6Ssk/62/2024

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 17. januára 2024, č. k. BA-5Sd/120/2014-217 postupom podľa § 250q ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb.

2. Právny predchodca navrhovateľov návrhom zo dňa 20. júna 2014 žiadal preskúmať uvedené rozhodnutie odporkyne s tým, že nesúhlasil s dátumom priznania starobného dôchodku. Mal za to, že podľa ustanovenia § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení platnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon č. 100/1988“ alebo „zákon o sociálnom zabezpečení“) sa mu musí dôchodkový vek znížiť za výkon prác zaradených do I. pracovnej kategórie, pretože odpracoval v službe vojaka z povolania v trvaní 28 rokov a 5 dní v I. kategórii funkcií, a preto mal ísť do starobného dôchodku vo veku 55 rokov a nie vo veku 63 rokov. Poukázal na to, že vykonal službu vojaka z povolania v zamestnaní I. kategórie funkcií, a to ako vojak základnej služby v ČSĽA od 30. augusta 1973 do 19. júla 1975 v počte 689 dní a ako vojak z povolania od 20. júla 1975 do 31. januára 1994 v počte 6771 dní, t. j. celkovo 7460 dní, čo je 20 rokov a 160 dní vrátane vojenskej

Uviedol, že odporkyňa mu napadnutým rozhodnutím priznala starobný dôchodok odo dňa 27. novembra 2010, kedy dosiahol vek 58 rokov a mal za to, že mu nedôsledne zhodnotila obdobie služby vojaka z povolania od 30. augusta 1973 do 31. januára 1994 a dostatočne nezhodnotila aj roky odpracované v III. pracovnej kategórii pred a po vykonanej vojenskej službe.

Zdôraznil, že odporkyňa mu niektoré doby civilného zamestnania vôbec nezapočítala ako SOU, zamestnanie v Zlievarni Hronec a SBS a žiadal, aby tieto nezrovnalosti odstránila, pretože môžu mať priamy vplyv na výšku starobného dôchodku.

3. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17. marca 2015 uviedla, že podľa potvrdenia Vojenského úradu Sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 23. septembra 2013 právnemu predchodcovi navrhovateľov bol priznaný podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 76/1959 Zb.“ alebo „zákon o služobných pomeroch vojakov“) od 1. februára 1994 výsluhový príspevok, ktorý sa podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 114/ 1998 Zb.“ alebo „zákon o sociálnom zabezpečení vojakov“) s účinnosťou od 1. septembra 1995 považuje za výsluhový dôchodok a podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“ alebo „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“) sa považuje od 1. júla 2002 naďalej za výsluhový dôchodok. Uviedla ďalej, že pre nárok a

navrhovateľov dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. s použitím ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, t.j. dňa 4. decembra 2007 a pretože právny predchodca navrhovateľov zároveň získal najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia a najmenej 20 rokov služby v I. kategórii funkcií, splnil podmienky nároku na starobný dôchodok v súlade s § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.

S poukazom na článok 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uviedla, že nakoľko právny predchodca navrhovateľov je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov mu bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby, suma starobného dôchodku bola znížená podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach o sumu starobného dôchodku, zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, pričom suma starobného dôchodku, zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, bola určená ako časť sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé

Suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach je 337,60 eur mesačne a suma starobného dôchodku vypočítaná podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach je 149,00 eur mesačne.

sociálnom poistení najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku.

sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. za obdobie od 25. augusta 2005 do 31. decembra 2005 v sume 35.351,- Sk a za obdobie od 01. januára 2006 do 31. marca 2006 v sume 23.738,- Sk. Ďalej uviedla, že bývalý zamestnávateľ právneho predchodcu navrhovateľov uviedol na evidenčnom liste dôchodkového poistenia za obdobie od 01. apríla 2006 do 31. decembra 2006 vymeriavací základ 111.983,- Sk, takže vymeriavací základ za rok 2006 je úhrnom 135.721,- Sk a na osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X z 21. apríla 2017, je uvedený správne.

V odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že od 01. júla 2016 je účinný zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení platnom v rozhodnom období (ďalej len „SSP“), podľa ktorého všetky rozhodnutia vydané po 01. júli 2016 sú dvojstupňové. Súd preto v tomto konaní nemôže preskúmavať rozhodnutia vydané odporkyňou po 01. júli 2016, ktoré sú dvojstupňové, ako aj vzhľadom na poučenie v týchto rozhodnutiach, kde sa už opravné prostriedky nepodávajú na súd, ale tam uvedenému správnemu orgánu. Z tohto dôvodu súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. apríla 2017, ktorým odporkyňa právnemu predchodcovi navrhovateľov od 10. júna 2017 znížila starobný dôchodok na sumu 428,20 eur mesačne, už v tomto konaní nemôže preskúmať. 6.

Suma starobného dôchodku bola určená správne, v súlade s právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. V odôvodnení rozhodnutia Najvyšší súd SR tiež uviedol, že ak krajský súd dospel k záveru o nemožnosti preskúmať napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. apríla 2017 z dôvodu nedostatku právomoci, mal konanie v tejto časti zastaviť a vec postúpiť na rozhodnutie o opravnom prostriedku generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne s poukazom na § 215 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.

Najvyšší súd uložil krajskému súdu konanie v časti týkajúcej sa preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne zo dňa 21. apríla 2017 zastaviť a vec postúpiť na rozhodnutie o opravnom prostriedku generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne.

Tunajší súd uznesením zo dňa 30. augusta 2023, č. k. BA-5Sd/120/2014 - 169 vylúčil návrh v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. apríla 2017 na samostatné konanie. Veci bola pridelená sp. zn. 13Sa/11/2023. Tunajší súd uznesením zo dňa 04. septembra 2023, č. k. 13Sa/11/2023 - 34 konanie zastavil a vec postúpil generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne.

Rešpektujúc skutočnosť uvedenú v predchádzajúcom bode, správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že (i) výkon služby vojaka z povolania v I. kategórii funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov (čo je v tu posudzovanej veci aj prípad právneho predchodcu navrhovateľov) v zmysle § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. zachoval právnemu predchodcovi navrhovateľov nárok na starobný dôchodok od dovŕšenia veku 55 rokov; (ii) námietku právneho predchodcu navrhovateľov týkajúcu sa nezhodnotenia doby pred 18. rokom veku, t. j. učňovského štúdia od 04. decembra 1967 do 30. apríla 1998 (pozn. súdu, zrejme správne má byť do 01. júla 1971), vyhodnotil súd ako nedôvodnú, lebo hodnotenie takej doby je vylúčené ustanovením § 22 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.; (iii) k námietke právneho predchodcu navrhovateľov ohľadom nezákonného krátenia dôchodku podľa Dohovoru č. 128, poukázal správny súd na

spätne, t. j. od 27. novembra 2010, čo sa stalo aj v tu posudzovanej právnej veci právneho predchodcu navrhovateľov; (vi) pokiaľ právny predchodca navrhovateľov po zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. septembra 2017 uvádzal nové dôvody opravného prostriedku, k tomu správny súd v nadväznosti na § 250h ods. 1 OSP v spojení s § 250b tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/60/2014 02.06.2015, podľa ktorého: „Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť, keďže správne súdnictvo je ovládané tzv. koncentračnou zásadou, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, avšak rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby.

10. Správny súd tak po preskúmaní opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia odporkyne v intenciách zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne s odkazom na ustanovenie § 250q ods. 3 OSP. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP a s poukazom na výsledok konania právnemu predchodcovi navrhovateľov, ktorý nebol úspešný, právo na ich náhradu nepriznal.

11. Proti rozsudku správneho súdu podal právny predchodca navrhovateľov v zákonnej lehote odvolanie. 12. Právny predchodca navrhovateľov v úvode podaného odvolania vyjadril svoj zásadný nesúhlas a všeobecnú nespokojnosť s rozsudkom správneho súdu, ako aj s preskúmavaným rozhodnutím odporkyne, najmä čo do výšky priznaného starobného dôchodku.

V ďalšom právny predchodca navrhovateľov namietal nespokojnosť s procesom vykonávania dokazovania odporkyňou a rovnako aj nedostatočné hodnotenie dôkazov aj zo strany správneho súdu. Vyjadril, že osobný list dôchodkového poistenia, z údajov ktorých vychádzala odporkyňa, považuje za nedôveryhodný a účelový, nakoľko „substancia pre výpočet objektívneho určenia sumy jeho starobného dôchodku, určite nie je správna, nie je spravodlivá, nie je zásluhová a žalobcu viditeľne naďalej trvalo poškodzuje.“ Právny predchodca navrhovateľov opakovane poukázal na Stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva z jesene roku 2022, ktorému sa správny súd podľa jeho názoru nevenoval dostatočne. Ďalej namietal, že: „Sociálna poisťovňa žalobcovi (pozn. súdu právnemu predchodcovi navrhovateľov) niektoré doby poistenia nehodnotila vôbec, alebo mu ich hodnotenie odsúva do nekonečna a mení podmienky alebo bezdôvodne odňala výhody (dokonca mu znížila výšku starobného dôchodku a pod.), poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia, čím ho vystavila diskriminácii voči ostatným.“ Zároveň sa právny predchodca navrhovateľov dožadoval, aby

13. Odporkyňa sa k odvolaniu právneho predchodcu navrhovateľov, ktoré jej bolo doručené 2. apríla 2024, vyjadrila podaním zo dňa 18. apríla 2024, v ktorom uviedla, že dôvody odvolania právneho predchodcu navrhovateľov považuje za neopodstatnené. Vyjadrila, že má za to, že správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

14. Dňa 7. mája 2024 bola do elektronickej schránky súdu doručená replika právneho predchodcu navrhovateľov k vyjadreniu odporkyne, v ktorej opakovane zdôraznil, že „Sociálna poisťovňa v jeho dôchodkových veciach nevykonáva dokazovanie a svoje subjektívne názory, pocity a vyjadrenia rozchádzajúce sa s realitou predkladá správnemu (krajskému) súdu.“ Keďže podľa názoru právneho predchodcu navrhovateľov, Sociálna poisťovňa nerešpektuje zákony, právny poriadok SR, a neraz aj právny názor všeobecných súdov SR, právny predchodca navrhovateľov navrhol uloženie pokuty odporkyni podľa § 80 ods. 1 písm. c) SSP. Následne poukázal na zásady správneho konania podľa SSP a odcitoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžlo/226/2010, podľa ktorého: „Je povinnosťou správneho orgánu, aby zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a tak doplnil podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie.

III.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „odvolací súd“) pri skúmaní splnenia procesných podmienok na vecné prejednanie odvolania zistil, že právny predchodca navrhovateľov, v priebehu odvolacieho konania, dňa 21. októbra 2024 zomrel.

dňa 17. decembra 2024 (ďalej aj ako „uznesenie Mestského súdu Bratislava IV“) rozhodol, že konanie o dedičstve zastavil, majetok nepatrnej hodnoty vydal synovi poručiteľa L. A., nar. X.X_XXXX, bytom: B. XXXX/X, XXX XX K., ktorý sa postaral o pohreb poručiteľa a určil odmenu notára. V odôvodnení predmetného uznesenia Mestský súd Bratislava IV ďalej uviedol, že na základe predbežného vyšetrenia zistil, že poručiteľ zomrel ako vdovec, bez zanechania závetu a listiny o vydedení. Ako dedičia zo zákona by v I. dedičskej skupine v zmysle § 473 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“) do úvahy prichádzali synovia poručiteľa O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/X, XXX XX K. - Z., Z. A., nar. X.XX.XXXX, bytom: B. XXXX/X, XXX XX K. - Z. a L. A., nar. X.X_XXXX, bytom: B. XXXX/X, XXX XX K. - Z.. Keďže procesná subjektivita právneho predchodcu navrhovateľa zanikla, najvyšší správny súd v nadväznosti na uznesenie Mestského súdu Bratislava IV podľa § 107 ods. 3 OSP v spojení

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „odvolací súd“) konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 493c písm. b/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť. 19.

20. Podľa § 492 ods. 1 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 21. Podľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 22.

24. Podľa § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. 25. Predmetom konania o odvolaní v danej veci bol rozsudok správneho súdu č. k. BA-5Sd/ 120/2014-217 zo dňa 17. januára 2024, ktorým súd postupom podľa § 250q ods. 3 OSP vecne správne potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. mája 2014, ktorým odporkyňa podľa § 65, § 274, § 293z, § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. právnemu predchodcovi navrhovateľov od 27. novembra 2010 priznala starobný dôchodok v sume 347,90 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2011 na sumu 354,20 eur mesačne, od 1. januára 2012 na sumu 365,90 eur mesačne, od 1. januára 2013 na sumu 377,10 eur mesačne a od 1. januára 2014 na sumu 385,90 eur mesačne.

28. Podľa § 250i ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

30. Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení platnom v rozhodnom období, dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

32. Podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 89 ods. 2 a 3, § 91, § 92 ods. 2 a § 94 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10%. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.

34. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, vychádzal najvyšší správny súd zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril aj administratívny spis odporkyne, na ktoré už poukázal detailne odvolací súd na viacerých miestach tohto rozhodnutia, ako aj správny súd v?texte napadnutého rozsudku. Z?týchto dôvodov ich najvyšší správny súd už v?ďalších konkrétnostiach neopakuje, súčasne na ne poukazuje a dopĺňa o nasledujúce zistenia.

Starobný dôchodok mu bol priznaný napadnutým rozhodnutím odporkyne od 27. novembra 2010 vo výške 347,90 eur mesačne. V priebehu súdneho konania vedeného pôvodne na krajskom súde došlo k vydaniu rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. apríla 2017, ktorým bol právnemu predchodcovi navrhovateľov podľa § 65, § 274, § 293z, § 112 ods. 3 a ods. 6 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. znížený starobný dôchodok od 10. júna 2017 na sumu 428,20 eur mesačne. Dôvodom vydania tohto rozhodnutia bolo zistenie, že odporkyňa pri výpočte starobného dôchodku právneho predchodcu navrhovateľov použila nesprávny vymeriavací základ za obdobie od 01. januára 2006 do 31. marca 2006, ktorý mal správne byť 23.738,- Sk a nie 27.738,- Sk. Rozhodovanie o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 21. apríla 2017 v tejto časti, bolo vylúčené na samostatné konanie, ktoré bolo uznesením sp. zn. 13Sa/11/2023-34 zo dňa 4. septembra 2023 zastavené a vec postúpená generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne.

Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 15. októbra 2013 vyplýva, že právnemu predchodcovi navrhovateľov bol priznaný podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. od 01. februára 1994 výsluhový príspevok, ktorý sa podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z.z. s účinnosťou od 01. septembra 1995 považuje za výsluhový dôchodok a podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. sa od 01. júla 2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Pre účely nároku právneho predchodcu navrhovateľov na výsluhový príspevok bolo zhodnotené obdobie jeho poistenia od 30. augusta 1973 do 19. júla 1975 - základná vojenská služba vo vojenskej škole v I. kategórii funkcií a od 20. júla 1975 do 31. januára 1994 - vojak z povolania v I. kategórii funkcií, t. j. celkom 20 rokov a 341 dní.

37. K opakovanej námietke navrhovateľov týkajúcej sa nedostatočného zhodnotenia období, ktoré získal právny predchodca navrhovateľov ako civilné zamestnanie pre účely starobného dôchodku, najvyšší správny súd v časovej súvislosti uvádza, že obdobie od 2. septembra 1968 do 29. augusta 1973 bolo právnemu predchodcovi navrhovateľov zhodnotené ako doba štúdia na základe potvrdenia Odborného učilištia strojárskeho Piesok, ktoré právny predchodca navrhovateľov predložil odporkyni už pri spisovaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku. Následne, doba služby v čase od 30. augusta 1973 do 31. januára 1994 bola právnemu predchodcovi navrhovateľov zhodnotená ako I. kategória funkcií v plnom rozsahu, ako je zrejmé z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je súčasťou preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. Obdobie dôchodkového poistenia v civilnom zamestnaní od 1. februára 1994 do 30. júna 2005 a od 25. augusta 2005 do 26. novembra 2010, t.j. do priznania starobného dôchodku je zhodnotené v plnom rozsahu, čo je opäť zrejmé z osobného listu dôchodkového poistenia právneho predchodcu navrhovateľov.

Odporkyňa postupovala v súlade so zákonom, keď starobný dôchodok vo výške 92 % priemerného mesačného zárobku (t. j. 124,20000 eur mesačne) zvýšila za 1.089 dní zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok o 18 % priemerného mesačného zárobku (t. j. 24,30000 eur mesačne). K sume 148,50000 eur pripočítala s poukazom na zákon č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. sumu 157,52000 eur mesačne tak, aby suma starobného dôchodku právneho predchodcu navrhovateľov nepresiahla sumu 306,02 eur

39. K námietke navrhovateľov, ktorou namietali nezákonnosť postupu pri výpočte výšky sumy starobného dôchodku aplikáciou článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, najvyšší správny súd súhlasne s názorom správneho súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku, podporne poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/185/2015, ktorý v odseku 3 rozhodnutia uviedol: „Z?článku 33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v?prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v?zmysle Dohovoru množné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť a?to najviac o?sumu, ktorá prevyšuje sumu výsluhového dôchodku (príspevku za službu považovaného za výsluhový dôchodok).“ Najvyšší správny súd ďalej poukazuje na to, že postup krátenia starobného dôchodku v?prípade súbehu s?výsluhovým dôchodkom bol predmetom právneho posudzovania aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/151/2016 z?27. júna 2018, ktorý bol

Taktiež je však potrebné zdôrazniť aj to, že zákon č. 461/2003 Z.z. priamo z?ustanovenia §60 ods. 2 a §255 od. 5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta, získaného v?rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového poistenia.

Bez tejto judikatúry by odporkyňa pre nárok na starobný dôchodok v?zmysle vyššie uvedených ustanovení §60 ods. 2 a §255 ods. 5 zákona o?sociálnom poistení vôbec nemohla pre nárok a?výšku starobného dôchodku započítať navrhovateľovi dobu služby v?Policajnom zbore. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v?súlade s?čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a?krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a?výšky starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s?touto „dierou v?zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.“ Citované rozhodnutie ústavného súdu nie je ojedinelým rozhodnutím.

2018. 40. Vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam a početným námietkam navrhovateľov tohto druhu, odvolací súd dopĺňa, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250l a nasl. OSP) je posudzovať, či si správny orgán príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä s ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania,

K s tým súvisiacej námietke navrhovateľov nedostatočného dokazovania v tu prejednávanej veci, odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júla 2011, sp. zn. 8 Szd 1/2010, v ktorom tento konštatoval: „Ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, súd vychádza zo skutkových zistení správneho orgánu, môže opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods. 2 O.s.p.), avšak nemôže sa jednať o podstatné doplnenie dokazovania, keďže nedostatočne zistený skutkový stav je dôvodom, aby súd zrušil rozhodnutie ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.“

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva nepatrí ani právo účastníka konania dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania. Správny súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku postupoval v zmysle zákonných pravidiel a z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutkových okolností a dôkazov dospel správny súd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav daný v prejednávanej veci aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu, pokiaľ ide o jeho vlastnú argumentáciu, v?dostatočnej miere reflektuje na všetky námietky uvádzané navrhovateľmi v návrhu právneho predchodcu navrhovateľov.

Najvyšší správny súd preto dospel k záveru, že správny súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a?vyvodil aj správne skutkové a právne závery, ktoré náležite odôvodnil. 42. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší správny súd ako súd odvolací sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia správneho súdu, dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako vlastné (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 219 ods. 2 OSP).

43. Záverom najvyšší správny súd k návrhu navrhovateľov na uloženie pokuty odporkyni podľa § 80 ods. 1 písm. c) SSP iba dodáva, že k uvedenému návrhu neprihliadol, nakoľko (i) v zmysle § 492 ods. 1 SSP sa konania podľa tretej hlavy piatej časti OSP začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP dokončia podľa doterajších predpisov, teda podľa OSP; (ii) OSP obdobnú právnu úpravu pokuty za nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku, ako je v SSP, neobsahuje; (iii) a na dôvažok, ak by odvolací súd navrhovaný postup primeraným použitím ustanovení SSP aj pripustil, ide o návrh navrhovateľov, ktorý je v tu posudzovanej veci nepoužiteľný, nakoľko odporkyňa nebola v žiadnom štádiu konania zaviazaná právnym názorom zrušujúceho rozhodnutia súdu, ktoré by v novom konaní bola povinná rešpektovať.

45. O trovách odvolacieho konania najvyšší správny súd rozhodol v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2, s § 246c ods. 1 veta prvá, s § 224 ods. 1 OSP a s § 491 ods. 1, 2 SSP tak, že neúspešným navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal.

V Bratislave dňa 30. júla 2025