← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·28. 3. 2024

6Ssk/62/2022

ECLI:SK:NSSSR:2024:1016200879.1

ZamietaZrušujePotvrdzujeMeníVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
5S/104/2016
IČS
1016200879
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: RC & T Detva s. r. o., so sídlom: Záhradná 857/3, 962 12 Detva, IČO: 36620505, právne zastúpeným: Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik, s.r.o., Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava, IČO: 47247959, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom: Limbová 2, 837 52 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S09523-OP-2015 zo dňa 21.03.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5S/104/2016-85 zo dňa 15.05.2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1016200879.3, v spojení s opravným uznesením č. k. 5S/104/2016-138 zo dňa 21.02.2022, ECLI:SK:KSBA:2022:1016200879.5, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5S/104/2016-85, zo dňa 15.05.2018, v spojení s opravným uznesením č. k. 5S/104/2016-138 zo dňa 21.02.2022, mení tak, že rozhodnutie ministra zdravotníctva Slovenskej republiky č. S09523-OP-2015 zo dňa 21.03.2016, zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania na krajskom súde a kasačnom súde v rozsahu 100%.

Odôvodnenie

I. Napadnutý rozsudok

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) v poradí druhým rozsudkom č. k. 5S/104/2016-85 zo dňa 15.05.2018 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej aj „minister zdravotníctva“) č. S09523-OP-2015 zo dňa 21.03.2016, ktorým tento zamietol rozklad žalobcu a súčasne potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo zdravotníctva“) č. S05449-OP-2015 zo dňa 09.10.2015, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Hriňová a Žiar nad Hronom (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

Napadnuté rozhodnutia boli vydané po tom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 3Sžo/64-68/2014 zo dňa 03.03.2015 potvrdil v poradí prvý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/224/2010-114, 2S/ 237/2010-114 zo dňa 11.01.2012, ktorým bolo zrušené rozhodnutie ministra zdravotníctva č. 11449/2010 zo dňa 12.03.2010 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 07814/ 2010-OP, zo dňa 08.01.2010.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti účastníka konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia predchádza výberové konanie a ministerstvo zdravotníctva, viazané v zmysle kogentného ust. § 14 ods. 11 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej

starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoPZS“) rozhodnutím výberovej komisie, nemôže zabezpečiť nové podklady rozhodnutia a ani rozhodnúť iným spôsobom, ako v súlade s týmto rozhodnutím.

Výberová komisia, zriadená v roku 2009 na vykonanie výberového konania, preskúmala všetky doklady, ktoré žiadatelia predložili, ako aj v nich uvedené údaje. Členovia komisie hodnotili personálne zabezpečenie prevádzkovania ambulancie záchrannej služby, materiálno-technické vybavenie, preukázanie výšky peňažných prostriedkov, prípadne preukázanie počtu sanitných vozidiel. Žalobca nebol úspešný pri výberovom konaní na vypísanie sídla staníc záchrannej služby, čím nesplnil podmienku podľa ust. § 12 ods. 4 písm. b) ZoPZS. Keďže úspešným žiadateľom, ktorí na základe § 14 ods. 10 cit. zákona podľa hodnotenia výberovej komisie najlepšie splnili kritériá výberového konania, boli vydané povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Hriňová a Žiar nad Hronom, ostatným žiadateľom boli ich žiadosti zamietnuté.

Povolenia úspešných uchádzačov boli platné od roku 2010 až do prvej polovice roku 2014. 3. Žalovaný v rámci odôvodnenia rozhodnutia mohol vychádzať len z podkladov, ktoré sú v administratívnom spise a z toho, ako výberová komisia vyhodnotila žiadosti účastníkov výberového konania v danom čase.

Zákon neupravuje možnosť, aby žalovaný mohol znovu vytvoriť výberovú komisiu a prerokovať žiadosti, ktoré už raz boli hodnotené. Žalovaný nemôže ani svojvoľne zrušiť platne vydané povolenia, ktoré navyše neboli zrušené právoplatnými rozsudkami súdov. Orgány verejnej správy svoje rozhodnutia riadne zdôvodnili

v zmysle ust. § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“) a aj v súlade s odporúčaniami, ktoré boli uvedené v náleze ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 12/2014 zo dňa 06.05.2014 (str. 20) a v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžo/64-68/2014 zo dňa 03.03.2015.

Prvostupňový správny orgán pri opätovnom rozhodnutí uviedol, ako postupoval pri vyhodnocovaní podmienok výberového konania, ktoré mali uchádzači splniť. Členovia výberovej komisie pri výbere úspešného ako i neúspešných uchádzačov použili správnu úvahu a táto bola v rozhodnutí uvedená.

4. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že právny akt ministerstva zdravotníctva označený ako „podmienky výberového konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby“ je nezákonný, krajský súd uviedol, že ak žalobca mal voči podmienkam výberového konania námietky a považoval ich za nezákonné, mal ich napadnúť v čase, kedy sa s nimi oboznámil a mal využiť právne inštitúty, ktoré mu platná legislatíva

umožňuje. Vzhľadom na vyššie uvedené uzavrel, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na jej náhradu

nepriznal.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

5. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) napadnutý rozsudok zmenil tak, že napadnuté rozhodnutia zruší.

Dôvody kasačnej sťažnosti vymedzil tým, že (i) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd [§ 440 ods. 1 písm. e) SSP] a krajský súd (ii) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP], (iii) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP] a (iv) odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu [§ 440 ods. 1 písm. h) SSP].

6. Pokiaľ ide o dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. e) SSP žalobca argumentoval tým, že v jeho veci ako člen senátu krajského súdu rozhodovala U.. B. C., ktorá je jedným zo žalobcov v konaní o ochranu osobnosti, v ktorom právny zástupca žalobcu zastupuje žalovaných v 1. a v 2. rade. Tým, že právny zástupca žalobcu zastupuje protistranu (žalovaní v 1. a v 2. rade) v konaní, v ktorom je ako jeden zo žalobcov osobne zainteresovaná

U.. B. C., nemožno vylúčiť, že U.. B. C. svoju animozitu, resp. negatívne emócie voči žalovaným v 1. a v 2. rade, prenáša aj na zástupcu žalobcu. Uvedené okolnosti nasvedčujú tomu, že vzťah medzi U.. B. C. a jeho právnym zástupcom je iný ako neutrálny. O tom, že vo veci rozhoduje U.. B. C., sa žalobca dozvedel až zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.05.2018, pretože právny zástupca ju osobne nepozná.

7. V súvislosti s ostatnými kasačnými bodmi podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP žalobca dôvodil, že napadnutý rozsudok je nezákonný, nepreskúmateľný a rozporný so záväzným právnym názorom najvyššieho súdu, a to aj vzhľadom na spôsob, akým sa krajský súd (bod 46 napadnutého rozsudku) vysporiadal so zásadnou námietkou nezákonnosti právneho aktu ministerstva zdravotníctva „Podmienky výberového konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby“ z roku 2009 (ďalej aj „podmienky“). Na základe podmienok prebehli výberové konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, pričom ZoPZS vydanie podmienok nepredpokladá. Uviedol, že podmienky v rozpore so zákonom modifikovali zákonnú úpravu. Ministerstvo zdravotníctva ako vyhlasovateľ výberového konania požadovalo splnenie podmienok a predloženie dokladov nad rámec zákona a rovnako následne komisia podľa nezákonných kritérií hodnotila podané žiadosti.

8. Keďže žalovaný (ani krajský súd) nerešpektovali právny názor najvyššieho súdu vyslovený v rozsudku sp. zn. 3Sžo/64-68/2014 zo dňa 03.03.2015, cit.: „. . .v ďalšom administratívnom konaní je potrebné odôvodniť, či vady podmienok výberového konania sa prejavili i pri vytváraní správnej úvahy výberovej komisie a či mali vplyv na získané poradie uchádzačov. K tomuto musí poskytnúť argumentáciu žalovaný. V prípade, že išlo o vady, ktoré by mali vplyv na poradie uchádzačov, musí byť daná zákonná možnosť i úspešnému uchádzačovi vyjadrovať sa k tvrdeniam neúspešných uchádzačov“, bol daný dôvod na obligatórne zrušenie rozhodnutia správneho orgánu v zmysle ust. § 191 ods. 6 SSP. Krajský súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s námietkou, že žalovaný opätovne neposkytol odpoveď na otázku, prečo žalobca splnil hodnotiace kritériá na nižšej kvalitatívnej úrovni ako úspešní žiadatelia. 9. Ďalej žalobca argumentoval, že v rozpore s ust. § 47 ods. 3 SP v napadnutých rozhodnutiach nie je uvedené, ktoré konkrétne skutočnosti z hľadiska zákonných kritérií podľa

§ 14 ods. 9 ZoPZS boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a akými úvahami bola komisia vedená pri ich hodnotení. Spochybnil objektívnosť a transparentnosť procesu výberového konania a uviedol, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí vyvoláva dojem, že nezákonne zvolené kritériá boli hodnotené svojvoľne, tak, aby úspešným bol vopred vybratý uchádzač.

10. S poukazom na dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP taktiež namietal, že krajský súd sa nezaoberal ani ďalšou jeho námietkou porušenia ustanovení § 33 ods. 2 a § 3 ods. 2 SP postupom správnych orgánov. Tvrdil, že mu bolo upreté právo oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia, vyjadriť sa k nemu a prípadne ho doplniť. K vade v zmysle ust. § 440 ods. 1 písm. f) SSP došlo aj tým, že krajský nereagoval na námietky týkajúce sa nezákonnosti dôvodov, na základe ktorých prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť žalobcu o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby (žalobca v tomto smere poukázal aj na nedostatočné odôvodnenie výroku prvostupňového správneho rozhodnutia). Prvý z dvoch týchto dôvodov, a to, že žalobca nesplnil podmienky podľa ZoPZS, nemôže pre nezákonnosť kritérií obstáť. O druhom z týchto dôvodov, a to, že obdobie 2010 až 2014, na ktoré žiadal vydať povolenia, už uplynulo, žalobca tvrdil, že ho zákon nepredpokladá. Je irelevantná argumentácia žalovaného, že po zrušení napadnutých rozhodnutí nebude môcť

opakovať výberové konanie, vydať povolenie v prospech žalobcu, a pod., keďže tieto otázky nie sú predmetom konania o preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov v rámci správneho súdnictva. Opakovane poukázal na v poradí prvý rozsudok krajského súdu sp. zn. 2S/224/ 2010, 2S/237-240/2010 zo dňa 11.01.2012, ktorého právny názor žalovaný nerešpektoval a z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že prvostupňové správne rozhodnutie bolo nezákonné a že toto nezákonné rozhodnutie žalovaný v konaní o rozklade nezrušil a nezjednal nápravu.

Odkázal aj na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 12/2014- 53 zo dňa 06.05.2014, ako aj na rozhodnutia krajského súdu (sp. zn. 2S/224/2009, 2S/231-235/2009, 3S/250/2009, 3S/252/2009 zo dňa 08.02.2012 a sp. zn. 2S/290/2010, 2S/299-301/2010 zo dňa 09.05.2012) a najvyššieho súdu (sp. zn. 8Sžo/252/2010 zo dňa 08.12.2011, sp. zn. 8Sžo/26-23/2010 zo dňa 13.06.2013, sp. zn. 6Sžo/40-43/2012 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 5Sžo/28/2012 zo dňa 27.06.2013 a sp. zn. 6Sžo/ 23/2014 zo dňa 25.02.2015), v ktorých boli podmienky posúdené ako nezákonný správny akt. 11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti vyslovil, že dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Mal za to, že rozhodnutie č. S05449-OP-2015 zo dňa 09.10.2015 je v súlade so zákonom.

12. V súvislosti s kasačným dôvodom podľa § 440 ods. 1 písm. e) SSP uviedol, že nie je oprávnený vyjadriť sa, resp. posúdiť, či existujú oprávnené pochybnosti o nezaujatosti členky senátu, JUDr. Evy Fulcovej, keďže túto skutočnosť je povinný posúdiť súd.

Pokiaľ ide o namietané porušenie § 14 ods. 11 ZoPZS argumentoval, že pri vydávaní povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby je viazaný výsledkom výberovej komisie a po vydaní povolení zamietne žiadosti o vydanie povolenia ostatných žiadateľov. Tvrdil, že vzhľadom na viazanosť výsledkami výberového konania, ktorá platí pre celé správne konanie, je možné argumentovať zamietnutie žiadosti len takými podkladmi a závermi, ktoré má k dispozícii od hodnotiacej komisie, pričom v rozhodnutí sa odôvodňuje výrok o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby a nie to, že (žiadateľ) nesplnil kritériá. 13. Ďalej dôvodil, že v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 12 a § 14 ZoPZS nové administratívne konanie nebude mať vo vzťahu ku skutkovej stránke veci možnosť dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre žalobcu, vzhľadom na zmienenú viazanosť žalovaného výsledkom výberového konania, ako aj z dôvodu, že žalovaný nemôže nahradiť v novom konaní výsledok výberovej komisie. S poukazom na dikciu kogentného ust. § 14 ods. 11

ZoPZS dodal, že nie je možné vyhovieť námietke žalobcu, aby sa v súlade s § 33 ods. 2 SP mal možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia a nie je ani možné, aby žalobca pred vydaním rozhodnutia predložil ďalšie podklady a uviedol doplňujúce skutočnosti.

14. Mal za to, že pokiaľ žalobca považoval podmienky za nezákonné, alebo nad rámec ZoPZS, mal ich napadnúť hneď po tom, ako bol s nimi oboznámený, teda po ich prevzatí. Žalobca bol rovnako ako ostatní uchádzači oboznámený s podmienkami výberového konania predtým, ako začal samotný priebeh výberového konania, resp. proces hodnotenia splnenia podmienok výberového konania na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že mu pred vydaním rozhodnutí neboli doručené žiadne námietky týkajúce sa podmienok výberového konania.

15. Napokon konštatoval, že v rozhodnutí č. S05449-OP-2015 zo dňa 09.10.2015 sa vysporiadal s požiadavkami rozsudku sp. zn. 3Sžo/64-68/2014 zo dňa 03.03.2015, v ktorom sa najvyšší súd odvolal na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 12/2014 zo dňa zo 06.05.2014. Dodal, že žalobca mal a má vedomosť, že predmet konania, t. j. udelenie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby na obdobie rokov 2010 až 2014, odpadol. Žiadosti podané žalobcom v roku 2009 sú z dôvodu uplynutia obdobia, na ktoré žalobca žiadal vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, bezpredmetné a nie je možné im vyhovieť. Navodením dojmu protiprávnosti postupov žalovaného žalobca sleduje iba uplatnenie nároku na náhradu škody v ďalšom konaní.

III. Právne odôvodnenie

16. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že je dôvodná.

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

súde. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ministra zdravotníctva č. S09523-OP-2015 zo dňa 21.03.2016, ktorým tento podľa § 59 ods. 2 zákona SP zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie ministerstva zdravotníctva č. S05449-OP-2015 zo dňa 09.10.2015. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 12 ods. 4 písm. b) ZoPZS rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobcu o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Hriňová a Žiar nad Hronom a o nepovolení prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Hriňová a Žiar nad Hronom.

21. Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. 22. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

23. Podľa článku 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. 24. Podľa článku 123 Ústavy SR ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené

zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 25. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoPZS účinného do 29.04.2016 ministerstvo zdravotníctva vydáva povolenie na prevádzkovanie a) ambulancie záchrannej zdravotnej služby, a to 1. ambulancie rýchlej lekárskej pomoci, 2. ambulancie rýchlej zdravotnej pomoci, 3. ambulancie rýchlej lekárskej pomoci s vybavením mobilnej intenzívnej jednotky, 4. ambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby.

26. Podľa § 12 ods. 4 ZoPZS účinného do 29.04.2016 ministerstvo zdravotníctva vydá povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby [§ 11 ods. 1 písm. a)] fyzickej osobe, ak spĺňa podmienky ustanovené v odseku 2 písm. a) a právnickej osobe, ak spĺňa podmienky ustanovené v odseku 3 písm. a) a a) je materiálne alebo finančne zabezpečená na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, b) úspešne absolvuje výberové konanie (§ 14).

27. Podľa § 14 ods. 8 ZoPZS účinného do 29.04.2016 komisia vyhodnotí žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Ak komisia zistí, že účastník výberového konania nespĺňa podmienky na vydanie povolenia alebo v žiadosti o vydanie povolenia uviedol nepravdivé údaje alebo predložil neplatné listiny, oznámi to ministerstvu zdravotníctva; ministerstvo zdravotníctva ho bezodkladne vylúči z výberového konania a zamietne jeho žiadosť o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie

záchrannej zdravotnej služby. 28. Podľa § 14 ods. 11 ZoPZS účinného do 29.04.2016 ministerstvo zdravotníctva je pri vydávaní povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby viazané výsledkom výberového konania; po vydaní povolení ministerstvo zdravotníctva zamietne žiadosti o vydanie povolenia ostatných žiadateľov.

29. Podľa § 15 ods. 1 ZoPZS účinného do 29.04.2016 orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie rozhodnutím, ak žiadateľ o povolenie preukázal splnenie podmienok podľa tohto zákona, inak žiadosť rozhodnutím zamietne.

30. Podľa § 92 ZoPZS účinného do 29.04.2016 na konanie a rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Podľa § 14 ods. 4 ZoPZS účinného do 31.05.2010 na vyhodnotenie žiadosti zriaďuje ministerstvo zdravotníctva komisiu, ktorá má najmenej troch členov. Ak ide o vyhodnotenie žiadosti o povolenie na prevádzkovanie ambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, členom komisie musí byť aj zástupca Leteckého úradu Slovenskej republiky.

32. Podľa § 14 ods. 9 ZoPZS účinného do 31.05.2010 kritériá hodnotenia žiadostí podľa odseku 8 sú: a) personálne zabezpečenie prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby, b) materiálno-technické vybavenie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, c) výška peňažných prostriedkov vinkulovaných v peňažnom ústave Slovenskej republiky, ak sa ich vinkulácia vyžaduje [§ 13 ods. 8 písm. c)].

33. Podľa § 14 ods. 10 ZoPZS účinného do 31.05.2010 komisia určí pre sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby účastníka výberového konania, ktorý najlepšie spĺňa kritériá podľa odseku 9 písm. a) až c); taký účastník výberového konania sa môže určiť aj pre viac sídiel staníc záchrannej zdravotnej služby, ak sa uviedli v žiadosti o vydanie povolenia.

O výsledku výberového konania komisia vyhotoví správu, ktorá spolu s ostatnou dokumentáciou je súčasťou spisu a podkladom na konanie o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. 34. Podľa § 3 ods. SP správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

35. Podľa § 33 ods. 2 SP správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

36. Podľa § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom

rozhodnutia. 37. Podľa § 87 ods. 1 SSP sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy.

38. Podľa § 87 ods. 2 SSP vylúčený je i sudca správneho súdu, ktorý prejednával a rozhodoval tú istú vec na správnom súde inej inštancie. 39. Podľa § 90 ods. 1 SSP účastník konania má právo z dôvodov uvedených v § 87 uplatniť námietku zaujatosti.

40. Podľa § 91 ods. 1 SSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa účastník konania dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca správneho súdu vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá.

41. Podľa § 135 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 42. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

43. Podľa § 439 ods. 3 písm. b) SSP kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol.

44. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. 45. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal za preukázané, že: dňa 09.07.2009 v denníku Hospodárske noviny a na webovej stránke ministerstva zdravotníctva bolo v zmysle § 14 ZoPZS vyhlásené výberové konanie o vydanie povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby pre určené sídla staníc; žalobca žiadosťami z 02.09.2009 požiadal o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Hriňová a Žiar nad Hronom; ministerstvo zdravotníctva ako orgán príslušný na konanie podľa § 11 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 12 ods. 4, § 14 ods. 11, § 15 ods. 1 a § 92 ZoPZS a v zmysle § 46 SP, rozhodnutím č. 07814/2010-OP zo dňa 08.01.2010, zamietlo žiadosti žalobcu o vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie záchrannej zdravotnej

služby a rozhodlo o nepovolení prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Hriňová a Žiar nad Hronom [ministerstvo zdravotníctva s poukazom na Správu komisie uviedlo, že žalobca nebol úspešný vo výberovom konaní, pretože nesplnil najlepšie kritériá dané v podmienkach výberového konania a v ZoPZS podľa § 14 ods. 9 písm. a) až c); žalobca tak nesplnil podmienku stanovenú v § 12 ods. 4 písm. b) ZoPZS, pričom ministerstvo je podľa § 14 ods. 11 ZoPZS pri vydávaní povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby viazané výsledkom výberového konania]; minister zdravotníctva ako vecne príslušný vedúci ústredného orgánu štátnej správy v súlade s § 61 ods. 2 SP, na základe návrhu Rozkladovej komisie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „rozkladová komisia“) rozhodnutím č. 11449/2010 zo dňa 12.03.2010, postupom podľa § 59 ods. 2 SP zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie ministerstva zdravotníctva č. 07814/2010-OP zo dňa 08.01.2010 [minister zdravotníctva sa

stotožnil s návrhom rozkladovej komisie, ktorá dospela k záveru, že napadnutým rozhodnutím ministerstva zdravotníctva č. 07814/2010-OP zo dňa 08.01.2010 nedošlo k porušeniu ZoPZS ani k porušeniu SP]; proti uvedeným rozhodnutiam sa žalobca bránil podaním žaloby na krajskom súde, ktorý rozsudkom sp. zn. 2S/224/2010, 2S/237-240/2010 zo dňa 11.01.2012 zrušil rozhodnutie ministra zdravotníctva č. 11449/2010 zo dňa 12.03.2010 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 07814/2010-OP zo dňa 08.01.2010 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie [krajský súd napadnuté rozhodnutia zrušil z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) OSP; dospel k záveru, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov]; najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 3Sžo/25-29/2012 zo dňa 11.06.2016 zmenil rozsudok krajského súdu sp. zn. 2S/224/2010, 2S/237-240/2010 zo dňa 11.01.2012 tak, že zamietol žalobu o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerstva zdravotníctva č. 07814/2010-OP zo dňa 08.01.2010 v spojení rozhodnutím ministra zdravotníctva č. 11449/2010 zo dňa 12.03.2010 [najvyšší súd uviedol, že „podmienky“ [pozn. kasačného súdu: podľa tohto rozsudku boli podmienky súčasťou administratívneho spisu, označené na úvodnej strane podnadpisom „Podrobné požiadavky a kritéria pre podávanie žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, vypracované v súlade s § 14 ZoPZS“] možno považovať iba za organizačný interný právny predpis, pričom správny orgán nepotreboval na jeho vydanie osobitné splnomocnenie; ďalej sa vyjadril, že určenie úspešného uchádzača zo všetkých, ktorí splnili podmienky výberového konania, bolo závislé na správnej úvahe členov výberovej komisie a správnu úvahu súd preskúmava iba v rozsahu podľa § 245 ods. 2 O. s. p; zákonnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi sa odvodzuje od získaného poradia a vady výberového konania, ktoré boli voči každému uchádzačovi

aplikované rovnako, sú bez vplyvu na poradie uchádzačov (§ 250i ods. 3 O. s. p]; ústavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 12/2014 zo dňa 06.05.2014 zrušil rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžo/25-29/2012 zo dňa 11.06.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie [ústavný súd uzavrel, že v danej veci sa najvyšší súd mohol dopustiť zjavného omylu pri výklade relevantných právnych predpisov, osobitne v závere, že správne konanie nebolo postihnuté vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i OSP), čo najvyšší súd viedlo k nezdôvodnenému rozhodnutiu o zmene rozsudku krajského súdu.

Tento záver najvyššieho súdu sa preto ústavnému súdu javil ako rozporný s ostatnými okolnosťami prípadu a s prihliadnutím na to ho ústavný súd vyhodnotil za arbitrárny]; najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 3Sžo/64-68/2014 zo dňa 03.03.2015 potvrdil rozsudok krajského súdu sp. zn. 2S/224/2010, 2S/237-240/2010 zo dňa 11.01.2012 (ďalej aj „potvrdzujúci rozsudok“) [najvyšší súd vyslovil, že vzhľadom na uvedený právny názor ústavného súdu, v ďalšom administratívnom konaní je potrebné odôvodniť, či vady podmienok výberového konania sa prejavili i pri vytváraní správnej úvahy výberovej komisie a či mali vplyv na získané poradie uchádzačov. K tomuto musí poskytnúť argumentáciu žalovaný.

V prípade, že išlo o vady, ktoré by mali vplyv na poradie uchádzačov, musí byť daná zákonná možnosť i úspešnému uchádzačovi vyjadrovať sa k tvrdeniam neúspešných uchádzačov]; ministerstvo zdravotníctva ako orgán príslušný na konanie podľa § 11 ods. 1 písm. a) a § 92 ZoPZS v spojení s § 46 SP rozhodnutím č. S05449-OP-2015, zo dňa 09.10.2015 zamietlo žiadosti žalobcu o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Hriňová a Žiar nad Hronom [pretože obdobie rokov 2010 až 2014, na ktoré žalobca žiadal vydať povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Hriňová a Žiar nad Hronom uplynulo, pričom žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 15 ods. 1 ZoPZS v spojení s § 12 ods. 4 písm. b) ZoPZS] a rozhodlo o nepovolení prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Hriňová a Žiar

nad Hronom; minister zdravotníctva ako vecne príslušný odvolací správny orgán podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoPZS v spojení s § 61 ods. 2 SP na základe návrhu rozkladovej komisie rozhodnutím č. S09523-OP-2015 zo dňa 21.03.2016 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutia ministerstva zdravotníctva č. S05449-OP-2015 zo dňa 09.10.2015.

46. Najvyšší správny súd k žalobcom napádanej nezákonnosti podmienok, ktoré svojím obsahom išli nad rámec ZoPZS, úvodom podotýka, že táto otázka už raz bola s konečnou platnosťou vyriešená rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžo/64-68/2014 zo dňa 03.03.2015, v spojení s nálezom ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 12/2014 zo dňa 06.05.2014 (ďalej aj „zrušujúci nález“) a kasačný súd sa nemá dôvod od záverov v nich uvedených odchýliť. Označeným rozsudkom najvyššieho súdu bol po vrátení veci ústavným súdom potvrdený pôvodný rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/224/2010, 2S/237-240/2010 zo dňa 11.01.2012, v ktorom sa krajský súd okrem iného vyjadril aj k povahe podmienok ako normatívneho správneho aktu so všeobecnou záväznosťou. Keďže žalovaný posudzoval na základe podmienok vo výberovom konaní práva a povinnosti účastníkov tvrdiac, že ide len o interný normatívny akt so záväznosťou len pre správny orgán, posúdil podľa názoru krajského súdu vec po právnej stránke nesprávne. Aj podľa kasačného súdu, z toho, že právny predpis

neumožňuje podrobnejšie upraviť podmienky výberového konania, nemožno bez všetkého určiť vôľu zákonodarcu, aby tak žalovaný urobil vlastnou normatívnou činnosťou. Pokiaľ žalovaný mal v úmysle vykonať ZoPZS v časti týkajúcej sa vydávania povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby a konkretizovať postup správneho orgánu i účastníkov výberového konania, bolo v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR potrebné, aby ho k vydaniu takéhoto normatívneho správneho aktu zákon splnomocnil a vytvoril mu tak zákonný rámec pre podzákonnú reguláciu. Inými slovami, pokiaľ by žalovaný v súvislosti s výberovým konaním podľa ZoPZS normatívny akt vydať mohol, zákonodarca by pre vyjadrenie tohto oprávnenia zvolil iné jazykové prostriedky a neformuloval by ho

tak všeobecne. V súlade s rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu v analogických veciach je potrebné mať na zreteli aj čl. 123 Ústavy SR a orgánom verejnej moci toto oprávnenie priznávať len na základe výslovného zákonného zmocnenia. Opačný postup nemožno považovať, v záujme zachovanie podmienok právneho štátu a právnej istoty adresátov takýchto podzákonných noriem, a nakoniec aj orgánov verejnej moci, za žiaduci (porov. aj rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/23/2014 zo dňa 25.02.2015). Len pre úplnosť najvyšší správny súd dodáva, že až na základe novely ZoPZS účinnej od 01.04.2013 môže žalovaný vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o náležitostiach a hodnotení žiadostí o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby (§ 14 ods. 13 ZoPZS v znení účinnom od 01.04.2013).

47. V odôvodnení rozsudku sp. zn. 3Sžo/64-68/2014 zo dňa 03.03.2015 najvyšší súd s odkazom na závery ústavného súdu v zrušujúcom náleze uviedol, že „v ďalšom administratívnom konaní je potrebné odôvodniť, či vady podmienok výberového konania sa prejavili i pri vytváraní správnej úvahy výberovej komisie a či mali vplyv na získané poradie uchádzačov.

K tomuto musí poskytnúť argumentáciu žalovaný. V prípade, že išlo o vady, ktoré by mali vplyv na poradie uchádzačov, musí byť daná zákonná možnosť i úspešnému uchádzačovi vyjadrovať sa k tvrdeniam neúspešných uchádzačov.“ Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bolo v súlade so záväzným právnym názorom najvyššieho súdu riadne odôvodniť, či aplikácia nezákonných podmienok mala dopad na výsledky výberového konania. Žalobca v kasačnej sťažnosti zastáva názor, že správne orgány tak neučinili a na námietke nerešpektovania záväzného právneho názoru, čo zakladalo obligatórny dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí krajským súdom, postavil nosnú časť svojej argumentácie (v rámci vymedzenia kasačných dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a odvodene aj písm. g/ a písm. h/ SSP). 48.

Berúc do úvahy takto vymedzenú zásadnú kasačnú námietku najvyšší správny súd výzvou adresovanou žalovanému zo dňa 18.01.2024 žiadal o doplnenie kompletného spisového materiálu zachytávajúceho postup výberovej komisie v predmetnom výberovom konaní. Žalovaný sa následne listom zo dňa 02.02.2024 vyjadril, že predloženie žiadaných dokumentov z jeho strany nie je možné, keďže vecná skupina záznamov a spisov evidovaná pod registratúrnou značkou K 2.8 - s názvom vecnej skupiny záznamov „Písomnosti verejného obstarávania“, bez znaku hodnoty „A“ s lehotou uloženia 5 rokov, bola predmetom vyraďovacieho konania žalovaného v roku 2018. V uvedenom liste žalovaný ďalej uviedol, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Slovenský národný archív, rozhodnutím zo dňa 26.10.2018 rozhodlo, že predmetné registratúrne záznamy a spisy nie sú potrebné pre jeho činnosť, nie sú archívnymi dokumentami a žalovaný je oprávnený ich priemyselne zničiť, skartovať.

49. Najvyšší správny súd k vyššie uvedenému v prvom rade uvádza, že krajský súd v správnom súdnictve, ako aj orgán verejnej správy, ktorých rozhodnutie bolo zrušené a vec im bola vrátená na ďalšie konanie, sú povinné riadiť sa právnym názorom vysloveným kasačným súdom v zrušujúcom rozhodnutí. Nerešpektovanie právneho názoru kasačného súdu je porušením tak ustanovenia § 469 SSP (§ 250j ods. 7 OSP), v ktorom je táto viazanosť expressis verbis zakotvená, ako i porušením základného práva účastníka konania na súdnu ochranu a spravodlivý proces a v konečnom dôsledku i porušením zásady právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá je základom právneho štátu.

50. Napriek tomu, že správne orgány boli viazané právnym názorom súdu, v ďalšom konaní sa právnym názorom najvyššieho súdu neriadili a vo veci znovu rozhodli bez toho, aby sa zaoberali pre vec podstatnou otázkou, a to, či sa vo vzťahu k žalobcovi prejavila nezákonnosť podmienok výberového konania. Kasačný súd je toho názoru, že žalovanému po vrátení veci najvyšším súdom nič nebránilo vyžiadať si od výberovej komisie všetky skutkové podklady významné pre posúdenie tejto otázky. Správne orgány mali v čase opätovného rozhodovania po vrátení veci najvyšším súdom prístup k výstupom z výberového konania, jednotlivým hodnoteniam žiadostí a i. na relevantné zdôvodnenie rozhodnutia (prihliadnuc na to, že rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Slovenský národný archív, o tom, že žalovaný je oprávnený zničiť spisy z výberového konania bolo vydané až dňa 26.10.2018). Z obsahu pripojeného administratívneho spisu najvyšší správny súd zistil, že predmetné výberové konanie prebehlo v dvoch fázach, a to najskôr z fázy, v ktorej sa vyhodnocovala možná účasť, resp. pripustenie jednotlivých uchádzačov do výberového konania, a následne

z fázy, v ktorej výberová komisia určila poradie uchádzačov pre dané sídlo stanice podľa bodového hodnotenia na základe ňou použitej správnej úvahy. Z prílohy č. 1 označenej ako „Zoznam prihlásených organizácií do výberového konania na prevádzkovanie ambulancií ZSS - 2. kolo - VYLÚČENÍ)“ tvoriacej súčasť pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca zo súťaže vylúčený nebol. Bolo v záujme žalovaného v nadväzujúcom konaní zaobstarať si ďalšie súťažné podklady, z ktorých by bolo zrejmé, čo konkrétne viedlo výberovú komisiu k záveru o neúspešnosti žalobcu vo výberovom konaní, do ktorého bol tento pripustený a či nezákonné podmienky ovplyvnili jeho poradie. Už len na dôvažok najvyšší

správny súd uvádza, že v priloženom administratívnom spise sa nenachádza ani len kompletná, resp. úplná, tabuľková časť bodového hodnotenia jednotlivých uchádzačov (označená ako „príloha č. 2 - Zoznam uchádzačov podľa sídla /2. kolo - 119 sídiel/ - bodovanie podľa sídla - poradie“).

51. Po preskúmaní veci je kasačnému súdu zrejmé, že správne orgány pri odôvodnení napadnutých rozhodnutí nepostupovali v súlade s právnym názorom uvedeným v potvrdzujúcom rozsudku najvyššieho súdu a v zrušujúcom náleze ústavného súdu.

Takéto rozhodnutia je nutné označiť za nezákonné a najvyššiemu správnemu súdu preto nie je ani jasný dôvod, prečo krajský súd žalobu žalobcu zamietol. Rovnako sa kasačný súd nestotožňuje s názorom krajského súdu, že správne orgány svoje rozhodnutia riadne zdôvodnili v zmysle § 47 ods. 3 SP. Ako uviedol aj krajský súd vo svojom pôvodnom rozsudku, na konanie a rozhodovanie o žiadostiach na vydanie povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby sa vzťahujú ust. SP, pokiaľ ZoPZS neustanovuje inak. Z uplatňovania

právneho režimu SP pre prvostupňový správny orgán vyplývala okrem iného povinnosť svoje rozhodnutie o žiadosti na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby riadne odôvodniť, teda uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom

rozhodnutia. Tieto zákonné požiadavky na odôvodnenie rozhodnutí platili bez ohľadu na to, že ministerstvo zdravotníctva bolo pri rozhodovaní o žiadostiach účastníkov viazané výsledkom výberového konania. Napriek tomu, že prvostupňový správny orgán v ďalšom konaní doplnil odôvodnenie svojho rozhodnutia o bodové ohodnotenie žalobcu (žalobca ako neúspešný žiadateľ získal vo výberovom konaní na sídla staníc Hriňová a Žiar nad Hronom 106 a 99 bodov oproti úspešnému žiadateľovi, ktorý získal 118 a 115 bodov), z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, v čom žalobca splnil stanovené hodnotiace kritériá na nižšej kvalitatívnej úrovni ako úspešní žiadatelia.

52. Je potrebné uviesť, že najvyšší správny súd si uvedomuje právnu nemožnosť znovuotvorenia výberového procesu, zvolania výberovej komisie k posúdeniu tých istých, už raz hodnotených žiadostí, a rovnako aj nemožnosť prípadného zrušenia platne vydaných povolení, ktorých platnosť už uplynula. Nič to však nemení na tom, že povinnosťou správnych orgánov bolo postupovať v súlade s požiadavkou náležitého zdôvodnenia rozhodnutia vydaného podľa ust. § 14 ods. 11 ZoPZS účinného v čase ich rozhodovania.

Takisto pre žalovaného platila povinnosť postupovať v konaní o vydanie povolenia v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, dať mu vždy príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

Na podklade administratívneho spisu kasačný súd nezistil, či, kedy a akou formou dali správne orgány žalobcovi príležitosť vyjadriť sa ku skutočnostiam tvoriacim podklad rozhodnutí. 53. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší správny súd konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutia považoval za súladné so zákonom a správnu žalobu zamietol. Pri rozhodovaní správnych orgánov došlo k viacerým pochybeniam spočívajúcich v tom, že nerešpektovali záväzný právny názor správneho súdu, napadnuté rozhodnutia nespĺňali atribúty riadneho odôvodnenia v intenciách § 47 ods. 3 SP a súčasne bolo žalobcovi zabránené v uplatnení procesných práv, ktoré mu poskytovalo ust. § 33 ods. 2 SP, čo je zároveň porušením všeobecnej povinnosti správneho orgánu v zmysle § 3 SP a zákonným dôvodom na zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) v spojení s § 191 ods. 6 SSP.

54. Ako neprípustnú napokon vyhodnotil kasačný súd námietku podľa § 440 ods. 1 písm. e) SSP. Z kasačnej sťažnosti je zrejmé, že žalobca vzhliadol pochybnosti o nestrannosti U.. B. C. ako členky senátu v konaní pred krajským súdom vedenom pod sp. zn. 5S/104/2016, a to pre jej vzťah k právnemu zástupcovi žalobcu. Táto skutočnosť mala byť podľa žalobcu dôvodom na jej vylúčenie z rozhodovania. U..

B. C. je žalobkyňou v konaní, v ktorom právny zástupca žalobcu zastupuje jej protistranu, čím žalobca dôvodil, že ich vzťah je iný ako neutrálny. K danej námietke kasačný súd uvádza, že táto nebola uplatnená v konaní pred správnym súdom v súlade s ust. § 91 SSP. Napriek tomu, že právny zástupca žalobcu mal vedomosť o tom, že členkou senátu v konaní pod sp. zn. 5S/104/2016 je U.. B. C., a to napr. aj z doručených predvolaní na pojednávanie, nevzniesol voči nej námietku zaujatosti. Z dôvodu, že táto kasačná námietka predstavuje neprípustnú novotu (§ 439 ods. 3 písm. b/ SSP), kasačný súd sa ňou ďalej nezaoberal.

55. Na základe všetkých uvedených úvah najvyšší správny súd, využijúc pritom (s prihliadnutím aj na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia krajského súdu, zmenil napadnutý rozsudok postupom podľa § 462 ods. 2 SSP tak, že žalobou napadnuté rozhodnutie ministra zdravotníctva č. S09523-OP-2015 zo dňa 21.03.2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

56. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného svoje rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby riadne odôvodniť v súlade s príslušnými ustanoveniami ZoPZS. V tejto súvislosti kasačný súd akcentuje novelu ZoPZS účinnú od 01.06.2019, ktorá zaviedla odlišnú úpravu procesného postupu týkajúceho sa odôvodnenia rozhodnutia ako aj práv účastníkov výberového konania v porovnaní so všeobecnou úpravou vyplývajúcou zo SP (§ 92 ods. 1 ZoPZS). Podľa § 14 ods. 10, tretia veta ZoPZS účastník výberového konania sa k podkladom na konanie o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a spôsobu ich zistenia nevyjadruje a nemá možnosť navrhnúť ich doplnenie. Podľa § 14 ods. 11, druhá veta ZoPZS odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby obsahuje len bodové hodnotenie účastníka výberového konania a celkové poradie účastníkov výberového konania.

57. O náhrade trov konania najvyšší správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a?§?175?ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 a?2 SSP tak, že úspešnému sťažovateľovi (žalobcovi) priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne?vynaložených trov konania na krajskom súde a na kasačnom súde. O?výške?náhrady trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku správny súd samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).

58. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 28. marca 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Ssk/62/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik