nariadením č. 27/2008, bol žalobca preukázateľne oboznámený, čo preukazuje v administratívnom spise založený „Záznam zo školenia pracovníkov ochrane pred požiarmi a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci“ a vlastnoručne žalobcom podpísaný dňa

2008. 36. Rovnako sa najvyšší správny súd stotožňuje s názorom žalovaného, že neoznámenie úrazu, alebo včasné neoznámenie úrazu nezakladá automaticky stratu nároku na príslušnú dávku úrazového zabezpečenia, ale časový odstup od vzniku poškodenia zdravia do času jeho riadneho a preukázateľného oznámenia nadriadenému vytvára prekážku pre spoľahlivé zistenie, či poškodenie zdravia skutočne vzniklo pri výkone štátnej služby alebo v súvislosti s výkonom štátnej služby alebo pre výkon štátnej služby. V tomto kontexte žalobca v úradnom zázname spísanom dňa 13. februára 2015 uvádzal, že v čase streľby (celkovo padlo 6 výstrelov) sa nachádzal približne do jedného metra otočený ľavou stranou tela ku streľbe, po ukončení služobného zákroku si uvedomil, že v ľavom uchu pociťoval tlak, pískanie a šumenie silnej intenzity, čo pred zákrokom nepociťoval; uvedenú skutočnosť oznámil približne v čase o 23:15 hod. na pohotovostnom policajnom útvare (PPÚ) po ukončení a vyhodnotení akcie v zasadačke PPÚ osobne a priamo veliteľovi PPÚ B..

B. ako veliteľ zásahu, ktorý tiež nezaznamenal od žalobcu žiadne relevantné informácie v súvislosti s úrazom [táto skutočnosť vyplýva z úradného záznamu spísaného N.. R.. B. dňa 13. februára 2015, ktorý uviedol, že dňa 10. februára 2015 cit.: „ (.

Por. F. uviedol v telefonáte, že uvedenú skutočnosť nahlásil veliteľovi útvaru a veliteľovi JZČ. Ja som o týchto skutočnostiach nevedel, preto som aj nekonal (. .).“]. B.. W.. W. v príslušnom úradnom zázname ďalej uviedol, že dňa 13. februára 2015 sám telefonicky kontaktoval žalobcu, aby v prípade, že má zdravotné problémy, ktoré vznikli v súvislosti so služobnou činnosťou vhodným spôsobom toto oznámil, pričom toho istého dňa 13. februára 2015 v čase o 11:18 hod. obdržal služobný mail od I.. R.. M., v ktorom sa nachádzal úradný záznam žalobcu. B.. W.. W. následne v doplnenom úradnom zázname zo 04. septembra 2015, na margo tvrdenia žalobcu, že v čase streľby sa nachádzal približne do jedného metra otočený ľavou stranou tela ku streľbe uviedol, že žalobca sa v čase bezprostredného zákroku nenachádzal v prvej línii zasahujúcich policajtov.

37. K tvrdeniu žalobcu uvedenému v príslušnom úradnom zázname z 13. februára 2015, že úraz oznámil dňa 05. februára 2015, následne na chodbe v budove mužstva aj zástupcovi veliteľa PPÚ a zároveň veliteľovi JZČ PPÚ Košice W.. R.. H. mali správne orgány ako podklad úradný záznam W.. R.. H. spísaný dňa 13. februára 2015, v ktorom uviedol, že cit.: „ (.

. .) táto informácia bola pre mňa nepriama, neosobná a neoficiálna vzhľadom k tomu, že por. B. F. bol viackrát preškolený s ustanoveniami právnych predpisov a interných aktov riadenia ako má postupovať pri ohlásení úrazu a čo je nutné z jeho strany bezodkladne vykonať pri vzniku úrazu /podrobiť sa dychovej skúške, okamžite sa odobrať na náležité vyšetrenie, úraz zaevidovať do knihy evidencie úrazov alebo knihy mimoriadnych udalostí, spísať úradný záznam a uviesť svedkov/. Tu chcem zdôrazniť, že metodické usmernenie pri jednotnom postupe pri spôsobení služobného úrazu a choroby z povolania musí ohlásiť úraz aj policajt, ktorý bol svedkom úrazu policajta a to priamemu nadriadenému poškodeného policajta. Samozrejme ani k takémuto ohláseniu úrazu svedkom danej udalosti hore uvedeného dňa neprišlo.“ Tiež v uvedenom úradnom zázname dodal, že cit.: „ (.

Na základe takto získaných / zabezpečených dôkazov správne orgány spochybnili žalobcom uvádzané oznámenie najmä čo do jeho náležitosti a včasnosti, pričom krajský súd na takto získané dôkazy vyvracajúce žalobcom uvádzaný postup nereflektoval a bez ďalšieho sa priklonil na stranu žalobcu. V prípade služobných úrazov je nevyhnutné riadne, spoľahlivo a nevyvolávajúc žiadne pochybnosti preukázať príčinu a okolnosti úrazu, ako i zodpovednosť služobného úradu za úraz. Pokiaľ žalobca subjektívne pociťoval ťažkosti (navyše silnej intenzity), z ktorých odvodzoval, že súvisia so služobným zásahom, nič mu nebránilo v tom, aby úraz nahlásil v zmysle právnych predpisov a interných postupov žalovaného, aby mohlo byť zabezpečené riadne prešetrenie vzniku služobného úrazu. Skutkové okolnosti vyplývajúce z administratívneho spisu teda potvrdzujú, že žalobca ohlasovaciu povinnosť si nesplnil, respektíve nesplnil ju riadne a včas, dôsledkom ktorej skutočnosti sa sám dostal do pre neho nepriaznivej pozície, ktorá znemožnila objektívne vyšetrovanie vzniknutej škodovej

38. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 39. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vec prejednať v medziach podanej správnej žaloby, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť. 40.

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.