6Ssk/62/2023

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 19. januára 2023, č. k. 25Sa/6/2022-51 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „zákon č. 162/2015 Z.z.“) zrušil napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 11. júla 2022, číslo:

XXX XXX XXXX X, ktorým generálny riaditeľ žalovanej postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie

3. Krajský súd po preskúmaní veci vyhodnotil, že sporným medzi stranami zostáva určenie dátumu vzniku invalidity. Pričom žalobkyňa sa prikláňa k znaleckému posudku Z.. N. č. 12/2009 zo dňa 01. novembra 2009, ktorý stanovil, že žalobkyňa je invalidná ku dňu 08. decembra 2004 (čo bol zároveň deň zániku podporného obdobia), nakoľko predpokladal, že došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne pre posudkové pomery, pričom mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj ako „MPSVZČ“) žalobkyne stanovil vo výške 50 %. Žalovaný sa prikláňa k znaleckému posudku Z.. O. zo dňa 01. augusta 2013, ktorý stanovil dátum invalidity žalobkyne ku dňu 05. októbra 2009, čiže ku dňu jej vyšetrenia u Z.. N., pričom Z.. O. sa stotožnil s MPSVZČ, ktorú stanovil Z.. N. vo výške 50 %.

Krajský súd zároveň dospel k záveru, že ani jeden zo znaleckých posudkov (Z.. N. a Z.. O.) nedáva uspokojivú odpoveď na to, kedy došlo k zmene MPSVZČ, resp. nedávajú odpoveď na to, ako sa môže choroba vyvíjať z medicínskeho hľadiska s ohľadom na to, kedy mohlo dôjsť k zmene v posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne a vzniku jej invalidity. Správny súd konštatuje, že nemožno vychádzať zo stanovenia dátumu invalidity ku dňu 08. december 2004, ktorý stanovil vo svojom znaleckom posudku Z.. N., nakoľko je pravdou, že stanovený dátum nie je žiadnym spôsobom zdôvodnený a nie sú o tom žiadne objektívne nálezy, ktoré by stanovovali dátum invalidity ku dňu 08. december 2004. Zároveň nie je možné vychádzať ani zo znaleckého posudku Z.. O., ktorý stanovil vznik invalidity žalobkyne ku dňu 05. októbra 2009, a to na základe vyšetrenia, ktoré absolvovala u Z.. N., ktorý stanovil výšku MPSVZČ na 50 %. Z.. O. sa síce stotožnil so stanovenou výškou MPSVZČ na 50 %, avšak nestotožnil sa so záverom o stanovení dňa invalidity k 08. decembru 2004, nakoľko v

Z.. O. za dátum vzniku invalidity žalobkyne, nakoľko zo žiadnych lekárskych posudkov a záznamov nevyplýva, že v tento konkrétny deň nastala invalidita žalobkyne s MPSVZČ vo výške 50 %, kým do tohto dátumu bola MPSVZČ stanovená posudkovými lekármi žalovaného v oveľa nižšej miere. MPSVZČ žalobkyne bola posudkovými lekármi žalovaného pôvodne (v roku 2005, 2007) určená na 10 %, a to len pre jej rozhodujúce postihnutie. Následne v roku 2009 bola MPSVZČ žalobkyne stanovená na 30 % a okrem rozhodujúceho postihnutia bolo prihliadané aj na ďalšie zdravotné postihnutie žalobkyne, pričom znaleckým posudkom Z..

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

9. Sťažovateľka sa nestotožnila s právnym posúdením a odôvodnením krajského súdu tvrdiac, že posúdením zdravotného stavu na účely invalidity žalobkyne sa od roku 2005 zaoberajú posudkoví lekári organizačných zložiek žalovanej na základe doložených odborných lekárskych nálezov a na základe záverov súdnych znalcov. K znaleckému posudku súdneho znalca z odboru ortopédie Z.. S. Z. zo dňa 29. mája 2009 uviedla, že MPSVZČ žalobkyne je 20 % so záverom, že ide o ľahký deficit funkcie kolenných kĺbov, ktorý nepodmieňuje invaliditu. Žalovaná je toho názoru, že z uvedeného je logické, že ak v roku 2009 žalobkyňa mala len ľahké funkčné obmedzenie kolenných kĺbov, nemohla mať ťažké obmedzenie kolenných kĺbov v roku 2004, alebo v období pred rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku.

nemocenského. S.. Z.. N.Á_, L.. zistil ťažký stupeň poškodenia funkcie kolenných kĺbov, ktoré v súlade so zákonom podmieňuje invaliditu vlastným vyšetrením žalobkyne zo dňa 5. októbra 2009. Podľa žalovanej v znaleckom posudku nezdôvodnil medicínsky dátum vzniku invalidity. Z uvedeného je zrejmé, že nálezy dvoch súdnych znalcov sa nezhodujú v závažnosti poškodenia funkcie kolenných kĺbov v období pred priznaním starobného dôchodku, preto bol o posúdenie zdravotného stavu žalobkyne požiadaný tretí súdny znalec Z.. S. O.. V náleze ním vypracovaného znaleckého posudku zo dňa 1. augusta 2013 skonštatoval, že u pacientky za dobu, kedy došlo k takému stavu, že MPSVZČ bola u nej vyššia ako 40 %, možno považovať dátum, kedy došlo k indikácii vykonania operácie pre implantáciu TEP oboch kolien a takýmto dátumom je podľa Z.. O. 16. júl 2010, zrejmý z vyšetrenia žalobkyne.

10. Vzhľadom na rozpor názorov súdnych znalcov S.. Z.. N. L.. a Z.. O., uložil krajský súd žalovanej odstrániť tento rozpor pri stanovení dátumu vzniku invalidity vyžiadaním vyjadrenia k dátumu vzniku invalidity súdnych znalcov. Obaja súdni znalci zotrvali na svojich záveroch. K tomuto žalovaná uviedla, že posudkoví lekári organizačnej zložky žalovanej, dvaja súdni znalci v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédie, prísediaci ortopéd pri posúdení zdravotného stavu na účely invalidity, súhlasne skonštatovali, že invalidita žalobkyne nevznikla pred rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku, t.j. pred 13. marcom 2009. Všetci sú odborní lekári, špecialisti vo svojom medicínskom odbore.

Pribratie ďalšieho znalca v tu prejednávanej veci žalovaná nepovažuje za dôvodné riešenie, nakoľko jeho záver môže viesť k ďalším pochybnostiam určenia dátumu vzniku invalidity. 11. Žalovaná v kasačnej sťažnosti poukázala aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v jeho rozhodnutí sp. zn. 1So 109/2003, judikát č. 9/2005, podľa ktorého výpovedná hodnota znaleckého posudku nemá vyšší stupeň právnej sily ako posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej. Posudkoví lekári sociálneho poistenia majú v konaní o dôchodkových dávkach osobitný význam, pretože majú právomoci zverené zákonom. Žalovaná má za to, že jej rozhodnutia napadnuté žalobkyňou, čo do nedostatkov, vytknutých jej následne aj krajským súdom, obsahujú dostatok skutkových a právnych záverov a tieto nemožno označiť za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.

III.

13. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadrila podaním z 28. februára 2023 s tým, že námietky žalovanej uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené a dôvodné. V danom prípade je vypracovanie nového znaleckého posudku namieste aj z dôvodu opakovaných odlišných záverov posudkových lekárov, a rozdielnosti názorov znaleckých posudkov už vypracovaných v tu prejednávanej veci. Krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite vec právne posúdil. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol a žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania. 14. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanej dňa 10. marca 2023 na vedomie.

IV. Posúdenie veci kasačným súdom

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 19. januára 2023, č. k. 25Sa/6/2022-51, ktorým krajský súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a ods. 3 písm. a) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 11. júla 2022, číslo: XXX XXX XXXX X spolu s rozhodnutím žalovanej ako prvostupňového správneho orgánu zo dňa 27. decembra 2021, číslo:

22. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

24. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 25.

osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 26. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

28. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 29. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

31. Kasačný súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania o kasačnej sťažnosti skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe žalobkyne a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej.

33. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä s ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej

35. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že žalobkyňa dňa 03. novembra 2003 utrpela pracovný úraz ľavého kolena a dňa 20. júla 2004 utrpela obdobný pracovný úraz, a to zranenie zápästia pravej ruky, pravého kolena a chrbtice. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 16. mája 2005 požiadala o priznanie invalidného dôchodku, pričom žiadala priznať invalidný dôchodok od dátumu nasledujúceho po uplynutí podpornej doby pre účely nároku na nemocenské dávky, a teda odo dňa 08. decembra 2004. Na základe uvedenej žiadosti bol posúdený zdravotný stav žalobkyne a MPSVZČ bola stanovená na 10 % a následne žalovaná rozhodnutím zo dňa 22. augusta 2005 rozhodla o zamietnutí žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 16. mája 2005.

36. Na to bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne, pričom posudkom zo dňa 05. septembra 2007 jej bola stanovená MPSVZČ vo výške 10 % a žalovaná rozhodnutím zo dňa 19. októbra 2007 zamietla žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 16. mája 2005, nakoľko dospela k záveru, že žalobkyňa nie je invalidná. Na základe podaného opravného prostriedku bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne posudkovými lekármi žalovanej, pričom MPSVZČ bola opätovne stanovená na 10 %. Po podaní opravného prostriedku žalobkyne, rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 18Sd/168/2007-46 zo dňa 02. februára 2009 o zrušení rozhodnutia zo dňa 19. októbra 2007 a vrátení veci z dôvodu, že súd nepovažoval predmetné rozhodnutie za vecne správne a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovanej nezodpovedalo zákonu, pričom uviedol, že ani jeden z posudkov nezodpovedal otázku, prečo je žalobkyňa od 21. júla 2007 práceneschopná a ako prihliadli posudkoví lekári na pretrvávajúcu aktivitu chorobného procesu a silné bolesti, ktoré

37. Rozhodnutím zo dňa 17. augusta 2009 žalovaná rozhodla o priznaní starobného dôchodku žalobkyni, a to odo dňa 13. marca 2009. 38. Dňa 30. júla 2009 bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne a MPSVZČ bola stanovená vo výške 30 %, pričom žalovaná na základe predmetného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne dňa 02. septembra 2009 rozhodla o zamietnutí jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Na základe podaného opravného prostriedku bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne posudkovými lekármi žalovanej, pričom MPSVZČ bola opätovne stanovená na 30 %. Následne Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 15Sd/24/2010-46 zo dňa 13. septembra 2010 rozhodol o zrušení rozhodnutia zo dňa 02. septembra 2009 z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, pričom súd uviedol, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 02. septembra 2009 nielenže neodstránilo rozpory, spôsobujúce nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ale tieto ešte viac prehĺbilo. Naďalej zostal neobjasnený rozpor, ktorý súd nariadil

Následne bola MPSVZČ stanovená na 30 %, pričom okrem rozhodujúceho postihnutia bolo prihliadané aj na ďalšie zdravotné postihnutie žalobkyne. Ide o podstatnú zmenu z kvantitatívneho hľadiska (trojnásobný nárast), avšak z posudkov nie je zrejmé, odkedy nastal tento 30 % pokles schopnosti, teda či existoval aj predtým, a ak nie, ktoré nové zmeny v zdravotnom stave podmienili zmenu poklesu a odkedy. Súd preto uložil žalovanej povinnosť doplniť dokazovanie za účelom náležitého posúdenia zdravotného stavu žalobkyne so zameraním na zistenie príčin rozdielov v záveroch posudkov znalcov a vysporiadaním sa s príčinami dlhotrvajúcej viacročnej práceneschopnosti žalobkyne.

Na základe uvedeného zdravotného posúdenia žalovaná dňa 15. apríla 2014 vydala zmenové rozhodnutie, pričom zmena nastala len v časti odôvodnenia ohľadne MPSVZČ, avšak výrokom bola žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 16. mája 2005 zamietnutá. Rozsudkom Krajského

Najvyšší súd SR konštatoval, že spornou zostala otázka dátumu vzniku invalidity žalobkyne, keď jej zdravotný stav sa mal zhoršiť následkom pracovných úrazov, ktoré utrpela dňa 03. novembra 2003 a 20. júla 2004, odkedy sa stala práceneschopnou. V ďalšom konaní nebolo potrebné skúmať aktuálny zdravotný stav žalobkyne, najmä jeho zlepšenie po vykonanej operácii a rehabilitácii, pretože pre rozhodnutie o jej žiadosti o invalidný dôchodok zo 16. mája 2005 je relevantná otázka, či bola invalidná v období do vzniku nároku na starobný dôchodok (t.j. do 13. marca 2009). Bolo teda zákonnou povinnosťou žalovanej doplniť dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia, vysporiadať sa s námietkami uplatnenými v opravnom prostriedku a svoje nové rozhodnutie riadne odôvodniť. Podľa Najvyššieho súdu SR nezodpovedalo skutočnosti konštatovanie Z.. O. o neexistencii odborného nálezu z obdobia pred 16. júlom 2010, pretože ho vyvracia minimálne žalobkyňou v konaní predložený znalecký posudok Z..

40. V ďalšom štádiu konania v tu prejednávanej veci dňa 12. júla 2016 rozhodol prvostupňový správny orgán o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 16. mája 2005, a to z dôvodu, že posudkom zo dňa 20. októbra 2016 bola stanovená MPSVZČ vo výške 30

Na podklade rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/25/2018 zo dňa 31. júla 2019 bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sa/6/2017-34 zo dňa 26. apríla 2018 zrušený z dôvodu, že súd sa predmetnou vecou dôsledne nezaoberal, nakoľko za účelom posúdenia zákonnosti rozhodnutia žalovanej bolo totiž potrebné zadovážiť si posudkový spis a preskúmať, či žalovaná mala k dispozícii dostatočné podklady, odôvodňujúce vydanie napadnutého rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok žalobkyne.

V znaleckých posudkoch boli hodnotené lekárske správy odborných lekárov od r. 2007 až 2010. Obaja znalci posúdili MPSVZČ miernejšie ako znalec Z.. N.Á_, ktorý stanovil MPSVZČ na 50 %. Posudkoví lekári v posudku zo dňa 18. januára 2007 určili postihnutie ako obmedzenie pohybu v oboch kolenných kĺboch ľahkého stupňa podľa kapitoly XV, odd.

odd. G, položka 48 písm. b), bez uvedenia percentuálnej MPSVZČ. Dve operácie menisku pritom boli uskutočnené v roku 2004, čo svedčí o zmätočnosti posudkov, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie žalovanej. Žalovaná sa nijako nevysporiadala v posudku s námietkami, prečo žalobkyňa nebola hodnotená pod písm. c) podľa kapitoly XV, odd. G, položka 48c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kde je rozpätie 30 - 45 %. Napadnuté rozhodnutie žalovanej teda nie je založené na komplexnom zhodnotení jej zdravotného stavu a neodstránilo rozpory znaleckých posudkov Z.. N. a Z.. Z..

septembra 2010. 42. Dňa 06. júna 2020 prvostupňový správny orgán rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 16. mája 2005, a to z dôvodu, že posudkom zo dňa 19. mája 2020 bola stanovená MPSVZČ vo výške 50 %, pričom dátum vzniku invalidity bol určený na 05. október 2009. Na základe podaného odvolania žalovaná rozhodnutím zo dňa 23. novembra 2020 potvrdila uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

Týmto žalovaná nedostatočne splnila úlohu, ktorú jej zadal pre ďalší postup Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 18Sa/38/2019-23 zo dňa 14. novembra 2019 pre zistenie vzniku invalidity. Odôvodnenie určenia dátumu uznania invalidity musí vychádzať z potrebných nálezov odborných lekárskych vyšetrení. V záveroch znalcov

43. Následne dňa 27. decembra 2021 prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 70 a 71 zákona o sociálnom poistení o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 16. mája 2005 s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky žalovaného v Prievidzi zo dňa 02. decembra 2021 bola žalobkyňa invalidná od 05. októbra 2009 podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má žalobkyňa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Celkovo MPSVZČ bola stanovená vo výške 50

Z.. O. sa vyjadril k dátumu vzniku invalidity v stanovisku zo dňa 19. januára 2020, v ktorom na žiadosť Krajského súdu v Trenčíne o vysporiadanie a posúdenie rozdielnych záverov predchádzajúcich znaleckých posudkov v intenciách rozhodnutia Krajského súdu č. k. 15Sd/24/2010, pre prvostupňový správny orgán uviedol, že: „Znalecké posudky nie je možné porovnať, nakoľko každý bol vypracovaný na iné otázky v inom časovom období a tak samozrejme že každý má iné odpovede a závery. Ja som vypracoval posudok retrospektívne, v čase keď už pani C. bola po implantácii TEP oboch kolien a tak som stav mohol posudzovať len na základe zdravotnej dokumentácie z predchorobia, čo som aj urobil. Pri tomto posudzovaní som nemal k dispozícii znalecké posudky uvedených znalcov, takže objektívne vyšetrenie ktoré vykonal znalec N. som nemohol brať do úvahy ako objektívny nález. Závery znaleckého posudku Z.. S. Z. sú nepreskúmateľné, nakoľko neuvádza akým spôsobom k záverom došiel, takže k tomuto posudku sa nedá zaujať stanovisko. Znalecký posudok znalca N. možno akceptovať v rozsahu

mal k dispozícii objektívne vyšetrenie znalca N. a mohol ho zahrnúť do svojho znaleckého posudku, potom so záverom „že celková miera poklesu zárobkovej činnosti u pacientky v čase vyšetrenia znalcom N. bola 50%“, by som súhlasil a aj súhlasím.

44. Podľa vyjadrenia Z.. N., doručeného pobočke žalovaného v Prievidzi dňa 09. novembra 2021, znalecké ortopedické vyšetrenie bolo realizované dňa 05. októbra 2009. „Proces patogenézy pri znaleckom vyšetrení prebiehal už podstatne dlhšie, pacientka bola liečená, bola práceneschopná, stav bez zlepšenia. V čase môjho zostavenia znaleckého posudku som skonštatoval rozvinutý patogenetický proces, ktorý sa vyvíjal niekoľko rokov skôr ako znalecké vyšetrenie. Prelomový termín pre toto hodnotenie som považoval zánik podporného obdobia 8. decembra 2004, ktorý bol takto určený Sociálnou poisťovňou. Prvý úraz bol dňa 3. novembra 2003, t. j. cca 14 mesiacov pred navrhovaným termínom priznania invalidity. Predpokladal som, že došlo k ustáleniu zdravotného stavu pre posudkové pomery viac ako rok od úrazu, t. j. uvedený prelomový termín 08. december 2004.“ Zdôvodnenie jeho znaleckého záveru podporuje aj nutnosť implantácie totálnej endoprotézy oboch kolien súčasne, uskutočnenej dňa 25. júla 2011. Záverom uviedol, že „nakoľko podporné obdobie uplynulo 8. decembra 2004, týmto dňom podľa nižšie uvedeného zákona (pozn. súdu zákona o sociálnom

Takýto znalecký posudok musí byť verejne obhájiteľný.“ Z.. O. konštatoval, že záver znaleckého posudku musí byť preskúmateľný a dokázateľný na základe objektívnych skutočností a vedeckých poznatkov, závery nie je možné robiť na základe hypotetických predpokladov, musí byť zrejmé, na základe čoho znalec dospel k svojím záverom. V obidvoch znaleckých posudkoch Z.. S. Z., ako aj S.. Z.. A. N. L.. nie je podľa Z.. O. zdôvodnené, na základe čoho je stanovený dátum vzniku invalidity, teda posudok nie je podľa neho preskúmateľný. Zo súdnoznaleckého hľadiska v uvedenom prípade na základe dostupnej dokumentácie nie je možné vyvodiť iný časový záver ako ten, ktorý uviedol v posudku (t.j. po konfrontácii so znaleckým posudkom S.. Z..

46. Záverom prvostupňový správny orgán konštatoval, že na základe uvádzaných skutočností a vyjadrení sa znalcov Z.. O. a Z.. N. v rámci vzájomnej konfrontácie v tu posudzovanej veci vypracovaných znaleckých posudkov, zdravotný stav žalobkyne, ktorý podmieňoval pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %, vznikol až po uplatnení nároku na starobný dôchodok, t. j. po 13. marci 2009, konkrétne 05. októbra 2009, odo dňa vyšetrenia znalcom

47. Na základe podaného odvolania žalobkyne voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, generálny riaditeľ žalovanej prijal rozhodnutie zo dňa 11. júla 2022, ktorým podľa § 218 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobkyne podané voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovanej zo dňa 27. decembra 2021 vo veci invalidného dôchodku zamietol v celom rozsahu a uvedené rozhodnutie potvrdil. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, pobočky Prievidza dňa 17. februára 2022, ktorý odvolaniu nevyhovel a postúpil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Nitre, na ktoré žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukázala. Na základe uvedeného žalovaná

48. Kasačný súd súhlasne s názorom správneho súdu konštatuje, že v tu prejednávanej veci ostáva medzi stranami sporným určenie dátumu vzniku invalidity, kedy, ako uvádza aj krajský súd, sa žalobkyňa prikláňa k znaleckému posudku Z.. N. č. 12/2009 zo dňa 01. novembra 2009, ktorý stanovil, že žalobkyňa je invalidná ku dňu 08. december 2004 (čo bol zároveň deň zániku podporného obdobia). Žalovaná sa prikláňa k znaleckému posudku Z.. O. zo dňa 01. augusta 2013, ktorý stanovil dátum invalidity žalobkyne ku dňu 05. október 2009, čiže ku dňu jej vyšetrenia u Z.. N., pričom Z.. O. sa stotožnil s MPSVZČ, ktorú stanovil Z.. N. vo výške 50 %. 49.

priznaní starobného dôchodku, ktorý bol žalobkyni priznaný odo dňa 13. marca 2009. Preto v súlade s § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/19/2015 zo dňa 17. februára 2016 pre posúdenie jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku bolo rozhodujúce zhodnotiť jej zdravotný stav pred vznikom nároku na starobný dôchodok. V tomto smere boli zo strany účastníkov zabezpečené tri znalecké posudky ohľadom zdravotného stavu žalobkyne a početné množstvo odborných lekárskych posudkov lekárov sociálneho zabezpečenia.

%. Odpovede znalca v posúdení MPSVZČ nekorešpondujú prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. 52. Znalecký posudok vypracovaný znalcom S.. Z.. A. N., L.., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia bol vypracovaný na objednávku žalobkyne dňa 1. novembra

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená s odkazom na prílohu č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitolu XV, oddiel G, položky č. 48 písm. c) - trvalé následky po vybraní menisku, pri ťažkej poruche funkcie kolenného kĺbu a spolu so zvýšením MPSVZČ kvôli ochoreniu chrbtice vo výške 5 % vyhodnotená ako celková MPSVZČ na 50 %. Ako dátum vzniku nároku na invalidný dôchodok je stanovený na deň 8. decembra 2004, nakoľko v tento deň uplynulo podporné obdobie žalobkyne zo strany žalovanej.

Martine z júla 2011, početné neurologické aj algeziologické vyšetrenia z uvedeného obdobia). Záverom je konštatované, že rozhodným dátumom pre stanovenie MPSVZČ nad 40 % je taký dátum, kedy došlo k indikácii pre implantáciu totálnych endoprotéz oboch kolien a týmto je dátum 16. júl 2010, kedy je v náleze z uvedeného dňa indikovaná operácia o rozsahu uvedenej implantácie totálnych endoprotéz oboch kolien. S odkazom na vývoj riešenia tu prejednávanej veci, popísaný v bodoch 43, 44 a nasl. tohto rozhodnutia, Z.. O. na dotaz o vysporiadanie a posúdenie rozdielnych záverov predchádzajúcich znaleckých posudkov, vyjadril svoj súhlas s dátumom vzniku invalidity žalobkyne ku dňu jej osobného vyšetrenia znalcom S..

zdôvodňovali,. . .“ Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola súhlasne obomi znalcami odsúhlasená vo výške 50 % a ako bolo uvedené vyššie, nie je v konaní sporná. 54. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky po?vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k?napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho, ako aj pripojeného posudkového spisu dospel k?záveru, že správne orgány postupovali správne, keď na podklade oboch znaleckých posudkov vyhotovených znalcami

55. Kasačný súd súhlasne s posúdením tu prejednávanej veci krajským súdom konštatuje, že nemožno vychádzať zo stanovenia dátumu invalidity ku dňu 08. december 2004, ktorý stanovil vo svojom znaleckom posudku Z.. N., nakoľko je pravdou, že stanovený dátum nie je žiadnym spôsobom zdôvodnený a nie sú o tom žiadne objektívne nálezy, ktoré by stanovovali dátum invalidity ku dňu 08. december 2004 (s výnimkou údaja o skončení podporného obdobia, ktoré nijakým spôsobom medicínsky nezdôvodňuje dátum vzniku invalidity posudzovanej osoby). Zároveň však kasačný súd za žiadnych okolností nemôže súhlasiť s?právnym názorom krajského súdu vysloveným v časti, že nie je možné vychádzať ani zo znaleckého posudku

Znalecký posudok Z.. S. O. bol vyhotovený v čase, kedy žalobkyňa bola už poberateľkou starobného dôchodku a vyjadroval sa k zdravotnému stavu žalobkyne so spätnosťou, vychádzajúc z predložených početných lekárskych správ a posudkov a primárne bez informácií o existencii a obsahu záverov znaleckého posudku Z.. N., t.j. aj ním uskutočneného osobného vyšetrenia žalobkyne dňa 5. októbra 2009. Bez medicínskych znalostí je zrejmé, že uvedený znalecký posudok Z.. O. vychádza z podrobnejšej zdravotnej dokumentácie žalobkyne, počnúc momentom jej pracovných úrazov až po vykonanie implantácie totálnej endoprotézy oboch kolien v roku 2011. Metodický prístup Z.. O. pri hodnotení zdravotného stavu žalobkyne podľa názoru kasačného súdu korešponduje vývoju MPSVZČ žalobkyne v čase posudzovanom posudkovými lekármi sociálneho poistenia a logickým a jednoznačným spôsobom dáva odpovede na položené otázky.

Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Pokiaľ je medzi závermi posudkových lekárov zrejmý nesúlad, požiada Sociálna poisťovňa v posudzovanej veci o názor znalca, lekára z príslušného odboru, aby svojimi odpoveďami akúkoľvek diskrepanciu v posudzovanom zdravotnom stave osoby odstránil. Tento znalecký posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudzujúci znalec riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje znalecké závery náležite odôvodní. Pokiaľ ide o hodnotenie konkrétneho znaleckého posudku, hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti.

Z posudkového spisu žalovanej je evidentné, že v posudzovanom roku 2009, bola MPSVZČ žalobkyne už posudzovaná aj posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne vo výške 30 %, pričom okrem rozhodujúceho postihnutia bolo prihliadané aj na ďalšie zdravotné postihnutie

58. Záverom najvyšší správny súd konštatuje, že vzhľadom na doplnené vyjadrenia znalcov, ktorí v tu prejednávanej veci posudzovali zdravotný stav žalobkyne, a následné lekárske posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, u žalobkyne nie je daný dôvod na priznanie invalidného dôchodku k dátumu, tak ako to požaduje žalobkyňa. Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych a znaleckých posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s?prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O odbornej úrovni posudkových lekárov a znalcov nemal súd dôvod pochybovať. Ich závery sú s prihliadnutím na doplnené vyjadrenia logické a?presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g) SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. V tejto súvislosti najvyšší správny súd uvádza, že od 01. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (reforma súdnictva), ktorým boli zriadené Správny súd v Banskej Bystrici, Správny súd v Bratislave a Správny súd v Košiciach (ďalej len „správne súdy“).

61. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vyjadriť sa k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na prejednávanú vec, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.