6Ssk/60/2025

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo 16. septembra 2024, č. k. TN-28Sa/3/2023-62 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 02. januára 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 06. októbra 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni zamietol žiadosť o invalidný dôchodok.

II.

6. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 8. Konkrétne namietala správnosť rozsudku správneho súdu, mala za to, že je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, nevysporiadal sa so všetkými námietkami žalobkyne súvisiacimi s rozpormi v záveroch lekárskych záznamov žalobkyne so závermi posudkových lekárov. Zo spisovej dokumentácie žalobkyne je zrejmé, že jej zdravotný stav sa od roku 2010 zásadne nezmenil, z ktorého dôvodu určenie dátumu vzniku invalidity k 08. januáru 2021 považovala za nesprávne. Pokiaľ ide o samotnú frekvenciu záchvatov, predmetný údaj je ovplyvnený jej po-záchvatovou amnéziou, čoho dôkazom sú aj zdravotné záznamy vystavené Y.. E. z 25. mája 2018, 17. augusta 2018; žalobkyňa aj pred 08. januárom 2021 mala viac ako štyri záchvaty mesačne, a to pravidelne. 9. Žalobkyňa kasačnú sťažnosť neskôr doplnila uvádzajúc, že zo zdravotných záznamov vyplýva, že spĺňa sekundárnu generalizáciu parciálnych záchvatov - G 40.2, pričom toto žalovaný nevzal v úvahu. Táto skutočnosť je potvrdená lekárskou správou Y.. E. z 25. mája 2018 a 17. augusta 2018 a tiež z lekárskej správy Y.. I. z 05. apríla 2004 a 16. decembra 2004.

Dodala, že pre sekundárnu generalizáciu parciálnych záchvatov - G 40.2 je počet záchvatov viac ako 1x za mesiac relevantný. Tento stav je trvalý a vážny, čo potvrdzujú aj ďalšie lekárske správy od Y.. M., Z.. a Y.. F.. Zastáva názor, že podľa zdravotných záznamov má na EEG a MRI od roku 2004 preukázaný dlhotrvajúci nemenný patologický nález na mozgu v súvise s G 40.2. I napriek predloženiu odbornej lekárskej dokumentácie žalovaná odmietla vykonať posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom v odbore neurológia spätne do roku 2010. 10. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne (zmenil rozsudok správneho súdu) a zrušil rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím.

VI.

Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 02. januára 2023, Číslo:

21. Zákon č. 461/2003 Z.z. vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

23. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) 27. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

30. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

31. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

stavu veci. 33. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

36. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený posudkový spis a dávkový spis žalovanej, mal preukázané, že - žalobkyňa dňa 17. októbra 2012 na predpísanom tlačive požiadala o invalidný dôchodok, - žalovaná rozhodnutím z 08. novembra 2012 postupom podľa § 70, § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z dôvodu, že nemala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa zo 17. októbra 2012 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, so záverom, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; u žalobkyni bola stanovená 35 %-ná percentuálna miera s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené - Organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity (organický psychosyndróm,

- žalovaná rozhodnutím z 10. novembra 2021 postupom podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z dôvodu, že ku dňu vzniku invalidity nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný

rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 10. novembra 2021 [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 08. decembra 2021 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Trenčíne, ktorý sa po opätovnom zistení anamnestických údajov a príslušných lekárskych stotožnil so závermi prijatými posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené - Epileptické záchvaty a iné záchvatové ochorenia, hodnotí sa frekvencia záchvatov, typ záchvatov, EEG nález, sprievodné psychické poruchy, ťažká forma - generalizované záchvaty častejšie ako 1x mesačne, parciálne záchvaty častejšie ako 1x týždenne, so sprievodnými zmenami podľa Kapitoly VI, oddiel A, položka č. 4, písmeno c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % (z rozpätia 50-60 %)], - Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 26. mája 2022, sp. zn. 12Sa/5/2022 zrušil napadnuté

č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z pôvodne stanovených 60 % (z rozpätia 50-60 %)], - na odvolanie žalobkyne generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím vydaným dňa 02. januára 2023 zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 06. októbra 2022 [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa zo 06. decembra 2022 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Trenčíne, ktorý sa po opätovnom zistení anamnestických údajov a príslušných lekárskych stotožnil so závermi prijatými posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo rovnako určené - Epileptické záchvaty a iné záchvatové ochorenia, hodnotí sa frekvencia záchvatov, typ záchvatov, EEG nález, sprievodné psychické poruchy, ťažká forma - generalizované záchvaty častejšie ako 1x mesačne, parciálne záchvaty častejšie ako 1x týždenne, so sprievodnými

Najvyšší správny súd vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho, ako aj primárne pripojeného posudkového spisu a dávkového spisu dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne, keď na podklade lekárskych posudkov vyhotovených posudkovými lekármi sociálneho poistenia na oboch stupňoch ustálili dátum vzniku invalidity k 08. januáru 2021.

39. V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.

Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nevyhnutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne

Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Má za to, že posudkoví lekári sa v rámci realizácie záverov plynúcich z predchádzajúceho rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 26. mája 2022, sp. zn. 12Sa/5/ 2022 v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tiež k stanoveniu dátumu vzniku invalidity.

Dátum vzniku invalidity by mal lekársky posudok objektívne a presvedčivo odôvodňovať. Vznik invalidity je základným a východiskovým predpokladom pre stanovenie okamihu (dátumu), od ktorého sa invalidný dôchodok priznáva. Invalidita vzniká od okamihu, od ktorého možno zdravotný stav fyzickej osoby považovať za dlhodobo nepriaznivý v dôsledku ochorenia, alebo úrazu a za predpokladu, že zdravotné postihnutie je trvalé a zlepšenie zdravotného stavu nemožno očakávať (§ 71 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z.).

Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vznik invalidity je potrebné určiť v súlade s § 71 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom nie je rozhodujúce, kedy (ktorým dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiadal.

Zároveň platí, že pokiaľ dátum invalidity nie je možné stanoviť aspoň s vysokou pravdepodobnosťou (ak napríklad vznikala invalidita postupne), je potrebné takúto skutočnosť bližšie odôvodniť a uviesť deň, kedy už bola jej existencia nepochybná. Na druhej strane stanovenie dátumu vzniku invalidity podľa dátumu lekárskeho vyšetrenia nie je všeobecne vylúčené a zvlášť za predpokladu, že posudzovaná osoba navštevuje príslušného odborného lekára pravidelne a dostatočne často, aby bolo možné z lekárskych správ vyčítať, kedy sa zdravotný stav posudzovanej osoby zhoršil do takej miery, že boli splnené podmienky invalidity.

K obdobiu 2004 posudkoví lekári zhodne ustálili, že žalobkyňa epilepsiou trpí už od veku troch rokov, avšak táto skutočnosť bez ďalšieho automaticky nezakladá, respektíve nemôže zakladať invaliditu na účely zákona č. 461/2003 Z.z. U ochorení, ktoré majú menlivý (kolísavý) priebeh, ku ktorým možno zaradiť aj epilepsiu (tu parciálna epilepsia evidovaná v zmysle alfanumerickej kategorizácie pod kódom G 40.2 medzinárodnej klasifikácie chorôb) vzniká invalidita až splnením všetkých podmienok, ktoré pre to-ktoré ochorenie stanovuje príloha č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. V tomto smere najvyšší správny súd tiež uvádza, že príslušná položka č. 4 obsahujúca v podstate štyri formy epileptických záchvatov (ľahká forma, stredne ťažká forma, ťažká forma a séria záchvatov) vychádza z deľby epileptických záchvatov na generalizované záchvaty a parciálne (malé) záchvaty s tým, že aj v zmysle priradeného (individuálneho) posudkového hľadiska k tejto položke je rozhodujúcim počet záchvatov. Podľa v posudkovom spise založených lekárskych správ, ktorých výpočet podľa popisu epileptických záchvatov v

záchvat slabšej intenzity za štyri mesiace od januára 2004, čo znamená, že v mesiaci február a marec bola žalobkyňa bez záchvatu, v správe zo 16. decembra 2004 sú dokumentované dva slabšie záchvaty od 09. septembra 2004, teda za obdobie troch mesiacov.

42. Žalobkyňa sa domáhala tiež „posunutia“ dátumu vzniku invalidity spätne do obdobia 2010, avšak aj s poukazom na posudkovom spise založené lekárske správy z neurologických vyšetrení túto požiadavku žalobkyne možno vyhodnotiť ako neopodstatnenú.

Rovnako v roku 2011 absolvovala lekárske vyšetrenie dňa 15. februára 2011, kde sa uvádzalo, že sa u žalobkyni opakujú cca 3 krát do mesiaca malé záchvaty, v lekárskej správe z 31. mája 2011 a zo 16. júna 2011 uvádzala 1-3 záchvaty do mesiaca, v lekárskej správe zo 16. septembra 2011 malé záchvaty 1-4 krát do mesiaca, v lekárskej správe zo 16. novembra 2011 uviedla, že za posledné dva mesiace sa u nej opakovali malé záchvaty 2 krát do mesiaca. V roku 2012 podľa lekárskej správy z 15. februára 2012 mala žalobkyňa cca 3 krát záchvat za mesiac, podľa lekárskej správy z 02. mája 2012 žalobkyňa v apríli záchvat nemala, predtým od poslednej kontroly (t.j. od 15. februára 2012) 2 krát malý záchvat, v lekárskej správe z 25. júla 2012 uvádzala v júni 4 záchvaty, v júli jeden záchvat, z lekárskej správy z 22. októbra 2012 vyplývali záchvaty 2-3 krát mesačne.

za mesiac. V roku 2015 podľa lekárskej správy z 30. januára 2015 uvádzané 2 až 4 malé záchvaty do mesiaca, v lekárskej správe z 21. mája 2015 uvádzané 4 záchvaty za mesiac, v lekárskej správe z 27. augusta 2015 počet záchvatov neuvedený, podľa lekárskej správy z 30. decembra 2015 počet záchvatov 3 až 4 do mesiaca. V roku 2016 v lekárskej správe zo 06. apríla 2016 uvádzaných 5 až 6 záchvatov za mesiac, v lekárskej správe z 12. júla 2016 uvádzané 4 záchvaty do mesiaca. V roku 2018 podľa lekárskych správ z 25. mája 2018 a zo 17. augusta 2018 uvádzaných 4 až 6 záchvatov mesačne, v lekárskej správe z 23. novembra 2018 uvádzaných 3 až 6 záchvatov do mesiaca, v lekárskej správe z 18. decembra 2018 uvádzané 2 záchvaty. V roku 2019 v lekárskej správe uvádzané opakujúce sa záchvaty 3 krát do mesiaca, v lekárskej správe zo 17. septembra 2019 je uvádzaná porucha vedomia 1 krát od poslednej kontroly, z lekárskej správy z 19. novembra 2019 vyplýva, že od poslednej kontroly (t.j. od 17. septembra

21. septembra 2020 sa uvádza, že žalobkyňa od poslednej kontroly (t.j. od 21. júla 2020) mala 11 záchvatov, v lekárskej správe z 23. októbra 2020 sa uvádza 6 záchvatov. V roku 2021 podľa lekárskej správy z 08. januára 2021 mala žalobkyňa 6 až 7 záchvatov, v lekárskej správe zo 07. apríla 2021 a z 27. apríla 2020 zhodne uvádzaných 6 záchvatov

V tejto súvislosti posudkový lekár sociálneho poistenia ústredie v lekárskom posudku zo 06. decembra 2022 tvoriaceho podklad pre vypracovanie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia z 02. januára 2023 identifikoval zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne v roku 2020, keď dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav trvajúci minimálne jeden rok bol dokumentovaný v neurologickom vyšetrení dňa 08. januára 2021, nakoľko dosiahol pravidelnú frekvenciu okolo šesť záchvatov mesačne, čiže nad štyri záchvaty práve k tomuto dátumu. Možno sa preto stotožniť s tým, že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobkyne k dátumu 08. januára 2021 prijal posudkový lekár na podklade doložených odborných lekárskych nálezov, ktoré zobral do úvahy po vrátení veci krajským súdom komplexne a bez rozporov vychádzajúc z toho, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne, trvajúci minimálne jeden rok bol pre účely jej invalidity zdokumentovaný, t.j. hodnotiteľný vyššou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako 40 % až v neurologickom vyšetrení z 08. januára 2021.

43. Vzhľadom na uvedené najvyšší správny súd dospel k záveru, že príslušní posudkoví lekári sociálneho poistenia oboch stupňov svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, na to nadväzujúce stanovenie výslednej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a primárne pre účely tohto konania aj určenie dátumu vzniku invalidity k 08. januáru 2021 riadne a jasne odôvodnili. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobkyne neboli splnené podmienky pre určenie skoršieho dátumu vzniku invalidity; z obsahu príslušných posudkov sú zrejmé úvahy, na základe ktorých dospeli príslušní posudkoví lekári k záveru, že okamihu vzniku invalidity u žalobkyne práve zodpovedá 08. január 2021.

(lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky z 22. septembra 2022), prípadne, že na ochorenia z iných medicínskych odborov sa žalobkyňa nelieči (lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia ústredie zo 06. decembra 2022).

Y.. J. M., T.., Y. v už spomínanej lekárskej správe z neurologickej ambulancie z 18. októbra 2021. Rovnako možno doplniť, že u žalobkyni indikované (parciálne) epileptické záchvaty neboli sprevádzané či už odpadnutím, kŕčmi, alebo pomočením sa. Možno teda uzavrieť, že všetky v konaní predložené lekárske správy posudkových lekárov ako vecne a miestne príslušných orgánov zo zákona ustanovených na výkon posudkovej činnosti (§ 153 ods. 3, 5 zákona č. 461/ 2002 Z.z.) sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú náležite odôvodnené, bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch

V tomto smere bolo tiež nesporne preukázané (a žalobkyňa túto skutočnosť ani nerozporovala), že pred vznikom invalidity (t.j. pred 08. januárom 2021) získala 536 dní, teda 1 rok a 171 dní obdobia dôchodkového poistenia, z ktorého dôvodu potom nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

dôchodok. Z rozsudku ako celku je zrejmý dôvod, pre ktorý správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, a tým k jej zamietnutiu. Obdobne vo vzťahu k odôvodneniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia z 02. januára 2023 najvyšší správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovanej je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci; obsahuje tiež predpísané náležitosti. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu; v odôvodnení rozhodnutia je opísaný priebeh konania, ako aj vyhodnotené skutočnosti, ktoré boli zásadné pre výrok rozhodnutia aj s použitím právnych predpisov, na ktorých základe bolo rozhodnuté.

48. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.