6Ssk/6/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobkyne: Z.. F. Q., narodená XX. B. XXXX, bytom v E., K. č. X, právne zast.: JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Bajzova č. 2, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 26. septembra 2019, č.: PPZ-KA1-11-002/2019-ŠK, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 21. apríla 2021, č. k. 7S/115/2019-69, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného zamieta . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

Odôvodnenie

I.

Policajného zboru v Košiciach z 19. júna 2019, č: KRPZ-KE-VO2-247-058/2013-PS, ktorým žalobkyni podľa § 20 ods. 1 písm. b/, § 22 zákona č. 328/2002 Z. z., § 175 ods. 2 písm. c/, ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal primárne s poukazom na § 175 ods. 2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej

4. Nestotožnil sa so záverom žalovaného, podľa ktorého v prípade žalobkyne pri pracovnom úraze nešlo o obvyklý spôsob správania a zároveň konala ľahkomyseľne a to tak, že si musela byť pri posudzovanej činnosti (chôdza po schodoch) vedomá, že si môže zaviniť úraz, hoci neporušila právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany.

V tomto smere krajský súd uvádzal, že znalecké posudky, ktoré boli vyhodnocované žalovaným správnym orgánom reflektovali len otázky odborné - zdravotné ohľadom vzniku úrazu, jeho rozsahu a zdravotného stavu žalobkyne pred a po úraze. Otázka aplikácie § 175 ods. 2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. ostávala však na správny orgán. Dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal ani jeden z možných liberačných dôvodov a teda, nepreukázal v konaní, že žalobkyni vznikla škoda preto, že si počínala v rozpore s obvyklým spôsobom správania a konala ľahkomyseľne.

5. Vzhľadom na uvedené, krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby, preto preskúmavané rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 6. Žalobkyni, ktorá vo veci dosiahla úspech, priznal v súlade s § 167 SSP právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

II.

9. Konkrétne uvádzala, že služobný úrad sa pri rozhodovaní riadil ustanovením § 175 ods. 2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z., z ktorého vyplýva, že služobný úrad sa zbaví zodpovednosti čiastočne iba vtedy, ak policajtovi preukáže, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa alebo konal ľahkomyseľne, pričom si musel byť vedomý vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, že si môže privodiť poškodenie zdravia, a to napriek tomu, že neporušil právne predpisy, rozkazy a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri

Výška náhrady za bolesť bola pre obdobie od 01. januára 2012 do 31. decembra 2012 určená sumou 15,72 eur za jeden bod. Vychádzajúc zo sumy 15,72 eur a z bodového ohodnotenia bolesti 130 bodmi (podľa lekárskeho posudku MUDr. Istvána Mitra), výška odškodnenia za bolesť predstavovala sumu 2.043,60 eur, ktorá sa podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. zaokrúhlila na najbližšie celé euro smerom nahor, t. j. na sumu 2.044,00 eur. Avšak vzhľadom na rozsah zodpovednosti služobného úradu za služobný úraz, ktorý bol určený v rozsahu 1/3, náhrada za bolesť bola určená sumou 681,333 eur, ktorá sa podľa § 109 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. zaokrúhlila na eurocenty nahor, t. j. na sumu 681,34 eur. 10. Žalovaný dôvody čiastočnej zodpovednosti opieral o neobvyklý spôsob správania sa žalobkyne, čo napokon vyplývalo zo záverov znaleckých posudkov. Na základe znaleckého skúmania znalca MUDr. Borisa Lisánskeho bola obuv žalobkyne ako jedna z možných príčin služobného úrazu vylúčená. Zo záverov znaleckého posudku MUDr.

Táto skutočnosť vyplynula aj zo záverov znaleckého posudku znalca MUDr. Ľuboša Tomčovčíka, PhD., ktorý vo svojom znaleckom posudku uviedol, že na základe štúdia predloženej dokumentácie bol toho názoru, že pri služobnom úraze dňa 25. júna 2012 pri schádzaní zo schodov si žalobkyňa podvrtla ľavé koleno. Utrpela teda podvrtnutie ľavého kolenného kĺbu, pričom už samotný význam slova „podvrtnutie kolena“ v sebe zahrňuje mechanizmus vzniku poranenia kolena, pri ktorom dochádza k násilnému a nadmernému podvrtnutiu alebo vytočeniu alebo skrúteniu kolenného kĺbu, pri ktorom dôjde k poraneniu štruktúr takzvaného „mäkkého kolena“ rôzneho stupňa. Žalobkyňa teda nesprávnym našliapnutím na plochu medziposchodia zaťažila kolenný kĺb nekoordinovaným a násilným pohybom takej intenzity, ktorá presiahla medzu pevnosti väzivového aparátu kolenného kĺbu. Počínala si v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa, konala ľahkomyseľne a nedostatočne zhodnotila pravdepodobnú mieru rizika (nesprávne našliapnutie pri zostúpení na plochu

O neobvyklom násilnom a nadmernom pôsobení na kolenný kĺb svedčalo aj to, že zranenie si vyžiadalo jej dlhodobú dočasnú pracovnú neschopnosť. Pri obvyklom spôsobe chôdze totiž nemôže dôjsť k násilnému, nekoordinovanému a nadmernému pôsobeniu na kolenný kĺb.

pravidelne vykonávať telesnú prípravu zahŕňajúcu všestrannú telesnú prípravu, ako aj špeciálnu telesnú prípravu zameranú na realizáciu služobných zákrokov a služobných úkonov. Následne jedenkrát ročne sa podrobuje aj previerkam fyzickej zdatnosti, ako jednej z podmienok pre ďalší výkon štátnej služby. To znamená, že policajt zaradený v priamom výkone služby by mal byť v 100 %-nom fyzickom stave a prinajmenšom v dobrej, respektíve lepšej fyzickej kondícii, ako ktorýkoľvek iný zamestnanec v štátnej správe, verejnej správe, prípadne v súkromnom sektore. Preto je zarážajúca skutočnosť, že žalobkyňa pri obyčajnej chôdzi po schodoch vo vhodnej obuvi po zostúpení na neporušenú plochu medziposchodia si spôsobila také zranenie, ktoré si vyžiadalo aj jej dlhodobejšiu dočasnú neschopnosť na výkon štátnej služby. Navyše žalobkyňa neutrpela úraz v čase, ktorý by nasledoval po ťažkom výkone služby, ani nebola nútená urýchleným spôsobom sa presunúť napríklad na vykonanie služobného zákroku, na miesto trestného činu, miesto dopravnej nehody, miesto vyhlásených bezpečnostných opatrení a podobne, pretože krátko po nástupe do služby schádzala po

svetlom. 12. Uzavrel, že žalobkyňa si počínala v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa, konala ľahkomyseľne a nedostatočne zhodnotila pravdepodobnú mieru rizika vyplývajúcu z danej situácie, zanedbala nevyhnutnú mieru obozretnosti a musela si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu aj predošlé skúsenosti vedomá, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

úraz. Neobvyklý spôsob správania pri vzniku úrazu spočíval v tom, že žalobkyňa nesprávnym našliapnutím na plochu medziposchodia (kde sa kráčajúca osoba zároveň otáča do protismeru, aby pokračovala v schádzaní po schodoch) zaťažila kolenný kĺb nekoordinovaným a násilným pohybom takej intenzity, ktorá presiahla medzu pevnosti väzivového aparátu kolenného kĺbu. K takémuto mechanizmu vzniku zranenia (podvrtnutiu) došlo v dôsledku nesprávneho násilného a nadmerného pôsobenia na kolenný kĺb.

Za klasickú - bežnú chôdzu po schodoch však nemôže služobný úrad niesť vždy zodpovednosť v celom rozsahu, napríklad ak konanie policajta vybočuje z obvyklého spôsobu správania, obvyklého spôsobu vykonávania konkrétnej vopred naučenej služobnej činnosti alebo úkonu, ktorý policajt vykonáva počas služby. Ak zo strany služobného úradu boli dodržané predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia, pričom sa vyšetrením príčin a okolností vzniku úrazu zistilo, že pri kráčaní, a to aj v teréne, sa policajt správal neobvyklým spôsobom, služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia policajta.

III.

14. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadrila podaním z 13. júla 2021. 15. Uviedla, že vyjadrenie znalca MUDr. Tomčovčíka potvrdzuje, že žalobkyňou opísaný priebeh úrazu sa mohol stať, nikdy nemala úraz, ani iné menšie poškodenie zdravia chybnou chôdzou po schodoch v súkromnom živote a ani v službe. Zo znaleckého dokazovania bolo preukázané, že išlo o bežnú nenáročnú činnosť, t. j. bežnú chôdzu, pri ktorej utrpela zranenie, ktoré bolo následkom nekoordinovaného násilného pohybu v kolene a typickým a úplne bežným mechanizmom je podvrtnutie kolena pri chybnom našliapnutí počas schádzania zo schodov. Znalecký posudok menovaného znalca však nedáva podklad pre takýto záver, pretože jeho výklad „podvrtnutie kolena“ je všeobecný, znalec podával teoretický výklad samotného významu tohto slova. Vo vzťahu k tvrdenému ľahkomyseľnému konaniu uviedla, že sa vyžaduje tzv. kvalifikovaná ľahkomyseľnosť a navyše činnosť, ktorá je v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa zamestnancov. V závere uviedla, že nakoľko žalovaný ako dôvod kasačnej sťažnosti vymedzil dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení veci, ale podstata spočíva v skutkových otázkach, navrhla, kasačnú sťažnosť žalovaného ako neprípustnú odmietnuť.

IV.

16. Vyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalovanému na vedomie dňa

15. júla 2021.

V.

18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

eur. 22. Podľa § 174 ods. 1 veta prvá zákona č. 73/1998 Z. z., ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len "služobný úraz"), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad.

24. Podľa § 175 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ak sa služobný úrad zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody, ktorú znáša policajt, podľa miery jeho zavinenia; v prípade uvedenom v odseku 2 písm. c/ uhradí však služobný úrad aspoň jednu tretinu škody.

pri výkone štátnej služby, zle dostúpila z dôvodu, že hoci mala obuté mokasíny bez opätku, obuv nebola dostatočne pevná následkom čoho došlo k zlému dostúpeniu a následnému pádu] - na odvolanie žalobkyne druhostupňový správny orgán rozhodnutím z 11. februára 2014, č.

že majú správnu veľkosť. Žalovaný preto nepreukázal, že žalobkyni vznikla škoda preto, že si počínala v rozpore s obvyklým spôsobom správania, konala ľahkomyseľne a musela si byť vedomá vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, že si môže zaviniť úraz] - Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 26. októbra 2016, sp. zn. 10Sžso/61/2015 rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny potvrdil [plne sa stotožnil so závermi plynúcimi z napadnutého rozsudku, napadnuté rozhodnutie považoval za vydané bez riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci, žalovaný svoj záver o spoluzodpovednosti žalobkyne odvodil len z vlastnej úvahy o nevhodnej obuvi žalobkyne a jej oslabenej pozornosti, čo však nemalo oporu vo vykonanom dokazovaní] - následne prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 28. februára 2017, č. p.: KRPZ-KE-

Tiež uviedol, že rozsah a charakter posudzovaného zranenia u žalobkyne je v súlade s výpoveďou žalobkyne a zranenie mohla utrpieť tak ako ho opísala] - prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 23. januára 2018, č: KRPZ-KE-VO2-247-033/ 2013-PS opätovne žalobkyni priznal náhradu za bolesť vo výške 681,34 eur [rozsah zodpovednosti určil správny orgán vo výške jednej tretiny z dôvodu, že žalobkyňa v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby pri schádzaní po schodoch z prvého poschodia na prízemie zostúpila na medziposchodie takým neobvyklým spôsobom, že v dôsledku chybného našliapnutia utrpela zranenie „podvrtnutie ľavého kolena s trhlinou zadného rohu vnútorného menisku“; počínala si teda v rozpore s obvyklým spôsobom správania tak, že hoci neporušila právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, konala ľahkomyseľne a musela si pri tom byť vedomá, vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, že si môže zaviniť úraz; musela si byť vedomá, že pri chôdzi po schodoch v dôsledku nepozornosti alebo nesprávnej chôdze si môže zaviniť úraz]

Lisánskeho] - prvostupňový správny orgán na to rozhodnutím z 19. októbra 2018, č.: KRPZ-KE- VO2-247-040/2013-PS ustanovil za účelom vypracovania znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. Tomčovčíka, PhD. - prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 19. júna 2019, č: KRPZ-KE- VO2-247-058/2013-PS žalobkyni priznal náhradu za bolesť vo výške 681,34 eur [svoj záver odôvodnil primárne s odkazom na závery plynúce zo znaleckých posudkov, a teda, že zranenie žalobkyne bolo následkom nekoordinovaného násilného pohybu v kolene a typickým a úplne bežným mechanizmom je podvrtnutie kolena pri chybnom našliapnutí, pošmyknutí, páde a podobne, s intenzitou presahujúcou medzu pevnosti väzivového aparátu kolenného kĺbu; rozsah a charakter zranenia bol v súlade s výpoveďou žalobkyne, ktorá zranenie mohla utrpieť podvrtnutím kolena pri chybnom našliapnutí počas schádzania zo schodov tak, ako to podrobne opísala vo svojej výpovedi; žalobkyňa si teda počínala v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa, konala ľahkomyseľne a nedostatočne zhodnotila

27. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov uvádzaných krajským súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

s § 175 ods. 2 písm. c/ v spojení s § 175 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. 29. Najvyšší správny súd na úvod poukazuje na to, že zákon č. 328/2002 Z. z. vo svojej Tretej časti upravuje úrazové zabezpečenie s tým, že policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá (okrem iného) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 20 ods. 1 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z. z.).

podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a jeho náležitosti, zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského

Slovenskej republiky (§ 81 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 93 a nasl. zákona č. 328/2002 Z. z.). 30. Zákon č. 73/1998 Z. z. upravuje (okrem iného) štátnu službu príslušníkov Policajného zboru s tým, že v Ôsmej časti nazvanej „Náhrada škody“ bližšie precizuje všeobecnú a osobitnú zodpovednosť policajta za škodu a rovnako tak všeobecnú zodpovednosť služobného úradu (§ 173) a (osobitnú) zodpovednosť služobného úradu pri služobných úrazoch a chorobách z povolania (§ 174 - § 176).

Preto aj vyhodnocovanie dôkazov ohľadom skutočností, že služobný úrad zabezpečil, že schody boli voľné, neboli zapratané, ani mokré, boli riadne osvetlené denným svetlom nemalo pre danú vec relevantný dosah. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom, zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Zodpovednosť služobného úradu za služobný úraz sa teda predpokladá, pokiaľ služobný úrad nepreukáže naplnenie zákonom predpísaných dôvodov, na základe ktorých sa zodpovednosti zbaví, či už v celom rozsahu, alebo čiastočne.

rozširovať. Menované ustanovenie rozlišuje / pozná ako dôvod pre úplnú liberáciu služobného úradu výlučne dva prípady spočívajúce v tom, že škoda bola spôsobená tým, že policajt svojím zavinením porušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované, alebo škodu si spôsobil policajt požitím alkoholu alebo inej návykovej látky a služobný úrad nemohol škode zabrániť a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody (§ 175 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.).

- jednou z príčin bolo požitie alkoholu alebo inej návykovej látky postihnutým policajtom (§ 175 ods. 2 písm. b/), - policajtovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, konal ľahkomyseľne a musel si pri tom byť vedomý vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, že si môže zaviniť úraz alebo chorobu z povolania (§ 175 ods. 2 písm. c/).

PhD.) dospeli k záveru, že aj s ohľadom na úrazový dej tak ako ho opísala samotná žalobkyňa v úradnom zázname, žalobkyňa utrpela služobný úraz počas výkonu služby pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení úloh - pri administratívnej činnosti na pridelenom priestupkovom spise, keď pri schádzaní po schodoch z prvého poschodia smerom na prízemie zostúpila na medziposchodie takým spôsobom, že si vykĺbila koleno ľavej nohy.

ujmu na zdraví. Neobvyklý spôsob správania pri vzniku úrazu videli v tom, že žalobkyňa nesprávnym našliapnutím na plochu medziposchodia zaťažila kolenný kĺb nekoordinovaným pohybom takej intenzity, ktorá presiahla medzu pevnosti väzivového aparátu kolenného kĺbu. Následne takto ustálený skutkový stav subsumovali pod ustanovenie § 175 ods. 2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. a v súlade s § 175 ods. 3 menovaného zákona uhradil služobný úrad žalobkyni časť škody v rozsahu jednej tretiny.

ochrany, pričom služobný úrad sa môže zbaviť čiastočne zodpovednosti, ak preukáže, že konanie policajta možno charakterizovať ako nebezpečné riskovanie alebo hazardérstvo, keď si policajt vzhľadom na konkrétnu časovú aj miestnu situáciu na pracovisku počína spôsobom, pri ktorom vedome podstupuje riziko hroziaceho nebezpečenstva ujmy na zdraví.

Inak povedané, zo strany policajta bolo možné teda objektívne očakávať, že si vie vyhodnotiť, kedy si môže spôsobiť ujmu na zdraví, a že sa takému rizikovému konaniu vyhne. Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť splnená súčasne, aj keby konanie policajta bolo možné kvalifikovať ako riskantné alebo hazardné, je, aby si policajt počínal takým spôsobom, že vedome podstupuje riziko hroziaceho poškodenia zdravia, a toto konanie je v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa, pričom nejde o činnosť, ktorú služobný úrad trpí alebo toleruje. Pokiaľ by si takto počínali aj ostatní policajti,

zdraví. Od policajta však nemožno požadovať, aby predvídal každý v budúcnosti možný vznik škody, a tým vznik škody úplne vylúčil. Liberačný dôvod spočívajúci v tzv. kvalifikovanej ľahkomyseľnosti policajta navyše predpokladá stav, keď vedome, úmyselne koná spôsobom, ktorý možno označiť za životu a zdraviu nebezpečný a riskantný.

úradu. Navyše aj samotný znalec MUDr. Lisánsky v znaleckom posudku evidovanom pod číslom 58/2017 uviedol, že rozsah a charakter posudzovaného zranenia u žalobkyne bol v súlade s jej výpoveďou a zranenie mohla utrpieť tak ako ho opísala.

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2018, sp. zn. 9Sžsk/2/2016 uviesť, že chôdza je každodennou rutinnou činnosťou človeka, je mu vrodená a prirodzená, preto mu nie je možné ani vytknúť, že chôdzi nevenoval dostatočnú pozornosť. Za ľahkomyseľné konanie - liberačný dôvod podľa § 175 ods. 2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. nemožno považovať bežnú neopatrnosť ani konanie vyplývajúce z rizika výkonu štátnej služby, teda v tomto prípade sa služobný úrad nemôže ani čiastočne zbaviť zodpovednosti za služobný úraz policajta. Pojem bežná neopatrnosť je potrebné chápať tak, že policajt postupuje bežným spôsobom, obvyklým pri výkone konkrétnej práce, jeho pozornosť je sústredená na prácu, ale pritom sa nevedomky dopustí chyby, ktorá sa môže stať každému. 35. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalovaného za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 36. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd v súlade s § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, nakoľko žalobkyňa bola v kasačnom konaní plne úspešná. 37. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. októbra 2022