6Ssk/64/2023

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo 16. septembra 2022, č. k. 20Sa/26/2021-89 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 04. októbra 2021, Číslo: 45122-2/2021-BA, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla jeho odvolanie a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo 14. júla 2021, Číslo: 700-0411193021-GC04/21. Predmetným prvostupňovým správnym rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 5, § 21 ods. 1, 4, § 26 ods. 2, 4, § 293ey ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z., § 10 ods. 1, § 57 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 455/1991 Zb.“) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

(rok 2019). Námietku žalobcu, že v rozhodnom období bolo vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky znemožnené vykonávať živnostenskú činnosť vyhodnotil ako nedôvodnú, keď jednak predmetom súdneho prieskumu neboli opatrenia prijaté štátnymi orgánmi na zabránenie šíreniu ochorenia COVID-19 a jednak zo žiadneho právneho predpisu použitého v argumentácii žalobcu nevyplýval zákaz nákupu elektroinštalačného materiálu či zákaz vstupu do objektov za účelom montáže, rekonštrukcie alebo údržby elektrických zariadení. Žalobca sám ustanovenia právnych predpisov priamo mu znemožňujúce výkon činnosti neidentifikoval (všeobecne odkazoval na jednotlivé právne predpisy, dobu ich účinnosti a územnú účinnosť), rovnako ako neidentifikoval priestory, do ktorých mu podľa neho bol vstup zakázaný, aby bolo možné vôbec usudzovať o objektívnosti jeho tvrdenia. Pokiaľ žalobca nemal záujem vykonávať svoju podnikateľskú činnosť za dodržiavania obmedzujúcich opatrení (žalobca poukazoval na uloženie povinnosti nosiť rúško, respektíve respirátor, testovať sa, podrobovať sa registrácii na e-karanténu, očkovať sa), išlo o jeho

4. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

COVID-19, avšak Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 08. decembra 2021, sp. zn. PL. ÚS 4/2021 vyslovil neústavnosť § 48 ods. 4 písm. z/ zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení, ktorý predstavoval právny podklad pre následné vydávanie vyhlášok vrátane uvedených výnimiek. Z uvedeného dôvodu potom aj samotné výnimky boli ustanovené protiústavne. Za takéhoto stavu potom nastala situácia plynúca z § 21 ods. 4 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého cit.: „Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti.“ Hoci živnostenské oprávnenie nezaniklo, vstup do zariadení potrebných pre výkon živnosti žalobcu bol vo verejnom záujme zakázaný a jediné výnimky z takto nastaveného rámca boli protiústavné, došlo k naplneniu situácie, kedy samostatne zárobkovo činná osoba už nebola oprávnená vykonávať svoju živnostenskú činnosť. Žalobcovi potom zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie minimálne v období pokrytom vyhláškami, teda od 27. januára 2021 do 28. mája 2021. Z uvedených dôvodov potom aj záver krajského súdu, že pokiaľ žalobca nemal záujem vykonávať svoju podnikateľskú činnosť za dodržiavania obmedzujúcich opatrení a išlo o jeho subjektívne rozhodnutie, považoval aj s ohľadom na vyššie spomínaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky za nesprávny. Dodal, že vyslovenie protiústavnosti uvedených výnimiek nemohlo byť žalobcovi na ťarchu, táto ich protiústavnosť navodila právny stav absencie oprávnenia žalobcu vykonávať živnosť, čím bol založený dôvod zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s tým, že žalobca uvedené poistné do vyhlásenia predmetného nálezu ešte neuhradil. Krajským súdom uvedenému tvrdeniu, že žalobca mohol vykonávať svoju živnosť aj v režime obmedzení a aj inak, než priamym vstupom do predajne, žalobca uviedol, že ak by aj v danom období vyplývala možnosť zakúpiť si príslušný tovar inak, než priamym vstupom do predajne, takáto možnosť by nebola spôsobilá vyvrátiť záver, že vyhlášky znemožnili výkon živnosti žalobcu. Základným predpokladom dosiahnutia zisku živnostníka je možnosť realizovať činnosti, protihodnotou ktorých bude plnenie tretích osôb v prospech živnostníka, pričom v prípade žalobcu je touto činnosťou možnosť vykonávať práce na elektrických zariadeniach v priestoroch zákazníka. Predmetné vyhlášky však extrémne zúžili okruh priestorov, kde by bolo možné realizovať práce na elektrických zariadeniach, čo sa prejavilo na príjmoch žalobcu. 7. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 12. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 17. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 04. októbra 2021, Číslo: 45122-2/2021-BA, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla jeho odvolanie a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo 14. júla 2021, Číslo: 700-0411193021-GC04/21. Predmetným prvostupňovým správnym rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava postupom podľa § 144 ods. 1, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a/, bod ôsmy zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpísala žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe poistné za obdobie február 2021 až jún 2021 na nemocenské poistenie v sume 120,10 eur, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 491,40 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 163,80 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 129,65 eur, spolu v sume 904,95 eur. 18. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z., samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

20. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, 43) vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku, a/ v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania, b/ ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3.

23. Podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z., príjmami z podnikania sú príjmy zo živnosti, 25) (odkaz na zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 455/1991 Zb.“; pozn. súdu).

. .).

povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia a v období trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy, 35c) ak v tomto období podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. 27. Podľa § 57 ods. 4 zákona č. 455/1991 Zb., podnikateľ môže oznámiť miestne príslušnému živnostenskému úradu pozastavenie prevádzkovania živnosti. Účinky pozastavenia živnostenského oprávnenia nastávajú dňom doručenia oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti živnostenskému úradu, alebo ak je v oznámení uvedený neskorší deň,

29. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.

31. Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je upravené v § 21 zákona č. 461/2003 Z.z. Z vyššie citovaného § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2014 a výlučne vo vzťahu k žalobcovi vyplýva, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem zo živnosti (§ 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z.) bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem zo živnosti nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje

Predpokladom vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. je tak preukázanie, že posudzovaná osoba spĺňa zákonné podmienky statusu samostatne zárobkovo činnej osoby definovanej v § 5 tohto zákona v rozhodnom znení a súčasne preukázanie, že táto osoba v zákonom určenej dobe (v tu prejednávanej veci za rok 2019) dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003 Z.z.) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

septembru) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem zo živnosti nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5], alebo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti zaniká odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti.

33. Pokiaľ žalobca odvodzoval zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od neústavných a nezákonných protipandemických opatrení prijatých Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v podobe vyhlášok, ktoré platili v rozhodnom období február 2021 až jún 2021 a v dôsledku ktorých nemohol vykonávať riadne činnosť plynúcu mu z príslušného živnostenského oprávnenia, najvyšší správny súd uvádza, že samotná existencia vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré boli spôsobilé v danej dobe v istom smere ovplyvniť podnikateľskú sféru, a teda obmedziť podnikateľskú činnosť jednotlivých podnikateľských subjektov však nezakladá dôvod, pre ktorý by malo dôjsť k zániku (respektíve aj k nevzniku) povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.

. .) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti.“ Tento dôvod zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vo vzťahu k žalobcovi nemožno uplatniť, nakoľko v rozhodnom období žalobcovi oprávnenie na výkon živnosti - osvedčenie o živnostenskom oprávnení OU-TT-OZP1-2015/ 024727-2 nezaniklo, ktorú skutočnosť potvrdil aj samotný žalobca v podanej kasačnej

Z.z.). Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca mal prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie z niektorých týchto dôvodov (napríklad v dôsledku pozastavenia prevádzkovania živnosti podľa § 57 ods. 4 zákona č. 455/1991 Zb. v spojení s § 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.). 35. V tomto smere len pre úplnosť najvyšší správny súd poukazuje na ustanovenie § 293ew zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 68/2020 Z.z. upravujúce možnosť odkladu splatnosti poistného za podmienky, že samostatne zárobkovo činná osoba vykazovala v dôsledku mimoriadnej situácie pokles čistého obratu podľa osobitného predpisu (odkaz na zákon č. 431/ 2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov) alebo pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (odkaz na zákon č. 595/ 2003 Z.z.) o 40 % a viac s tým, že Vláda Slovenskej republiky nariadením č. 131/2020 Z.z. z 20. mája 2020 v znení ďalších nariadení (č. 172/2020 Z.z., č. 196/2020 Z.z., č. 380/2020 Z.z., č. 31/2021 Z.z., č. 89/2021 Z.z., č. 101/2021 Z.z., č. 154/2021 Z.z., č. 181/2021 Z.z., č. 379/2021 Z.z., č. 435/2021 Z.z., č. 517/2021 Z.z., č. 16/2022 Z.z., č. 52/2022 Z.z.) upravila splatnosť poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (§ 293ew ods. 2 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.) a nariadením č. 76/2020 Z.z. z 09. apríla 2020 v znení ďalších nariadení (č. 132/2020 Z.z., č. 102/2021 Z.z.) upravila spôsob určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 293ew ods. 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.). Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca čestné vyhlásenie - odklad poistného, ktorým by preukázal pokles čistého obratu alebo poklesu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti o 40 % a viac, na účely predĺženia splatnosti poistného na sociálne poistenie za príslušné kalendárne mesiace podal. 36. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.