6Ssk/63/2025

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom z 25. februára 2025, č. k. 20Sas/10/2023-223 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej podľa § 191 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), rozhodnutie žalovaného č. SEĽUZ-283-10/2023-OdSP zo dňa 11. októbra 2023 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ako aj rozhodnutie prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. VeVZRK-EL9/4-100-3/2023 zo dňa 4. júla 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že (i) zhrnul závery psychodiagnostického vyšetrenia žalobcu vykonaného M.. K. zo dňa 13. júla 2020, M.. G. z Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 25. septembra 2020, M.. N. C. z Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 23. septembra 2021, vrátane psychodiagnostických vyšetrení v rámci žalobcovej hospitalizácie od 14. marca do 18. marca 2022 v Ústrednej vojenskej lekárskej nemocnici v Ružomberku za účelom komplexného zhodnotenia zdravotného stavu žalobcu, a to psychodiagnostické vyšetrenie žalobcu M.. G. zo dňa 15. marca 2022 a vyšetrenie na psychiatrickom oddelení, kde bol žalobca hospitalizovaný i v minulosti; (ii) prvostupňový správny orgán ďalej zhrnul závery z vyšetrenia v psychologickej ambulancii M.. O. Z. zo dňa 28. júla 2022 a uvedený bol i obsah pracovných správ zo dňa 8. decembra 2014, 17. mája 2021, 19. mája 2021, 10. septembra 2021 a 21. septembra 2021; (iii) prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca trpí zmiešanou poruchou osobnosti s prejavmi emocionálnej instability a narcistickými rysmi, diagnóza:

3. Prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, o ktorom žalovaný rozhodol preskúmavaným rozhodnutím podľa § 101 ods. 4 v spojení s § 219 ods. 1 zákona č. 281/ 2015 Z. z. tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že (i) zopakoval priebeh administratívneho konania, poukázal na vydanie prvostupňového rozhodnutia o trvalej nespôsobilosti žalobcu vykonávať štátnu službu profesionálneho vojaka vzhľadom na diagnostický záver F61 - zmiešaná porucha osobnosti s prejavmi emocionálnej instability a narcistickými rysmi; (ii) v súvislosti so žalobcom uvádzanými vyšetreniami (O.. N. I. zo dňa 8. júna 2021 a psychológa

septembra 2023 neakceptoval z dôvodu odporujúcich si dátumov v náleze, neuvedenia anamnézy duševných ťažkostí s tým, že psychologička bola zo strany predsedu Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky oslovená z dôvodu absencie korelácie záveru jej vyšetrenia s predchádzajúcimi nálezmi, o čom bol vypracovaný úradný záznam; (vi) konštatoval, že žalobca zamlčal psychologičke M..

5. Správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, pričom napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že (i) zhrnul priebeh administratívneho konania, obsah správnej žaloby a podaní účastníkov a v úvode svojho právneho posúdenia poukázal na limity prieskumnej právomoci správneho súdu vo vzťahu k lekárskym posudkom, keď správne súdy nemôžu nahrádzať medicínske závery; (ii) námietku žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie je zjavne nezákonné, nakoľko bolo vydané na základe neplatného a neúčinného právneho predpisu (Vyhlášky č. 426/2015 Z. z. a jej novely - Vyhlášky č. 55/2020 Z. z., ktoré boli v čase vydania prvostupňového, ako i napadnutého rozhodnutia zrušené) vyhodnotil ako nedôvodnú, konštatujúc, že správny orgán podľa označených podzákonných noriem nerozhodoval; (iii) v tejto súvislosti správny súd ďalej dôvodil, že „Hoci nie je sporné, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky poukazuje na v čase vydania prvostupňového rozhodnutia zrušenú Vyhlášku

funkcie, nemala sama osebe vplyv na zákonnosť rozhodnutia.“; (iv) rovnako tak, ako nedôvodnú, vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, že žalovaný nezohľadnil v odvolacom konaní žalobcom predložený psychologický posudok M.. Q. Y..

zo dňa 10. novembra 2021 z dôvodu, žalobca ich Prieskumnej komisii Ministerstva obrany Slovenskej republiky nepredložil; (vi) v tejto súvislosti však poukázal na skutočnosť, že žalobca predmetnými správami nedisponoval, a preto navrhol doplnenie dokazovania, ich vyžiadaním zo strany prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky; (vii) konštatoval, že pokiaľ prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky nepovažovala za potrebné obstaranie predmetných správ z psychologických vyšetrení žalobcu, mala uvedené riadne zdôvodniť; (viii) správny súd preto uzavrel, že z uvedeného vyplýva, že správne orgány nezaujali žiadne stanovisko k zvyšným dvom návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania (dopytom na personálny úrad ohľadom jeho psychodiagnostického vyšetrenia zo dňa 8. júna 2021 a osvedčením Národného bezpečnostného úradu zo dňa 19. júla 2021). V tejto súvislosti zdôraznil, že „Pokiaľ aj žalovaný poukazoval na str. 5 prvostupňového rozhodnutia a citoval časť, že „ďalšie doložené psychodiagnostické či psychiatrické vyšetrenia už len dotvárajú mozaiku obrazu zdravotného stavu odvolateľa“ z uvedeného nie je možné

Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky dňa 11. 10. 2023, avšak bez preukázaného poskytnutia možnosti uplatniť žalobcove procesné práva, t.j. bez možnosti vyjadriť sa pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného k tomuto podkladu napadnutého rozhodnutia (vychádzajúc z ktorého hodnotil žalovaný posudok M..

obrany Slovenskej republiky č. ÚHL RK-EL9/3-20-4/2022 zo dňa 20. 05. 2022 bolo zrušené a konanie sa vrátilo do štádia pred vydaním rozhodnutia ako takého.“; (xiii) v závere odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd vyhodnotil aj námietku žalobcu spočívajúcu v predložení dôkazu, ktorý žalobca predložil až v konaní pred správnym súdom (Znalecký posudok ev. č. 5/2024 zo dňa 3. mája 2024 vypracovaný znalcom:

6. Správny súd následne uviedol, že „V ďalšom konaní prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky buď vykoná žalobcom navrhované dôkazy alebo v prípade, ak ich nevykoná, v novom rozhodnutí uvedie relevantné a najmä akceptovateľné skutočnosti odôvodňujúce odmietnutie ich vykonania. Následne prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky opätovne vyhodnotí všetky získané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach, opätovne posúdi zdravotnú spôsobilosť žalobcu na výkon služby profesionálneho vojaka a vo veci opätovne rozhodne a rozhodnutie odôvodní tak, aby obsahovalo všetky náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho

7. O trovách rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

poprel, že by žalobca nebol v priebehu celého prieskumného konania, ktoré trvalo skoro rok a pol, poučený v zmysle ustanovení správneho poriadku; (vii) ako dôkaz o tom, že žalobca bol o svojich právach riadne poučený, poukázal na zápisnicu z rokovania prieskumnej komisie č. VeVZRK - EL9/4-100-3/2023 zo 4. júla 2023, ktorej relevantnú časť citoval; rovnako tak poukázal aj na šiestu stranu preskúmavaného rozhodnutia, na ktorej bolo konštatované, že žalobca bol poučený o svojich právach podľa správneho poriadku; (viii) uviedol, že žalobca bol ústne pred svedkami poučený aj o jeho právach podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku a zdôraznil, že ak mal správny súd pochybnosť o tejto skutočnosti, mal k nej v prvom rade vypočuť samotného žalobcu; (ix) čo sa týka nemožnosti žalobcu vyjadriť sa k úradnému záznamu z telefonického kontaktu predsedu Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky s psychologičkou M.. Y. zo dňa 10. októbra 2023 uviedol, že s poukazom na samotný rozsah daného úradného záznamu, ktorý nie je dlhší ako polovica formátu A4, je možné predpokladať, že žalobca mal dostatok času na oboznámenie sa s ním, pričom mu bola daná možnosť vyjadriť sa k jeho obsahu. V závere kasačnej sťažnosti žalovaný navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 10. Kasačná sťažnosť bola žalobcovi doručená dňa 10. apríla 2025. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 23. apríla 2025, v ktorom uviedol, že (i) mu nie je celkom jasné, či žalovaný pochopil zdôvodnenie rozhodnutia správneho súdu; (ii) uviedol, že správny súd žalovanému v prvom rade vytýkal nie nevykonanie uvedených, žalobcom navrhnutých dôkazov, ale skutočnosť, že pokiaľ sa žalovaný rozhodol ich nevykonať, bol tento svoj postup povinný adekvátne zdôvodniť; (iii) uviedol, že správny súd podrobne preskúmal obsah administratívneho spisu a zaoberal sa aj zápisnicami z prerokovania prieskumnej komisie, na ktoré odkazuje žalovaný v kasačnej sťažnosti; (iv) v závere poukázal na to, že argumentácia žalovaného v kasačnej sťažnosti o možnosti žalobcu oboznámiť sa s úradným záznamom z telefonického kontaktu zo dňa 10. októbra 2023 na rokovaní prieskumnej komisie pôsobí nepatrične, nakoľko takýmto postupom správneho orgánu bolo žalobcovi odňaté jeho právo v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku. Vychádzajúc z uvedeného žiadal, aby kasačný súd podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol. 11. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo žalovanému doručené dňa 24. apríla 2025 na vedomie.

15. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z., prieskumné konanie je zamerané na posúdenie zdravotného stavu profesionálneho vojaka, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby. Zdravotná spôsobilosť sa zisťuje na základe lekárskej prehliadky, ktorú možno doplniť odborným vyšetrením. 16. Podľa § 101 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z., prieskumné konanie vykonáva v prvom stupni prieskumná komisia zriadená hlavným služobným úradom, ktorá na základe výsledkov lekárskej prehliadky profesionálneho vojaka vydá písomné rozhodnutie o trvalej nespôsobilosti vykonávať štátnu službu s výrokom "Nespôsobilý vykonávať štátnu službu". 17. Podľa § 101 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z. z., o odvolaní profesionálneho vojaka proti rozhodnutiu prieskumnej komisie rozhoduje v druhom stupni ústredná vojenská lekárska komisia zriadená hlavným služobným úradom. 18. Podľa § 101 ods. 6 zákona č. 281/2015 Z. z., posudzovanie zdravotnej spôsobilosti profesionálneho vojaka na výkon štátnej služby alebo na výkon funkcie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. 19. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 20. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 21. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 22. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

24. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, dôvodom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia bola správnym súdom identifikovaná vada, resp. vady, ktoré správny súd kvalifikoval ako podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy s potenciálom mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Uvedené vady (porušenia) správny súd artikuloval (i) v bode 47 napadnutého rozsudku konštatujúc, že „Prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky odôvodňovala nevykonanie návrhu na dokazovanie vyžiadaním správy z vyšetrenia žalobcu v Ambulancií klinickej psychológie O.. N. I., O.. a správy z Ambulancie klinickej psychológie G. v Ž. zo dňa 10. 11. 2021 tým, že hoci uvádzajúc ich závery, žalobca ich Prieskumnej komisii Ministerstva obrany Slovenskej republiky nepredložil.

. . faktom ostáva, že ani žalovaný, ani prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky nezaujala žiadne stanovisko k zvyšným dvom návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania (dopytom na personálny úrad ohľadom jeho psychodiagnostického vyšetrenia zo dňa 08. 06. 2021 a osvedčením Národného bezpečnostného úradu zo dňa 19. 07. 2021). Pokiaľ aj žalovaný poukazoval na str. 5 prvostupňového rozhodnutia a citoval časť, že „ďalšie doložené psychodiagnostické či psychiatrické vyšetrenia už len dotvárajú mozaiku obrazu zdravotného stavu odvolateľa“ z uvedeného nie je možné vyvodiť adresné, konkrétne a preskúmateľné zdôvodnenie nevykonania návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania .

Y. zo strany predsedu Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky (na základe ktorého bol predmetný dôkaz vyhodnotený ako nekomplexný a skreslený) bol žalobca oboznámený až na ústnom rokovaní Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky dňa 11. 10. 2023, avšak bez preukázaného poskytnutia možnosti uplatniť žalobcove procesné práva, t.j. bez možnosti vyjadriť sa pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného k tomuto podkladu napadnutého rozhodnutia.“.

26. V súvislosti s prvým vytýkaným nedostatkom kasačný súd v prvom rade konštatuje (v podstate v obdobnom duchu, ako správny súd v úvode bodu 38 napadnutého rozsudku), že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby na účely určovania nespôsobilosti vykonávať štátnu službu podľa § 100 a nasl. zákona č. 281/2015 Z. z. je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Závery lekárskeho posúdenia odôvodňujú všetky skutočnosti, na základe ktorých správny orgán pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Toto posúdenie je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. 27.

N.L. C. z Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 23. septembra 2021; (iv) psychodiagnostických vyšetrení v rámci žalobcovej hospitalizácie od 14. marca do 18. marca 2022 v Ústrednej vojenskej lekárskej nemocnici v Ružomberku za účelom komplexného zhodnotenia zdravotného stavu žalobcu vrátane psychodiagnostického vyšetrenia žalobcu M.. G. zo dňa 15. marca 2022. Rovnako tak boli zohľadnené závery z vyšetrenia v psychologickej ambulancii M.. O. Z. zo dňa 28. júla 2022.

Uvedené skutočnosti správne orgány v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj preskúmavanom rozhodnutí zrozumiteľne, určito a v prvom rade presvedčivo zachytili. 28. Z uvedeného je zrejmé, že správy z ambulantného vyšetrenia žalobcu v období predchádzajúcom jeho hospitalizácii, rovnako tak ako osvedčenie Národného bezpečnostného úradu zo dňa 19. júla 2021, nemali, vzhľadom na rozsah, formu, odbornosť a komplexnosť vyšetrení opísaných v predchádzajúcom bode, zásadnejšiu relevanciu (ani potenciál) pre rozhodnutie správnych orgánov. Prvostupňový správny orgán uvedené vyjadril spojením „Ďalšie doložené psychodiagnostické či psychiatrické vyšetrenia už len dotvárajú mozaiku obrazu zdravotného stavu posudzovaného.“ (str. 5 predposledný odsek prvostupňového rozhodnutia). Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že uvedený text (záver/ odôvodnenie) je nutné vnímať v prvom rade v kontexte s predchádzajúcou vetou v znení: „Najkomplexnejší, časovo aktuálny a špecifickejší podklad vo vzťahu k štátnej službe pre Rozhodnutie tvorí najmä psychiatrické vyšetrenie formou hospitalizácie v Ústrednej vojenskej

Vrátenie veci správnemu orgánu by vzhľadom na špecifiká prejednávanej veci (odôvodnenie a najmä východiská rozhodnutí správnych orgánov) len neúmerne predĺžilo celé správne konanie a následný prieskum, celkom zrejme bez toho, že by viedlo k materiálnej zmene rozhodnutí.

poučený. Tou druhou je samotná skutočnosť, či mal žalobca možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 31. Vo vzťahu k prvej (vyššie opísanej) rovine žalovaný dôvodil, že (i) žalobca bol ústne pred svedkami poučený aj o jeho právach podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, (ii) túto skutočnosť má potvrdzovať aj zápisnica z rokovania prvostupňového správneho orgánu, resp. obsah preskúmavaného rozhodnutia a zároveň, že (iii) žalobca bol o svojom práve aj písomne upovedomený, avšak takéto oznámenie sa vyhotovilo len v jednom výtlačku, ktorý bol adresovaný žalobcovi. Čo sa týka samotnej možnosti využiť svoje právo podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, žalovaný, abstrahujúc podstatu uviedol, že žalobca dostal primeraný priestor na vyjadrenie sa k podkladu správnych rozhodnutí, ako aj k spôsobu ich zistenia, bola mu daná možnosť navrhnúť doplnenie, pričom žalobca právo podľa citovaného ustanovenia správneho poriadku aj využil.

nebol. Správny súd v tejto súvislosti uviedol, že „ . . . postupom v súlade s § 102 ods. 1 SSP požiadal žalovaného o doplnenie administratívneho spisu o oznámenie o začatí prieskumného konania adresovaného žalobcovi spolu s poučením účastníka konania podľa Správneho poriadku a predvolaním na rokovanie prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Žalovaný podaním zo dňa 18. 02. 2025 správnemu súdu oznámil, že predmetné oznámenie bolo v podmienkach prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky vyhotovené len v jednom výtlačku, ktorý bol zaslaný žalobcovi a žalovaný má k dispozícii len doručenku. Vzhľadom na nepredloženie oznámenia žalovaným, ktorý vedie svoje administratívne spisy, sa nemohol správny súd oboznámiť s jeho obsahom, a teda nebolo preukázané, či žalobca bol poučený o práve oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia pred jeho vydaním.“.

Praha : C. H. Beck, 2022, 327 s.), na druhej strane však nemožno nepoukázať na nesprávnu aplikáciu uvedeného ustanovenia. Podstatou ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku je garantovať účastníkovi konania právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia.

je nutné prihliadať na celý obsah administratívneho spisu (napr. obsah zápisníc, iných poučení, samotných úkonov účastníka), a to osobitne v prípade, keď by „zopakovanie“ procesných postupov na základe zrušovacieho rozhodnutia správneho súdu nemalo potenciál viesť k podstatnej zmene.

Takýto postup by bol samoúčelným. 34. Žalobca porušenie jeho práva podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku akcentoval osobitne vo vzťahu k postupu žalovaného, keď tento dňa 10. októbra 2023 realizoval telefonický kontakt s M.. Q. Y. za účelom vyjasnenia niektorých skutočností týkajúcich sa ňou spracovaného psychologického posudku. Nutné je poukázať, že išlo o marginality (v kontexte prejednávanej veci) v podstatnom (i) vysvetlenie chyby v písaní (dátumov) a (ii) vysvetlenie, prečo v posudku absentuje anamnéza duševných ťažkostí žalobcu. Chyba v písaní, ako aj dôvod absencie anamnézy boli zachytené v úradnom zázname, ktorý mal žalobca k dispozícii počas rokovania ÚVLK MO SR dňa 11. októbra 2023 [čo ostatne sám žalobca nespochybňuje, naopak túto skutočnosť popisuje vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti - viď bod 10 sub (iv) vyššie]. Kasačný súd preto záver správneho súdu, že „.

Obsah zápisnice skôr dokumentuje, že žalobca svoje právo nevyužil. 35. Obdobne, ako v prípade prvej výhrady správneho súdu (viď bod 26 vyššie) kasačný súd konštatuje, že správnym súdom vytýkaný nedostatok nie je takej intenzity, že by ho bolo možné kvalifikovať ako podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by malo potenciál spôsobovať nezákonnosť rozhodnutia vo veci samej.

(2007) 7 Výboru ministrov členským štátom o dobrej verejnej správe. Ide o dokument Rady Európy, ktorého úlohou je pôsobiť ako kultivujúci činiteľ pre dobrú administratívnu prax s účelom zabezpečiť ochranu základných práv a slobôd. Zároveň ide o minimálne štandardy, ktoré by mal členský štát Rady Európy garantovať svojím vnútroštátnym právnym poriadkom a presadzovať ich v činnosti verejnej správy. Kasačný súd však aj optikou vyššie uvedeného dospel k záverom vyjadreným v odôvodnení tohto rozsudku vyššie.

38. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde nepriznal, keď žalobca v konaní úspech nedosiahol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).

V Bratislave dňa 25. septembra 2025