6Ssk/64/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: C.. U. G., narodená X. L. XXXX, bytom v V. V., O.. Ľ. Š. X, právne zastúpená: Advokátskou kanceláriou Patajová Pataj s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, J. Chalupku 8, IČO: 36867519, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 26. októbra 2020, č. k. 0323592102019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. januára 2022, č. k. 27Sa/2/2021-47, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

vykonateľný exekučný titul - rozhodnutie zo dňa 17. 06. 2013, Číslo: 21119824 sankcia (neprednostná) vo výške 786,48 eur, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku spolu vo výške 786,48 eur.

Toto rozhodnutie na základe ňou podaného odvolania bolo preskúmané žalovanou, ktorá vydala rozhodnutie zo dňa 22. 11. 2013, ktorým rozhodnutie pobočky žalovanej zo dňa 17. 06. 2013 potvrdila, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04. 12. 2013 (v spojení s rozhodnutím pobočky žalovanej zo dňa 17. 06. 2013), pričom toto rozhodnutie bolo „exekučným titulom“ v zmysle § 225b zák. č. 461/2003 Z. z. Zároveň žalobkyňa uvádzala v žalobe skutočnosti týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 02. 07. 2019, (ktorým žalovaná rozhodla o prvom odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu pobočky žalovanej - Upovedomeniu zo dňa 16. 04. 2019), ktoré však vzhľadom na to, že bolo rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sa/13/ 2019-80 zo dňa 06. 08. 2020 zrušené, nemá žiadne právne účinky a nie je predmetom tohto preskúmavacieho konania (najmä nie v rozsahu, pokiaľ žalobkyňa v žalobe poukazovala na argumentáciu žalovanej uvedenú v odôvodnení tohto zrušeného rozhodnutia žalovaného zo

3. Základným predpokladom na vydanie Upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávky príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne je existencia exekučného titulu, t. j. právoplatného rozhodnutia, ktorým bola poistencovi (v tomto prípade žalobkyni) uložená povinnosť uhradiť dlžnú sumu. Z obsahu predloženého administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobkyni bolo predpísané penále vo výške 1.332,95 eur rozhodnutím č. 700 2111982413-GC04/13 zo dňa 17. 06. 2013, proti ktorému podala odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 700-2130181410-GC04/10 zo dňa 22. 11. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 12. 2013. Krajský súd konštatoval, že správnosť a zákonnosť postupu orgánov verejnej správy v súvislosti s uvedenými rozhodnutiami (exekučný titul) v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného v konaní vo veci uloženia povinnosti zaplatiť sumu 786,48 € nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu, pretože súdnemu prieskumu podlieha len také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré po využití riadnych opravných

4. Krajský súd zistil, že orgány verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, keď po tom, ako rozhodnutie o uložení povinnosti zaplatiť penále vo výške 1.332,95 eur (rozhodnutie č. 700-211982413-GC04/13 zo dňa 17. 06. 2013) v spojitosti s rozhodnutím žalovanej č. 42229-3/2013-BA zo dňa 22. 11. 2013 nadobudlo právoplatnosť a po tom, ako pobočka žalovanej na základe žiadosti žalobkyne o odpustenie/čiastočné odpustenie povinnosti zaplatiť penále, vydala rozhodnutie č. 1100-2140027114-GC08/14 zo dňa 18. 12. 2014, ktorým žiadosti žalobkyne čiastočne vyhovela a čiastočne jej odpustila penále vo výške 546,47 eur, (v dôsledku čoho zostatok neuhradeného penále predpísaného vyššie uvedenými rozhodnutiami predstavoval sumu 786,46 eur), vydala pobočka žalovanej rozhodnutie č. 032359210219 zo dňa 11. 04. 2019 o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávky, ktoré sa podľa § 225c ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. nedoručuje a nie je voči nemu prípustný opravný prostriedok. Následne pobočka žalovanej v súlade s § 225i ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vydala

5. Žalovaná žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 26. 10. 2020 o podanom odvolaní rozhodla v súlade so zákonom, keď odvolanie zamietla a rozhodnutie pobočky žalovanej (Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok) potvrdila s odôvodnením, že posudzovanie otázok súvisiacich so samotným exekučným titulom (ktorým bolo rozhodnuté o predpísaní penále) a otázok súvisiacich s existenciou predmetnej pohľadávky, nie je predmetom odvolacieho konania.

rozhodnutie riadne odôvodnila reagujúc na všetky podstatné námietky žalobkyne uvedené v odvolaní. Skutočnosť, že obsahovo (čo do merita veci) žalovaná neskúmala dôvodnosť právoplatného rozhodnutia/rozhodnutí, ktoré boli exekučným titulom, zrozumiteľne vysvetlila, pričom správne poukázala aj na skutočnosť, že žalobkyňou v odvolaní namietané skutočnosti (otázka splnenia podmienok tzv. „generálneho pardonu“, existencia nezaplatenej pohľadávky na poistnom, /príspevok na poistenie v nezamestnanosti predpísaný žalobkyni rozhodnutím č. 2130181410 zo dňa 26. 05. 2010/) boli predmetom konania, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie pobočky žalovanej zo dňa 17. 06. 2013 (o vyrubení penále) a následného odvolacieho konania (ktorého výsledkom bolo rozhodnutie žalovanej zo dňa 22. 11. 2013), ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 04. 12. 2013 a ktoré sa nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti stali exekučným titulom a orgány verejnej správy sa v týchto rozhodnutiach otázkou existencie pohľadávky na dlžnom poistnom i podmienkami pre vyrubenie penále podrobne zaoberali.

2013, čo v tomto prípade nebolo splnené. Rovnako predmetom súdneho prieskumu v tomto preskúmavacom konaní nemôže byť ani rozhodnutie pobočky žalovanej č. 2130181410 zo dňa 26. 05. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 07. 2010, ktorým bol žalobkyni predpísaný príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo výške 17,16 eur, keďže proti predmetnému rozhodnutiu žalobkyňa nepodala ani odvolanie, ani správnu žalobu, a preto krajský súd nemohol prihliadnuť ani na námietky žalobkyne týkajúce sa jeho doručovania, resp. namietanej pravosti podpisu na doručenke.

že „táto otázka nie je predmetom posudzovania v konaní podľa 4. časti zák. č. 461/2003 Z.z.“ Pre úplnosť krajský súd uviedol, že žalobkyňou označené konštatovania boli uvedené v rozhodnutí žalovanej zo dňa 02. 07. 2019, ktoré však bolo zrušené rozsudkom krajského súdu zo dňa 06. 08. 2020, nemá teda žiadne právne účinky a nie je ani predmetom tohto

Pokiaľ žalobkyňa namietala, že tvrdenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí týkajúce sa potvrdení o neexistencii dlhu žalobkyne je zavádzajúce, krajský súd uviedol, že žalovaná v tejto časti odôvodnenia len poukázala na konštatovanie odvolacieho orgánu uvedené v rozhodnutí zo dňa 22. 11. 2013, ktoré bolo vydané v odvolacom konaní proti rozhodnutiu pobočky žalovanej zo dňa 17. 06. 2013 vo veci predpísania penále.

8. Na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej nemajú vplyv ani všetky námietky žalobkyne uplatnené v žalobe, v ktorých poukazuje na výsledky svojho zisťovania existencie dlhu voči Sociálnej poisťovni, na písomné potvrdenia o neexistencii dlhu, na vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 26. 05. 2010, na splnenie podmienok tzv. „generálneho pardonu“, ako aj na postup pobočky žalovanej, či žalovanej v období pred vydaním exekučného titulu, pretože tieto námietky mohla žalobkyňa uplatniť v tzv. základnom konaní, výsledkom ktorého je rozhodnutie pobočky žalovanej o predpísaní penále zo dňa 17. 06. 2013, v spojení s rozhodnutím žalovanej zo dňa 22. 11. 2013. Tieto okolnosti nemožno považovať za okolnosti vzniknuté po vydaní exekučného titulu, ako to upravuje § 225n zák. č. 461/2003 Z.

10. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku žalobkyne o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, pretože napadnuté rozhodnutie žalovanej obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, je riadne odôvodnené a žalovaná sa dostatočným spôsobom vysporiadala aj s jednotlivými odvolacími námietkami žalobkyne (vrátane žalobkyňou označenými potvrdeniami a tlačovými zostavami vydanými Sociálnou poisťovňou pred vydaním exekučného titulu). Ak žalobkyňa namietala, že žalovaná pochybila, ak v Upovedomení i v napadnutom rozhodnutí žalovanej opakovane žalobkyňu označil zlým identifikačným číslom (IČO), krajský súd túto námietku vyhodnotil ako nemajúcu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Skutočnosť, že v predmetnom Upovedomení pobočka žalovanej uviedla pri označení účastníčky konania namiesto jej identifikačného čísla sociálneho zabezpečenia nesprávne IČO (patriace inej právnickej osobe), avšak pokiaľ súčasne účastníčku konania označila titulom, menom, priezviskom a rodným číslom, táto chyba, resp.

Obdobne, pokiaľ žalovaná v napadnutom rozhodnutí v záhlaví opätovne uviedla v označení žalobkyne nesprávne IČO, táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej. Z § 209 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek, aj bez návrhu opraviť a upovedomiť o tom účastníka konania.

11. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím pobočky žalovanej a konania, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

12. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podaním zo dňa 03. 03. 2022, Číslo: 212/2022 prostredníctvom svojho právneho zástupcu. 13. Namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, a to najmä z dôvodu formalistického výkladu ustanovenia § 225n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorým je umožnené podať odvolanie proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávky. Žalobkyňa sa snažila už v predchádzajúcich podaniach pre žalovanú, resp. krajský súd poukázať na existenciu okolností, pre ktoré je vymáhanie pohľadávky žalovanej neprípustné. 14. Žalobkyňa je presvedčená, že v rozhodovanom prípade postup žalovanej, ktorý predchádzal vydaniu exekučného titulu, ako aj postup žalovanej, ktorý nasledoval po vydaní exekučného titulu, sú takými okolnosťami, ktoré spôsobujú neprípustnosť vymáhania pohľadávky žalovanej. Preto v tejto súvislosti opísala priebeh konania (aj rozhodnutia predchádzajúce napadnutým rozhodnutiam), ktoré sa jej javia ako nespravodlivé a popisovala ich už v podanej správnej žalobe. Opätovne poukázala, že v súvislosti s možným využitím „generálneho pardonu“ sa obrátila na pobočku žalovanej za účelom zistenia jej možných nedoplatkov na sociálnom poistení, ktoré bolo potrebné uhradiť do 30. 04. 2010, pričom zo strany pobočky žalovanej jej bolo zakaždým oznámené, že žiadne nedoplatky nemá. Preto sa žalobkyňa domnievala, že požadované informácie sú korektné a úplné. Je potom zrejmé, že žalovaná neúplnými informáciami zavádzala žalobkyňu, čím jej neumožnila riadne a včas splniť podmienky generálneho pardonu. Pri návšteve pobočky žalovanej v roku 2011 bola žalobkyňa informovaná v rozpore so skôr poskytnutými písomnými potvrdeniami o jej dlhu voči žalovanej vo výške 17,16 eur za obdobie júl až december 2003 (neuhradené poistné na poistenie v nezamestnanosti), pričom o tejto skutočnosti nemala žalobkyňa žiadnu vedomosť. 15. Opakovane poukázala na to, že žalovaná ju nesprávne identifikovala (nesprávne uvedené IČO) v záhlaví rozhodnutia, pričom to vyvoláva legitímne pochybnosti o zákonnosti takéhoto rozhodnutia. Žalovaná nebola schopná plniť svoje zákonné povinnosti na požadovanej kvalitatívnej úrovni, pričom žalobkyni, ktorá mala nedoplatok na poistnom vo výške 17,16 eur, o ktorom nevedela ani ona, ale ani žalovaná, vyrubila penále vo výške 1.332,95 eur, ktoré teraz od žalobkyne vymáha. Žalobkyňa je presvedčená, že nezohľadnenie opísaného skutkového konania žalovanej ako okolnosti, pre ktorú je vymáhanie pohľadávky žalovanej neprípustné, je neželaným formalistickým výkladom ustanovenia § 225n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 16. V závere navrhla, aby kasačný súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie.

IV.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná. 23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 27. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 28. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia zo dňa 26. októbra 2020, Číslo: 0323592102019, ktorému predchádzalo rozhodnutie pobočky žalovanej - Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávky zo dňa 16. apríla 2019, ktorým žalovaná postupom podľa § 218 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovanej, ktorým bolo rozhodnuté o upovedomení o začatí vymáhania pohľadávok.

30. Podľa § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutia vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a/ a v § 179 ods. 1 písm. a/ a b/. 31. Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 32.

34. Podľa § 225a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., na konanie vo veciach vymáhania pohľadávok sa vzťahujú ustanovenia o nedávkovom konaní podľa tretej časti, ak v tejto časti nie je ustanovené inak. Ustanovenia § 221 až 223 sa nepoužijú.

36. Podľa § 225c ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., konanie vo veciach vymáhania pohľadávok začína Sociálna poisťovňa na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok.

38. Podľa § 225n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania môže príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok vydala, do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok podať odvolanie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Odvolanie musí byť odôvodnené a na dodatočne uplatnené dôvody sa neprihliada.

40. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že - žalobkyni bolo doručené dňa 13. 05. 2019 Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zo dňa 16. 04. 2019, č. k. 0323592102019 (ďalej len „Upovedomenie zo dňa 16. 04. 2019“) na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (ďalej len „exekučný titul“) - rozhodnutie zo dňa 17. 06. 2013, Číslo: 700-2111982413-GC04/13 vo výške 1.221,95 eur za obdobie január 2004 až november 2008 (správnosť potvrdená odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 22. 11. 2013, Číslo: 4229-3/2013-BA, z administratívneho spisu nebolo zistené, či sa žalobkyňa v danom prípade domáhala súdneho prieskumu týchto rozhodnutí, zároveň však ani netvrdila, že sa proti uvedenému rozhodnutiu domáhala súdneho prieskumu); - žalobkyni na základe jej žiadosti zo dňa 05. 12. 2014 bola odpustená časť penále (z pôvodnej sumy 1.332,95 eur jej bolo odpustené penále vo výške 546,47 eur rozhodnutím pobočky

U. G., O.. Ľ.. Š. X, XXX XX V. V., RČ: XXXXXX/XXXX, IČO: XXXXXXXX“ a nahradila ho slovami „C.. U. G., O.. Ľ.. Š. X, XXX XX V. V., E.: XXXXXX/XXXX“. V ostatnej časti Upovedomenie zo dňa 16. 04. 2019 ostalo nezmenené; - žalobkyňa podala prostredníctvom právneho zástupcu návrh na odloženie vymáhania pohľadávok v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním vedeným na Krajskom súde v Banskej Bystrici, pod sp. zn. 27Sa/13/2019, ktoré sa týkalo súdneho prieskumu rozhodnutia zo dňa 02. 07. 2019 o odvolaní proti Upovedomeniu zo dňa 16. 04. 2019, č. k. 0323592102019; - žalovaná rozhodnutím o odložení vymáhania pohľadávok zo dňa 05. 11. 2019, č. k. 0323592102019 odložila vymáhanie pohľadávok voči povinnej (žalobkyni) až do právoplatného skončenia konania rozhodnutia vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici, pod sp. zn. 27Sa/13/2019; - Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 06. 08. 2020, č. k. 27Sa/13/2019-80 zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 02. 07. 2019 z dôvodu, že toto rozhodnutie bolo

- následne žalovaná po zrušení rozhodnutia zo dňa 02. 07. 2019 vydala napadnuté rozhodnutie zo dňa 26. 10. 2020, č. k. 0323592102019, v ktorom odvolanie žalobkyne zamietla a rozhodnutie - Upovedomenie zo dňa 16. 04. 2019 potvrdila; - pre úplnosť najvyšší správny súd uvádza, že žalobkyni bol rozhodnutím zo dňa 26. 05. 2010, Číslo: 700-2130181410-GC04/10 predpísaný príspevok na poistenie v nezamestnanosti za obdobie júl 2003 až december 2003 vo výške 17, 16 eur (doručený žalobkyni dňa 22. 06.

42. Najvyšší správny súd napriek námietkam zo strany žalobkyne poukazuje obdobne ako tak urobil už krajský súd v napadnutom rozsudku, že predmetom tohto súdneho prieskumu môže byť len rozhodnutie žalovanej zo dňa 26. 10. 2020, resp. Upovedomenie zo dňa 16_

pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné“, čo nebolo z ich strany zohľadnené. V tejto súvislosti však najvyšší správny súd poukazuje, že odvolanie žalobkyne vo vzťahu k Upovedomeniu zo dňa 16. 04. 2019 a následne podaná správna žaloba a dôvody v nej uvedené, však nekorešpondujú s dôvodmi uvedenými v § 225 n zákona č. 461/2003 Z. z., pretože neobsahujú popis okolností, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré by mali za následok zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Žalobkyňa všetky námietky smerovala len vo vzťahu k predchádzajúcim rozhodnutiam, a teda okolnostiam, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu (opis priebehu pred vydaním exekučného titulu, bod 14 a nasl. kasačnej sťažnosti, pozn. súdu). Pričom sama žalobkyňa uviedla, že je presvedčená, že v rozhodovacom prípade postupu žalovanej, ktorý predchádzal vydaniu exekučného titulu, ako aj postup žalovanej, ktorý nasledoval po vydaní exekučného titulu, sú takými okolnosťami, ktoré

44. Najvyšší správny súd poukazuje tiež na právny názor iného senátu tunajšieho súdu v súvislosti s § 225n zákona č. 461/2003 vyslovený v rozhodnutí zo dňa 27. 06. 2022, sp. zn. 9Sžsk/4/2021: „V zmysle § 225n ods. 1 zákona o sociálnom poistení odvolanie voči upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok je možné odôvodniť len okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Nie je teda možné uplatňovať námietky, ktoré sa meritórne týkajú samotného exekučného titulu, pretože tie mali byť uplatnené v základnom konaní pri jeho vydaní.“ Najvyšší správny súd tak námietky žalobkyne smerujúce najmä k právoplatnému exekučnému titulu vyhodnotil ako nedôvodné, pričom, tak ako uviedol už vyššie, prieskumu tohto rozhodnutia sa mohla žalobkyňa domáhať skôr podanou správnou žalobou, ale túto možnosť

45. Rovnako námietka žalobkyne vo vzťahu k nesprávne uvedeným identifikačným údajom v napadnutom rozhodnutí nemôže spôsobiť nezákonnosť daného rozhodnutia. Je síce pravdou, že po zrušení rozhodnutia žalovanej zo dňa 02. 07. 2019, žalovaná v napadnutom rozhodnutí zo dňa 26. 10. 2020 opätovne nesprávne uviedla identifikačné údaje žalobkyne, čo však samo o sebe ešte nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. K uvedenej námietke sa obšírne vyjadril už krajský súd v napadnutom rozsudku, a najvyšší správny súd sa s uvedeným plne stotožňuje a na tomto mieste na túto relevantnú časť rozsudku krajského súdu bez ďalšieho odkazuje (bod 43 a 44 rozsudku krajského súdu).

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 47. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanej ich nepriznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho z § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP.

V Bratislave dňa 27. apríla 2023