← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·31. 10. 2023

6Ssk/59/2023

ECLI:SK:NSSSR:2023:7020200288.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
5Sa/18/2020
IČS
7020200288
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: T. V., narodená XX. K. XXXX, bytom v U., V. Č.. XXXX, právne zast.: JUDr. Mikulášom Pavlikom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Štefana Kukuru č. 14, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 25. februára 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 15. novembra 2022, č. k. 5Sa/18/2020-26, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 15. novembra 2022, č. k. 5Sa/18/2020-26 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 25. februára 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 09. októbra 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X - V. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. uložil žalobkyni povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok za dobu od 20. septembra 2017 do 19. decembra 2019 v celkovej sume 5.392,96 eur do tridsiatich (30) dní od doručenia predmetného rozhodnutia. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 74 ods. 1, 2, 3, § 116 ods. 2, § 236 ods. 1 písm. b/, § 227 ods. 3, § 9 ods. 1 písm. b/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru o zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu, keď žalobkyni v súlade s § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. bola uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok z titulu, že syn žalobkyne ukončil štúdium na strednej škole, z ktorého dôvodu prestal spĺňať podmienku nezaopatreného dieťaťa v zmysle § 9 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. V tomto smere krajský súd odkázal na nesplnenie oznamovacej povinnosti plynúcej z § 227 ods. 3 veta druhá zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Námietku žalobkyne, že žalovanej musela byť existencia ukončenia štúdia jej syna známa z jej vlastnej činnosti, vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže táto skutočnosť nezbavila žalobkyňu oznamovacej povinnosti, ktorej plnenie ukladá zákon, ktorá jej bola známa a nesplnením, ktorej naplnila skutkovú podstatu § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý ju zaväzuje neprávom vyplatenú sumu vdovského dôchodku Sociálnej poisťovni vrátiť. Výšku preplatku na vdovskom dôchodku (5.392,96 eur) považoval za správne vyčíslenú a k tomu prislúchajúce obdobie (od 20. septembra 2017 do 19. decembra 2019) za správne ustálené. 4. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

II.

5. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 7. Konkrétne namietala, že žalovaná o skutočnostiach, ktoré dáva za porušenie povinnosti žalobkyni, mala vedomosť zo svojej činnosti, čoho dôkazom bolo rozhodnutie zo 17. júla 2017 o zastavení výplaty sirotského dôchodku jej syna. Ďalší dôkaz vyplýval z odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaná poukazovala na potvrdenie Obchodnej akadémie vo Vranove nad Topľou z 11. novembra 2016, ktoré bolo Sociálnej poisťovni, ústredie doručené dňa 16. novembra 2016, podľa ktorého dňom 31. augusta 2017, syn žalobkyne ukončil štúdium na tejto škole a tým prestal byť nezaopatreným dieťaťom. Na základe predmetného potvrdenia mala teda žalovaná vedomosť, že syn žalobkyne prestane byť nezaopatreným dieťaťom a mala žalobkyni upraviť vyplácanie jej vdovského dôchodku v súlade so zákonom a nie poukazovať na porušenie jej povinnosti plynúcej z § 236 ods. l písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. (po správnosti „§ 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z.“;

pozn. súdu). Žalobkyňa nemala ani povinnosť oznamovať všeobecne známe skutočnosti a v tomto smere poukázala na znenie § 196 ods. 1 veta druhá zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého cit.: „Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.“ 8. Žalobkyňa ďalej namietala nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ktorý sa riadne nevysporiadal práve z vyššie uvedenou námietkou, ktorú žalobkyňa oprela o ustanovenie § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 9. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo alternatívne postupom podľa § 462 ods. 2 SSP rozsudok súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie.

III.

10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 10. februára 2023 s tým, že krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil, dostatočne sa vysporiadal so všetkými námietkami a argumentami žalobkyne a rozhodnutie dostatočne odôvodnil. 11. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

IV.

12. Žalobkyňa v následne podanom vyjadrení z 28. februára 2023 zotrvala na dôvodoch plynúcich z kasačnej sťažnosti.

V.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 19. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 25. februára 2020, Číslo:

XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 09. októbra 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X - V. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. uložil žalobkyni povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok za dobu od 20. septembra 2017 do 19. decembra 2019 v celkovej sume 5.392,96 eur do tridsiatich (30) dní od doručenia predmetného rozhodnutia.

20. Podľa § 74 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela. 21. Podľa § 74 ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z., po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak sa stará o nezaopatrené dieťa.

22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa a/ do skončenia povinnej školskej dochádzky, 29) b/ po skončení povinnej školskej dochádzky, 29) najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak 1. sa sústavne pripravuje na povolanie, 2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo 3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.

23. Podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z., príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

24. Podľa § 227 ods. 3 veta druhá zákona č. 461/2003 Z. z., príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.

25. Podľa § 196 ods. 1 veta druhá zákona č. 461/2003 Z. z., netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 26. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného dávkového spisu mal

preukázané, že - žalobkyňa na predpísanom tlačive dňa 03. júla 2013 (žiadosť spísaná dňa 26. júna 2013) požiadala o vdovský dôchodok a sirotský dôchodok, - dvomi rozhodnutiami zo 07. augusta 2013 prvostupňový správny orgán priznal žalobkyni (pre svojho syna) sirotský dôchodok od 16. júna 2013 v sume 85,50 eur mesačne a vdovský dôchodok od 16. júna 2013 v sume 64,90 eur mesačne [obe rozhodnutia obsahovali poučenie o podmienkach trvania nároku na sirotský / vdovský dôchodok viazaných v tomto kontexte primárne na trvanie statusu nezaopatreného dieťaťa podľa § 9 zákona č. 461/2003 Z. z.], - rozhodnutím zo 17. júla 2017 prvostupňový správny orgán od 20. septembra 2017 zastavil výplatu sirotského dôchodku [dôvod zastavenia výplaty predmetnej dávky spočíval v tom, že syn žalobkyne stratil status nezaopatreného dieťaťa ukončením štúdia], - následne prvostupňový správny orgán rozhodnutím I. z 09. októbra 2019 zastavil výplatu vdovského dôchodku od 20. decembra 2019 a rozhodnutím V. z 09. októbra 2019 uložil

žalobkyni povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok za dobu od 20. septembra 2017 do 19. decembra 2019 v celkovej sume 5.392,96 eur mesačne, - žalovaná na odvolanie žalobkyne tu preskúmavaným rozhodnutím z 25. februára 2020 zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie V. z 09. októbra 2019.

27. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobkyňou v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného dávkového spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

28. Najvyšší správny súd uvádza, že zákonodarca zveril do právomoci žalovanej ako verejnoprávnej inštitúcii zriadenej na výkon sociálneho poistenia (§ 120 zákona č. 461/2003 Z. z.) rozhodovať v prvom stupni o povinnosti poberateľa dávky vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť, alebo úrazovú rentu, alebo pozostalostnú úrazovú rentu, alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili (§ 179 ods. 1 písm. a/ bod 2. zákona č. 461/2003 Z. z.). Zákonodarca povinnosť vrátiť dávku, alebo jej časť konkrétne upravuje v § 236 ods. 1 s tým, že za týmto účelom stanovuje tri samostatné skutkové podstaty, a teda príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a i. nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, ii. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo iii. vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

V zmysle právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. sociálna poisťovňa, ústredie je orgán verejnoprávnej inštitúcie na úseku sociálneho poistenia a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na vydanie rozhodnutia o povinnosti príjemcu vrátiť dávku alebo jej časť, ktorá mu bola vyplatená neprávom alebo mu bola poskytnutá vo vyššej sume, ktorá

mu patrila. Za tým účelom je jej povinnosťou si zaobstarať dostatok skutkových poznatkov preukazujúcich, že príjemca bol poberateľom dávky, ktorá mu v zmysle právnej úpravy tohto zákona nepatrila. Preukázanie neprávom vyplácanej dávky alebo jej časti jej príjemcovi, zaťažuje sociálnu poisťovňu.

29. Podmienky nároku na vdovský dôchodok upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. najmä v ustanoveniach § 74 ods. 1 až 6, upravujúcich jednak vznik nároku na dávku (vdovský dôchodok) a jednak vznik nároku na výplatu predmetnej dávky. Konkrétne, vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok, ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Nárok na výplatu vdovského dôchodku má vdova počas jedného roka od smrti manžela s tým, že po uplynutí uvedeného obdobia má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak sa stará o nezaopatrené dieťa, je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% alebo vychovala aspoň tri deti, dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti, dovŕšila dôchodkový vek. V predmetnej veci žalobkyňa k

16. júnu 2013 splnila podmienky vzniku nároku na vdovský dôchodok, rovnako tak splnila podmienku nároku na výplatu vdovského dôchodku aj po uplynutí jednoročného obdobia z titulu starostlivosti o nezaopatrené dieťa. Zákon č. 461/2003 Z. z. právne vymedzuje „nezaopatrené dieťa“ ako dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie (§ 9 ods. 1 písm. b/ bod 1. zákona). V prejednávanej veci bolo nesporne preukázané, že syn žalobkyne ukončil štúdium na strednej škole (Obchodná akadémia, Vranou nad Topľou) dňa 30. júna 2017.

V konaní nebolo preukázané, že by syn žalobkyne sa i naďalej sústavne pripravoval na povolanie po tomto dátume (a to až do dovŕšenia 26 rokov veku), prípadne neboli preukázané iné skutočnosti na strane syna žalobkyne, na základe ktorých by sa syn žalobkyne i naďalej považoval za nezaopatrené dieťa (pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť (§ 9 ods. 1 písm. b/ body 2. a 3. zákona).

30. V rozhodnutí zo 07. augusta 2013, ktorým bol žalobkyni priznaný vdovský dôchodok od 16. júna 2013 v sume 64,90 eur mesačne bola žalobkyňa poučená aj o podmienkach trvania nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu, teda aj o tom, že po uplynutí jedného roka od smrti manžela má nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak spĺňa niektorú z taxatívne vymenovaných podmienok uvedených v rozhodnutí (okrem iného, ak sa stará o nezaopatrené dieťa). V závere rozhodnutia bola tiež poučená, že každú zmenu skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu, je potrebné písomne oznámiť žalovanej v lehote do ôsmich (8) dní. Obdobné poučenie obsahuje aj rozhodnutie zo 07. augusta 2013 o priznaní sirotského dôchodku od 16. júna 2013 v sume 85,50 eur mesačne, podľa ktorého nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká dňom, ktorým dieťa mladšie ako 26 rokov prestalo byť nezaopatreným dieťaťom. S ohľadom na to, že syn žalobkyne ukončil stredoškolské štúdium k

30. júnu 2017, žalovaná rozhodnutím zo 17. júla 2017 zastavila výplatu sirotského dôchodku od 20. septembra 2017. Z obsahu predmetného rozhodnutia vyplýva dôvod zastavenia výplaty sirotského dôchodku a spočívajúci v tom, že syn žalobkyne ukončením štúdia prestal spĺňať podmienku nezaopatrenosti. Navyše k rozhodnutiu zo 17. júla 2017 bolo pripojené „VYSVETLENIE K ROZHODNUIU“, v ktorom bol žalobkyni bližšie ozrejmený status nezaopatreného dieťaťa, ktorým je aj dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, pričom pod sústavnou prípravou na povolanie štúdiom treba rozumieť aj štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky a štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa bola o podmienkach trvania nároku na výplatu vdovského dôchodku riadne poučená v rozhodnutí zo 07. augusta 2013 o priznaní vdovského dôchodku. Rovnako skutočnosť, že žalobkyňa nespĺňa podmienku trvania nároku na výplatu vdovského dôchodku vyplývala aj z rozhodnutia zo

07. augusta 2013 o priznaní sirotského dôchodku a tiež z rozhodnutia zo 17. júla 2017 o zastavení výplaty sirotského dôchodku, keďže zachovanie statusu nezaopatrenosti dieťaťa bolo nevyhnutnou podmienkou aj v prípade posudzovania trvania nároku na výplatu sirotského dôchodku. Žalobkyňa mala nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka po smrti manžela, teda od 16. júna 2013 do 16. júna 2014 a zároveň z dôvodu starostlivosti o nezaopatrené dieťa nárok na výplatu vdovského dôchodku trval až do 30. júna 2017, kedy syn žalobkyne ukončil stredoškolské štúdium na obchodnej akadémii. Vdovský dôchodok, ktorý bol následne vyplácaný žalobkyni je vdovský dôchodok, ktorý žalobkyni nepatril, bol jej teda vyplatený neprávom. Skutočnosť, že žalovaná (podľa názoru žalobkyne) už v čase vydania rozhodnutia zo 17. júla 2017 o zastavení výplaty sirotského dôchodku mohla vedieť, že sa vdovský dôchodok žalobkyni vypláca neprávom, nezbavuje žalobkyňu povinnosti vrátiť žalovanej neprávom vyplatené sumy vdovského dôchodku. V tomto smere možno poukázať

na znenie § 227 ods. 3 veta druhá zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. O uvedenej skutočnosti bola žalobkyňa viackrát poučená.

Na základe uvedeného má najvyšší správny súd za to, že žalobkyňa vedela alebo musela predpokladať, že ukončením stredoškolského štúdia jej syna sa jej vdovský dôchodok vypláca neprávom, čím žalobkyňa naplnila skutkovú podstatu uvedenú v ustanovení § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z.

31. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na znenie § 196 veta druhá zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne, najvyšší správny súd uvádza, že uvedené ustanovenie nič nemení na tom, že žalobkyňa prijímala dávku alebo jej časť, hoci vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

Rovnako možno opakovane odkázať na § 227 ods. 3 veta druhá zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Zo zákona č. 461/2003 Z. z. pre žalovanú vyplýva v tomto kontexte limit spočívajúci v tom, že právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila (§ 236 ods. 2 veta prvá zákona). Uvedené lehoty a primárne trojročná subjektívna lehota boli zo strany žalovanej zachované; potvrdenie o štúdiu, z ktorého bolo zrejmé, že synovi žalobkyne skončí štúdium dňa 30. júna 2017 bolo žalovanej doručené 16. novembra 2016, prípadne rozhodnutie o zastavení výplaty sirotského dôchodku bolo vydané dňa 17. júla 2017.

Prvostupňové správne rozhodnutie o uložení povinnosti žalobkyni vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok za dobu od 20. septembra 2017 do 19. decembra 2019 v celkovej sume 5.392,96 eur mesačne bolo vydané dňa 09. októbra 2019. Subjektívna ako aj objektívna lehota neplynie počas konania o odvolaní (§ 236 ods. 2 veta druhá zákona).

32. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 33. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

34. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 31. októbra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Ssk/59/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik