6Ssk/64/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: T. X., nar. XX. H. XXXX, bytom M. XX, XXX XX X., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Filičko, PhD., s.r.o., so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ústrednej lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OZ-187-009/2023-PL z 24. augusta 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 26. novembra 2024, č. k. 18Sas/4/2023-52, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh správneho súdneho konania

Lekárska komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky príslušná na rozhodovanie podľa § 222 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len ,,zákon č. 73/1998 Z. z.“) na svojom zasadnutí dňa 25. mája 2023 v prieskumnom konaní podľa § 223 zákona č. 73/1998 Z. z. (a nariadenia MV SR č. 139/2015 o lekárskej posudkovej činnosti) preskúmala a posúdila zdravotný stav žalobcu a rozhodla tak, že určila žalobcovi v súlade s § 223 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. zdravotnú spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie ,,D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta podľa III. stĺpca prílohy nariadenia č. 139/2015; zároveň určila v súlade s § 223 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., že poškodenie zdravia žalobcu nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo nespĺňa podmienky ustanovené § 174 zákona č. 73/1998 Z. z.

zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 355/2007 Z. z.“) a v režime stanovenom správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

výroku. 4. Správny súd zo zákonnej úpravy uznávania choroby z povolania v zákone č. 355/2007 Z. z. je zrejmé, že iniciovanie samotného procesu posudzovania choroby z povolania je zverené poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti dotknutej osobe, ktorý v prípade podozrenia, že jej ochorenie súvisí s vykonávanou prácou, ju odošle na vyšetrenie k lekárovi s náležitou špecializáciou, (§ 31a ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z.), vlastné posudzovanie takého podozrenia a uznávanie choroby z povolania je teda zverené do výlučnej pôsobnosti na to špecializovaných lekárov a pracovísk (§ 31a ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z.), pričom dňom uznania choroby z povolania je až deň vydania lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania (§ 31a ods. 15 zákona č. 355/2007 Z. z.). Naproti tomu zo zákonnej úpravy prieskumného konania v zákone č. 73/1998 Z. z. je zrejmé, že prieskumné konanie podľa zákona č. 73/1998 Z. z. zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby

5. Správny súd je názoru, že aj keby sa mohlo na prvý pohľad javiť, že ide o totožnosť predmetu posudzovania, tak pri uznávaní choroby z povolania podľa zákona č. 355/2007 Z. z., ako aj určovaní súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby pri prieskumnom konaní podľa zákona č. 73/1998 Z. z., a to, či poškodenie zdravia dotknutej osoby má svoje príčiny vo vykonávanej práci, resp. službe, práve zverenie posudzovania tejto otázky do výlučnej pôsobnosti špecializovaných pracovísk na posudzovanie chorôb z povolania na iniciovanie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dotknutej osoby, vylučuje v rámci zisťovania skutočného stavu veci možnosť posudzovania súvislosti choroby s výkonom štátnej služby v prieskumnom konaní podľa zákona č. 73/1998 Z. z. nad rámec skúmania existencie objektívne dokumentovaného uznania choroby z povolania ku dňu rozhodovania správneho

6. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

7. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Namietal, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 9. Podľa názoru sťažovateľa Lekárska komisia, ako i Ústredná lekárska komisia mali v zmysle § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. povinnosť preskúmať tvrdenia žalobcu a iniciovať vyšetrenie žalobcu lekárom s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo. Lekárska komisia, ako i Ústredná lekárska komisia takto nepostupovali, čím konali v priamom rozpore s ust. § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého platí, že „Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.“ Z uvedených dôvodov považuje sťažovateľ rozhodnutie Lekárskej komisie, ako i rozhodnutie Ústrednej lekárskej komisie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov; vychádzajú z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci; skutkový stav, ktorý vzala Lekárska komisia a Ústredná lekárska komisia za základ napadnutých rozhodnutí nemá oporu v administratívnych spisoch a pri ich vydávaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 10. Sťažovateľ vidí nesprávne právne posúdenie vo vyvodení záveru správneho súdu, podľa ktorého „ak sa správne orgány pri zisťovaní skutkového stavu veci vo vzťahu k druhému výroku obmedzili na zistenie, že ku dňu ich rozhodovania nebol u žalobcu dokumentovaný pracovný úraz ani uznaná choroba z povolania, a na základe toho zistenia, ktoré žalobcom nie je rozporované, dospeli k záveru, že poškodenie zdravia nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, potom ich postup a závery správny súd nevyhodnotil ako nezákonné.“ Takéto konštatovanie považuje sťažovateľ v priamom rozpore s ust. § 233 ods. 1 a § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorých mali lekárske komisie zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si zabezpečiť potrebné podklady. 11. Sťažovateľ má za to, že právoplatné rozhodnutie Lekárskej komisie, ktorým je konštatované, že poškodenie zdravia žalobcu nemá pôvod vo výkone štátnej služby policajta, môže byť v budúcnosti prekážkou uplatnenia nárokov upravených § 174 zákona č. 73/1998 Z. z., keďže súvislosť choroby s výkonom štátnej služby spadá v zmysle § 223 č. 73/1998 Z. z. do výlučnej kompetencie lekárskej komisie. 12. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že s argumentáciou a právnym názorom žalobcu sa nestotožňuje a plne súhlasí s výrokom napadnutého rozsudku. Zároveň trvá na svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe, ktoré bolo zaslané správnemu súdu pod č. p. SL-OSA-S-75/2024 z 29. februára 2024. 13. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 27. apríla 2025.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ústrednej lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OZ-187-009/ 2023-PL z 24. augusta 2023, ktorá podľa § 243 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolanie proti rozhodnutiu Lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OZ-36-004/ 2023-PL-KE z 26. mája 2023 zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila. Lekárska komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v prieskumnom konaní podľa § 223 zákona č. 73/ 1998 Z. z. (a nariadenia MV SR č. 139/2015 o lekárskej posudkovej činnosti) preskúmala a posúdila zdravotný stav žalobcu a rozhodla tak, že určila žalobcovi v súlade s § 223 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. zdravotnú spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie ,,D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta podľa III. stĺpca prílohy nariadenia č. 139/2015; zároveň určila v súlade s § 223 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., že poškodenie zdravia žalobcu nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo nespĺňa podmienky ustanovené § 174 zákona č. 73/1998 Z. z.

20. Podľa § 174 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. za škodu spôsobenú policajtovi chorobou z povolania zodpovedá služobný úrad, ak v ňom policajt vykonával štátnu službu naposledy pred jej zistením za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.

23. Podľa § 223 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby, vykonávajú príslušné lekárske komisie.

účastníka konania. 26. Podľa § 31a ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 355/2007 Z. z.“), ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť fyzickej osobe, má podozrenie, že jej ochorenie súvisí s vykonávanou prácou, odošle ju na vyšetrenie lekárovi s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore dermatovenerológia so sídlom najbližšie k miestu pracoviska fyzickej osoby.

28. Podľa § 31a ods. 12 zákona č. 355/2007 Z. z. špecializované pracovisko vydá lekársky posudok o uznaní choroby z povolania do 30 dní od prijatia odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania podľa odseku 4 alebo od prijatia stanoviska k uznaniu choroby z povolania podľa odsekov 8 a 11 alebo § 31c ods. 4 a zašle ho a) posudzovanej osobe, b) zamestnávateľovi, c) príslušnému orgánu verejného zdravotníctva, d) Sociálnej poisťovni, útvaru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo útvaru sociálneho zabezpečenia Finančného riaditeľstva

štátnej služby; - po preskúmaní spisovej dokumentácie, vrátane lekárskych nálezov určila menovanému podľa III. stĺpca v členení prílohy nariadenia č. 139/2015 zdravotnú klasifikáciu ,,D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta, z dôvodu zhoršenia jeho stavu (zo zdravotnej dokumentácie menovaného bolo zistené, že má dlhodobo zmenený zdravotný stav. Ochorenia, pre ktoré bol a je v starostlivosti lekárov - špecialistov, zodpovedá v členení prílohy nariadenia č. 139/ 2015, III. stĺpec zdravotnej klasifikácii ,,D“- nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta.

úraze); - o podanom odvolaní Ústredná lekárska komisia rozhodla v súlade s § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. tak, že odvolanie zamietla ako nedôvodné a napadnuté rozhodnutie potvrdila (na základe podkladov, ktoré sú založené v spise, sa členovia Ústrednej lekárskej komisie jednohlasne zhodli, že zdravotný stav žalobcu podľa prílohy nariadenia č. 139/2015 zodpovedá zdravotnej klasifikácii ,,D“ a je v kontraindikácii s výkonom štátnej služby policajta.

Prvostupňový orgán postupoval v predmetnej veci v súlade s právnymi predpismi a súvisiacimi internými predpismi, a vo veci rozhodol správne); - správny súd žalobu podanú proti rozhodnutiu žalovaného s?poukazom na § 190 SSP ako?nedôvodnú zamietol.

32. V danej veci sa jedná o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí Ústrednej lekárskej komisie a Lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorým v rámci prieskumného konania určili žalobcovi zdravotnú spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby a zároveň určili, že poškodenie zdravia žalobcu nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo nespĺňa podmienky ustanovené § 174 zákona č. 73/1998 Z. z. Ustanovenie zdravotnej klasifikácie ,,D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby žalobca nerozporuje, ale jeho námietky smerujú proti časti rozhodnutia týkajúcej sa určenia, že poškodenie zdravia žalobcu nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby.

34. Prieskumné konanie v zmysle ust. § 223 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. je zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby. Naproti tomu posudzovanie a uznávanie choroby z povolania je upravené § 31a a nasl. zákonom č. 355/2007 Z. z., pričom ide o postup viazaný na špecializované pracoviská pracovného lekárstva s vlastnými procesnými pravidlami a výstupmi (lekársky posudok o uznaní/neuznaní choroby z povolania). Kasačný súd sa preto stotožňuje so správnym súdom, že ide o dva odlišné zákonné procesy.

35. Povinnosť zistiť skutočný stav veci v prieskumnom konaní treba chápať v medziach vecnej príslušnosti a predmetu konania, t. j. v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o zdravotnej klasifikácii a o súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby podľa podmienok zákona č. 73/1998 Z. z. Nemožno z nej vyvodzovať povinnosť Lekárskej komisie iniciovať samostatné a osobitne regulované procesy, ktoré patria do právomoci iných orgánov a iného zákonného režimu. Preto, ako už naznačil správny súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, skúmanie súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby v prieskumnom konaní má svoje limity a komisia je oprávnená skúmať výlučne to, či v čase rozhodovania existoval právne relevantný podklad pre záver o súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby, t. j., či bolo ochorenie alebo úraz preukázateľne dokumentovaný a uznaný ako pracovný úraz alebo ako choroba z povolania. V súhrne uvedeného je kasačný súd názoru, že komisia nie je oprávnená dodatočne nahrádzať konanie o uznaní choroby z povolania alebo služobného úrazu ani vytvárať nové skutkové závery mimo tohto rámca.

súvislosti choroby s výkonom štátnej služby pre potreby služobnoprávneho posúdenia, preto neznamená, že jej skorší záver o neexistencii takéhoto súvisu by mal povahu nezmeniteľnej prekážky brániacej vzniku a uplatnenia zodpovednosti služobného úradu za chorobu z povolania, pokiaľ by táto bola následne uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom v režime zákona č. 355/2007 Z. z.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd v napadnutom rozsudku po zhodnotení všetkých relevantných kasačných námietok/sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) neidentifikoval prvok nesprávneho právneho posúdenia (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), naopak vyhodnotil rozsudok správneho súdu ako vecne správny, a preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.

40. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.