6Ssk/65/2025

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len ,,správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 7Sas/5/ 2024-24 z 27. januára 2025 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 35021-2/2020-BA z 12. februára 2020, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad č. 11370/2019-PP-DvN zo dňa 21. novembra 2019.

Správny súd účastníkom konania právo na náhradu trov konania a kasačného konania nepriznal. 2. Správny súd posúdil správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej v intenciách § 104 ods. 1, ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., bodu 15 preambuly, čl. 1 písm. j), k), p), čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 písm. h), čl. 11 ods. 1, ods. 3 písm. a), čl. 13 ods. 1, ods. 3, čl. 61 ods. 1, ods. 2, čl. 65 ods. 2, ods. 5 písm. a) základného nariadenia, čl. 11 ods. 1, ods. 2 Nariadenia č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia (č. 883/2004) o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len ,,vykonávacie nariadenie“) a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

bytu, respektíve kúpa rodinného domu nie je spôsobilá spochybniť záver správnych orgánov o nezachovaní centra záujmov na Slovensku, nakoľko žalobca bol súčasne vlastníkom nehnuteľnosti v inom členskom štáte, teda bytové pomery boli rovnocenné a vzhľadom na ich osobné vlastníctvo sa vyznačovali istou trvalosťou. Za tohto stavu potom na prijatie záveru o zachovaní centra záujmov žalobcu vo vzťahu k Slovenskej republike museli pristúpiť ďalšie zásadné skutočnosti podporujúce tvrdenie žalobcu. Za podstatnú správny súd vyhodnotil tiež skutočnosť, že žalobca sa počas celej rozhodnej doby zdržiaval so svojou manželkou, deťmi a matkou svojej manželky, ktorých možno považovať za jeho najbližších príbuzných, v inom členskom štáte - v Írsku, a teda najbližšie rodinné väzby možno považovať za udržané na území Írska.

ustálenia centra záujmov i naďalej otvorená (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžsk/5/2016 zo dňa 13. decembra 2017). Úmysel žalobcu je v zmysle článku 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia rozhodujúci len vtedy, keď sa nepodarí dosiahnuť dohodu medzi inštitúciami v prípade ich rozdielneho stanoviska. V predmetnej veci však podľa názoru správneho súdu nedošlo k rozdielnym stanoviskám vo veci posúdenia bydliska žalobcu príslušnou írskou inštitúciou a žalovanou. Írska inštitúcia bydlisko žalobcu neposudzovala, pretože na to nemala žiaden právny dôvod. Podľa článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia by bolo nutné postupovať jedine v prípade, ak by príslušná írska inštitúcia usúdila, že bydlisko žalobcu bolo na Slovensku a podľa názoru žalovanej by bolo v Írsku.

K evidencii trvalého pobytu žalobcu na Slovensku správny súd uvádza, že trvalý pobyt v ponímaní vnútroštátnom - podľa Zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a Registri obyvateľov Slovenskej republiky nemožno stotožňovať s pojmami „bydlisko“ a „pobyt“ v zmysle úniovom, nakoľko trvalý pobyt má skôr charakter evidenčný, neodzrkadľujúci realitu.

dávku v nezamestnanosti. Z článkov 61 a 65 ods. 5 základného nariadenia vyplýva základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie, a to, že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského štátu Európskej únie - v tomto prípade na území Írska, môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku.

Otázka bydliska je teda v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy zásadná. V tomto prípade bolo zo strany správnych orgánov riadne a dostatočne preukázané, že počas výkonu zamestnania v Írsku si žalobca bydlisko na Slovensku nezachoval. Na tom nič nemení ani fakt, že nehnuteľnosť v Írsku dňa 20. júla 2019 žalobca spolu s manželkou predali, nakoľko rozhodným obdobím na účely posúdenia nároku na dávku v nezamestnanosti bolo obdobie posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 13. augusta 2015 do 12. augusta 2019, pričom obdobie jedného mesiaca (od predaja rodinného domu v Írsku) nepredstavuje tak zásadnú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá bez ďalšieho privodiť zmenu centra záujmov žalobcu, navyše v tak krátkom časovom horizonte.

5. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP v spojení s cit. § 467 ods. 3 SSP a s ohľadom na to, že nárok na náhradu trov prvostupňového a kasačného konania sa posudzuje komplexne (spoločne) podľa konečného výsledku konania a keďže žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.

6. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietal, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, čím došlo k naplneniu kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

Uvedené podľa názoru sťažovateľa nebolo účelom základného ani vykonávacieho nariadenia a je v hrubom rozpore so zásadou voľného pohybu osôb v rámci členských štátov. Podotkol, že bolo nevyhnutné vysporiadať sa s tým, či posudzovanie bydliska v zmysle argumentov, ako ich vymedzila žalovaná, nie je v rozpore s uplatňovaním práva občana EÚ na slobodný pohyb.

žalovaná mala povinnosť postupovať v zmysle čl. 11 ods. 1 a 2 vykonávacieho nariadenia a skúmať úmysel sťažovateľa, inak napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Sťažovateľ odôvodneniu napadnutého rozhodnutia vytýkal, že napriek tomu, že okolnosti jeho pobytu v Írsku a jeho dlhodobo pripravovaného návratu na Slovensko boli bohaté a v tomto smere produkoval množstvo listinných dôkazov osvedčujúcich, že jeho bydlisko bolo zachované (nie len obnovené), správny súd sa obmedzil len na záver o dĺžke jeho pobytu a že sa tam zdržiaval s rodinou. Ak by iba pobyt v inom členskom štáte mal za následok zánik centra záujmov, potom by boli nariadenia v hrubom rozpore s voľným pohybom v EÚ.

veci. 11. Sťažovateľ zdôraznil, že pokiaľ ide o rozsudok C-90/97 Swaddling, na ktorý poukazuje správny súd, že tento v otázke určenia členského štátu, v ktorom má osoba bydlisko, do kritérií posúdenia zahŕňa aj ,,zámer ako taký vyplývajúci zo všetkých okolností“, teda nielen kritéria, ktoré zvolila žalovaná, ako aj správny súd - dobu pobytu, stabilnosť zamestnania a miesto vedenia rodinného života. Zámer a úmysel osoby, na ktoré už od podania správnej žaloby poukazuje sťažovateľ, sú v tomto kontexte synonymami. Označený rozsudok teda podporuje argumenty sťažovateľa a nie žalovanej.

13. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že napadnutý rozsudok správneho súdu považuje za vecne správny a zákonný. Poukázala na skutočnosti zistené v konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti, ktoré jednoznačne svedčia o nezachovaní jeho bydliska na Slovensku počas výkonu zárobkovej činnosti v Írsku.

III. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 21. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 35021-2/2020-BA z 12. februára 2020, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad č. 11370/ 2019-PP-DvN zo dňa 21. novembra 2019 o nepriznaní nároku na dávku v nezamestnanosti podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 5 zákona č. 461/2003 Z. z.

23. Podľa § 104 ods. 8 cit. zákona rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti. 24. Podľa článku 61 ods. 1 základného nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

dávky: - doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo - doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

27. Podľa článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska. 28.

i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

30. 31. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu mal preukázané, že: - dňa 8. novembra 2019 žalobca požiadal o dávku v nezamestnanosti; - od 13. augusta 2019 bol zaradený do evidencie o zamestnanie; - od 9. mája 2005 do 18. júla 2019 bol zamestnaný v Írsku; - Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad rozhodnutím č. 11370/2019-PP-DvN z 21. novembra 2019 rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 5 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že žalobca nemá

Sociálna poisťovňa mala za preukázané, že počas zamestnania na území Írska mal žalobca centrum záujmov na tomto území, tu trávil pracovný aj mimopracovný čas so svojou rodinou - s manželkou a troma deťmi a matkou manželky a tu mal najsilnejšie väzby. Túto skutočnosť podporovala aj dĺžka pobytu - viac ako 14 rokov, stabilita zamestnania - 1 zamestnávateľ, vlastníctvo nehnuteľnosti v Írsku, ktorú pred návratom na Slovensko žalobca predal. Tieto skutočnosti Sociálna poisťovňa vyhodnotila ako zásadné, ktoré nespochybnilo ani vlastníctvo bytu na Slovensku, ani kúpa rodinného domu v roku 2016, vlastníctvo osobného účtu, využívanie služieb mobilného operátora na Slovensku, vlastníctvo osobného automobilu, hypotekárny úver, poistenia a sporenia, pretože tieto Sociálna poisťovňa vyhodnotila ako menej významné skutočnosti pri posudzovaní centra záujmov žalobcu); - Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 35021-2/2020-BA z 12. februára 2020 odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka

Žalovaná v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že v konaní bolo preukázané, že žalobca mal centrum záujmov počas posledného zamestnania na území Írska a tak nie je možné považovať bydlisko žalobcu za zachované na území Slovenskej republiky, resp. nie je možné konštatovať, že žalobca si zachoval centrum záujmov na Slovensku počas výkonu činnosti zamestnanca v

opätovne zrušil rozhodnutie žalovanej a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie; - Najvyšší správny súd na základe podanej kasačnej sťažnosti žalovanej rozsudkom sp. zn. 6Ssk/37/2023 z 30. apríla 2024 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sa/11/2022-71 z 29. novembra 2022 a vrátil vec správnemu súdu na ďalšie konanie; - Správny súd rozsudkom č. k. 7Sas/5/2024-24 z 27. januára 2025 správnu žalobu zamietol.

33. Kasačný súd v prvom rade zdôrazňuje, že právnym posúdením veci sa už zaoberal vo svojich skorších rozsudkoch sp. zn. 7Sžsk/50/2021 z 9. februára 2022 a sp. zn. 6Ssk/ 37/2023 z 30. apríla 2024, ktorými bol správny súd viazaný, pričom od názorov v ňom vyslovených sa kasačný súd nemá dôvod odchýliť, preto opätovne poukazuje na podstatné časti odôvodnenia: „Vzhľadom na tieto v správnom konaní preukázané skutočnosti, najvyšší správny súd podporuje záver správnych orgánov, že centrum záujmov žalobcu sa v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti nachádzalo práve v Írsku.

ďalšie (sprievodné) skutočnosti v podobe bankového účtu, hypotekárneho úveru, aktívneho stavebného sporenia v Prvej stavebnej sporiteľni, doplnkového dôchodkového sporenia, vlastníctva osobného automobilu, slovenského mobilného operátora, prípadne životného

vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené, stotožňuje sa so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Ako správne žalovaná uviedla, z článkov 61 a 65 ods. 5 základného nariadenia vyplýva základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie.

zo strany správnych orgánov riadne a dostatočne preukázané, že počas výkonu zamestnania v Írsku si žalobca bydlisko na Slovensku nezachoval. Na tom nič nemení ani fakt, že nehnuteľnosť v Írsku dňa 20. júla 2019 žalobca spolu s manželkou predali, nakoľko rozhodným obdobím na účely posúdenia nároku na dávku v nezamestnanosti bolo obdobie od 13. augusta 2015 do 12. augusta 2019, pričom obdobie jedného mesiaca (počítajúc od predaja rodinného domu v Írsku) nepredstavuje tak zásadnú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá bez ďalšieho privodiť zmenu centra záujmov žalobcu navyše v tak krátkom časovom horizonte“.

35. Uvedeným sa zaoberal Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 7Ssk/51/2024 z 30. apríla 2025 (vo veci nároku manželky sťažovateľa na dávku v nezamestnanosti, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach), v ktorom uviedol, že z čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že sa aplikuje len na prípady, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií členských štátov o určení bydliska osoby a teda musí dôjsť k dohode medzi nimi, inak je rozhodný úmysel tejto osoby, kasačný súd uvádza, že vo vykonávacom nariadení sú tieto kritériá ustanovené pre prípad, že medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov nie je v tejto otázke zhoda (ods. 4 rozhodnutia Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „Správna komisia“) č. U2 z 12. júna 2009 o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/ 2004, zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 24.04.2010 (ďalej len „rozhodnutie Správnej komisie č. U2“)). Správna komisia však v tomto rozhodnutí tiež stanovila, že na

bydliska. Ani toto nie je prípad sťažovateľa, pretože aplikácia jednotlivých kritérií uvedených v odseku 1 jednoznačne svedčí o nadobudnutí bydliska na území Írska. Doplnil, že v zmysle čl. 11 vykonávacieho nariadenia len v prípade vzniku kolízie - sporu, sa tento spor rieši dohodou dotknutých štátov, resp. postupom podľa čl. 11 ods. 2 základného nariadenia.

Keďže sa v danom prípade nejednalo o spor inštitúcií, ale o posúdenie bydliska výhradne v súvislosti s aplikáciou čl. 65 základného nariadenia, žalovaná v súlade s rozhodnutím Správnej komisie č. U2 stanovila bydlisko sťažovateľky v súlade s čl. 11 vykonávacieho nariadenia a s jej záverom sa kasačný súd už stotožnil. Úmysel sťažovateľky, najmä dôvody ktoré ju viedli k presťahovaniu do Írska, preto nie je relevantný. Rovnako nie je relevantný dôvod presťahovania na Slovensko, keďže na účely aplikácie čl. 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia sa na dôvody, ktoré viedli osobu k premiestneniu jej bydliska do iného členského štátu neprihliada (v tomto smere pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 30.09.2021, C-285/20, bod 45).

Z?týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 37. V zmysle § 467 ods. 2 SSP o náhrade trov správneho a kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov týchto konaní nepriznal. Žalobcovi z dôvodu, že v týchto konaniach nemal úspech (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP), a žalovanej ich nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).

V Bratislave dňa 20. novembra 2025