6Ssk/59/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: T. V., narodená XX. K. XXXX, bytom v U., V. Č.. XXXX, právne zast.: JUDr. Mikulášom Pavlikom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Štefana Kukuru č. 14, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 25. februára 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 15. novembra 2022, č. k. 5Sa/18/2020-26, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

II.

5. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 7. Konkrétne namietala, že žalovaná o skutočnostiach, ktoré dáva za porušenie povinnosti žalobkyni, mala vedomosť zo svojej činnosti, čoho dôkazom bolo rozhodnutie zo 17. júla 2017 o zastavení výplaty sirotského dôchodku jej syna. Ďalší dôkaz vyplýval z odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaná poukazovala na potvrdenie Obchodnej akadémie vo Vranove nad Topľou z 11. novembra 2016, ktoré bolo Sociálnej poisťovni, ústredie doručené dňa 16. novembra 2016, podľa ktorého dňom 31. augusta 2017, syn žalobkyne ukončil štúdium na tejto škole a tým prestal byť nezaopatreným dieťaťom. Na základe predmetného potvrdenia mala teda žalovaná vedomosť, že syn žalobkyne prestane byť nezaopatreným dieťaťom a mala žalobkyni upraviť vyplácanie jej vdovského dôchodku v súlade so zákonom a nie poukazovať na porušenie jej povinnosti plynúcej z § 236 ods. l písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. (po správnosti „§ 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z.“;

pozn. súdu). Žalobkyňa nemala ani povinnosť oznamovať všeobecne známe skutočnosti a v tomto smere poukázala na znenie § 196 ods. 1 veta druhá zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého cit.: „Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.“ 8. Žalobkyňa ďalej namietala nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ktorý sa riadne nevysporiadal práve z vyššie uvedenou námietkou, ktorú žalobkyňa oprela o ustanovenie § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 9. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo alternatívne postupom podľa § 462 ods. 2 SSP rozsudok súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 09. októbra 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X - V. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. uložil žalobkyni povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok za dobu od 20. septembra 2017 do 19. decembra 2019 v celkovej sume 5.392,96 eur do tridsiatich (30) dní od doručenia predmetného rozhodnutia.

22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa a/ do skončenia povinnej školskej dochádzky, 29) b/ po skončení povinnej školskej dochádzky, 29) najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak 1. sa sústavne pripravuje na povolanie, 2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo 3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.

24. Podľa § 227 ods. 3 veta druhá zákona č. 461/2003 Z. z., príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.

preukázané, že - žalobkyňa na predpísanom tlačive dňa 03. júla 2013 (žiadosť spísaná dňa 26. júna 2013) požiadala o vdovský dôchodok a sirotský dôchodok, - dvomi rozhodnutiami zo 07. augusta 2013 prvostupňový správny orgán priznal žalobkyni (pre svojho syna) sirotský dôchodok od 16. júna 2013 v sume 85,50 eur mesačne a vdovský dôchodok od 16. júna 2013 v sume 64,90 eur mesačne [obe rozhodnutia obsahovali poučenie o podmienkach trvania nároku na sirotský / vdovský dôchodok viazaných v tomto kontexte primárne na trvanie statusu nezaopatreného dieťaťa podľa § 9 zákona č. 461/2003 Z. z.], - rozhodnutím zo 17. júla 2017 prvostupňový správny orgán od 20. septembra 2017 zastavil výplatu sirotského dôchodku [dôvod zastavenia výplaty predmetnej dávky spočíval v tom, že syn žalobkyne stratil status nezaopatreného dieťaťa ukončením štúdia], - následne prvostupňový správny orgán rozhodnutím I. z 09. októbra 2019 zastavil výplatu vdovského dôchodku od 20. decembra 2019 a rozhodnutím V. z 09. októbra 2019 uložil

27. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobkyňou v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného dávkového spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

V zmysle právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. sociálna poisťovňa, ústredie je orgán verejnoprávnej inštitúcie na úseku sociálneho poistenia a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na vydanie rozhodnutia o povinnosti príjemcu vrátiť dávku alebo jej časť, ktorá mu bola vyplatená neprávom alebo mu bola poskytnutá vo vyššej sume, ktorá

29. Podmienky nároku na vdovský dôchodok upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. najmä v ustanoveniach § 74 ods. 1 až 6, upravujúcich jednak vznik nároku na dávku (vdovský dôchodok) a jednak vznik nároku na výplatu predmetnej dávky. Konkrétne, vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok, ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Nárok na výplatu vdovského dôchodku má vdova počas jedného roka od smrti manžela s tým, že po uplynutí uvedeného obdobia má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak sa stará o nezaopatrené dieťa, je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% alebo vychovala aspoň tri deti, dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti, dovŕšila dôchodkový vek. V predmetnej veci žalobkyňa k

V konaní nebolo preukázané, že by syn žalobkyne sa i naďalej sústavne pripravoval na povolanie po tomto dátume (a to až do dovŕšenia 26 rokov veku), prípadne neboli preukázané iné skutočnosti na strane syna žalobkyne, na základe ktorých by sa syn žalobkyne i naďalej považoval za nezaopatrené dieťa (pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť (§ 9 ods. 1 písm. b/ body 2. a 3. zákona).

30. júnu 2017, žalovaná rozhodnutím zo 17. júla 2017 zastavila výplatu sirotského dôchodku od 20. septembra 2017. Z obsahu predmetného rozhodnutia vyplýva dôvod zastavenia výplaty sirotského dôchodku a spočívajúci v tom, že syn žalobkyne ukončením štúdia prestal spĺňať podmienku nezaopatrenosti. Navyše k rozhodnutiu zo 17. júla 2017 bolo pripojené „VYSVETLENIE K ROZHODNUIU“, v ktorom bol žalobkyni bližšie ozrejmený status nezaopatreného dieťaťa, ktorým je aj dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, pričom pod sústavnou prípravou na povolanie štúdiom treba rozumieť aj štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky a štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa bola o podmienkach trvania nároku na výplatu vdovského dôchodku riadne poučená v rozhodnutí zo 07. augusta 2013 o priznaní vdovského dôchodku. Rovnako skutočnosť, že žalobkyňa nespĺňa podmienku trvania nároku na výplatu vdovského dôchodku vyplývala aj z rozhodnutia zo

na znenie § 227 ods. 3 veta druhá zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. O uvedenej skutočnosti bola žalobkyňa viackrát poučená.

31. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na znenie § 196 veta druhá zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne, najvyšší správny súd uvádza, že uvedené ustanovenie nič nemení na tom, že žalobkyňa prijímala dávku alebo jej časť, hoci vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

Prvostupňové správne rozhodnutie o uložení povinnosti žalobkyni vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok za dobu od 20. septembra 2017 do 19. decembra 2019 v celkovej sume 5.392,96 eur mesačne bolo vydané dňa 09. októbra 2019. Subjektívna ako aj objektívna lehota neplynie počas konania o odvolaní (§ 236 ods. 2 veta druhá zákona).

34. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.