6Ssk/61/2022

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: H.. G. E., narodený XX. H. XXXX, bytom H., F. XXX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych práce a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom Košice, Zádielska 2, vo veci podania žalobcu zo dňa 28. júla 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3. februára 2022, č. k. 8Sa/18/2021 - 55, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

RV1/ OPPnKŤZPaPČ/SOC/2021/35458-4 (ďalej len „prvostupňový orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“), ako aj rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. mája 2021, Číslo: UPS/US6/ SSVODPPKPC2/SOC/2021/6321 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. 2.

3. Na predmetné uznesenie žalobca reagoval podaním zo dňa 03. 12. 2021, v ktorom predložil súdu žiadosť o predĺženie lehoty na odstránenie vád podania zo dňa 28. 07. 2021, ktorú odôvodnil nasledovne: „Prostredníctvom elektronickej podateľne a elektronickej poštovej schránky funkčne, kauzálne, miestne a vecne príslušného správneho druhostupňového súdu druhej inštancie Krajský súd v Košiciach robím urobenie podania žiadosti o predĺženie sudcovskej procesnej právnej lehoty stanovenej a určenej na opravu a doplnenie urobenia podania správnej žaloby určenej a stanovenej uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.:8Sa/18/2021-38 - IČS: 7021200516 zo dňa 4. novembra 2021, doručeného do mojich k mojim vlastným rukám a do mojich vlastných rúk dňa 19. novembra 2021 a to z právnych dôvodov nákazy nebezpečnou nákazlivou ľudskou chorobu spôsobenou koronavírom SARS - CoV - 2, vírusového ochorenia Covid - 19, zápalu pľúc zapríčineného nebezpečnou nákazlivou ľudskou chorobu spôsobenou koronavírom SARS - CoV - 2 a vírusovým ochorením Covid

Krajský súd výzvou zo dňa 21. 12. 2021, doručenou žalobcovi dňa 11. 01. 2022, vyzval žalobcu, aby v lehote 5 dní od doručenia predložil krajskému súdu lekársku správu preukazujúcu hospitalizáciu v nemocničnom zariadení. Žalobca na predmetnú výzvu reagoval podaním zo dňa 18. 01. 2022, v ktorom okrem iného uviedol, že „je v príkrom rozpore so zásadou Rímskeho práva Iura Novit Curia, ktorá je platná dodnes, podľa ktorej počas konania v zmysle znenia ustanovení vyššie uvedených všeobecne záväzných právnych predpisov, lekárska správa preukazujúca hospitalizáciu žalobcu v nemocničnom zariadení nie je a nesmie byť bez žalobcovho výslovného a v písomnej forme udeleného súhlasu predmetom“.

6. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca. Kasačnú sťažnosť odôvodnil „Podanie kasačnej sťažnosti odôvodňujem tým, že krajský správny súd a sudca krajského správneho súdu v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon, tým že počas trvania mojej dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorú som svojím konaním ani svojím nekoním nezapríčinil a ani nezavinil, to znamená v čase a v dobe kedy objektívne nie som schopný dočasne plnohodnotne a riadne vykonávať svoje právnické povolanie, kedy som dočasne nedisponoval, nemal a nepožíval procesnú subjektivitu a spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom, kedy sa procesné lehoty dočasným zánikom mojej procesnej subjektivity a spôsobilosti samostatne konať pred správnym súdom Ex Lege prerušili a kedy mi procesné lehoty Ex Lege neplynuli ako tomu, kto dočasne stratil procesnú subjektivitu a spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom vydal uznesenie, vydaním ktorého citujem Expressis Verbis z neústavného a nezákonného uznesenia sudcu krajského správneho súdu a krajského správneho súdu „Podanie žalobcu odmieta.“ a uvedeným nesprávnym procesným postupom

V ďalšej časti kasačnej sťažnosti žalobca namietal nesprávne právne posúdenie krajským súdom z dôvodu neposúdenia „podania v právnej správnej žaloby o inom zásahu v sociálnych veciach podľa jeho skutočného obsahu, pričom po posúdení podania správnej žaloby o inom zásahu v sociálnych veciach podľa jeho skutočného obsahu je uvedené podanie jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností podaním správnej žaloby o inom zásahu v sociálnych veciach a uvedené subjekty boli a aj naďalej sú na to Ex Contitutione, Ex Lege, Ex Officio Et Lege Artis povinné.“ 8.

súdnictva. 10. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť. 11. Podľa § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 59 ods. 1 SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2. 14.

Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 17. Najvyšší správny súd po oboznámení sa so súdnym spisom krajského súdu zistil nasledovné skutočnosti. Žalobca podal podanie doručené krajskému súdu dňa 29. 07. 2021, v rámci ktorého sa domáhal „ochrany pred trvajúcimi a hroziacami opakujúcimi sa následkami iných zásahov žalovaných orgánov verejnej správy v sociálnych veciach, o zákaze žalovaným orgánom verejnej správy pokračovať v napadnutých iných zásahoch uskutočnených vydaním namietaných a napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy v sociálnych veciach, o uložení povinnosť žalovaným orgánom verejnej správy obnoviť v primeranej lehote stanovenie správnym súdom stav existujúci pred trvajúcimi a skončenými inými zásahmi uskutočnenými vydaním namietaných a napadnutých namietaných a napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej

Z dôvodu neodstránenia týchto vád, preto krajský súd odmietol podanie žalobcu. S uvedeným postupom sa najvyšší správny súd stotožňuje. 18. Krajský súd po podaní správnej žaloby správne skúmal, či podaná žaloba má všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle ustanovení SSP. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovo podanie nebolo dostatočne zrozumiteľné, pričom sám krajský súd mal pochybnosti, aký typ žaloby žalobca podal, keďže podľa obsahu, resp. podľa rozhodnutí, ktoré doložil žalobca k podaniu, by bolo možné uvažovať o správnej žalobe v sociálnych veciach, napriek skutočnosti, že žalobca žalobu označil ako „správna žaloba proti iným zásahom v sociálnych veciach“. Preto bolo práve v dispozícii žalobcu, aby tieto nejednoznačnosti odstránil.

Obdobne postup správnych súdov pri posudzovaní žalôb v sociálnych veciach a proti inému zásahu orgánu verejnej správy je rozdielny, pretože žaloby v sociálnych veciach sú posudzované neformálnejšie. 19. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje, že konanie v správnom súdnictve je založené na dispozičnej zásade, v zmysle ktorej konanie súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je možné začať len na základe žaloby, a súčasne je na samom žalobcovi, aby určil predmet súdneho prieskumu. Keďže žalobcom podané podanie, resp. žalobu krajský súd vyhodnotil ako nezrozumiteľnú a trpiacu niekoľkými vadami, bolo preto v dispozícii práve žalobcu, aby tieto vady podania odstránil, a najmä, aby jednoznačne uviedol rozhodné skutočnosti s tým súvisiace. Žalobca však žiadal predĺženie lehoty na vykonanie týchto úkonov z dôvodu jeho dočasnej práceneschopnosti (hospitalizácie), pričom ale ďalej komunikoval s krajským súdom prostredníctvom zasielania podaní cez elektronickú schránku (portál ÚPVS) a svoje podanie nedoplnil tak, ako to vyžadoval krajský súd.

. .“. Žalobca napriek tomu, že vykonával úkony adresované krajskému súdu a súvisiace s výzvou krajského súdu, neodstránil a nedoplnil svoje podanie tak, ako požadoval krajský súd. 20. Ostatné námietky žalobcu vzhľadom na odmietnutie podania krajským súdom a zamietnutie kasačnej sťažnosti najvyšším správnym súdom, preto najvyšší správny súd nepovažoval za potrebné sa k nim osobitne a vyčerpávajúco vyjadrovať.