6Ssk/63/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: U. M. Ł., nar. XX. Q. XXXX, bytom ul. B. XX/XX, XX - XXX B., C. M., právne zastúpený: JUDr. Ing. Zuzana Kvaková, advokátka so sídlom Kuzmányho 18, Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 10838-3/2018-BA zo dňa 21. júna 2018, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 29Sa/2/2021-57 z 30. augusta 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 29Sa/2/2021-57 z 30. augusta 2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy dňa 31. mája 2013. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie v podstatnom odôvodnil tým, že Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zakład Ubezpieczeń Społecznych (ďalej len „ZUS“) určila, že žalobca podlieha odo dňa 1. júna 2011 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Prvostupňový správny orgán vykonal dňa 8. marca 2013 kontrolu u zamestnávateľa a na základe zistení dospel k záveru, že zamestnávateľ vykazuje znaky „schránkovej firmy“, na základe čoho sa dá predpokladať, že k reálnemu výkonu činnosti jeho zamestnancov na území Slovenskej republiky nedochádza. Podľa prvostupňového správneho orgánu nebolo na základe výsledkov kontroly preukázané, že žalobca reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky a preto „ .

12-00056828-010-000-A-1730497 na obdobie od 1. júna 2011 do 31. mája 2013. Následne Sociálna poisťovňa, spomínanou kontrolou zistila, že nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnanca . . . . . . Zamestnanec bol zamestnávateľom prihlásený do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne (ďalej len „register poistencov“) až do 31. decembra 2013, pričom z vyššie uvedeného vyplýva, že zamestnancovi dňom 31. mája 2013, skončila príslušnosť k právnym predpisom Slovenskej republiky.

Krajský súd kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom druhostupňové rozhodnutie zrušil. Zrušenie druhostupňového rozhodnutia krajský súd odôvodnil tým, že na posúdenie, či u zamestnanca žalobcu dochádzalo a dochádza k súbehu sociálnych poistení viacerých štátov

orgány Slovenskej republiky v oboch stupňoch neboli oprávnené pred právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o uplatniteľnej legislatíve akokoľvek rozhodnúť, keďže nebolo zrejmé, či na prejednanie danej veci je príslušná slovenská alebo poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia. .

5. Krajský súd teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)] druhostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie dôvodiac, že je „správnym orgánom, ktorý na to (vydanie rozhodnutia) podľa koordinačných nariadení už nebol právomocný“.

II.

7. Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej úvode dôvody kasačnej sťažnosti vymedzila odkazom na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP tvrdiac, že „ ... krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.“. 8. Žalovaná v kasačnej sťažnosti uviedla, že formulár PD A1 vydaný v prejednávanom prípade je len deklaratórnym potvrdením určenia uplatniteľnej legislatívy, ktorý je možné dodatočne zrušiť alebo vyhlásiť za neplatný, preto podľa jej názoru nemôže nahradiť samotné rozhodnutie žalovanej o vzniku, nevzniku alebo zániku poistenia v sporných prípadoch. Žalovaná ďalej uviedla, že „Je síce pravdou, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia už bolo v súlade s koordinačnými nariadeniami EÚ určené, že zamestnanec od 1. júna 2013 podlieha právnym predpisom Poľskej republiky, avšak rozhodnutie (o zániku poistenia dňa 31. mája 2013) sa týkalo obdobia, kedy zamestnanec podliehal právnym predpisom Slovenskej republiky, t. j. obdobia pred uvedeným dátumom. Podľa názoru žalovaného preto bol oprávnený vydať napadnuté rozhodnutie, pričom skutočnosť, že zamestnanec od 1. júna 2011 do 31. mája 2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, určila poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ako inštitúcia štátu bydliska v súlade s koordinačnými nariadeniami.“. 9. Žalovaná v kasačnej sťažnosti taktiež namietala priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi tvrdiac, že žaloba žalobcovi nemohla zmeniť a ani nezmenila právne postavenie vo vzťahu k existencii sociálneho poistenia zamestnanca podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, čo podľa žalovanej predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa opodstatňujúci aplikáciu ustanovenia § 167 ods. 3 písm. a) SSP. 10. Navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako kasačný súd príslušný podľa § 438 ods. 2 SSP, v rozsahu námietok žalovanej uvedených v kasačnej sťažnosti preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2 SSP), kasačnú sťažnosť žalovanej prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ustanovením § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že preskúmavaný

rozsudok

nie je v súlade so zákonom z nasledovných dôvodov: 13. V prvom rade kasačný súd uvádza, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne) prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. 14. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

17. Podľa čl. 2 ods. 1 základného nariadenia toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

20. Podľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. 22. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

24. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 25. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.

27. Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

29. Základné nariadenie v II. hlave ustanovuje určenie príslušnosti právnych predpisov uplatniteľných na fyzické osoby vykonávajúce zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členských štátoch. V článku 11 ods. 1 uvedeného nariadenia Európsky parlament a Rada ustanovuje všeobecné pravidlo zakotvené v preambule tohto nariadenia, že osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu; tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. V čl. 11 ods. 3 písm. a) uvedeného nariadenia európsky zákonodarca stanovil, že s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. Pokiaľ fyzická osoba vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch sa určí príslušnosť právneho predpisu členského štátu EÚ podľa právnej úpravy ustanovenej v čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, v zmysle ktorého osoba, ktorá zvyčajne

30. Postup uplatňovania článku 13 základného nariadenia Európsky parlament a Rada ustanovuje v čl. 16 vykonávacieho nariadenia. 31. Podľa čl. 16 ods. 1 až 3 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia.

32. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca je fyzická osoba s bydliskom v Poľskej republike, ktorá vykonáva činnosť na vlastný účet v Poľskej republike a ktorá zároveň uzavrela pracovnú zmluvu so zamestnávateľom v Slovenskej republike. Na žalobcu sa priamo vzťahuje základné nariadenie a jeho vykonávacie nariadenie. V zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodne čl. 249 Zmluvy o Európskom spoločenstve) je nariadenie právnym aktom únie, majúcim všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nariadenie je nástrojom unifikácie európskeho práva a rozhodnutím orgánu členského štátu, vrátane vnútroštátneho súdu nie je možné vylúčiť jeho použitie pre konkrétny prípad.

34. Z administratívneho spisu žalovanej (konkrétne z listu ZUS č. 020000/UBS/OM/401/ PW/14/2013/ zo 7. októbra 2013) kasačný súd zistil, že listom ZUS (Zakład Ubezpieczeń Społecznych, pobočka v Bielsku-Białej) č. 020000/UBS/OM/503/PW/202/2012 z 10. septembra 2012, ZUS určila žalobcovi uplatniteľnosť slovenských právnych predpisov od 1. júna 2011. Žalovaná, vychádzajúc z prezumpcie správnosti poskytnutých údajov zo strany ZUS, vystavila dňa 23. októbra 2012 tzv. formulár PD A1 (Potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa) č. 12-00056828-010-000-A-1730497, a to na obdobie od 1. júna 2011 do 31. mája 2013. Spolu s listom zo dňa 16. januára 2014 bolo následne žalovanej doručené oznámenie ZUS č. 020000/UBS/OM/511/W/101/2014/ zo dňa 16. januára 2014, ktorým ZUS určila, že žalobca od 1. júna 2013 podlieha uplatniteľnej legislatíve Poľskej republiky.

(ii) zároveň, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané (13. septembra 2013) a žalobcovi aj zamestnávateľovi bolo doručené (24. septembra 2013, resp. 19. septembra 2013) teda predtým, ako ZUS oznámila Sociálnej poisťovni, že určila, že žalobca od 1. júna 2013 podlieha uplatniteľnej legislatíve Poľskej republiky (16. januára 2014); (iii) prvostupňové rozhodnutie (v spojení s druhostupňovým rozhodnutím) sa vzťahovalo na obdobie (do 31. mája 2013), kedy bola zo strany ZUS určená uplatniteľná legislatíva Slovenskej republiky a (iv) v neposlednom rade skutočnosť, že krajský súd sa vôbec nezaoberal obsahom zrušovaného rozhodnutia („odstraňovanie dôsledkov nesprávnej registrácie zamestnanca žalobcu“) a k jeho zrušeniu pristúpil výlučne vychádzajúc z mylného záveru o nedostatku právomoci Sociálnej poisťovne postupovať podľa slovenských právnych predpisov vo vzťahu k obdobiu, kedy boli určené uplatniteľné predpisy Slovenskej republiky.

37. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu vysporiadať sa s právomocou správnych orgánov rozhodovať o zániku povinného poistenia žalobcu v čase, keď už bola určená uplatniteľná legislatíva iného členského štátu avšak pre obdobie, pre ktoré bola určená uplatniteľná legislatíva Slovenskej republiky. Kasačný súd zhodne s názorom žalovanej uvádza, že definitívnym určením poľskej legislatívy bolo nepochybné, že žalobca od 1. júna 2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky, avšak do 31. mája 2013 podliehal právnym predpisom Slovenskej republiky.

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok