6Ssk/63/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:0823106395.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 20Sas/10/2023
- IČS
- 0823106395
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: T.. T. C., narodený XX. B. XXXX, trvale bytom G. A. XXX/X, Š., právne zastúpený: Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, Žilina, IČO: 50158121, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Námestie generála Viesta 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-283-10/2023-OdSP zo dňa 11. októbra 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. 20Sas/10/2023-223 zo dňa 25. februára 2025, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. februára 2025, č. k. 20Sas/10/2023-223 mení tak, že správnu žalobu žalobcu zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom z 25. februára 2025, č. k. 20Sas/10/2023-223 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej podľa § 191 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), rozhodnutie žalovaného č. SEĽUZ-283-10/2023-OdSP zo dňa 11. októbra 2023 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ako aj rozhodnutie prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. VeVZRK-EL9/4-100-3/2023 zo dňa 4. júla 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
2. Prvostupňovým rozhodnutím vo veci určenia zdravotnej spôsobilosti žalobcu na ďalší výkon štátnej služby profesionálneho vojaka prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobca služobne zaradený na funkciu náčelník skupiny, príslušník VÚ 1037 Martin je podľa § 101 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 281/2015 Z. z.“) „nespôsobilý vykonávať štátnu službu“. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že zmeny v zdravotnom stave žalobcu sú závažné a podmieňujú trvalú zmenu jeho zdravotnej spôsobilosti na ďalší výkon štátnej služby.
Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že (i) zhrnul závery psychodiagnostického vyšetrenia žalobcu vykonaného M.. K. zo dňa 13. júla 2020, M.. G. z Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 25. septembra 2020, M.. N. C. z Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 23. septembra 2021, vrátane psychodiagnostických vyšetrení v rámci žalobcovej hospitalizácie od 14. marca do 18. marca 2022 v Ústrednej vojenskej lekárskej nemocnici v Ružomberku za účelom komplexného zhodnotenia zdravotného stavu žalobcu, a to psychodiagnostické vyšetrenie žalobcu M.. G. zo dňa 15. marca 2022 a vyšetrenie na psychiatrickom oddelení, kde bol žalobca hospitalizovaný i v minulosti; (ii) prvostupňový správny orgán ďalej zhrnul závery z vyšetrenia v psychologickej ambulancii M.. O. Z. zo dňa 28. júla 2022 a uvedený bol i obsah pracovných správ zo dňa 8. decembra 2014, 17. mája 2021, 19. mája 2021, 10. septembra 2021 a 21. septembra 2021; (iii) prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca trpí zmiešanou poruchou osobnosti s prejavmi emocionálnej instability a narcistickými rysmi, diagnóza:
F61; (iv) začiatok zdravotných problémov datoval k roku 2014, kedy sa objavili ako nezvládnutá záťaž pri výbere do elitného piateho pluku; (v) ďalej uviedol, že v rokoch 2020, 2021, 2022 bol žalobca vyšetrený na podnet veliteľa a pracovného prostredia pre maladaptívne prejavy na pracovisku; (vi) ďalej dôvodil, že psycho-diagnostické vyšetrenia od roku 2014 dotvárajú podklad emočne nestabilnej akcentácie osobnosti žalobcu a potvrdzujú stav - zmiešaná porucha osobnosti s prejavmi emocionálnej instability s narcistickými rysmi, s vykazovanými prejavmi; (vii) konštatoval, že žalobca nespĺňa kritériá psychickej spôsobilosti byť v štátnej službe a diagnóza žalobcu je nezlučiteľná so spôsobilosťou na výkon služby a funkcie.
3. Prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, o ktorom žalovaný rozhodol preskúmavaným rozhodnutím podľa § 101 ods. 4 v spojení s § 219 ods. 1 zákona č. 281/ 2015 Z. z. tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že (i) zopakoval priebeh administratívneho konania, poukázal na vydanie prvostupňového rozhodnutia o trvalej nespôsobilosti žalobcu vykonávať štátnu službu profesionálneho vojaka vzhľadom na diagnostický záver F61 - zmiešaná porucha osobnosti s prejavmi emocionálnej instability a narcistickými rysmi; (ii) v súvislosti so žalobcom uvádzanými vyšetreniami (O.. N. I. zo dňa 8. júna 2021 a psychológa
M.. V. C. z Ambulancie klinickej psychológie G. v Ž. zo dňa 10. novembra 2021), uviedol, že tieto nie sú prieskumnej komisii Ministerstva obrany Slovenskej republiky k dispozícii a tvoria len zlomok oproti hospitalizačným nálezom s pobytmi žalobcu v nemocnici; (iii) poprel skutočnosť, že by žalobcovi zadal úlohu, aby od doručenia Oznámenia o začatí prieskumného konania a predvolania na rokovanie prieskumnej komisie zo dňa 16. júna 2023 do dňa rokovania prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, zabezpečil osobitný lekársky posudok; (iv) uviedol, že nesúhlasí s tým, že nehodnotil a nezohľadňoval žalobcom navrhované dôkazy. Zdôraznil, že najkomplexnejší, časovo aktuálny a špecifický podklad vo vzťahu k štátnej službe pre rozhodnutie tvorí psychiatrické vyšetrenie formou hospitalizácie v Ústrednej vojenskej nemocnici v termíne 14. - 18. marca 2022, ktoré zároveň sumarizuje jednotlivé absolvované psychodiagnostické vyšetrenia; (v) konštatoval, že na rokovaní žalovaného žalobca nepredložil novú lekársku správu ani nenavrhol nové dôkazy v jeho prospech, žalovaný závery psychologického posudku M.. Q. Y. s dátumom vyšetrenia 25.
septembra 2023 neakceptoval z dôvodu odporujúcich si dátumov v náleze, neuvedenia anamnézy duševných ťažkostí s tým, že psychologička bola zo strany predsedu Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky oslovená z dôvodu absencie korelácie záveru jej vyšetrenia s predchádzajúcimi nálezmi, o čom bol vypracovaný úradný záznam; (vi) konštatoval, že žalobca zamlčal psychologičke M..
Y. jeho predchádzajúce duševné ťažkosti, a preto neboli realizované ďalšie batérie testov, ktoré by pomohli odhaliť psychopatológiu u žalobcu; (vii) v závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uzavrel, že s prihliadnutím na trvalé zmeny zdravotného stavu žalobcu, ktoré súvisia s rozvojom porúch jeho duševného zdravia, ktoré sa začali ešte v roku 2014, nie je v prípade žalobcu predpoklad nadobudnutia spôsobilosti vykonávať štátnu službu. 4. Žalobca napadol preskúmavané rozhodnutie správnou žalobou, o ktorej správny súd rozhodol napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie.
5. Správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, pričom napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že (i) zhrnul priebeh administratívneho konania, obsah správnej žaloby a podaní účastníkov a v úvode svojho právneho posúdenia poukázal na limity prieskumnej právomoci správneho súdu vo vzťahu k lekárskym posudkom, keď správne súdy nemôžu nahrádzať medicínske závery; (ii) námietku žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie je zjavne nezákonné, nakoľko bolo vydané na základe neplatného a neúčinného právneho predpisu (Vyhlášky č. 426/2015 Z. z. a jej novely - Vyhlášky č. 55/2020 Z. z., ktoré boli v čase vydania prvostupňového, ako i napadnutého rozhodnutia zrušené) vyhodnotil ako nedôvodnú, konštatujúc, že správny orgán podľa označených podzákonných noriem nerozhodoval; (iii) v tejto súvislosti správny súd ďalej dôvodil, že „Hoci nie je sporné, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky poukazuje na v čase vydania prvostupňového rozhodnutia zrušenú Vyhlášku
Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 426/2015 Z. z. a Vyhlášku Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 55/2020 Z. z., správny súd však zdôrazňuje (bez ohľadu na to, že vady odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia žalobca nenamietal v zmysle dôvodu na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, t.j. pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov), že čiastková vada odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia spočívajúca v odkaze na v tom čase neúčinné vyhlášky Ministerstva obrany Slovenskej republiky zaoberajúce sa okrem iného aj posudzovaním zdravotnej spôsobilosti profesionálneho vojaka na výkon štátnej služby profesionálneho vojaka alebo na výkon
funkcie, nemala sama osebe vplyv na zákonnosť rozhodnutia.“; (iv) rovnako tak, ako nedôvodnú, vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, že žalovaný nezohľadnil v odvolacom konaní žalobcom predložený psychologický posudok M.. Q. Y..
V tejto súvislosti dôvodil, že to, že žalovaný určitému listinnému dôkazu (psychologickému posudku od M.. Y.) nepriradil v procese hodnotenia dôkazov takú dôkaznú silu, akú mu priraďoval žalobca (t. j. schopnosť zvrátiť záver o trvalej zdravotnej nespôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby), nevedie automaticky k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci, ako to prezentuje žalobca; (v) následne správny súd konštatoval, že Prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky nevykonala dokazovanie vyžiadaním správy z vyšetrenia žalobcu v Ambulancii klinickej psychológie O.. N. I., O.. a správy z Ambulancie klinickej psychológie G. v Ž.
zo dňa 10. novembra 2021 z dôvodu, žalobca ich Prieskumnej komisii Ministerstva obrany Slovenskej republiky nepredložil; (vi) v tejto súvislosti však poukázal na skutočnosť, že žalobca predmetnými správami nedisponoval, a preto navrhol doplnenie dokazovania, ich vyžiadaním zo strany prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky; (vii) konštatoval, že pokiaľ prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky nepovažovala za potrebné obstaranie predmetných správ z psychologických vyšetrení žalobcu, mala uvedené riadne zdôvodniť; (viii) správny súd preto uzavrel, že z uvedeného vyplýva, že správne orgány nezaujali žiadne stanovisko k zvyšným dvom návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania (dopytom na personálny úrad ohľadom jeho psychodiagnostického vyšetrenia zo dňa 8. júna 2021 a osvedčením Národného bezpečnostného úradu zo dňa 19. júla 2021). V tejto súvislosti zdôraznil, že „Pokiaľ aj žalovaný poukazoval na str. 5 prvostupňového rozhodnutia a citoval časť, že „ďalšie doložené psychodiagnostické či psychiatrické vyšetrenia už len dotvárajú mozaiku obrazu zdravotného stavu odvolateľa“ z uvedeného nie je možné
vyvodiť adresné, konkrétne a preskúmateľné zdôvodnenie nevykonania návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania v zmysle Žiadosti zo dňa 03. 07. 2023“; (ix) následne správny súd dôvodil, že žalovaný žalobcovi oznámil podľa § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) začatie konania vo veci odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a vyzval žalobcu podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku na predloženie dôkazov (napr. lekárskych správ z kontrolných odborných vyšetrení) do 25. 09. 2023, resp. najneskôr však na ústne rokovanie; (x) následne však akcentoval skutočnosť, že výzva v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku nebola zo strany žalovaného realizovaná; (xi) v tejto súvislosti správny súd uviedol, že „S Úradným záznamom č. SEĽUZ-283-8/2023 zo dňa 10. 10. 2023 o záveroch telefonického kontaktu psychologičky M.. Y. zo strany predsedu Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky (na základe ktorého bol predmetný dôkaz vyhodnotený ako nekomplexný a skreslený) bol žalobca oboznámený až na ústnom rokovaní
Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky dňa 11. 10. 2023, avšak bez preukázaného poskytnutia možnosti uplatniť žalobcove procesné práva, t.j. bez možnosti vyjadriť sa pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného k tomuto podkladu napadnutého rozhodnutia (vychádzajúc z ktorého hodnotil žalovaný posudok M..
Y. v neprospech žalobcu) a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, pričom v deň ústneho rokovania došlo i k samotnému vydaniu napadnutého rozhodnutia. . . . Ani z obsahu Zápisnice z ústneho rokovania Ústrednej vojenskej lekárskej komisie zo dňa 11. 10. 2023 zachytávajúcej priebeh rokovania nevyplýva, že by bol žalobcovi daný priestor pred vydaním napadnutého rozhodnutia na uplatnenie procesných práv v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku.“; (xii) správny súd preto uzavrel, že „Hoci mal byť žalobca o uvedenom nezmenenom okruhu podkladov pre rozhodnutie v rámci poradí druhého prieskumného konania informovaný dňa 28. 06. 2023 počas návštevy žalobcu na pracovisku prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, o čom bol spísaný Úradný záznam č. VeVZ RK-31-20/2023, predmetný Úradný záznam č. VeVZ RK-31-20/2023 zo dňa 28. 06. 2023 nemôže nahradiť dodržanie postupu plynúceho z § 33 ods. 2 Správneho poriadku v poradí druhom prieskumnom konaní, keďže prvotné rozhodnutie prieskumnej komisie Ministerstva
obrany Slovenskej republiky č. ÚHL RK-EL9/3-20-4/2022 zo dňa 20. 05. 2022 bolo zrušené a konanie sa vrátilo do štádia pred vydaním rozhodnutia ako takého.“; (xiii) v závere odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd vyhodnotil aj námietku žalobcu spočívajúcu v predložení dôkazu, ktorý žalobca predložil až v konaní pred správnym súdom (Znalecký posudok ev. č. 5/2024 zo dňa 3. mája 2024 vypracovaný znalcom:
O.. V. A., O.), konštatujúc, že nakoľko tento bol vystavený až po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, s poukazom na § 135 ods. 1 SSP, na neho nebolo možné prihliadať a nemá vplyv na správnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.
6. Správny súd následne uviedol, že „V ďalšom konaní prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky buď vykoná žalobcom navrhované dôkazy alebo v prípade, ak ich nevykoná, v novom rozhodnutí uvedie relevantné a najmä akceptovateľné skutočnosti odôvodňujúce odmietnutie ich vykonania. Následne prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky opätovne vyhodnotí všetky získané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach, opätovne posúdi zdravotnú spôsobilosť žalobcu na výkon služby profesionálneho vojaka a vo veci opätovne rozhodne a rozhodnutie odôvodní tak, aby obsahovalo všetky náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. Prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky pritom bude postupovať primeraným procesným spôsobom, a to v súlade so zásadou úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania a umožní žalobcovi, aby vo fáze pred vydaním rozhodnutia po ukončení zisťovania podkladov pre rozhodnutie mohol uplatniť svoje výhrady k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, resp. urobiť procesné návrhy, a to všetko v záujme zachovania práva žalobcu na spravodlivé konanie vedené pred správnym orgánom. Prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky je viazaná právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP).“.
7. O trovách rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
8. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). 9. Po tom, ako žalovaný zhrnul priebeh administratívneho a súdneho konania, kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že (i) k záveru správneho súdu konštatujúceho porušenie § 3 ods. 5 správneho poriadku tým, že nedošlo k vykonaniu navrhovaných dôkazov, resp. že správny orgán nevykonal dopyt na personálne oddelenie k výsledku vyšetrenia žalobcu zo dňa 8. júna 2021 a návrhu na oboznámenie sa s osvedčením Národného bezpečnostného úradu zo dňa 19. júla 2021, uviedol, že tieto dôkazy vzhľadom na svoju povahu a charakter nemajú a ani nemohli mať dosah na zhodnotenie celkového zdravotného stavu žalobcu. Zdôraznil, že z vykonaných dôkazov žalovaný vedel vyvodiť správny záver o zdravotnom stave žalobcu a zároveň, že zo žalobcom navrhovaných dôkazov bolo možné vyvodiť, že tieto nie sú vo vzťahu k dokazovaným skutočnostiam relevantné; (ii) akcentoval skutočnosť, že zo žiadnych ustanovení správneho poriadku nevyplýva povinnosť správneho orgánu vykonať všetky účastníkom konania navrhované dôkazy; (iii) podporne poukázal na rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/258/2019 zo 6. februára 2025, ktorého relevantnú časť citoval; (iv) zdôraznil, že správne orgány mali pred vydaním rozhodnutia riadne zistený skutkový stav veci, mali dostatočné množstvo lekárskych správ preukazujúcich diagnózu žalobcu, pričom táto bola podporená aj samotnou hospitalizáciou žalobcu na psychiatrickom oddelení Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok v dňoch 14. marca 2022 až 18. marca 2022; (v) k záveru správneho súdu, že z obsahu administratívneho spisu nie je možné konštatovať dodržanie postupu plynúceho z § 33 ods. 2 správneho poriadku žalovaný uviedol, že so správnym súdom v priebehu súdneho konania predmetnú vec komunikoval a na opakovanú výzvu správneho súdu uviedol, že takéto oznámenie sa v podmienkach prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky vyhotovilo len v jednom výtlačku, ktorý bol adresovaný žalobcovi; (vi)
poprel, že by žalobca nebol v priebehu celého prieskumného konania, ktoré trvalo skoro rok a pol, poučený v zmysle ustanovení správneho poriadku; (vii) ako dôkaz o tom, že žalobca bol o svojich právach riadne poučený, poukázal na zápisnicu z rokovania prieskumnej komisie č. VeVZRK - EL9/4-100-3/2023 zo 4. júla 2023, ktorej relevantnú časť citoval; rovnako tak poukázal aj na šiestu stranu preskúmavaného rozhodnutia, na ktorej bolo konštatované, že žalobca bol poučený o svojich právach podľa správneho poriadku; (viii) uviedol, že žalobca bol ústne pred svedkami poučený aj o jeho právach podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku a zdôraznil, že ak mal správny súd pochybnosť o tejto skutočnosti, mal k nej v prvom rade vypočuť samotného žalobcu; (ix) čo sa týka nemožnosti žalobcu vyjadriť sa k úradnému záznamu z telefonického kontaktu predsedu Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky s psychologičkou M.. Y. zo dňa 10. októbra 2023 uviedol, že s poukazom na samotný rozsah daného úradného záznamu, ktorý nie je dlhší ako polovica formátu A4, je možné predpokladať, že žalobca mal dostatok času na oboznámenie sa s ním, pričom mu bola daná možnosť vyjadriť sa k jeho obsahu. V závere kasačnej sťažnosti žalovaný navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 10. Kasačná sťažnosť bola žalobcovi doručená dňa 10. apríla 2025. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 23. apríla 2025, v ktorom uviedol, že (i) mu nie je celkom jasné, či žalovaný pochopil zdôvodnenie rozhodnutia správneho súdu; (ii) uviedol, že správny súd žalovanému v prvom rade vytýkal nie nevykonanie uvedených, žalobcom navrhnutých dôkazov, ale skutočnosť, že pokiaľ sa žalovaný rozhodol ich nevykonať, bol tento svoj postup povinný adekvátne zdôvodniť; (iii) uviedol, že správny súd podrobne preskúmal obsah administratívneho spisu a zaoberal sa aj zápisnicami z prerokovania prieskumnej komisie, na ktoré odkazuje žalovaný v kasačnej sťažnosti; (iv) v závere poukázal na to, že argumentácia žalovaného v kasačnej sťažnosti o možnosti žalobcu oboznámiť sa s úradným záznamom z telefonického kontaktu zo dňa 10. októbra 2023 na rokovaní prieskumnej komisie pôsobí nepatrične, nakoľko takýmto postupom správneho orgánu bolo žalobcovi odňaté jeho právo v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku. Vychádzajúc z uvedeného žiadal, aby kasačný súd podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol. 11. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo žalovanému doručené dňa 24. apríla 2025 na vedomie.
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
III. A Procesný postup najvyššieho správneho súdu
12. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) konajúci ako kasačný?súd (§?438?ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti žalovaného a z toho vyplývajúce možné dôvody jej?odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalovaný) včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP] preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 13. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na?úradnej?tabuli najvyššieho správneho súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. septembra 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).
14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
III. B Aplikované právne predpisy
15. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z., prieskumné konanie je zamerané na posúdenie zdravotného stavu profesionálneho vojaka, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby. Zdravotná spôsobilosť sa zisťuje na základe lekárskej prehliadky, ktorú možno doplniť odborným vyšetrením. 16. Podľa § 101 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z., prieskumné konanie vykonáva v prvom stupni prieskumná komisia zriadená hlavným služobným úradom, ktorá na základe výsledkov lekárskej prehliadky profesionálneho vojaka vydá písomné rozhodnutie o trvalej nespôsobilosti vykonávať štátnu službu s výrokom "Nespôsobilý vykonávať štátnu službu". 17. Podľa § 101 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z. z., o odvolaní profesionálneho vojaka proti rozhodnutiu prieskumnej komisie rozhoduje v druhom stupni ústredná vojenská lekárska komisia zriadená hlavným služobným úradom. 18. Podľa § 101 ods. 6 zákona č. 281/2015 Z. z., posudzovanie zdravotnej spôsobilosti profesionálneho vojaka na výkon štátnej služby alebo na výkon funkcie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. 19. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 20. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 21. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 22. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
III. C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia
23. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP zrušil z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia preskúmavané rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Závery odôvodňujúce takýto postup správneho súdu sú vyjadrené v bode 1 až 7 vyššie.
24. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, dôvodom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia bola správnym súdom identifikovaná vada, resp. vady, ktoré správny súd kvalifikoval ako podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy s potenciálom mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Uvedené vady (porušenia) správny súd artikuloval (i) v bode 47 napadnutého rozsudku konštatujúc, že „Prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky odôvodňovala nevykonanie návrhu na dokazovanie vyžiadaním správy z vyšetrenia žalobcu v Ambulancií klinickej psychológie O.. N. I., O.. a správy z Ambulancie klinickej psychológie G. v Ž. zo dňa 10. 11. 2021 tým, že hoci uvádzajúc ich závery, žalobca ich Prieskumnej komisii Ministerstva obrany Slovenskej republiky nepredložil.
Z obsahu Žiadosti žalobcu zo dňa 03. 07. 2023 však vyplýva, že žalobca predmetnými správami nedisponuje, a preto navrhol doplnenie dokazovania, ich vyžiadaním zo strany prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Pokiaľ prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky nepovažovala za potrebné obstaranie predmetných správ z psychologických vyšetrení žalobcu, mala uvedené riadne zdôvodniť.“ s následným doplnením, že „ .
. . faktom ostáva, že ani žalovaný, ani prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky nezaujala žiadne stanovisko k zvyšným dvom návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania (dopytom na personálny úrad ohľadom jeho psychodiagnostického vyšetrenia zo dňa 08. 06. 2021 a osvedčením Národného bezpečnostného úradu zo dňa 19. 07. 2021). Pokiaľ aj žalovaný poukazoval na str. 5 prvostupňového rozhodnutia a citoval časť, že „ďalšie doložené psychodiagnostické či psychiatrické vyšetrenia už len dotvárajú mozaiku obrazu zdravotného stavu odvolateľa“ z uvedeného nie je možné vyvodiť adresné, konkrétne a preskúmateľné zdôvodnenie nevykonania návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania .
. .“; (ii) v bode 48 napadnutého rozsudku konštatujúc, že „Správny súd vo vzťahu k namietanému pochybeniu z pohľadu porušenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku a možnosti žalobcu pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie uvádza, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky dala žalobcovi možnosť oboznámiť sa so závermi lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom na prvostupňové rozhodnutie až na ústnom rokovaní prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky dňa 04. 07. 2023 (na ktorom bol žalobca osobne prítomný), pričom hneď týmto istým dňom zároveň došlo i k vydaniu prvostupňového rozhodnutia bez stanovenia akejkoľvek lehoty na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia pred vydaním prvostupňového rozhodnutia.“ následne v bode 49 napadnutého rozsudku doplniac, že „S Úradným záznamom č. SEĽUZ-283-8/2023 zo dňa 10. 10. 2023 o záveroch telefonického kontaktu psychologičky M..
Y. zo strany predsedu Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky (na základe ktorého bol predmetný dôkaz vyhodnotený ako nekomplexný a skreslený) bol žalobca oboznámený až na ústnom rokovaní Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky dňa 11. 10. 2023, avšak bez preukázaného poskytnutia možnosti uplatniť žalobcove procesné práva, t.j. bez možnosti vyjadriť sa pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného k tomuto podkladu napadnutého rozhodnutia.“.
25. Správny súd teda správnym orgánom vytkol, že (i) nevykonali žalobcom navrhnuté dôkazy a zároveň nevysvetlili, prečo tak postupovali, v čom vzhliadol porušenie § 47 ods. 3 správneho poriadku a (ii) v rozpore s ustanovením § 33 ods. 2 správneho poriadku nedali žalobcovi možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čo vyvodil zo skutočnosti, že v administratívnom spise sa nenachádzala výzva správneho orgánu adresovaná žalobcovi s poučením na jeho právo podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku.
26. V súvislosti s prvým vytýkaným nedostatkom kasačný súd v prvom rade konštatuje (v podstate v obdobnom duchu, ako správny súd v úvode bodu 38 napadnutého rozsudku), že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby na účely určovania nespôsobilosti vykonávať štátnu službu podľa § 100 a nasl. zákona č. 281/2015 Z. z. je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Závery lekárskeho posúdenia odôvodňujú všetky skutočnosti, na základe ktorých správny orgán pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Toto posúdenie je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. 27.
V prejednávanej veci správne orgány vychádzali zo záverov (i) psychodiagnostického vyšetrenia žalobcu vykonaného M.. K. zo dňa 13. júla 2020; (ii) psychodiagnostického vyšetrenia žalobcu vykonaného M.. G. z Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 25. septembra 2020; (iii) psychodiagnostického vyšetrenia žalobcu vykonaného M..
N.L. C. z Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 23. septembra 2021; (iv) psychodiagnostických vyšetrení v rámci žalobcovej hospitalizácie od 14. marca do 18. marca 2022 v Ústrednej vojenskej lekárskej nemocnici v Ružomberku za účelom komplexného zhodnotenia zdravotného stavu žalobcu vrátane psychodiagnostického vyšetrenia žalobcu M.. G. zo dňa 15. marca 2022. Rovnako tak boli zohľadnené závery z vyšetrenia v psychologickej ambulancii M.. O. Z. zo dňa 28. júla 2022.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospeli správne orgány, komplexne zhodnotiac zdravotný stav žalobcu, k záveru, že žalobca trpí zmiešanou poruchou osobnosti s prejavmi emocionálnej instability a narcistickými rysmi (diagnóza: F61), a teda nespĺňa kritériá psychickej spôsobilosti byť v štátnej službe, pričom diagnóza žalobcu je nezlučiteľná so spôsobilosťou na výkon služby a funkcie. V súvislosti s vyššie uvedeným kasačný súd zdôrazňuje, že zásadným podkladom pre uvedený záver boli skutočnosti dokumentované počas hospitalizácie žalobcu v Ústrednej vojenskej lekárskej nemocnici v Ružomberku v období od 14. marca do 18. marca 2022.
Uvedené skutočnosti správne orgány v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj preskúmavanom rozhodnutí zrozumiteľne, určito a v prvom rade presvedčivo zachytili. 28. Z uvedeného je zrejmé, že správy z ambulantného vyšetrenia žalobcu v období predchádzajúcom jeho hospitalizácii, rovnako tak ako osvedčenie Národného bezpečnostného úradu zo dňa 19. júla 2021, nemali, vzhľadom na rozsah, formu, odbornosť a komplexnosť vyšetrení opísaných v predchádzajúcom bode, zásadnejšiu relevanciu (ani potenciál) pre rozhodnutie správnych orgánov. Prvostupňový správny orgán uvedené vyjadril spojením „Ďalšie doložené psychodiagnostické či psychiatrické vyšetrenia už len dotvárajú mozaiku obrazu zdravotného stavu posudzovaného.“ (str. 5 predposledný odsek prvostupňového rozhodnutia). Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že uvedený text (záver/ odôvodnenie) je nutné vnímať v prvom rade v kontexte s predchádzajúcou vetou v znení: „Najkomplexnejší, časovo aktuálny a špecifickejší podklad vo vzťahu k štátnej službe pre Rozhodnutie tvorí najmä psychiatrické vyšetrenie formou hospitalizácie v Ústrednej vojenskej
nemocnici v termíne 14.-18.3.2022, ktoré zároveň sumarizuje jednotlivé absolvované psychodiagnostické vyšetrenia v čase . . .“. Hoci možno uvedenému odôvodneniu vytknúť jeho výrazovú strohosť a deficit precíznosti pri vymenúvaní toho, prečo správny orgán žalobcom navrhnuté dôkazy - skoršie správy z ambulantného vyšetrenia, resp. osvedčenie NBÚ SR nevyhodnotil ako relevantné, nemožno však konštatovať zásadný deficit odôvodnenia správneho rozhodnutia a ani flagrantné porušenie ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku. Inými slovami, správnym súdom opísaný deficit nie je takej intenzity, že by ho bolo možné kvalifikovať ako podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by malo potenciál spôsobovať nezákonnosť rozhodnutia vo veci samej.
Vrátenie veci správnemu orgánu by vzhľadom na špecifiká prejednávanej veci (odôvodnenie a najmä východiská rozhodnutí správnych orgánov) len neúmerne predĺžilo celé správne konanie a následný prieskum, celkom zrejme bez toho, že by viedlo k materiálnej zmene rozhodnutí.
29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného považoval kasačný súd posúdenie predmetnej otázky správnym súdom za rozhodnutie vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. 30. V súvislosti s druhým vytýkaným nedostatkom (porušenie ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku) kasačný súd konštatuje, že tento má v prejednávanej veci dve roviny. Tou prvou je deficit schopnosti správneho orgánu preukázať, že žalobca bol o svojom práve
poučený. Tou druhou je samotná skutočnosť, či mal žalobca možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 31. Vo vzťahu k prvej (vyššie opísanej) rovine žalovaný dôvodil, že (i) žalobca bol ústne pred svedkami poučený aj o jeho právach podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, (ii) túto skutočnosť má potvrdzovať aj zápisnica z rokovania prvostupňového správneho orgánu, resp. obsah preskúmavaného rozhodnutia a zároveň, že (iii) žalobca bol o svojom práve aj písomne upovedomený, avšak takéto oznámenie sa vyhotovilo len v jednom výtlačku, ktorý bol adresovaný žalobcovi. Čo sa týka samotnej možnosti využiť svoje právo podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, žalovaný, abstrahujúc podstatu uviedol, že žalobca dostal primeraný priestor na vyjadrenie sa k podkladu správnych rozhodnutí, ako aj k spôsobu ich zistenia, bola mu daná možnosť navrhnúť doplnenie, pričom žalobca právo podľa citovaného ustanovenia správneho poriadku aj využil.
32. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu kasačný súd konštatuje, že tento neobsahuje listinu, ktorá by obsahovala poučenie žalobcu o jeho právach podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, z čoho však nemožno vyvodiť, že by žalobca o svojich právach poučený
nebol. Správny súd v tejto súvislosti uviedol, že „ . . . postupom v súlade s § 102 ods. 1 SSP požiadal žalovaného o doplnenie administratívneho spisu o oznámenie o začatí prieskumného konania adresovaného žalobcovi spolu s poučením účastníka konania podľa Správneho poriadku a predvolaním na rokovanie prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Žalovaný podaním zo dňa 18. 02. 2025 správnemu súdu oznámil, že predmetné oznámenie bolo v podmienkach prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky vyhotovené len v jednom výtlačku, ktorý bol zaslaný žalobcovi a žalovaný má k dispozícii len doručenku. Vzhľadom na nepredloženie oznámenia žalovaným, ktorý vedie svoje administratívne spisy, sa nemohol správny súd oboznámiť s jeho obsahom, a teda nebolo preukázané, či žalobca bol poučený o práve oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia pred jeho vydaním.“.
33. Kasačný súd musí dať na jednej strane za pravdu správnemu súdu, ktorý v bode 49 napadnutého rozsudku vysvetlil význam výzvy podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku (v podstate citujúc komentár k správnemu poriadku, viď: Potásch, P., Haršanová, J., Vallová, J., Milučký, J., Medžová, D. Správny poriadok. Komentár. 4. vydanie.
Praha : C. H. Beck, 2022, 327 s.), na druhej strane však nemožno nepoukázať na nesprávnu aplikáciu uvedeného ustanovenia. Podstatou ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku je garantovať účastníkovi konania právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia.
Prirodzene, najpriamejšou (najbezprostrednejšou) formou preukázania uvedenej možnosti účastníka je listina, na základe ktorej bol účastník o uvedenom práve upovedomený, a to bez ohľadu na to, či toto svoje právo využil alebo nie. V prípade absencie takejto listiny v administratívnom spise (napr. z dôvodu, že táto bola zaslaná iba účastníkovi a jej kópia nie je v administratívnom spise žurnalizovaná, N. B. čo však nepochybne je chybou správneho orgánu) však nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že právo účastníka podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku porušené bolo. V opísanom prípade
je nutné prihliadať na celý obsah administratívneho spisu (napr. obsah zápisníc, iných poučení, samotných úkonov účastníka), a to osobitne v prípade, keď by „zopakovanie“ procesných postupov na základe zrušovacieho rozhodnutia správneho súdu nemalo potenciál viesť k podstatnej zmene.
Inými slovami, pokiaľ má zrušenie preskúmavaného rozhodnutia (z vyššie uvedeného dôvodu) výlučne viesť len k tomu, že účastníkovi konania bude preukázateľne doručená výzva (ktorej doručenie v administratívnom spise skôr absentovalo), takýto postup koliduje so zásadou hospodárnosti konania a v konečnom dôsledku len predlžuje stav právnej neistoty, v ktorej sa účastník nachádza pred právoplatným skončením veci.
Takýto postup by bol samoúčelným. 34. Žalobca porušenie jeho práva podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku akcentoval osobitne vo vzťahu k postupu žalovaného, keď tento dňa 10. októbra 2023 realizoval telefonický kontakt s M.. Q. Y. za účelom vyjasnenia niektorých skutočností týkajúcich sa ňou spracovaného psychologického posudku. Nutné je poukázať, že išlo o marginality (v kontexte prejednávanej veci) v podstatnom (i) vysvetlenie chyby v písaní (dátumov) a (ii) vysvetlenie, prečo v posudku absentuje anamnéza duševných ťažkostí žalobcu. Chyba v písaní, ako aj dôvod absencie anamnézy boli zachytené v úradnom zázname, ktorý mal žalobca k dispozícii počas rokovania ÚVLK MO SR dňa 11. októbra 2023 [čo ostatne sám žalobca nespochybňuje, naopak túto skutočnosť popisuje vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti - viď bod 10 sub (iv) vyššie]. Kasačný súd preto záver správneho súdu, že „.
. . Ani z obsahu Zápisnice z ústneho rokovania Ústrednej vojenskej lekárskej komisie zo dňa 11. 10. 2023 zachytávajúcej priebeh rokovania nevyplýva, že by bol žalobcovi daný priestor pred vydaním napadnutého rozhodnutia na uplatnenie procesných práv v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku.“ považoval za záver nesprávny. Optikou vyššie uvedeného nemožno konštatovať, že obsah predmetnej zápisnice dokazuje, že žalobcovi nebol daný priestor pred vydaním napadnutého rozhodnutia na uplatnenie procesných práv v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku.
Obsah zápisnice skôr dokumentuje, že žalobca svoje právo nevyužil. 35. Obdobne, ako v prípade prvej výhrady správneho súdu (viď bod 26 vyššie) kasačný súd konštatuje, že správnym súdom vytýkaný nedostatok nie je takej intenzity, že by ho bolo možné kvalifikovať ako podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by malo potenciál spôsobovať nezákonnosť rozhodnutia vo veci samej.
Ako už bolo skôr uvedené, vrátenie veci správnemu orgánu by len neúmerne predĺžilo celé správne konanie a následný prieskum, celkom zrejme bez toho, že by viedlo k materiálnej zmene rozhodnutí správnych orgánov. 36. V súvislosti s vyššie uvedeným kasačný súd dodáva, že svoj záver o tom, že vytýkané nedostatky neboli takej intenzity, aby bolo možné kvalifikovať ako podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, konfrontoval aj optikou princípov dobrej verejnej správy. Tieto tvoria súčasť princípov európskeho správneho práva a ide o súhrn základných právnych požiadaviek na verejnú správu v demokratickom a právnom štáte, ktoré sa taktiež označujú ako dobrá verejná správa (good administration). Právo na dobrú verejnú správu vyjadruje právo súkromnej osoby, aby jej štát garantoval, že verejná správa bude fungovať na princípoch dobrej verejnej správy. Ich presadzovanie v praxi má zabezpečiť efektívnosť a účinnosť výkonu verejnej správy ako služby verejnosti bez toho, aby táto nezákonne zasahovala do verejných subjektívnych práv občana. Obsah pojmu dobrá verejná správa je vyjadrený v kódexe dobrej verejnej správy, ktorý je súčasťou odporúčania CM/Rec
(2007) 7 Výboru ministrov členským štátom o dobrej verejnej správe. Ide o dokument Rady Európy, ktorého úlohou je pôsobiť ako kultivujúci činiteľ pre dobrú administratívnu prax s účelom zabezpečiť ochranu základných práv a slobôd. Zároveň ide o minimálne štandardy, ktoré by mal členský štát Rady Európy garantovať svojím vnútroštátnym právnym poriadkom a presadzovať ich v činnosti verejnej správy. Kasačný súd však aj optikou vyššie uvedeného dospel k záverom vyjadreným v odôvodnení tohto rozsudku vyššie.
37. S ohľadom na uvedené, podľa názoru kasačného súdu, správny súd dospel k nesprávnemu záveru, že preskúmavané rozhodnutie trpí nedostatkom podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, a preto jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Kasačná sťažnosť je tak dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia správneho súdu, rozsudok správneho súdu postupom podľa § 462 ods. 3 SSP zmenil tak, že správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
38. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde nepriznal, keď žalobca v konaní úspech nedosiahol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).
39. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 25. septembra 2025