6Ssk/67/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: U.. A. A., narodený XX. S. XXXX, bytom vo K. S., G. Č.. XXX, právne zast.: JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia č. 95, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 24. apríla 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 22. marca 2024, č. k. 17Sas/1/2023-62, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

II.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 8. Konkrétne namietal nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, mal za to, že i napriek pandémii COVID-19 bolo možné vykonať posudkovú činnosť v prítomnosti žalobcu, nakoľko v čase vydania odborných lekárskych posudkov už neboli také opatrenia, ktoré by bránili prítomnosti žalobcu pri posudkovej činnosti. 9. Ďalej uviedol, že po zahojení zlomeniny a kúpeľnej liečbe sa u žalobcu i ďalej vyskytovali pretrvávajúce bolesti nohy, pukanie v členku a intermitentne opuchy najmä po dlhšej chôdzi a státí, čo preukázal lekárskymi správami. Posudkový lekár nevzal do úvahy obsah všetkých lekárskych správ, ako ani záver plynúci z lekárskej správy Ambulancie úrazovej chirurgie z 05. mája 2022, z ktorej je zrejmé, že žalobca mal obmedzenú pohyblivosť členkového kĺbu vľavo a rovnako tak obmedzenú pohyblivosť nohy stredného stupňa, deformáciu nohy, zhrubnutie päty a pokles klenby. Z lekárskych posudkov, ako aj z rozsudku správneho súdu nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré bola percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu stanovená na dolnej hranici, mal za to, že stanovenú percentuálnu mieru bolo možné navýšiť o 10 % v súlade s § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., keď žalobca trpí hypertenziou II. stupňa, čo možno subsumovať pod Kapitolu IX, Oddiel A, položka č. 10, písmeno a/ podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Poukázal tiež na lekársku správu MUDr. G. z 24. mája

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 14.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 19.

XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 25. novembra 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobcovi zamietol žiadosť o invalidný dôchodok z 27. septembra 2022. 20.

22. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

24. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 25. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

28. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 29.

invalidný dôchodok [podklad pre vydanie rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 27. septembra 2022 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, ktorý zistil u žalobcu jeho pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu, ochorenie, liečbu a subjektívne ťažkosti; za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil: Choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín, pes equinovarus a iné poškodenia funkcie nohy (stavy po zlomenine pätnej kosti, podľa poruchy funkcie, s ťažkou deformáciou a poruchou chôdze ťažkého stupňa), jednostranne podľa Kapitoly XV, Oddiel G, položka 3.3 (po správnosti 57; pozn. súdu), písmeno a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 % (z rozpätia 30 - 40 %); možné percentuálne navýšenie miery poklesu podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. nezistil. Vo výroku posudku posudkový lekár konštatoval, že žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou],

Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín, pes equinovarus a iné poškodenia funkcie nohy (stavy po zlomenine pätnej kosti, podľa poruchy funkcie, s ťažkou deformáciou a poruchou chôdze ťažkého stupňa), jednostranne podľa Kapitoly XV, Oddiel G, položka 57, písmeno a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/ 2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 % (z rozpätia 30 - 40 %); uvedenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. nenavýšil. Vo výroku posudku posudkový lekár potom skonštatoval, že žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; miera poklesu bola určená na 30 %], - na základe uvedeného záveru generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím vydaným dňa 24. apríla 2023 zamietol v

31. V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.

Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne

Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobcu za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne pre zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a na to nadväzujúceho možného zvýšenia percentuálnej miery. Má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

U žalobcu posudkoví lekári oboch stupňov zhodne ustálili rozhodujúce zdravotné postihnutie - Choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín, pes equinovarus a iné poškodenia funkcie nohy (stavy po zlomenine pätnej kosti, podľa poruchy funkcie, s ťažkou deformáciou a poruchou chôdze ťažkého stupňa), jednostranné postihnutie podľa Kapitoly XV, Oddiel G, položka 57, písmeno a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 % (z rozpätia 30 - 40 %). Posudkový lekár žalovanej v lekárskej správe jasným a zrozumiteľným spôsobom žalobcovi vysvetlil dôvody, pre ktoré rozhodujúce zdravotné postihnutie subsumoval práve pod Kapitolu XV, Oddiel G, položka č. 57, písmeno a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. a tiež riadne vymedzil určenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na dolnej hranici, t.j. 30 %.

05. mája 2022, avšak tento podporuje práve posudkovým lekárom prijaté závery, keď z tejto lekárskej správy vyplýva, že žalobca má obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu vľavo ľahkého stupňa, obmedzenie pohyblivosti nohy stredného stupňa. Odhliadnuc od uvedeného, na právnom postavení žalobcu, teda čo do splnenia medicínskej podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok, by nič nemenila ani tá skutočnosť, ak by posudkový lekár žalovanej stanovil žalobcovi percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici, keď v čase výkonu lekárskej posudkovej činnosti zodpovedala hornej hranici tohto rozhodujúceho zdravotného postihnutia percentuálna miera 40 %, pričom v súlade s § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 34. Žalobca preto mohol dosiahnuť navýšenie percentuálnej miery na úroveň spĺňajúcu podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok (z hľadiska medicínskeho) iba za

K tomu sa tiež vyjadril posudkový lekár žalovanej, ktorý toto dokumentované ochorenie posúdil ako ochorenie nepodmieňujúce navýšenie percentuálnej miery. Tieto závery potvrdzuje ten fakt, že k tejto žalobcom označenej položke č. 10 písm. a/ (hypertenzia I - žiadne objektívne orgánové zmeny) zodpovedala v danom čase percentuálna miera 10 % a položke č. 10 písm. b/ (hypertenzia II - ľahké orgánové zmeny) v čase výkonu posudkovej lekárskej činnosti zodpovedala percentuálna miera 15 % až 25 %. Orgánové komplikácie súvisiace s hypertenziou posudkoví lekári neindikovali, nevyplývalo to ani z doložených lekárskych správ. Vzhľadom na uvedené najvyšší správny súd dospel k záveru, že príslušní posudkoví lekári sociálneho poistenia svoje závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a zvlášť o možnosti navýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. dostatočne odôvodnili. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobcu za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre vyhovenie jeho žiadosti o invalidný dôchodok;

35. Rovnako najvyšší správny súd nepovažoval za pochybenie v štádiu posudkovej činnosti, keď posudkový lekár žalovanej zhodnotil zdravotný stav v neprítomnosti žalobcu, nakoľko takýto postup v tom čase umožňovala právna úprava § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. (v znení zákona č. 66/2020 Z.z.) účinná od 04. apríla 2020. Posudkový lekár žalovanej vychádzal z predchádzajúcich odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli pre neho dostatočné na komplexné posúdenie zdravotného stavu žalobcu (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. marca 2024, sp. zn. II. ÚS 121/ 2024; bod 20).

jeho zdravotného stavu. 37. K námietke žalobcu, že rozsudok správneho súdu je neodôvodnený a nevyporiadava sa s podstatnými námietkami, najvyšší správny súd uvádza, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 139 ods. 2 SSP. Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa správny súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok. Správny súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými a žalobcom uplatnenými námietkami. Z rozsudku ako celku je zrejmý dôvod, pre ktorý správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby a tým k jej zamietnutiu. Rovnako aj rozhodnutie žalovanej podľa názoru najvyššieho správneho súdu

38. K žalobcom vysloveným pochybnostiam ohľadom úplnosti posudkového spisu, v prípade pochybnosti, či mal správny súd k dispozícii kompletný posudkový spis, najvyšší správny súd uvádza, že posudkový spis je pripojený k súdnemu spisu; žalobca mal možnosť ako účastník súdneho konania nahliadnuť do súdneho spisu ako aj pripojeného posudkového spisu a tiež ako účastník dávkového konania nahliadnuť do posudkového spisu. Pokiaľ mal za to, že určitá lekárska správa v posudkovom spise absentuje, mal ju žalobca riadne identifikovať.

Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 40. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

V Bratislave dňa 29. novembra 2024