Najvyšší správny súd·Uznesenie·27. 7. 2023

6Ssk/64/2023

ECLI:SK:NSSSR:2023:2021200333.1

Zamieta

Súd: Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie: Krajský súd v Trnave
Sp. zn. 1. inštancie: 20Sa/26/2021
IČS: 2021200333
Zdroj: PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: O. V., narodený X. M. XXXX, bytom K. Č.. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 a 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 04. 10. 2021, Číslo: 45122-2/2021-BA, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 16. septembra 2022, č. k. 20Sa/26/2021-89, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odkladný účinok kasačnej sťažnosti priznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 16. septembra 2022, č. k. 20Sa/26/2021-89 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 04. 10. 2021, Číslo: 45122-2/2021-BA, ktorá zamietla žalobcovo odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 14. 07. 2021, Číslo: 700-0411193021-GC04/21 vo veci predpisu poistného za obdobie február 2021 až jún 2021 v sume 904,95 eur ako samostatne zárobkovo činnej osoby, a toto potvrdila. 2. Žalobca proti rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť, v ktorej zároveň podal v súlade § 447 ods. 1 SSP návrh na priznanie odkladného účinku tejto kasačnej sťažnosti.

3. Podľa § 447 ods. 1 SSP, kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

4. Podľa § 447 ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia správneho súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt podľa § 187 ods. 1 a 3.

5. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 6. Odkladný účinok kasačnej sťažnosti je upravený v § 446 a § 447 SSP s tým, že všeobecne platí pravidlo, že pokiaľ Správny súdny poriadok neustanoví inak, kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok. Výnimku predstavuje práve § 446 ods. 2 SSP, podľa ktorého kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe alebo žalobe proti inému zásahu, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému

v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia. V ostatných prípadoch, v zmysle už zmieneného všeobecného pravidla, kasačná sťažnosť odkladný účinok nemá, avšak sťažovateľ má možnosť procesným predpisom predpísaným postupom (§ 447 ods. 1 SSP) podať návrh na priznanie odkladného účinku. Možnosť podania tohto návrhu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Keďže návrh na priznanie odkladného účinku má povahu podania vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku.

7. Najvyšší správny súd dáva do pozornosti, že v prípade priznania odkladného účinku (fakultatívna možnosť) je potrebné skúmať „hrozbu závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá v tomto prípade na ťarchu žalobcu. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného

stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal. 8. V predmetnej veci návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti podal žalobca. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 04. 10. 2021, Číslo: 45122-2/2021-BA, ktorá zamietla žalobcovo odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 14. 07. 2021, Číslo: 700-0411193021-GC04/21 vo veci predpisu poistného pre žalobcu ako samostatne zárobkovo činnú osobu za obdobie február 2021 až jún 2021 - poistné na nemocenské poistenie v sume 120,10 eur, poistné na starobné poistenie v sume 491,40 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 163,80 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 129,65 eur, celkovo v sume 904,95 eur, a toto rozhodnutie

potvrdila. Krajský súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože nezistil nedostatky rozhodnutia žalovanej a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti v časti návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti uviedol, že „okamžitým výkonom napadnutého rozsudku by hrozila žalobcovi závažná ujma“, a to z dôvodu, že výkon jeho živnostenskej činnosti, ktorá je jeho hlavným príjmom sa v dôsledku okolností, ktoré nemohol ovplyvniť (útlm investícií do stavieb nových nehnuteľností, renovácie už stojacich nehnuteľností v dôsledku energetickej krízy, vysoká inflácia, neistota bezpečnostnej situácie) sa jeho príjmy znížili na minimum. Vzhľadom na tieto skutočnosti, ale aj opakované exekúcie zo strany žalovanej, sa finančné prostriedky žalobcu dostali do záporných hodnôt (predložené výpisy z účtu žalobcu), a preto úhrada predpísaného poistného vo výške 904,95 eur by žalobcu pripravila o prostriedky na úhradu základných životných potrieb.

9. Keďže krajský súd zamietol žalobu podanú žalobcom, v prejednávanej veci by uvedené malo za následok, že žalobca viazaný právnym názorom prezentovaným krajským súdom, by mal vzhľadom vyslovený právny názor o správnosti postupu žalovanej vo veci predpísania poistného pre žalobcu, uhradiť toto poistné, pričom v prípade zrušenia kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu by už prípadná škoda - úhrada predpísaného poistného, aj vzhľadom na finančnú situáciu žalobcu opísanú v kasačnej situácii vznikla, a zároveň by sa mohla ešte viac prehĺbiť a spätne by ju bolo možné len ťažko zvrátiť.

Na strane druhej, vo vzťahu k žalovanej, je potrebné hroziacu ujmu podľa názoru najvyššieho správneho súdu vyhodnotiť ako ujmu menej závažnú, keďže táto by spočívala iba v neskoršej úhrade predpísaného poistného zo strany žalobcu. K úhrade poistného by došlo po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku najvyššieho správneho súdu, ktorým by sa kasačná sťažnosť zamietla. Priznaním odkladného účinku kasačnej sťažnosti nebude právo žalovanej - výber poistného (úhrada predpísaného poistného zo strany žalobcu) dotknuté, ale bude odložená iba jeho realizácia. 10.

Najvyššiemu správnemu súdu tiež nie je známe, že by priznaním odkladného účinku kasačnej sťažnosti mohlo dôjsť k ujme na verejnom záujme. 11. Najvyšší správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcu na odkladný účinok kasačnej sťažnosti, a to aj vo svetle vyššie uvedeného, dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade je daný zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.

Najvyšší správny súd preto s poukazom na § 447 ods. 2 veta posledná SSP v spojení s § 185 písm. a/ SSP návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti vyhovel. 12. Do rozhodnutia najvyššieho správneho súdu o kasačnej sťažnosti sa týmto pozastavujú účinky rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 16. septembra 2022, č. k. 20Sa/26/2021-89.

13. Záverom najvyšší správny súd pripomína, že priznaním odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa žiadnym spôsobom neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. 14. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP a § 463 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 27. júla 2023