← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·27. 8. 2025

6Ssk/60/2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200050.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
TN-28Sa/3/2023
IČS
3023200050
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobkyne: L. H., narodená XX. R. XXXX, bytom v M., Q. č. XXX/XX, právne zast.: JUDr. Karolom Porubčinom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum č. 27/32, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 02. januára 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici zo 16. septembra 2024, č. k. TN-28Sa/3/2023-62, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo 16. septembra 2024, č. k. TN-28Sa/3/2023-62 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 02. januára 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 06. októbra 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni zamietol žiadosť o invalidný dôchodok.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 70 ods. 1, § 71 ods. 1-8, § 72 ods. 1 písm. c/, § 153 ods. 5, § 195 ods. 1,2, § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Správny súd po preskúmaní veci ako nespornú považoval skutočnosť, že žalobkyňa na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok nesplnila hmotnoprávnu podmienku plynúcu z § 72 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., keď žalobkyňa pred vznikom invalidity, t.j. pred 08. januárom 2021 nezískala zákonom predpísaný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok; počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov; žalobkyňa získala 1 rok a 171 dní. Vo vzťahu k medicínskej podmienke a najmä k žalobkyňou namietanému dátumu vzniku invalidity, správny súd aj s odkazom na zhodné závery prijaté príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia mal preukázané, že u žalobkyni bolo stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie - Epileptické záchvaty a iné záchvatové ochorenia, hodnotí sa frekvencia záchvatov, typ záchvatov, EEG nález, sprievodné psychické poruchy, ťažká forma - generalizované záchvaty častejšie ako 1x mesačne, parciálne záchvaty častejšie ako 1x týždenne, so sprievodnými zmenami, podľa Kapitoly VI, oddiel A, položka č. 4, písmeno c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % (z rozpätia 50-60 %) a s určeným dátumom vzniku invalidity od 08. januára 2021. Z príslušných vyšetrení doložených žalobkyňou nevyplýval záver odôvodňujúci zmenu dátumu vzniku invalidity spätne napríklad do roku 2004, prípadne 2010. 4. Správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 5. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.

II.

6. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 8. Konkrétne namietala správnosť rozsudku správneho súdu, mala za to, že je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, nevysporiadal sa so všetkými námietkami žalobkyne súvisiacimi s rozpormi v záveroch lekárskych záznamov žalobkyne so závermi posudkových lekárov. Zo spisovej dokumentácie žalobkyne je zrejmé, že jej zdravotný stav sa od roku 2010 zásadne nezmenil, z ktorého dôvodu určenie dátumu vzniku invalidity k 08. januáru 2021 považovala za nesprávne. Pokiaľ ide o samotnú frekvenciu záchvatov, predmetný údaj je ovplyvnený jej po-záchvatovou amnéziou, čoho dôkazom sú aj zdravotné záznamy vystavené Y.. E. z 25. mája 2018, 17. augusta 2018; žalobkyňa aj pred 08. januárom 2021 mala viac ako štyri záchvaty mesačne, a to pravidelne. 9. Žalobkyňa kasačnú sťažnosť neskôr doplnila uvádzajúc, že zo zdravotných záznamov vyplýva, že spĺňa sekundárnu generalizáciu parciálnych záchvatov - G 40.2, pričom toto žalovaný nevzal v úvahu. Táto skutočnosť je potvrdená lekárskou správou Y.. E. z 25. mája 2018 a 17. augusta 2018 a tiež z lekárskej správy Y.. I. z 05. apríla 2004 a 16. decembra 2004.

Dodala, že pre sekundárnu generalizáciu parciálnych záchvatov - G 40.2 je počet záchvatov viac ako 1x za mesiac relevantný. Tento stav je trvalý a vážny, čo potvrdzujú aj ďalšie lekárske správy od Y.. M., Z.. a Y.. F.. Zastáva názor, že podľa zdravotných záznamov má na EEG a MRI od roku 2004 preukázaný dlhotrvajúci nemenný patologický nález na mozgu v súvise s G 40.2. I napriek predloženiu odbornej lekárskej dokumentácie žalovaná odmietla vykonať posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom v odbore neurológia spätne do roku 2010. 10. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne (zmenil rozsudok správneho súdu) a zrušil rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím.

III.

11. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 11. decembra 2024 považujúc dôvody žalobkyne uvádzané v kasačnej sťažnosti za neopodstatnené, dokazovanie vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom, ktorých lekárske posudky sú úplné, dostatočne podložené odbornými lekárskymi vyšetreniami a nálezmi, boli zohľadnené všetky relevantné okolnosti namietané žalobkyňou. Správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite vec právne posúdil. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná sa už nevyjadrila k doplneniu kasačnej sťažnosti.

IV.

12. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej zaslala písomné stanovisko z 27. marca 2025 vyjadrujúc nesúhlas s jeho obsahom s tým, že čo do obsahu toto stanovisko korešpondovalo s dôvodmi uvedenými v kasačnej sťažnosti, prípadne v jej doplnení.

V.

13. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanej dňa 09. apríla 2025.

VI.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 15.

Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

súde. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 02. januára 2023, Číslo:

XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 06. októbra 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni zamietol žiadosť o invalidný dôchodok.

21. Zákon č. 461/2003 Z.z. vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

22. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

23. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

24. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 25.

Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

26. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) 27. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

28. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 29. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

30. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

31. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

32. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

stavu veci. 33. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

34. Podľa § 72 ods. 1 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov. 35. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

36. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený posudkový spis a dávkový spis žalovanej, mal preukázané, že - žalobkyňa dňa 17. októbra 2012 na predpísanom tlačive požiadala o invalidný dôchodok, - žalovaná rozhodnutím z 08. novembra 2012 postupom podľa § 70, § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z dôvodu, že nemala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa zo 17. októbra 2012 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, so záverom, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; u žalobkyni bola stanovená 35 %-ná percentuálna miera s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené - Organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity (organický psychosyndróm,

perinatálne poškodenie), stredne ťažké formy podľa Kapitoly V, položka č. 1, písmeno a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % s navýšením o 5 % pre iné zdravotné postihnutia (epileptické záchvaty a iné záchvatové ochorenia, ľahká forma zaraditeľné do Kapitoly VI, oddiel A, položka č. 4, písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.)], - žalobkyňa opätovne dňa 08. októbra 2021 požiadala o priznanie invalidného dôchodku [dátum spísania žiadosti 04. októbra 2021; invalidný dôchodok žiadala priznať od 08. januára 2021],

- žalovaná rozhodnutím z 10. novembra 2021 postupom podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z dôvodu, že ku dňu vzniku invalidity nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný

dôchodok [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa zo 04. októbra 2021 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, so záverom, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené - Epileptické záchvaty a iné záchvatové ochorenia, hodnotí sa frekvencia záchvatov, typ záchvatov, EEG nález, sprievodné psychické poruchy, ťažká forma podľa Kapitoly VI, oddiel A, položka č. 4, písmeno c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % (z rozpätia 50-60 %) a s určeným dátumom vzniku invalidity od 08. januára 2021 s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % s určeným dátumom vzniku invalidity od 08. januára 2021], - na odvolanie žalobkyne generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím vydaným dňa 13. januára 2022 zamietol v celom

rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 10. novembra 2021 [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 08. decembra 2021 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Trenčíne, ktorý sa po opätovnom zistení anamnestických údajov a príslušných lekárskych stotožnil so závermi prijatými posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené - Epileptické záchvaty a iné záchvatové ochorenia, hodnotí sa frekvencia záchvatov, typ záchvatov, EEG nález, sprievodné psychické poruchy, ťažká forma - generalizované záchvaty častejšie ako 1x mesačne, parciálne záchvaty častejšie ako 1x týždenne, so sprievodnými zmenami podľa Kapitoly VI, oddiel A, položka č. 4, písmeno c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % (z rozpätia 50-60 %)], - Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 26. mája 2022, sp. zn. 12Sa/5/2022 zrušil napadnuté

rozhodnutie žalovanej z 13. januára 2022 v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím z 10. novembra 2021 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie [dôvod zrušenia oboch správnych rozhodnutí spočíval v nedostatočnom zistení skutkového stavu veci, keď sa správne orgány nevysporiadali s lekárskymi správami z roku 2004, z ktorých vyplývalo, že žalobkyňa ochorením G 40.2 trpela už v roku 2004], - prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím zo 06. októbra 2022 opätovne zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok [zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený dňa 22. septembra 2022 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, ktorý v lekárskej správe z 22. septembra 2022 dospel opätovne k záveru, že žalobkyňa je invalidná od 08. januára 2021 a ako rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil - Epileptické záchvaty a iné záchvatové ochorenia, hodnotí sa frekvencia záchvatov, typ záchvatov, EEG nález, sprievodné psychické poruchy, ťažká forma podľa Kapitoly VI, oddiel A, položka č. 4, písmeno c/ prílohy č. 4 zákona

č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z pôvodne stanovených 60 % (z rozpätia 50-60 %)], - na odvolanie žalobkyne generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím vydaným dňa 02. januára 2023 zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 06. októbra 2022 [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa zo 06. decembra 2022 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Trenčíne, ktorý sa po opätovnom zistení anamnestických údajov a príslušných lekárskych stotožnil so závermi prijatými posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo rovnako určené - Epileptické záchvaty a iné záchvatové ochorenia, hodnotí sa frekvencia záchvatov, typ záchvatov, EEG nález, sprievodné psychické poruchy, ťažká forma - generalizované záchvaty častejšie ako 1x mesačne, parciálne záchvaty častejšie ako 1x týždenne, so sprievodnými

psychickými zmenami podľa Kapitoly VI, oddiel A, položka č. 4, písmeno c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % (z rozpätia 50-60 %); dátum vzniku invalidity určil na 08. januára 2021]. 37.

Najvyšší správny súd vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho, ako aj primárne pripojeného posudkového spisu a dávkového spisu dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne, keď na podklade lekárskych posudkov vyhotovených posudkovými lekármi sociálneho poistenia na oboch stupňoch ustálili dátum vzniku invalidity k 08. januáru 2021.

38. V predmetnej veci nebola spornou otázka vzniku invalidity, ani percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Rovnako nebola spornou ani klasifikácia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne podľa Kapitoly VI, oddiel A, položka č. 4, písmeno c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. - Choroby nervového systému, postihnutie mozgu, Epileptické záchvaty a iné záchvatové ochorenia, hodnotí sa frekvencia záchvatov, typ záchvatov, EEG nález, sprievodné psychické poruchy, ťažká forma - generalizované záchvaty častejšie ako 1x mesačne, parciálne záchvaty častejšie ako 1x týždenne, so sprievodnými psychickými zmenami. Žalobkyňa predovšetkým vyjadrila nesúhlas so stanovením dátumu vzniku invalidity k 08. januáru 2021 majúc za to, že vznik invalidity u nej možno badať skôr, už v rokoch 2004, prípadne 2010.

39. V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.

Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona).

Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nevyhnutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne

pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, stanovenie výslednej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tiež dátumu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, dátumu vzniku invalidity, ako aj iné otázky majúce medicínsky charakter a musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.

Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Má za to, že posudkoví lekári sa v rámci realizácie záverov plynúcich z predchádzajúceho rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 26. mája 2022, sp. zn. 12Sa/5/ 2022 v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tiež k stanoveniu dátumu vzniku invalidity.

40. Vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity možno tiež osobitne dodať, že je to deň, kedy sa preukážu posudkovo významné skutočnosti, ktoré vo vzájomnej súvislosti svedčia o dopade na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) do úrovne invalidity a tieto skutočnosti sú v súlade s poznatkami lekárskej vedy o dynamike vývoja a priebehu konkrétneho zdravotného postihnutia a zisteniami odborného lekára. Stanovenie dátumu vzniku invalidity patrí s ohľadom na jeho význam pre posúdenie podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok k zásadným posudkovým záverom.

Dátum vzniku invalidity by mal lekársky posudok objektívne a presvedčivo odôvodňovať. Vznik invalidity je základným a východiskovým predpokladom pre stanovenie okamihu (dátumu), od ktorého sa invalidný dôchodok priznáva. Invalidita vzniká od okamihu, od ktorého možno zdravotný stav fyzickej osoby považovať za dlhodobo nepriaznivý v dôsledku ochorenia, alebo úrazu a za predpokladu, že zdravotné postihnutie je trvalé a zlepšenie zdravotného stavu nemožno očakávať (§ 71 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z.).

Dátum vzniku invalidity je objektívne existujúcim stavom a nemožno ho preto stanoviť na základe náhodných skutočností, akými v konkrétnom prípade môžu byť napríklad hospitalizácia, dátum podania žiadosti o invalidný dôchodok, dátum skončenia výplaty nemocenského, pokiaľ je možné podľa zdravotných zmien a vyšetrení spoľahlivo ustáliť, ku ktorému dátumu invalidita skutočne vznikla.

Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vznik invalidity je potrebné určiť v súlade s § 71 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom nie je rozhodujúce, kedy (ktorým dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiadal.

Rozhodujúce je, odkedy dlhodobý zdravotný stav podmieňuje invaliditu. Podanie žiadosti o priznanie invalidného dôchodku od určitého dňa má význam len pre posúdenie spätného nároku na výplatu invalidného dôchodku (§ 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), posúdenie nároku na invalidný dôchodok nie je preto závislé od dátumu, ktorý je v žiadosti o invalidný dôchodok uvedený ako deň, od ktorého poistenec žiada taký dôchodok priznať (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júna 2016, sp. zn. 10So/53/2015). Dátum diagnostikovania ochorenia, či dátum hospitalizácie súvisiacej so zdravotnými ťažkosťami týmto ochorením vyvolanými, prípadne dátum návštevy u lekára je skutočnosťou náhodnou, ktorá ešte nevypovedá o skutočnom dátume vzniku ochorenia majúceho za následok vznik invalidity. Takto stanovený dátum je totiž daný tým, kedy došlo k vyhľadaniu lekárskej pomoci fyzickou osobou.

Zároveň platí, že pokiaľ dátum invalidity nie je možné stanoviť aspoň s vysokou pravdepodobnosťou (ak napríklad vznikala invalidita postupne), je potrebné takúto skutočnosť bližšie odôvodniť a uviesť deň, kedy už bola jej existencia nepochybná. Na druhej strane stanovenie dátumu vzniku invalidity podľa dátumu lekárskeho vyšetrenia nie je všeobecne vylúčené a zvlášť za predpokladu, že posudzovaná osoba navštevuje príslušného odborného lekára pravidelne a dostatočne často, aby bolo možné z lekárskych správ vyčítať, kedy sa zdravotný stav posudzovanej osoby zhoršil do takej miery, že boli splnené podmienky invalidity.

41. Posudkoví lekári sociálneho poistenia podľa názoru najvyššieho správneho súdu riadne a starostlivo vyhodnocovali vývoj a dynamiku zdravotného stavu žalobkyne počnúc rokom 2004 tak, ako im to určil už krajský súd vo veci vedenej pod sp. zn. 12Sa/5/2022.

K obdobiu 2004 posudkoví lekári zhodne ustálili, že žalobkyňa epilepsiou trpí už od veku troch rokov, avšak táto skutočnosť bez ďalšieho automaticky nezakladá, respektíve nemôže zakladať invaliditu na účely zákona č. 461/2003 Z.z. U ochorení, ktoré majú menlivý (kolísavý) priebeh, ku ktorým možno zaradiť aj epilepsiu (tu parciálna epilepsia evidovaná v zmysle alfanumerickej kategorizácie pod kódom G 40.2 medzinárodnej klasifikácie chorôb) vzniká invalidita až splnením všetkých podmienok, ktoré pre to-ktoré ochorenie stanovuje príloha č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. V tomto smere najvyšší správny súd tiež uvádza, že príslušná položka č. 4 obsahujúca v podstate štyri formy epileptických záchvatov (ľahká forma, stredne ťažká forma, ťažká forma a séria záchvatov) vychádza z deľby epileptických záchvatov na generalizované záchvaty a parciálne (malé) záchvaty s tým, že aj v zmysle priradeného (individuálneho) posudkového hľadiska k tejto položke je rozhodujúcim počet záchvatov. Podľa v posudkovom spise založených lekárskych správ, ktorých výpočet podľa popisu epileptických záchvatov v

časovom slede je súčasťou lekárskej správy posudkového lekára zo 06. decembra 2022, je zrejmé, že u žalobkyni neboli indikované generalizované záchvaty (t.j. „výboj“ postihujúci celý mozog naraz), ale výlučne záchvaty parciálne (t.j. postihujúce určitú časť mozgu); táto skutočnosť bola potvrdená v lekárskej správe z neurologickej ambulancie z 18. októbra 2021 vyhotovenej H.. Y.. J. M., T.., Y.. V tomto smere aj v kontexte na zaradenie zdravotného postihnutia žalobkyne pod Kapitolu VI, oddiel A, položka č. 4, písm. c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. boli zásadnými počty parciálnych epileptických záchvatov, teda v prípade ťažkej formy „sa vyžadoval“ počet parciálnych záchvatov častejšie ako 1-krát týždenne a súčasne so sprievodnými psychickými zmenami. Krajský súd v zmieňovanom (zrušujúcom) rozsudku z 26. mája 2022, sp. zn. 12Sa/5/2022 poukazoval na závery plynúce z lekárskych správ z 05. apríla 2004 a zo 16. decembra 2004 s tým, že k tomu poukazu posudkoví lekári sociálneho poistenia zhodne uviedli, že v správe z 05. apríla 2004 je dokumentovaný jediný

záchvat slabšej intenzity za štyri mesiace od januára 2004, čo znamená, že v mesiaci február a marec bola žalobkyňa bez záchvatu, v správe zo 16. decembra 2004 sú dokumentované dva slabšie záchvaty od 09. septembra 2004, teda za obdobie troch mesiacov.

Súčasne konštatovali, že v týchto správach neboli uvedené poruchy správania alebo psychické zmeny a nebolo doporučené ani psychologické vyšetrenie. Preto v požadovanom roku 2004 na uznanie invalidity nebola splnená ani jedna podmienka potrebná pre vznik invalidity daná zákonom.

42. Žalobkyňa sa domáhala tiež „posunutia“ dátumu vzniku invalidity spätne do obdobia 2010, avšak aj s poukazom na posudkovom spise založené lekárske správy z neurologických vyšetrení túto požiadavku žalobkyne možno vyhodnotiť ako neopodstatnenú.

Z príslušných lekárskych správ za rok 2010 je zrejmé, že žalobkyňa nedosahovala takú intenzitu malých záchvatov v rozsahu spĺňajúcom splnenie podmienok pre vznik invalidity. Konkrétne za rok 2010 sú v posudkovom spise založené tri lekárske správy z neurologického vyšetrenia, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa v mesiaci máj nemala žiaden záchvat, predtým 1-3 malé záchvaty (lekárska správa z 31. mája 2010), z lekárskej správy zo 17. augusta 2010 zase vyplýva, že žalobkyňa od poslednej kontroly (t.j. od 31. mája 2010) mala 1-2 malé záchvaty, v lekárskej správe z 15. novembra 2010 uvádzala 1-2 malé záchvaty.

Rovnako v roku 2011 absolvovala lekárske vyšetrenie dňa 15. februára 2011, kde sa uvádzalo, že sa u žalobkyni opakujú cca 3 krát do mesiaca malé záchvaty, v lekárskej správe z 31. mája 2011 a zo 16. júna 2011 uvádzala 1-3 záchvaty do mesiaca, v lekárskej správe zo 16. septembra 2011 malé záchvaty 1-4 krát do mesiaca, v lekárskej správe zo 16. novembra 2011 uviedla, že za posledné dva mesiace sa u nej opakovali malé záchvaty 2 krát do mesiaca. V roku 2012 podľa lekárskej správy z 15. februára 2012 mala žalobkyňa cca 3 krát záchvat za mesiac, podľa lekárskej správy z 02. mája 2012 žalobkyňa v apríli záchvat nemala, predtým od poslednej kontroly (t.j. od 15. februára 2012) 2 krát malý záchvat, v lekárskej správe z 25. júla 2012 uvádzala v júni 4 záchvaty, v júli jeden záchvat, z lekárskej správy z 22. októbra 2012 vyplývali záchvaty 2-3 krát mesačne.

V roku 2013 podľa lekárskej správy z 15. januára 2013 mala žalobkyňa od poslednej kontroly (t.j. od 22. októbra 2012) mala záchvaty 1 krát mesačne, v lekárskej správe z 24. apríla 2013 uvádzané záchvaty 2 krát za mesiac, v lekárskej správe z 08. júla 2013 uvádzaný (od poslednej kontroly) 6 krát stav, kedy prehĺtala, ale neodpadla, v lekárskej správe z 28. augusta 2013 uvádzané 2 krát malé záchvaty mesačne, z lekárskej správy z 05. novembra 2013 vyplývalo, že žalobkyňa mala 1-2 malé záchvaty za mesiac. V roku 2014 podľa lekárskej správy z 31. januára 2014 mala žalobkyňa 3 záchvaty za mesiac, v lekárskej správe z 09. apríla 2014 je uvádzaný jeden záchvat mesačne, v lekárskej správe z 09. júna 2014 sú uvádzané 2 záchvaty v mesiaci máj 2014, v lekárskej správe z 27. augusta 2014 počet záchvatov neuvedený, podľa lekárskej správy z 30. októbra 2014 uvádzané 4 záchvaty

za mesiac. V roku 2015 podľa lekárskej správy z 30. januára 2015 uvádzané 2 až 4 malé záchvaty do mesiaca, v lekárskej správe z 21. mája 2015 uvádzané 4 záchvaty za mesiac, v lekárskej správe z 27. augusta 2015 počet záchvatov neuvedený, podľa lekárskej správy z 30. decembra 2015 počet záchvatov 3 až 4 do mesiaca. V roku 2016 v lekárskej správe zo 06. apríla 2016 uvádzaných 5 až 6 záchvatov za mesiac, v lekárskej správe z 12. júla 2016 uvádzané 4 záchvaty do mesiaca. V roku 2018 podľa lekárskych správ z 25. mája 2018 a zo 17. augusta 2018 uvádzaných 4 až 6 záchvatov mesačne, v lekárskej správe z 23. novembra 2018 uvádzaných 3 až 6 záchvatov do mesiaca, v lekárskej správe z 18. decembra 2018 uvádzané 2 záchvaty. V roku 2019 v lekárskej správe uvádzané opakujúce sa záchvaty 3 krát do mesiaca, v lekárskej správe zo 17. septembra 2019 je uvádzaná porucha vedomia 1 krát od poslednej kontroly, z lekárskej správy z 19. novembra 2019 vyplýva, že od poslednej kontroly (t.j. od 17. septembra

2019) mala žalobkyňa 4 poruchy vedomia, teda 2 za mesiac. V roku 2020 podľa lekárskej správy z 11. februára 2020 mala žalobkyňa v januári 2 záchvaty, vo februári 3 záchvaty, podľa lekárskej správy z 21. apríla 2020 mala žalobkyňa počas marca 4 záchvaty, 21. apríla 2020 záchvat po prvýkrát, podľa lekárskej správy z 21. júla 2020 mala žalobkyňa v mesiaci máj a jún po 2 záchvaty a začiatkom júla 4 záchvaty, v lekárskej správe z

21. septembra 2020 sa uvádza, že žalobkyňa od poslednej kontroly (t.j. od 21. júla 2020) mala 11 záchvatov, v lekárskej správe z 23. októbra 2020 sa uvádza 6 záchvatov. V roku 2021 podľa lekárskej správy z 08. januára 2021 mala žalobkyňa 6 až 7 záchvatov, v lekárskej správe zo 07. apríla 2021 a z 27. apríla 2020 zhodne uvádzaných 6 záchvatov

mesačne. V tomto smere možno zopakovať, že pokiaľ dátum invalidity nie je možné stanoviť aspoň s vysokou pravdepodobnosťou (ak napríklad vznikala invalidita postupne, prípadne z dôvodu kolísania merných hodnôt, ako v tu prejednávanej veci), je potrebné takúto skutočnosť bližšie odôvodniť a uviesť deň, kedy už bola jej existencia nepochybná a ustálená.

V tejto súvislosti posudkový lekár sociálneho poistenia ústredie v lekárskom posudku zo 06. decembra 2022 tvoriaceho podklad pre vypracovanie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia z 02. januára 2023 identifikoval zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne v roku 2020, keď dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav trvajúci minimálne jeden rok bol dokumentovaný v neurologickom vyšetrení dňa 08. januára 2021, nakoľko dosiahol pravidelnú frekvenciu okolo šesť záchvatov mesačne, čiže nad štyri záchvaty práve k tomuto dátumu. Možno sa preto stotožniť s tým, že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobkyne k dátumu 08. januára 2021 prijal posudkový lekár na podklade doložených odborných lekárskych nálezov, ktoré zobral do úvahy po vrátení veci krajským súdom komplexne a bez rozporov vychádzajúc z toho, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne, trvajúci minimálne jeden rok bol pre účely jej invalidity zdokumentovaný, t.j. hodnotiteľný vyššou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako 40 % až v neurologickom vyšetrení z 08. januára 2021.

Rovnako príslušný posudkový lekár uviedol, že u žalobkyne vyskytujúce sa čiastočné záchvaty majú len niekoľko minútový priebeh, pri ktorých príde k strate kontaktu, automatizácii pohybov bez kŕčov a pomočenia. Vlastný neurologický nález je klinicky kompletne negatívny, na ušné a očné komplikácie sa nelieči, ani si nesťažuje. Záverom dodal, že žalobkyňa sa na ochorenia z iných medicínskych odborov nelieči, z ktorého dôvodu potom nebol ani daný dôvod na postup podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. pre zvýšenie percentuálnej miery poklesu rozhodujúceho postihnutia.

43. Vzhľadom na uvedené najvyšší správny súd dospel k záveru, že príslušní posudkoví lekári sociálneho poistenia oboch stupňov svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, na to nadväzujúce stanovenie výslednej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a primárne pre účely tohto konania aj určenie dátumu vzniku invalidity k 08. januáru 2021 riadne a jasne odôvodnili. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobkyne neboli splnené podmienky pre určenie skoršieho dátumu vzniku invalidity; z obsahu príslušných posudkov sú zrejmé úvahy, na základe ktorých dospeli príslušní posudkoví lekári k záveru, že okamihu vzniku invalidity u žalobkyne práve zodpovedá 08. január 2021.

Mali jasne preukázané, že žalobkyňa síce epilepsiou trpela od troch rokov veku, avšak nepriaznivý zdravotný stav dosiahol intenzitu invalidity až k uvedenému dátumu, kedy bolo možné ustáliť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne. Rovnako zdravotný stav žalobkyne nebolo možné podriadiť pod položku č. 4 písm. b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. (stredne ťažká forma) zohľadniac obdobia 2010 až 2020, keďže aj vo svetle vyššie uvádzaných záverov plynúcich z jednotlivých lekárskych správ čo do počtu, respektíve frekvencií záchvatov je zrejmé, že tieto hodnoty neboli naprieč uvedeným obdobím ustálené. Navyše stredne ťažkej forme epilepsie zodpovedá percentuálna miera 30 až 40 %, a teda, aby žalobkyni vznikla invalidita bolo by potrebné navýšiť túto percentuálnu mieru v súlade s § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. maximálne o 10 % pre iné (vedľajšie) ochorenia, v súvislosti s ktorými zhodne posudkoví lekári uviedli, že žalobkyňa nemá žiadne iné ochorenia, ktoré by boli posudkovo významné

(lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky z 22. septembra 2022), prípadne, že na ochorenia z iných medicínskych odborov sa žalobkyňa nelieči (lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia ústredie zo 06. decembra 2022).

K námietke žalobkyne, že pre sekundárnu generalizáciu parciálnych záchvatov je počet záchvatov viac ako 1x za mesiac relevantný najvyšší správny súd uvádza, že u žalobkyni bola od samého začiatku indikovaná malá, parciálna epilepsia, pričom generalizovaná epilepsia bola vylúčená H..

Y.. J. M., T.., Y. v už spomínanej lekárskej správe z neurologickej ambulancie z 18. októbra 2021. Rovnako možno doplniť, že u žalobkyni indikované (parciálne) epileptické záchvaty neboli sprevádzané či už odpadnutím, kŕčmi, alebo pomočením sa. Možno teda uzavrieť, že všetky v konaní predložené lekárske správy posudkových lekárov ako vecne a miestne príslušných orgánov zo zákona ustanovených na výkon posudkovej činnosti (§ 153 ods. 3, 5 zákona č. 461/ 2002 Z.z.) sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú náležite odôvodnené, bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch

sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. 44. Za takého stavu, pokiaľ potom posudkoví lekári zhodne ustálili u žalobkyne dátum vzniku invalidity na 08. januára 2021 a žalobkyňa ku dňu vzniku invalidity, mala viac ako 28 rokov a menej ako 34 rokov, vzťahovalo sa na ňu ustanovenie § 72 ods. 1 písm. d/ zákona č. 461/ 2003 Z.z., podľa ktorého počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov.

V tomto smere bolo tiež nesporne preukázané (a žalobkyňa túto skutočnosť ani nerozporovala), že pred vznikom invalidity (t.j. pred 08. januárom 2021) získala 536 dní, teda 1 rok a 171 dní obdobia dôchodkového poistenia, z ktorého dôvodu potom nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

45. Možno uzavrieť, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 139 ods. 2 SSP. Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa správny súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o invalidný

dôchodok. Z rozsudku ako celku je zrejmý dôvod, pre ktorý správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, a tým k jej zamietnutiu. Obdobne vo vzťahu k odôvodneniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia z 02. januára 2023 najvyšší správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovanej je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci; obsahuje tiež predpísané náležitosti. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu; v odôvodnení rozhodnutia je opísaný priebeh konania, ako aj vyhodnotené skutočnosti, ktoré boli zásadné pre výrok rozhodnutia aj s použitím právnych predpisov, na ktorých základe bolo rozhodnuté.

46. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 47. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

48. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. augusta 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Ssk/60/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik