← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·27. 9. 2023

6Ssk/65/2022

ECLI:SK:NSSSR:2023:4021200428.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Nitre
Sp. zn. 1. inštancie
23Sa/61/2021
IČS
4021200428
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: O.. I. D., narodená XX. A. XXXX, bytom v D., Q.. D.. G. X, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 1. júna 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 17. januára 2022, č. k. 23Sa/61/2021-48, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 17. januára 2022, č. k. 23Sa/61/2021-48, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa zo dňa 1. júna 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X,. ktorým žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“) zo dňa 9. marca 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X - I., ktorým žalobkyni v zmysle § 65, § 85 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. priznal od 01. 01. 2021 starobný dôchodok v sume 466,60 eur mesačne.

2. Krajský súd po vyhodnotení dôvodov uvedených v žalobe, ako aj k obsahu administratívneho spisu konštatoval, že nezistil dôvod, aby sa odchýlil od logických záverov prijatých žalovanou, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia žalovanej. Žalovaná sa vysporiadala so všetkými námietkami žalobkyne a rozhodnutie riadne odôvodnila. 3. Krajský súd vyhodnotil, že k 25. 06. 2020 získala žalobkyňa 17099 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia - 46 rokov a 309 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienky nároku na starobný dôchodok dňa 25. 06. 2020. K námietke žalobkyne, že jej neboli do rozhodujúceho obdobia započítané doby štúdia, teda roky 1981 a 1983, pričom krajský súd vyhodnotil túto námietku ako neopodstatnenú, pretože žalovaná v zmysle § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. za rozhodujúce obdobie určila za kalendárne roky 1984 až 2019, a roky, ktoré žalobkyňa namietala, nespadali do rozhodujúceho obdobia na určenie starobného dôchodku. 4. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa dátumu vzniku nároku na starobný dôchodok, krajský súd vyhodnotil ako neopodstatnenú, pretože k dátumu, ktorý pôvodne žiadala, t. j. 26. 06. 2019, nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok zakotvené v § 65 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z. z. Vzhľadom na to, že žalobkyňa sa narodila v roku XXXX, dôchodkový vek v súlade s § 65 ods. 2a prílohy č. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahla dovŕšením 62 rokov a jedného kalendárneho mesiaca, t. j. XX. XX. XXXX. K tomu dátumu bola žalobkyňa poberateľkou invalidného dôchodku od 17. 12. 2012, správne žalovaná zhodnotila obdobie dôchodkového poistenia len do XX. XX. XXXX, t. j. do splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok. 5. Námietka žalobkyne týkajúca sa určenia nesprávneho dátumu vzniku nároku bola krajským súdom vyhodnotená ako irelevantná, pretože sama vo svojej žiadosti zo dňa 25. 01. 2021 ho žiadala priznať od 01. 01. 2021, čo potvrdila aj svojím podpisom. 6. Krajský súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol a o nároku na náhradu trov súdneho konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej žiadne nevznikli.

II.

7. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť namietajúc, že krajský súd sa nezaoberal uplatneným nárokom žalobkyne, ktorú podala na základe usmernenia žalovanej a nárok na starobný dôchodok si uplatnila k 26. 06. 2019. Podľa žalobkyne sa takto podanou žiadosťou o starobný dôchodok nikto nezaoberal, ale len žiadosťou, ktorú vyplnila žalovaná následne a dala podpísať žalobkyni. 8. Žalobkyňa ďalej namietala, že krajský súd sa nezaoberal ani otázkou zápočtu rokov žalobkyne a len prevzal vyjadrenie žalovanej v tejto veci bez ďalšieho zdôvodnenia. Uviedla, že na vysokú školu chodila od roku 1977 do roku 1981, pričom v roku XXXX sa jej narodil syn, a preto nastúpila na materskú dovolenku. Od 01. 09. 1981 nastúpila do pracovného pomeru a v JRD Kolárovo pracovala nepretržite až do roku 1990. Mala za to, že jej malo byť započítané aj obdobie, keď študovala, pracovala a bola na materskej dovolenke pred rokom 1984 v zmysle § 62 a § 255 zákona č. 461/2003 Z. z. 9. Tiež poukázala, že je na posúdení žiadateľa, od ktorého termínu požiada o starobný dôchodok, a preto žalobkyňa uviedla, že žiada priznanie od XX. XX. XXXX. Na webovom sídle žalovanej je uvedené, že ženy narodené v roku 1958, ktoré vychovali 2 deti, je 62 rokov a 1 mesiac. Vzhľadom na to, že sa žalobkyňa narodila dňa XX. XX. XXXX, dňa XX. XX.

XXXX si splnila zákonnú požiadavku v zmysle právnej úpravy platnej po 31. 12. 2019, a teda nie až po 01. 01. 2021, ako to bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovanej. 10. Ďalej namietala, že žalovaná pri zápočte osobného mzdového bodu v roku 2020 vzala do úvahy len obdobie od 01. 01. 2020 do 24. 06. 2020, čo považovala za nepreskúmateľné z dôvodu, že starobný dôchodok bol priznaný od 01. 01. 2021, tak mal byť podľa jej názoru zhodnotený celý rok 2020, v ktorom bola ešte poberateľkou invalidného dôchodku. 11. Záverom navrhla, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

12. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním zo dňa 31. marca 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X. 13. Uviedla, že naďalej zastáva, že jej postup v tejto veci bol správny a súladný so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Priznanie starobného dôchodku bolo vykonané v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. 14. Navrhla, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

IV.

15. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobkyni na vedomie dňa 4. mája 2022.

V.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

22. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa zo dňa 1. júna 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 9. marca 2021, Číslo:

XXX XXX XXXX X - I., ktorým žalobkyni v zmysle § 65, § 85 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. priznal od 01. 01. 2021 starobný dôchodok v sume 466,60 eur mesačne. 23. Podľa § 60 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku.

24. Podľa § 61 zákona č. 461/2003 Z. z., osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené. 25.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

26. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto obdobie trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. 27.

Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 28. Podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. 29.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 30. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1957, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.

31. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 32.

Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že - žalobkyňa na predpísanom tlačive - žiadosťou o starobný dôchodok doručenou žalovanej dňa 28. januára 2021 (dátum spísania žiadosti 25. januára 2021) požiadala o priznanie starobného dôchodku, pričom dôchodok žiadala priznať od 01. januára 2021. Prvostupňový orgán vydal dňa 9. marca 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X - I rozhodnutie, ktorým od 01. 01. 2021 priznal žalobkyni starobný dôchodok vo výške 466,60 eur mesačne v zmysle § 65, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. Druhým rozhodnutím v poradí zo dňa 09. 03. 2021, Číslo:

XXX XXX XXXX X - II bol žalobkyni priznaný jednorazový doplatok k starobnému dôchodku v sume 507,50 eur v zmysle § 293fg zákona č. 461/2003 Z. z. Tretím rozhodnutím v poradí zo dňa 09. 03. 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X - III bol žalobkyni odňatý od 01. 01. 2021 invalidný dôchodok vo výške 459,90 eur mesačne, vzhľadom na to, že bola poberateľkou starobného dôchodku vo výške 466,60 eur mesačne v zmysle § 81 ods. 1 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/ 2003 Z. z., - žalobkyňa proti rozhodnutiu zo dňa 9. marca 2021, Číslo:

XXX XXX XXXX X. - I podala odvolanie, v ktorom namietala, že z dôvodu pandémie nebolo možné osobné spísanie žiadosti o dôchodok, z toho dôvodu postupovala podľa inštrukcií zverejnených na internete [webové sídlo www. uad.sk, ktoré predložila ako dôkaz vo vzťahu k postupu uplatnenia nároku na dôchodok] a zaslala vyplnenú žiadosť v 12/2022 do Sociálnej poisťovne, pričom namietala, že nárok si uplatnila od XX.

XX. XXXX, a nie od 01. 01. 2021, ako jej bol priznaný. Zároveň nesúhlasila so zápočtom ku starobnému dôchodku, a to najmä so zohľadnením obdobia 1981-1983, keď pracovala v JRD. Ďalej nesúhlasila, že za rok 2020 jej bolo zhodnotené len obdobie od 01. 01. 2020 do 24. 06. 2020, - na odvolanie žalobkyne žalovaná (v pozícii generálneho riaditeľa) ako druhostupňový (odvolací) správny orgán rozhodnutím zo dňa 1. júna 2021, Číslo:

XXX XXX XXXX X odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie zo dňa 9. marca 2021 [konštatovala, že vzhľadom na to, že žalobkyňa splnila všetky podmienky nároku, bol jej starobný dôchodok, v súlade s jej žiadosťou o priznanie starobného dôchodku a právnou úpravou, od 01. 01. 2021 priznaný. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia od vzniku nároku na starobný dôchodok je 454,70 eur mesačne - priemerný osobný mzdový bod 0,6829 x 46,8466 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 14,2107 = 454,70 eur mesačne, ktorá sa odo dňa priznania dôchodku zvýšila o 2,6 %, čo je 11,90 eur mesačne, na 466,60 eur mesačne; vo vzťahu k obdobiu 1973-1981 a 1981 -1983, uviedla, že toto obdobie nebolo zhodnotené vzhľadom na § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., ale len kalendárne roky 1984 - 2019].

33. Najvyšší správny súd po vyhodnotení v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov žalobkyňou vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od záverov prijatých krajským súdom vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. 34. Žalobkyňa v podanej kasačnej sťažnosti namietala obdobné námietky ako v podanej správnej žalobe, preto najvyšší správny súd zameral svoju pozornosť na zodpovedanie týchto sporných otázok. Na prvom mieste namietala, že si svoj nárok na starobný dôchodok uplatnila v podanej žiadosti o dôchodok dňom XX.

XX. XXXX,. a od tohto dňa požadovala priznať starobný dôchodok. Najvyšší správny súd sa s uvedeným nestotožňuje, a to z dôvodu, že dňom XX. XX. XXXX žalobkyňa ešte ani len nedovŕšila dôchodkový vek, a nesplnila ďalšie podmienky, ktoré predpokladá zákon č. 461/2003 Z. z., z toho dôvodu jej nemohla žalovaná priznať nárok na starobný dôchodok od dátumu, ktorý si sama žalobkyňa uviedla.

Zároveň platí, že nárok na starobný dôchodok nie je odvodzovaný od vôle poistenca, resp. žiadateľa o dôchodok, ale v prvom rade musia byť naplnené zákonné podmienky priznania nároku na starobný dôchodok. Zároveň je potrebné uviesť, že dátum pôvodne určený žalobkyňou -

XX. XX. XXXX bol pobočkou žalovanej zmenený na deň 17. 12. 2020, v rámci ktorého reálne došlo k uplatneniu si nároku na dôchodkovú dávku (čo v konečnom dôsledku aj sama žalobkyňa tvrdila, že žiadosť podala v decembri 2020).

35. V zmysle § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. platí, že nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa sa narodila v roku XXXX a vychovala dve deti, vzťahovala sa na ňu iná úprava vo vzťahu k dosiahnutiu dôchodkového veku. V zmysle § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov a 1 kalendárneho mesiaca, čo predstavovalo dosiahnutie dôchodkového veku žalobkyne dňa XX.

XX. XXXX. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobkyňou „uplatnený“ nárok na starobný dôchodok dňom XX. XX. XXXX nebol dôvodný a zároveň nemal podklad ani v právnej úprave zákona č. 461/2003 Z. z. 36. Zároveň je potrebné dodať, že právnou úpravou zákona č. 461/2003 Z. z. účinnou od 01. 01. 2021 sa zmenil dôchodkový vek poistencov narodených v roku 1958, ktorí vychovali dve deti, pričom však právna úprava v § 293ff ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. stanovila, že „dôchodkový vek poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 pred 1. januárom 2021, zostáva zachovaný.“ Z uvedeného tak vyplýva, že vzhľadom na to, že žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek v roku 2020, konkrétne dňa XX. XX. XXXX., na ňu sa úprava dôchodkového veku od 01. 01. 2021 nevzťahovala. Avšak aplikoval sa na ňu okrem iného § 293ff ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý upravoval tzv. fiktívny dôchodkový vek, z ktorého vyplýva, že dôchodkový vek, ktorý by

žalobkyňa dovŕšila podľa právnych predpisov od 01. 01. 2021, je fiktívny dôchodkový vek žalobkyne a podľa prílohy č. 3a zákona č. 461/2003 Z. z. by ho žalobkyňa dovŕšila vo veku 61 rokov a 8 kalendárnych mesiacov, t. j. XX.

XX. XXXX. Fiktívny dôchodkový vek je určený na účely vymedzenia rozdielu medzi fiktívnym dôchodkovým vekom a dôchodkovým vekom poistenca a na účely kompenzácie. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že rozhodnutím zo dňa 09. 03. 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X - II bol žalobkyni priznaný jednorazový doplatok k starobnému dôchodku v sume 507,50 eur v zmysle § 293fg zákona č. 461/2003 Z. z. Nárok žalobkyne na jednorazový doplatok k starobnému dôchodku vznikol v dôsledku priznania starobného dôchodku najneskôr od 01. 01. 2021 (§ 293fg ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.). 37.

Obdobne je potrebné v tejto súvislosti dodať, že žalobkyňa bola poberateľkou invalidného dôchodku odo dňa 17. 12. 2012 až do priznania starobného dôchodku, t. j. 31. 12. 2020, ale vzhľadom na to, že dovŕšila dôchodkový vek dňa XX.

XX. XXXX, obdobie dôchodkového poistenia, počas ktorého bola poberateľkou invalidného dôchodku, je správne zhodnotená len do 24. 06. 2020, lebo to vyplýva z § 60 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., z ktorého vyplýva, že obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku. Z uvedeného dôvodu tak žalovaná správne zhodnotila aj obdobie poberania invalidného dôchodku, ale len do dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. do

XX. XX. XXXX. 38. Vo vzťahu k poberaniu invalidného dôchodku a následne priznanému starobného dôchodku platí, že v zmysle § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, vypláca sa dôchodková dávka, ktorej suma je vyššia.

V prípade žalobkyne to znamenalo, že od 01. 01. 2021 jej bol odňatý invalidný dôchodok, pretože starobný dôchodok bol vyšší ako pôvodne vyplácaný invalidný dôchodok z dôvodu zvýšenia z pôvodne priznaného - 454,70 eur mesačne na 466,60 eur mesačne od 01. 01. 2021 (výška vyplácaného invalidného dôchodku až do jeho odňatia bola vo výške 459,90 eur mesačne, pozn. súdu). 39. Žalobkyňa namietala tiež, že zo strany žalovanej jej nebolo započítané obdobie do roku 1984, konkrétne obdobie vysokoškolského štúdia (roky 1977-1981), pričom v roku 1978 nastúpila na materskú dovolenku a od roku 1981 nastúpila do zamestnania, v ktorom zotrvala až do roku 1990. Uvedené odvodzuje z ustanovenia § 62 a § 255 zákona č. 461/2003 Z. z. Najvyšší správny súd túto námietku považuje za nedôvodnú, a to vzhľadom na ustanovenie § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., z ktorého vyplýva, že rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom

1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Do rozhodujúceho obdobia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu za obdobie pred rokom 1984 tak bránilo žalovanej ustanovenie § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. Preto žalovaná do rozhodujúceho obdobia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu v prípade žalobkyne zahrnula roky 1984 až 2019, pretože v roku 2020 žalobkyňa splnila podmienky nároku na dôchodkovú dávku.

40. Okrem iného žalobkyňa namietala, že pri spisovaní žiadosti vychádzala z informácií zverejnených na webovom sídle www.uad.sk (zameriava sa na účtovníctvo a dane, pozn. súdu), pričom predložila ako dôkaz informácie z tohto webového sídla. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že uvedené webové sídlo www.uad.sk nie je oficiálnym webovým sídlom žalovanej, pričom v zmysle § 120 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaná vykonáva sociálne poistenie a zároveň v zmysle § 172 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaná rozhoduje v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu práv a povinností účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom zákonom č. 461/2003 Z. z. Z uvedeného tak vyplýva, že relevantné informácie by mali poistenci čerpať okrem iného aj z oficiálneho webového sídla žalovanej, a preto odkazy žalobkyne na iné ako oficiálne webové sídla považuje najvyšší správny súd za irelevantné.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a stotožnenie sa s právnym názorom krajského súdu vo veci súdneho prieskumu rozhodnutia žalovanej o priznaní starobného dôchodku, najvyšší správny súd vyhodnotil podanú kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú, keď námietky v nej uvedené neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

42. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanej ich nepriznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho z § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP.

43. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 27. septembra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Ssk/65/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik